DMK: Brigáda #2

Už sú to dva týždne, čo sa v práci nič zaujímavé nedialo. Je vidno, že pán má toho naozaj veľa a nevie, kde mu hlava stoji. Dúfam, že sa to čím skôr upokojí, lebo začína mi chýbať moja "špeciálna" robota.

...

Dnes som sa dozvedela, že môj pán odchádza na týždeň na služobnú cestu. Predtým, ako odchádzal na letisko sa mi ospravedlnil, že nemá na mňa toľko času a že keď sa vráti, bude sa mi naplno venovať. Tak som zvedavá.

...

Už sú to tri dni, čo je odcestovaný a ja sa v práci extrémne nudím. Jasné, robím čo mi nechal ale i tak. Je to nuda, keď viem že sa nemám pre kým predvádzať.

...

Dnes sa má konečne vrátiť domov. Už sa neviem dočkať. Celý týždeň chodím do jeho kancelárie polievať kvety a vždy tak márne dúfam, že keď otvorím dvere, bude tam sedieť. Smutné je, že viem, že to tak nebude. Každopádne je koniec týždňa a od pondelka sa zasa v práci vidíme. Už sa neviem dočkať. Dúfam, že ho na mňa hneď ráno vytiahne.

...

Čakala som ho ako blbá, do 10 hodiny. Neprišiel. Potom mi zazvonil telefón a on mi oznámil, že na služobnej ceste ochorel. Samozrejme, nevolal mi kvôli tomu. Zadelil mi úlohy a toto padlo tak medzi rečou. Pecka, ďalší týždeň bez neho.

...

Dnes som sa rozhodla, že to nebudem brať tak tragicky a skúsim z toho vyťažiť maximum. Keď tu nie je, môj dresscode môže byť voľnejší, príjemnejší. Preto som si vzala do práce rifle. Ach. To bol pocit. Cítila som sa fantasticky, aj keď trošku previnilo.

...

Štvrtok. Ráno. Stojím pred zrkadlom a rozmýšľam, či to znova risknem s rifľami. Možno vyzdravel a príde sa pozrieť. Neviem, či mi to stojí za to. Určite nebude nadšený keď ma po týždni a pol uvidí, ako kašlem na pravidlá. Už to vidím, ako mi káže:

"Kocúr nie je doma, tak myši majú hody čo?!".

Nebudem to riskovať a vezmem si, čo si mám vziať.

...

Včera to bolo márne, zas som sa obliekala úplne zbytočne. Teda nahá ísť nemôžem ale mohla som si vziať čo mikinu a rifle. Nedošiel. Nevadí. Posledný deň tohto týždňa. V pondelok sa s ním konečne uvidím.

...

Dnes konečne došiel do práce. Tešila som sa na neho ako taká trúbka a on jebal na mňa. Prišiel, usmial sa, zavrel sa so kancelárie a celý čas tam sedel sám zavretý. Jediné na čo sa zmohol bolo, aby som mu doniesla kávu.

...

Dnes si ma zavolal dnu a to hneď ráno. Spýtal sa ma čo mi je. Že už sa moc neusmievam a chodím taká podráždená.

"Čo by mi asi bolo, jebeš na mňa celé dva týždne, odjebeš sa niekde do piče a ja ťa tu čakám ako taká krava a keď dôjdeš tak ma máš piči."

Toto som mu chcela povedať. Nuž, nevyšlo. Povedala som mu že mi nič neni a že je všetko ok. Hádam mu to dôjde.

...

Nedošlo, dnes zasa ignore. Ale už ma to nebaví, našťastie viem, ako si získať jeho pozornosť. Zajtra uvidí, ako sa rešpektujú pravidlá. Pôjdem aj v montérkach, mám to piči.

...

Ráno som si obliekla tepláky. Áno počujete dobre. Tepláky, a žltú crop mikinu. A viete čo sa stalo? Ráno keď ma zbadal, povedal mi, citujem:

„Zaujímavá zmena outfitu. Vyzerá to pohodlne“.

Tak nech si nasere.



...

Dnes sme pre istotu medzi sebou ani neprehovorili. Nechápem, kde som spravila chybu. Neviem či ma už nemá rád alebo čo. Je to ale hrozné. Nevšíma si ma.... Nie je to vôbec príjemné.

...

Pecka, dnes som si to aj luxusne dojebala u madam. Všetka tá frustrácia z práce a novej školy sa vo mne nahromadila a niekto to musel schytať. Ach, dojebala som to statočne. Dúfam, že mi to odpustí.

...

Dnes som začala písať ďalší príbeh z môjho denníku. Napísala som začiatok. Ale, skôr to bola len taká psychohygiena. Po pár vetách, som stratila chuť. Vlastne, veď nebolo ani o čom písať. Týchto pár viet som naškrabala a potom zaklapla notebook:

Už je to nejaký ten piatok, čo robím u svojho pána. Úprimne, čakala som od toho viac. Začalo to krásne, zmluva, fajka, potom ďalšia fajka, spravila som ho aj prsiami a aj som mu ho vyhonila pri tom, ako si vychutnával kávu. Dostala som aj na zadok, ba i po prstoch. Prvé týždne boli naozaj nádherné. No ale to je tak všetko. Už je to vyše mesiaca, čo o mňa ani nezakopol. Je to naozaj veľmi frustrujúce. Každý deň sa pre neho pripravujem a čo mám z toho?! Nič. Neviem čo som spravila zle... Snažím sa, provokujem, dokonca niekedy úmyselne porušujem pravidlá, ale on nič. Len ma obchádza. Je to neznesiteľné a extrémne frustrujúce. Okrem toho som si to dokurvila aj s madam. Hádame sa. Som zlá, nepočúvam. Ale nie, ako keď sa hráme. Neviem, kde sa to vo mne všetko berie. Dnes som to zasa raz prepískla. Bojím sa, ako sa mi to vypomstí. Hádam mi odpustí.

...

No, odpustiť odpustila, ale za akú cenu. Každopádne sme si všetci sadli a porozprávali sa. Mám z toho dobrý pocit. Pán sa mi ospravedlnil, že na mňa nemá v práci toľko času, že toho má veľa. Ja som sa im tiež ospravedlnila za svoje správanie. Sľúbili sme si, že sa všetci polepšíme. Mám z toho naozaj dobrý pocit. Uvidíme zajtra v práci.

...

Dnes zasa nič. Ale snažím sa nebrať to tak tragicky. Ideme ďalej, nie vždy sa dá.
Dnes konečne nejaká akcia. A nie len tak ledajaká. Dnes to bola naozaj skvelé. Konečne námet na príbeh. Hneď zajtra sa pustím do písania.

...

Na začiatok som vám zhrnula posledných pár dní v práci, vypichla som iba tie dôležité dni, ktoré by vám mohli priblížiť moje pocity za posledné dni. Myslím, že je fajn, sa podeliť s vami aj o to negatívne. Nie vždy je všetko len krásne a vzrušujúce. I my máme medzi sebou miestami problémy a nie je všetko ružové. Dobre dosť už trápnych reči, ideme k tomu čo sa stalo včera.

Hneď ráno, ako prišiel pán do práce mi nakázal ísť s ním do kancelárie. Najprv sa mi znova ospravedlnil, že nemal na mňa čas.

„Máme teraz nabitú sezónu a je to také hektickejšie, bla bla bla....“

Potom mi však povedal, že dnes mi to vynahradí. A aby mi dokázal, ako mu na mne záleží, tak že dnes to bude viac o mne. Mala som chuť tancovať, konečne po takom dlhom čase, má na mňa čas. Len čo to dopovedal, hneď prešiel do svojej role.

"Vyzleč sa, do spodného prádla. Za poslednú dobu som si všimol, že miestami nám dresscode pokulháva. Preveríme si, či dodržiavaš to, na čom sme sa dohodli." Poručil mi.

Stála som pred ním. Naprázdno som prehltla a začala som si pomaly rozpínať košeľu. Chvalabohu som mala všetko na poriadku. Ani sa nenazdal už som pre ním stala v čiernej, krajkovanej podprsenke a tangách.



"A čo podväzky?" Snažil sa napadnúť môj outfit.
"Nemusia byť, v zmluve sa píše, že nohy môžu byť aj holé." Vedela som ju už naspamäť, aby som mohla vždy pohotovo argumentovať. Vyplatilo sa.
"Áno môžu byť." Pristúpil ku mne bližšie a začal ma hladkať po zadočku.
"Vieš nad čím som premýšľal?" Zašepkal mi do ucha

Jednou rukou mi pri tom hladkal zadoček a druhou bruško.

"Neviem?" Nesmelo som sa opýtala.
"Ty, za celý čas, čo tu pracuješ, si sa ani raz v práci neurobila, zatiaľ čo ja, vďaka tvojej pomoci, už niekoľko krát."
"No..." Na viac som sa nezmohla
"To by sme mali ale zmeniť že?" Ako to dopovedať začal ma bozkávať na krku

Rukou mi stláčal zadoček. Hrýzol má do krku a rukou sa mi z bruška začal presúvať do nohavičiek. Hladil ma po nej. Ale len chvíľku. Potom ruku vytiahol von z môjho lona a zahlásil:

"Nemala si byť vyholená?"

"Sakra. Zabudla som na to, myslela som si, že to ešte jeden dva dni vydrží a naozaj som dnes nečakala takúto akciu." Pomyslela som si.

Samozrejme toto som povedať nemohla.

"Nie je to až také zle nie?!" Skúsila som zmierniť dopad.
"Nie je to zlé, ale nie je to ako má byť."
" Cez obednú prestávku sa zastav u mňa. Teraz choď." Tľapol ma po zadku.

Pozbierala som si svoje veci zo zeme, obliekla sa a odišla som z kancelárie.

"Super, piče, dnes ostanem zasa na ocot." Prebehlo mi hlavou.
"Možno ma aspoň cez obed poriadne vypliaska po zadku za trest." Bola vo mne malá kvapka nádeje

Keď som za ním prišla cez obednú pauzu do kancelárie, posadil ma rovno do koženého kresla pre hostí. Prikázal mi vyzliecť sa od pása dole. Počúvla som. Tešila som sa totiž čo sa bude diať. Potom predo mňa postavil na stôl zrkadlo. Po pravde, oo mi prišlo trošku divné.

"Vieš čo máš urobiť , keď spravíš chybu? Začal ma skúšať s malej násobilky pre subinky.
"Jasné že viem. Je dôležité prijať zodpovednosť za svoje chyby. Akceptovať trest, poučiť sa a ak je to možné, odstrániť to, čo som spravila zle" vyrapotala som mu celú poučku.
"Výborne, čiže tu máš jednorázovú žiletku a môžeš napraviť svoje chyby!" poručil a strčil mi do ruky žiletku.

Kukala som ako hlúpa na neho, že čo teraz. On sa len usmieval, natočil zrkadielko na mňa a prikázal mi sa činiť. Bolo to trápne, ale čo už. Konečne aspoň náznak erotiky. Roztiahla som preto pred ním nohy smerom na zrkadlo a vzala som si do ruky žiletku. Namočila som ju do misky s horúcou mydlovou vodou, ktorú mi tiež pripravil a začala som si ju pred ním holiť. Zadok som si posunula na kraj a zdvihla nohy. Žiletkou som šla proti smeru rastu chĺpkov. Viem že sa to nemá, ale iba tak viem zabezpečiť, že som úplne do hladka. On si zatiaľ rukou prechádzal v rozkroku a druhou ma hladil po stehne. Páčilo sa mu ako si pre ním jeho malá nadržaná sekretárka holí pičku. Ja som sa síce hanbila, čo bola asi aj vidno, ale predstava, že si ju neholím hádam nadarmo, m i dodávala odvahu. Len čo som skončila, rukou si preveril, či som to niekde neodflákla. Prstami mi prešiel každým záhybom kundičky a dokonca mi ich aj na chvíľku strčil dnu. Bolo to krásne, sexi a vzrušujúce. Avšak netrvalo to moc dlho. Potom si ešte nechal oblízať prsty, aby mu nevoňali po mojej buchte. Ani som sa nenazdala a bolo po akcii, teda to som si aspoň myslela. Prikázal mi zasa s a obliecť a prejsť k stolu. Urobila som tak.

"Vieš čo sa bude diať?!" znova ma začal skúšať
"Asi mám tušenie."
"A čo také?"
"Teraz by mal prísť trest.." Uhádla som
"Takže?!" spýtal sa.

Vedela som, čo mám robiť. Vyhrnula som si sukňu, predklonila sa a oprela o stôl. Chvíľku ma hladil po zadočku. Potom prišla tvrdá rána. Zhýkla som na plnú hubu.

„Ticho!!! Lebo ťa niekto bude počuť!“
"Prepáčte pane"

Potom prišla ďalšia. Zaťala som zuby. A potom ďalšia a ďalšia. Už som mala zatnuté aj päste. Snažila som sa vydržať, ale bolo to náročné. Nešetril ma. Rána za ranou farbila môj zadoček. Keď už bol poriadne červený prestal. Počula som len, ako si rozopol zips.

"Konečne... Prosím... Len nech ma vyjebe..." Šlo mi hlavou

On akoby mi vedel čítať myšlienky. Napľul si do ruky a pľasol mi po kundičke. Jeho sliny sa rozpľasli až na moje stehná. Rozotrel mi ich po pyskoch a vstupe do mojej jaskynky. V momente som ucítila, ako mi ho tlačí dnu. Bolelo to, veľmi. Takého veľkého čuráka dostať na prvú do pičky, nie je vôbec jednoduché. Ale nenamietala som. Prvý sex v práci, nesmiem to pokaziť. Tak som len zatínala päste. Našťastie to netrvalo dlho a rozjazdil mi ju. Tvrdo ma zozadu šukal a ja som narážala panvou o stôl. Bol na mňa veľmi hrubý. Páčilo sa mi to. Už to nebolelo. Dostávala som to, čo som tak dlho potrebovala. Nejebali sme, myslím, že lepšie slová by boli, že pĺznil moju nadržanú kundu. Snažila som sa nevzdychať, ale nešlo to. Bola som dosť hlasná a on sa mi zato odvďačil pár štipľavými fackami na zadok. Potom ma zdrapil za vlasy a vyložil mi jednu nohu na stôl. Zrýchlil tempo a zatlačil ho hlbšie do mňa. Jeho hrubý penis sa vo mne šmýkal, ako na tobogáne. Netrvalo to dlho a urobila som sa. Najprv raz a potom druhý krát už sme sa spolu. Všetko to napustil do mňa. Nevadilo mi to. Ležala som bezvládne opretá o stôl a z lona mi vytekalo semeno rovno na zem. On si len natiahol nohavice, zhlboka sa nadýchol a tľapol ma po zadku.

"Tak späť do práce." Zasmial sa.

S rozklepanými nohami som si natiahla nohavičky a vrátila som sa do svojho kanclu. Ešte asi pol hodinu som len tak civela do monitoru, vygumovaná a spokojná.