Piatok
Dnes bol veľmi zvláštny deň. Od rána som cítila, že deň mi prinesie niečo zvláštne. Pred sebou som mala veľa pracovných stretnutí a stretnutie s kamarátkou. Poobede som si urobila chvíľku čas a šli sme si sadnúť na kávu. Bola som rada, že si môžem trošku oddýchnuť. Vychutnávala som si tú vzácnu chvíľu pokoja a počúvala kamarátku, ako rozpráva o svojich ťažkostiach. Slová ku mne prichádzali akoby z veľkej diaľky. Cítila som sa previnilo, ale nevedela som sa prinútiť počúvať. Jej slová mi unikali.
Rozmýšľala som nad sebou, nad tým čo vlastne potrebujem, čo hľadám. Chcem klasický vzťah, alebo skutočne niečo viac? Stále zvažujem možnosť vzdať sa myšlienky nájsť si priateľa, milenca a zároveň dominanta – Pána v jednej osobe. Už som sa stretla s mnohými, ktorí o sebe tvrdili, že sú Dominanti, ale ja som dominanciu necítila ani z jedného z nich. Možno to bolo tým, že som silná osobnosť, že sa len tak niekomu nepodriadim. Celý život som riadila iných a teraz márne hľadám niekoho, kto by dokázal ovládať mňa.
Stále častejšie som vo chvíľach voľna navštevovala stránky o BDSM a čítala som si poviedky. Pri ich čítaní som v sebe objavila niečo, čo som nevedela pomenovať. Poviedky o subinkách a Pánoch ma veľmi vzrušovali. Často som si predstavovala seba na ich mieste. I teraz som spomínala na poviedku, ktorú som čítala včera, neskoro večer.
Bol to krásny príbeh subinky, ktorá žila so svojim Pánom. Áno niečo také by som chcela zažiť. Ale kde hľadať, ako ho nájsť. Stretnutia, ktoré som mala za sebou ma odrádzali hľadať ďalej. Áno, už som sa rozhodla, vzdám to. To bolo posledné čo mi preblyslo hlavou, keď v tom môj mobil zazvonil a mne prišla sms-ka. S nevôľou som zobrala mobil do ruky a čítala pozvanie na kávu, podpísané menom Andrej. V prvej chvíli som si nevedela spomenúť kto to je. Až neskôr som si uvedomila, že je to muž, s ktorým som si vymenila pár slov na internete a dohodli sme sa, že niekedy zájdeme na kávu a porozprávame sa. Ale prečo dnes. Dnes sa mi nechce nikam ísť. Znechutená som odpovedala, že dnes nemôžem, nemám čas. Sms-ky lietali jedna ku mne a druhá odo mňa a nakoniec som súhlasila s krátkym stretnutím.
Neviem, či sa mi podarí opísať svoje pocity, to čo som v ten večer prežila, precítila. Nebude to ľahké, lebo sa sama nevyznám v tom, čo vlastne cítim.
Naše prvé stretnutie bolo naozaj veľmi zvláštne. Nespoznala som len Jeho, svojho nového Pána. Spoznala som viac ľudí, ktorí ma prijali medzi seba. Bolo zvláštne a krásne počúvať ich rozhor, pozorovať ich. Boli to ľudia, ktorí nemali problém, otvorene sa o svojich skúsenostiach rozprávať. Pozorovala som, ako sa ku sebe správali, ako si rozumeli. Bolo to naozaj niečo krásne, s čím som sa dovtedy nestretla. Spoznala som správnych ľudí, ktorí sa na nič nehrajú, ktorí dávajú najavo to čo cítia a hlavne ako cítia. Večer prebiehal v srdečnom rozhovore a ja som sa snažila, zapamätať si všetko o čom sa hovorilo. Bolo to veľmi veľa nových poznatkov a ja som sa ich snažila utriediť. Neskôr sme šli všetci spolu k môjmu novému známemu, kde sme si pozerali rôzne kožené BDSM pomôcky. Pozerala som si ich so záujmom, pretože mnohé z nich som videla v reály prvý krát. Postupne všetci odišli a my sme ostali sami.
Sedeli sme na zemi, rozprávali sa a popíjali víno. Po nejakom čase som potrebovala ísť na WC, preto som chcela vstať, ale on ma zastavil otázkou:
" Kde ideš?" Odpovedala som mu, že potrebujem ísť na WC. Odpovedal pokojným, ale dôrazným hlasom „Nie, nepôjdeš!“ a ja som poslušne ostala sedieť. Dosť ma to síce zaskočilo, ale pristúpila som na túto jeho hru. Bola som si vedomá toho, že keby som sa rozhodla vstaň, nezabránil by mi v tom, ale niečo vo vnútri ma prinútilo počúvnuť ho a ostať sedieť. Určite to zbadal. Ďalej sme sa rozprávali o všetkom možnom a on mi stále dolieval víno a ponúkal ma ním. Začínala som cítiť, ako sa mi zväčšuje bruško a stále viac som potláčala túžbu ísť na WC. Počas rozhovoru som nervózne gestikulovala rukami a On mi prikázal držať ruky v kľude, vedľa seba na zemi. I tento raz som počúvla, v jeho hlase bola akási zvláštna sila, ktorá ma nútila podriadiť sa jeho vôli. Znovu ma tie slová zaskočili, snažila som sa počúvnuť a držať ruky vedľa seba, pritisnuté k zemi, i keď občas sa dlane odlepili od zeme. Bol to zvláštny pocit prekonávať nutkanie na močenie, držať ruky i nohy v kľude na dlážke. Sústrediť sa naraz na všetko, bolo ťažké, ale zároveň mi to prinášalo akýsi nový zvláštny pocit, niečo čo som doposiaľ nepoznala. Bolo to niečo neskutočne silné čo v nárazoch prechádzalo mojim telom. Bola to bolesť v podbrušku, bolesť v rukách, ako som sa ich silou snažila udržať v kľude. Bol to neskutočný boj, ktorý sa odohrával v mojom vnútre. Keď mi viac krát odoprel ísť na WC a povedal mi, že sa mám vymočiť na dlážku, bolo to zvláštne, zahanbujúce, veľmi som sa hanbila. Keď sa mi v očiach objavili slzy a On mi ich jemne , s citom utieral, bola som mu neskutočne vďačná. Prišla tá chvíľa a ja som už nedokázala udržať moč, i keď som mala zatvorené oči, cítila som jeho skúmavý pohľad. Jeho dlaň sa zľahka začala pritláčať na moje bruško. Tlak jeho dlane postupne silnel. Cítila som, ako z nej sála teplo a akási sila. Keď som občas otvorila oči a naše pohľady sa stretli, videla som v jeho očiach nehu, pochopenie. Bolo to zvláštne. Jeho ruka na mojom podbrušku a jemný tlak, bol to krásny pocit, z toho dotyku, akoby do mňa prechádzala Jeho vnútorná sila, zvláštne teplo.
Ani najjemnejší dotyk muža milenca, nebol tak krásny, tak silný. Vtedy už som necítila stud, ale niečo iné, oveľa silnejšie, neviem či to bola vďačnosť, úľava....neviem. Keď sa mi potom pomohol vyzliecť a na rukách ma odniesol do kúpeľne a umýval ma, bola som mu vďačná, jeho dotyky mi prinášali vnútorný pokoj, vyrovnanosť, pocit vďačnosti, ktoré sa striedali so vzrušením, keď mi na prsia, bruško lial horúci vosk.
Ďakujem za to čo som prežila, i keď to bolo pre mňa i o trápení, bolo to naozaj krásne. Som veľmi šťastná, že som sa rozhodla ísť na to stretnutie a spoznať práve Jeho, svojho Pána. Keď ma potom odniesol na posteľ a začal ma natierať telovým mliekom, bola som tou najšťastnejšou ženou. Ďakujem.....To ako ma objal a dovolil, aby som objala ja jeho, bolo pre mňa viac, ako najjemnejšie, najkrajšie milovanie, ktoré som kedy prežila. Ako najkrajšie objatie od muža - milenca. Je noc, sedím pri počítači a stále znova a znova sa mi vracajú spomienky na naše krásne stretnutie. Stále sa mi vracajú pocity, ktoré vo mne vyvolal On - môj nový Pán.
Keď idem na WC, stále cítim teplo a silu, ktorá vychádzala z jeho dlane, cítim ako jemne tlačí na moje podbruško a stále počujem jeho tichý, sugestívny hlas.“ Neboj sa, pusť to, nič to nieje.“ Prežívam to stále odznova. Chveje sa vo mne každučký sval, cítim celé svoje telo, tak ako nikdy predtým. Vždy keď sa v spomienkach vrátim k svojmu prvému stretnutiu, prebehne mojim telom vlna vzrušenia, hanby. Na toto svoje prvé stretnutie nikdy nezabudnem. Ukázalo mi novú cestu, cestu poznania samej seba. Pomohlo mi prežiť, precítiť niečo nové, krásne, vzrušujúce. Pomohlo mi pochopiť a čom vlastne d/s vzťah je. Už teraz viem, že je to vzťah, ktorý mi prinesie pokoj, kľud, vyrovnanosť a uvoľnenie. Za to všetko vďačím Jemu, verím že svojmu novému Pánovi. Ďakujem........
Dnes bol veľmi zvláštny deň. Od rána som cítila, že deň mi prinesie niečo zvláštne. Pred sebou som mala veľa pracovných stretnutí a stretnutie s kamarátkou. Poobede som si urobila chvíľku čas a šli sme si sadnúť na kávu. Bola som rada, že si môžem trošku oddýchnuť. Vychutnávala som si tú vzácnu chvíľu pokoja a počúvala kamarátku, ako rozpráva o svojich ťažkostiach. Slová ku mne prichádzali akoby z veľkej diaľky. Cítila som sa previnilo, ale nevedela som sa prinútiť počúvať. Jej slová mi unikali.
Rozmýšľala som nad sebou, nad tým čo vlastne potrebujem, čo hľadám. Chcem klasický vzťah, alebo skutočne niečo viac? Stále zvažujem možnosť vzdať sa myšlienky nájsť si priateľa, milenca a zároveň dominanta – Pána v jednej osobe. Už som sa stretla s mnohými, ktorí o sebe tvrdili, že sú Dominanti, ale ja som dominanciu necítila ani z jedného z nich. Možno to bolo tým, že som silná osobnosť, že sa len tak niekomu nepodriadim. Celý život som riadila iných a teraz márne hľadám niekoho, kto by dokázal ovládať mňa.
Stále častejšie som vo chvíľach voľna navštevovala stránky o BDSM a čítala som si poviedky. Pri ich čítaní som v sebe objavila niečo, čo som nevedela pomenovať. Poviedky o subinkách a Pánoch ma veľmi vzrušovali. Často som si predstavovala seba na ich mieste. I teraz som spomínala na poviedku, ktorú som čítala včera, neskoro večer.
Bol to krásny príbeh subinky, ktorá žila so svojim Pánom. Áno niečo také by som chcela zažiť. Ale kde hľadať, ako ho nájsť. Stretnutia, ktoré som mala za sebou ma odrádzali hľadať ďalej. Áno, už som sa rozhodla, vzdám to. To bolo posledné čo mi preblyslo hlavou, keď v tom môj mobil zazvonil a mne prišla sms-ka. S nevôľou som zobrala mobil do ruky a čítala pozvanie na kávu, podpísané menom Andrej. V prvej chvíli som si nevedela spomenúť kto to je. Až neskôr som si uvedomila, že je to muž, s ktorým som si vymenila pár slov na internete a dohodli sme sa, že niekedy zájdeme na kávu a porozprávame sa. Ale prečo dnes. Dnes sa mi nechce nikam ísť. Znechutená som odpovedala, že dnes nemôžem, nemám čas. Sms-ky lietali jedna ku mne a druhá odo mňa a nakoniec som súhlasila s krátkym stretnutím.
Neviem, či sa mi podarí opísať svoje pocity, to čo som v ten večer prežila, precítila. Nebude to ľahké, lebo sa sama nevyznám v tom, čo vlastne cítim.
Naše prvé stretnutie bolo naozaj veľmi zvláštne. Nespoznala som len Jeho, svojho nového Pána. Spoznala som viac ľudí, ktorí ma prijali medzi seba. Bolo zvláštne a krásne počúvať ich rozhor, pozorovať ich. Boli to ľudia, ktorí nemali problém, otvorene sa o svojich skúsenostiach rozprávať. Pozorovala som, ako sa ku sebe správali, ako si rozumeli. Bolo to naozaj niečo krásne, s čím som sa dovtedy nestretla. Spoznala som správnych ľudí, ktorí sa na nič nehrajú, ktorí dávajú najavo to čo cítia a hlavne ako cítia. Večer prebiehal v srdečnom rozhovore a ja som sa snažila, zapamätať si všetko o čom sa hovorilo. Bolo to veľmi veľa nových poznatkov a ja som sa ich snažila utriediť. Neskôr sme šli všetci spolu k môjmu novému známemu, kde sme si pozerali rôzne kožené BDSM pomôcky. Pozerala som si ich so záujmom, pretože mnohé z nich som videla v reály prvý krát. Postupne všetci odišli a my sme ostali sami.
Sedeli sme na zemi, rozprávali sa a popíjali víno. Po nejakom čase som potrebovala ísť na WC, preto som chcela vstať, ale on ma zastavil otázkou:
" Kde ideš?" Odpovedala som mu, že potrebujem ísť na WC. Odpovedal pokojným, ale dôrazným hlasom „Nie, nepôjdeš!“ a ja som poslušne ostala sedieť. Dosť ma to síce zaskočilo, ale pristúpila som na túto jeho hru. Bola som si vedomá toho, že keby som sa rozhodla vstaň, nezabránil by mi v tom, ale niečo vo vnútri ma prinútilo počúvnuť ho a ostať sedieť. Určite to zbadal. Ďalej sme sa rozprávali o všetkom možnom a on mi stále dolieval víno a ponúkal ma ním. Začínala som cítiť, ako sa mi zväčšuje bruško a stále viac som potláčala túžbu ísť na WC. Počas rozhovoru som nervózne gestikulovala rukami a On mi prikázal držať ruky v kľude, vedľa seba na zemi. I tento raz som počúvla, v jeho hlase bola akási zvláštna sila, ktorá ma nútila podriadiť sa jeho vôli. Znovu ma tie slová zaskočili, snažila som sa počúvnuť a držať ruky vedľa seba, pritisnuté k zemi, i keď občas sa dlane odlepili od zeme. Bol to zvláštny pocit prekonávať nutkanie na močenie, držať ruky i nohy v kľude na dlážke. Sústrediť sa naraz na všetko, bolo ťažké, ale zároveň mi to prinášalo akýsi nový zvláštny pocit, niečo čo som doposiaľ nepoznala. Bolo to niečo neskutočne silné čo v nárazoch prechádzalo mojim telom. Bola to bolesť v podbrušku, bolesť v rukách, ako som sa ich silou snažila udržať v kľude. Bol to neskutočný boj, ktorý sa odohrával v mojom vnútre. Keď mi viac krát odoprel ísť na WC a povedal mi, že sa mám vymočiť na dlážku, bolo to zvláštne, zahanbujúce, veľmi som sa hanbila. Keď sa mi v očiach objavili slzy a On mi ich jemne , s citom utieral, bola som mu neskutočne vďačná. Prišla tá chvíľa a ja som už nedokázala udržať moč, i keď som mala zatvorené oči, cítila som jeho skúmavý pohľad. Jeho dlaň sa zľahka začala pritláčať na moje bruško. Tlak jeho dlane postupne silnel. Cítila som, ako z nej sála teplo a akási sila. Keď som občas otvorila oči a naše pohľady sa stretli, videla som v jeho očiach nehu, pochopenie. Bolo to zvláštne. Jeho ruka na mojom podbrušku a jemný tlak, bol to krásny pocit, z toho dotyku, akoby do mňa prechádzala Jeho vnútorná sila, zvláštne teplo.
Ani najjemnejší dotyk muža milenca, nebol tak krásny, tak silný. Vtedy už som necítila stud, ale niečo iné, oveľa silnejšie, neviem či to bola vďačnosť, úľava....neviem. Keď sa mi potom pomohol vyzliecť a na rukách ma odniesol do kúpeľne a umýval ma, bola som mu vďačná, jeho dotyky mi prinášali vnútorný pokoj, vyrovnanosť, pocit vďačnosti, ktoré sa striedali so vzrušením, keď mi na prsia, bruško lial horúci vosk.
Ďakujem za to čo som prežila, i keď to bolo pre mňa i o trápení, bolo to naozaj krásne. Som veľmi šťastná, že som sa rozhodla ísť na to stretnutie a spoznať práve Jeho, svojho Pána. Keď ma potom odniesol na posteľ a začal ma natierať telovým mliekom, bola som tou najšťastnejšou ženou. Ďakujem.....To ako ma objal a dovolil, aby som objala ja jeho, bolo pre mňa viac, ako najjemnejšie, najkrajšie milovanie, ktoré som kedy prežila. Ako najkrajšie objatie od muža - milenca. Je noc, sedím pri počítači a stále znova a znova sa mi vracajú spomienky na naše krásne stretnutie. Stále sa mi vracajú pocity, ktoré vo mne vyvolal On - môj nový Pán.
Keď idem na WC, stále cítim teplo a silu, ktorá vychádzala z jeho dlane, cítim ako jemne tlačí na moje podbruško a stále počujem jeho tichý, sugestívny hlas.“ Neboj sa, pusť to, nič to nieje.“ Prežívam to stále odznova. Chveje sa vo mne každučký sval, cítim celé svoje telo, tak ako nikdy predtým. Vždy keď sa v spomienkach vrátim k svojmu prvému stretnutiu, prebehne mojim telom vlna vzrušenia, hanby. Na toto svoje prvé stretnutie nikdy nezabudnem. Ukázalo mi novú cestu, cestu poznania samej seba. Pomohlo mi prežiť, precítiť niečo nové, krásne, vzrušujúce. Pomohlo mi pochopiť a čom vlastne d/s vzťah je. Už teraz viem, že je to vzťah, ktorý mi prinesie pokoj, kľud, vyrovnanosť a uvoľnenie. Za to všetko vďačím Jemu, verím že svojmu novému Pánovi. Ďakujem........
