Nedeľa
Znovu si sadám k stolu a otváram svoj denník subinky. Pred chvíľkou som sa vrátila domov, osprchovala som sa a rozhodla, že opäť napíšem niečo o svojich pocitoch zo stretnutia s Mojim Pánom. Keď som šla v nedeľu večer k nemu domov ,mala som zvláštny pocit. Bolo to očakávanie, trošku strach, obava z toho čo ma čaká. Nemala som strach z toho, že by mi ublížil, ale skôr z toho, ako ma prijme. Bolo to moje prvé skutočné stretnutie. Stretnutie Pána a subinky.
Prišla som pred dom v ktorom býva a poslala som sms-ku, že som tu. Otvoril mi vchodové dvere a ja som šla ďalej. Keď som videla pootvorené dvere a vstúpila som do bytu, po chrbte mi prebehli zimomriavky a oblial ma studený pot. V chodbe som sa vyzula a vstúpila do izby.
Môj Pán sedel v kresle, oblečený v čiernych kožených nohaviciach a čiernom tričku. V ruke držal bičík a poklepkával si ním po stehne. V miestnosti ticho hrala hudba. Žalúzie na okne boli stiahnuté, bolo šero. Rozhliadla som sa, mala som zvláštny pocit. Cítila som, ako sa mi chvejú kolená. Bála som sa ho i pozdraviť. Nevedela som ako sa mám správať. Keď mi povedal, :-"Vyzleč sa!" cítila som sa hrozne, ale pomaly som sa začala vyzliekať a ostala som v spodnom prádle. Znovu zaznel jeho hlas....i keď tichý o to hrozivejší: -"Povedal som, že sa máš vyzliecť!" Pochopila som, že sa mám vyzliecť úplne. Veľmi som sa hanbila, ale počúvla som a ostala som len v pančuchách. Kázal mi, aby som si šla obuť lodičky.
Musela som sa postavila pred neho a on si ma skúmavo obzeral. Prikázal mi rozkročiť sa a dať ruky za chrbát. Ostala som Teda stáť.
Bol to hrozný pocit. Ešte nikdy som si tak neprecítila svoju nahotu. Potom mi prikázal kľaknúť si tak, aby sa ma mohol dotknúť bez toho, aby sa musel pohnúť a povedal mi, že to bude odteraz moje miesto. Tichým hlasom som povedala:-„Áno Pane" Tie slová zo mňa vyšli, bez toho aby som si to uvedomila. Vedela som, že od tejto chvíle som subinkou. Áno skutočnou subinkou. Bolo zvláštne preniesť sa do tohoto postavenia, asi to na mne i videl, ale páčilo sa mi to. Cítila som ako mi po tele začínajú stekať kvapôčky potu. Mal zvláštny sugestívny hlas, stačilo sa započúvať do Jeho hlasu a pomohlo mi to. Byť pred ním na kolenách, myslela som si, že to nedokážem. Zo začiatku to bolo ťažké, tak ako vyzliecť sa do naha, i keď ma už vyzlečenú videl. Ešte nikdy som si svoju nahotu tak neuvedomovala a nehanbila som sa tak, ako v tú nedeľu. Keď mi tichým hlasom hovoril o mojich povinnostiach, o tom ako sa mám správať, chvíľami mi behal mráz po chrbte. Neodvažovala som sa prehovoriť a celý čas som hľadela do zeme. Dotyk bičíka na mojom tele, vyvolával vo mne triašku. Bol to nepoznaný dotyk kože na mojom tele. Cítila som, ako sa mojim telom prelieva vlna vzrušenia a zároveň strachu. Cítila som Jeho uprený pohľad, i keď som sa pozerala do zeme. V okamihoch, keď mi dvihol hlavu, aby som sa na neho pozrela, som mu bola vďačná. Vďačná za to, že mi dovolil pozrieť sa mu do očí. Ten pohľad mi dodával silu a upokojoval ma.
Vtom som počula Jeho slová. „Vieš čo bolo dnes zle? Vieš za čo si zaslúžiš trest?“ Nevedela som, rozmýšľala som kde som urobila chybu. Cítila som sa ako malé dieťa, ktoré rodič karhá a ono nevie za čo. „ Nevieš odpovedať?“ opýtal sa ma stále tichým hlasom. „ Áno, viem Pane.“ Počula som samu seba. „ Tak čakám na odpoveď.“ Nevedela som čo chce počuť a zašepkala som: „Prepáč Pane, ale neviem čo som urobila zle.“ Kľačala som pred ním schúlená do seba. Zodvihol mi hlavu, pozrel sa mi do očí a povedal: „ Subinka na stretnutie chodí vždy presne. Ani skôr, ani neskôr. Ty si prišla o 5 minút skôr a to si zaslúži trest. Za každú minútu 5 rán. Za každú ranu mi poďakuješ a budeš ich počítať. Robím to nerád, ale musí to byť. Na zoznámenie.“ Povedal mi s úsmevom na perách. Keď som si zaslúžila pocítiť i inú chuť bičíka a rákosky, keď som počula to svišťanie , mala som strach, ale uvedomovala som si, že si to zaslúžim. Bol to zvláštny boj vo mne. Prijať trest, alebo sa vzbúriť? Ako dieťa, keď vie, že si zaslúžilo trest, ale predsa zdvihne ruku, aby sa bránilo. Tiež som mala potrebu dať si ruky na zadoček, ale prekonala som to a podvolila som sa prijať trest. Čím dlhšie to odkladal, tým viac som to očakávala a moje napätie sa stupňovalo. Keď dopadol prvý úder a on mi ich kázal počítať a ďakovať za ne, zo začiatku mi to šlo cez pery veľmi ťažko.
Potom som pocítila dotyk Jeho kožených nohavíc na rozpálenom zadočku, bola som vďačná za ten dotyk. Bolo to ako chladivé pohladenie. Keď sa ma potom začal rukou dotýkať po celom tele, cítila som slabosť, vzrušenie, ostych. Bola to zmes zvláštnych pocitov, ktoré som nikdy predtým nepocítila súčastne. Mala som pocit, i keď som bola na kolenách, že padám niekde hlboko, že sa na kolenách neudržím a v momente, keď som cítila, že skutočne padám, prišlo Jeho pevné objatie a uvoľňujúci plač, ktorý sa miešal s veľmi silným vyvrcholením. Hanbila som sa za svoj prejav slabosti, ale Jeho reakcia ma presvedčila o tom, že to tak má byť. Ďakujem...........Ďakujem za všetko čo som prežila. Aj teraz, keď píšem svoje pocity prežívam to všetko nanovo. Podbruško sa mi chveje, dych sa zrýchlil, zas cítim to vnútorné chvenie, tú triašku celého tela. . Ešte raz Ti ďakujem Môj Pane.
Znovu si sadám k stolu a otváram svoj denník subinky. Pred chvíľkou som sa vrátila domov, osprchovala som sa a rozhodla, že opäť napíšem niečo o svojich pocitoch zo stretnutia s Mojim Pánom. Keď som šla v nedeľu večer k nemu domov ,mala som zvláštny pocit. Bolo to očakávanie, trošku strach, obava z toho čo ma čaká. Nemala som strach z toho, že by mi ublížil, ale skôr z toho, ako ma prijme. Bolo to moje prvé skutočné stretnutie. Stretnutie Pána a subinky.
Prišla som pred dom v ktorom býva a poslala som sms-ku, že som tu. Otvoril mi vchodové dvere a ja som šla ďalej. Keď som videla pootvorené dvere a vstúpila som do bytu, po chrbte mi prebehli zimomriavky a oblial ma studený pot. V chodbe som sa vyzula a vstúpila do izby.
Môj Pán sedel v kresle, oblečený v čiernych kožených nohaviciach a čiernom tričku. V ruke držal bičík a poklepkával si ním po stehne. V miestnosti ticho hrala hudba. Žalúzie na okne boli stiahnuté, bolo šero. Rozhliadla som sa, mala som zvláštny pocit. Cítila som, ako sa mi chvejú kolená. Bála som sa ho i pozdraviť. Nevedela som ako sa mám správať. Keď mi povedal, :-"Vyzleč sa!" cítila som sa hrozne, ale pomaly som sa začala vyzliekať a ostala som v spodnom prádle. Znovu zaznel jeho hlas....i keď tichý o to hrozivejší: -"Povedal som, že sa máš vyzliecť!" Pochopila som, že sa mám vyzliecť úplne. Veľmi som sa hanbila, ale počúvla som a ostala som len v pančuchách. Kázal mi, aby som si šla obuť lodičky.
Musela som sa postavila pred neho a on si ma skúmavo obzeral. Prikázal mi rozkročiť sa a dať ruky za chrbát. Ostala som Teda stáť.
Bol to hrozný pocit. Ešte nikdy som si tak neprecítila svoju nahotu. Potom mi prikázal kľaknúť si tak, aby sa ma mohol dotknúť bez toho, aby sa musel pohnúť a povedal mi, že to bude odteraz moje miesto. Tichým hlasom som povedala:-„Áno Pane" Tie slová zo mňa vyšli, bez toho aby som si to uvedomila. Vedela som, že od tejto chvíle som subinkou. Áno skutočnou subinkou. Bolo zvláštne preniesť sa do tohoto postavenia, asi to na mne i videl, ale páčilo sa mi to. Cítila som ako mi po tele začínajú stekať kvapôčky potu. Mal zvláštny sugestívny hlas, stačilo sa započúvať do Jeho hlasu a pomohlo mi to. Byť pred ním na kolenách, myslela som si, že to nedokážem. Zo začiatku to bolo ťažké, tak ako vyzliecť sa do naha, i keď ma už vyzlečenú videl. Ešte nikdy som si svoju nahotu tak neuvedomovala a nehanbila som sa tak, ako v tú nedeľu. Keď mi tichým hlasom hovoril o mojich povinnostiach, o tom ako sa mám správať, chvíľami mi behal mráz po chrbte. Neodvažovala som sa prehovoriť a celý čas som hľadela do zeme. Dotyk bičíka na mojom tele, vyvolával vo mne triašku. Bol to nepoznaný dotyk kože na mojom tele. Cítila som, ako sa mojim telom prelieva vlna vzrušenia a zároveň strachu. Cítila som Jeho uprený pohľad, i keď som sa pozerala do zeme. V okamihoch, keď mi dvihol hlavu, aby som sa na neho pozrela, som mu bola vďačná. Vďačná za to, že mi dovolil pozrieť sa mu do očí. Ten pohľad mi dodával silu a upokojoval ma.
Vtom som počula Jeho slová. „Vieš čo bolo dnes zle? Vieš za čo si zaslúžiš trest?“ Nevedela som, rozmýšľala som kde som urobila chybu. Cítila som sa ako malé dieťa, ktoré rodič karhá a ono nevie za čo. „ Nevieš odpovedať?“ opýtal sa ma stále tichým hlasom. „ Áno, viem Pane.“ Počula som samu seba. „ Tak čakám na odpoveď.“ Nevedela som čo chce počuť a zašepkala som: „Prepáč Pane, ale neviem čo som urobila zle.“ Kľačala som pred ním schúlená do seba. Zodvihol mi hlavu, pozrel sa mi do očí a povedal: „ Subinka na stretnutie chodí vždy presne. Ani skôr, ani neskôr. Ty si prišla o 5 minút skôr a to si zaslúži trest. Za každú minútu 5 rán. Za každú ranu mi poďakuješ a budeš ich počítať. Robím to nerád, ale musí to byť. Na zoznámenie.“ Povedal mi s úsmevom na perách. Keď som si zaslúžila pocítiť i inú chuť bičíka a rákosky, keď som počula to svišťanie , mala som strach, ale uvedomovala som si, že si to zaslúžim. Bol to zvláštny boj vo mne. Prijať trest, alebo sa vzbúriť? Ako dieťa, keď vie, že si zaslúžilo trest, ale predsa zdvihne ruku, aby sa bránilo. Tiež som mala potrebu dať si ruky na zadoček, ale prekonala som to a podvolila som sa prijať trest. Čím dlhšie to odkladal, tým viac som to očakávala a moje napätie sa stupňovalo. Keď dopadol prvý úder a on mi ich kázal počítať a ďakovať za ne, zo začiatku mi to šlo cez pery veľmi ťažko.
Potom som pocítila dotyk Jeho kožených nohavíc na rozpálenom zadočku, bola som vďačná za ten dotyk. Bolo to ako chladivé pohladenie. Keď sa ma potom začal rukou dotýkať po celom tele, cítila som slabosť, vzrušenie, ostych. Bola to zmes zvláštnych pocitov, ktoré som nikdy predtým nepocítila súčastne. Mala som pocit, i keď som bola na kolenách, že padám niekde hlboko, že sa na kolenách neudržím a v momente, keď som cítila, že skutočne padám, prišlo Jeho pevné objatie a uvoľňujúci plač, ktorý sa miešal s veľmi silným vyvrcholením. Hanbila som sa za svoj prejav slabosti, ale Jeho reakcia ma presvedčila o tom, že to tak má byť. Ďakujem...........Ďakujem za všetko čo som prežila. Aj teraz, keď píšem svoje pocity prežívam to všetko nanovo. Podbruško sa mi chveje, dych sa zrýchlil, zas cítim to vnútorné chvenie, tú triašku celého tela. . Ešte raz Ti ďakujem Môj Pane.
