Niekedy sľúbim také veci, ktoré potom oľutujem. Presne tak to bolo aj teraz, keď som niekedy skôr v návale ochotnosti sľúbil svojej manželke, že jej pomôžem pri jarnom upratovaní v našom dome. Trpko som oľutoval, že som si na ten čas nenaplánoval nejakú neodkladnú prácu alebo cestu niekam ... , len aby som nemusel prežívať to nekonečné presúvanie a prekladanie a čistenie a vynášanie a vymieňanie prádla, obrusov, dečiek a záclon a závesov. A toho prania a vyvesovania a zvesovania. Galeje.
Ale sľub je sľub a postupne ako sme sa spolu dostávali ďalej a ďalej prekutrávajúc každú škáročku som mal stále oslobodzujúcejší pocit, že už to skonči a dom bude čistý a krásny. Pripravený k našim hrám.
Robili sme to teda pekne „od podlahy“. Keď manželka vyprázdňovala obsah jednej zatuchnutej skrinky, vypadol jej z hŕby haraburdia na podlahu akýsi dlhý tenký remeň. Chvíľu sme naň neveriacky pozerali a potom keď sa ma manželka podozrievavo spýtala v štýle: „to akože čo má byť?“ , som ja len bezmocne zdvihol ruky, že tentokrát v tom naozaj nemám prsty. Bol to bič. Nie taký, ktorý dostanete kúpiť v nejakom erotickom obchode pre „úchylov“ (tak tomu hovorí moja žena) ale normálny bič na dobytok. Najskôr na kravy.
„Tak toto skade sa vzalo, to naozaj nemám ani tušenia“ tak som to nejako nakoniec okomentoval. Nemohol som sa zbaviť jej skúmavého a podozrievavého pohľadu. Nie, vážne nie, opakoval som. Vtedy už aj ona vedela, že je to bič, aj keď ona nepochádza z dediny ako ja. Je to slušná mestská panička a preto ho potom nakoniec niekde odložila so slovami, že to sa ešte uvidí kam s tým. Len som neveriacky pokrútil hlavou, prečo ho hneď nevyhodila. Ale to som vtedy ešte netušil čo mala za lubom. A možno to nemala za lubom a napadlo ju to neskôr. Koniec koncov keď sme sa večer posadili k poháru dobrého skvelého červeného vína a v kozube blkotali príjemné plamienky ohňa, začala o tom reč. Najprv len tak akoby mimovoľne ho spomenula v rozhovore. Vedel som však, že to už nie je náhoda lebo po toľkých rokoch spolužitia som už podľa tónu v jej hlase a pohybov jej rúk a aj výrazu tváre, pochopil že v tom bude ešte niečo.
Celá miestnoť sa postupne vyhriala teplom ľahkého jarného plameňa a suché drevo prevoňalo vzduch presýtený doteraz len rôznymi čistiacinmi gebuzinami. Odpíjala si z pohára po maličkých dúškoch a rozprávala.
„Ten bič,.............“ začala
„Ten naozaj používali na zvieratá?“
„Áno“ naozaj, ale len keď boli neposlušné. A to sa stávalo málokedy.
„Málokedy?“
„Áno. Dobytok sa rýchlo naučí kadiaľ má ísť a kde stáť. Sú to nenáročné zvieratá.“ Presviedčal som ju. „Používal sa väčšinou len na to, aby vydával ten zvuk, keď ním pastier šavihol naprázdno vo vzduchu.“
„Musí to byť strašná bolesť“ povedala akosi záhadne.
„To určite“ prisvedčil som.
Cvíľu sme len tak mlčali a sledovali mihotajúce tiene.
„A keby som bola neposlušná ja?“ spýtala sa.
„Čo keby si bola neposlušná?“ tváril som sa, že ešte neviem o čo ide, ale srdce mi plesalo radosťou a ruky sa chveli nedočkavosťou. Musela to vidieť.
„Ak by som bola neposlušná, potrestal by si ma?“
„Myslíš s tým bičom“ – vychutnával som si to.
„Áno s tým bičom.“
„Len ak by si chcela. ..... Chceš vedieť aká to je bolesť?“
Chvíľu sa na mňa nerozhodne pozerala ale nakoniec si odpila z pohára ďalší dúšok červeného moku. V príjemnom plamennom osvetlení sa víno trblietalo ako tekutý rubín. Krvavočervený rubín. Drevo pukotalo svojou občasnou iskrivou výbušnosťou.
„Chcela by som to skúsiť“ povedala nakoniec rozhodne.
Sedela predo mnou v kresle v ľahkých pracovných šatách. Noha preložená cez nohu. Lesklé čierne vlasy sa jej pri tých jej slovách zavlnili.
Postavil som sa. Od tej chvíle som prevzal všetko na seba. Zobral som jej pohár z ruky a keď vstala pomaly som jej rozopol šaty. Potom podprsenku a stiahol aj gaťky. Ostala predo mnou za pár desiatok sekúnd nahá. Celý čas sa tvárila akosi záhadne a naoko pobavene. Ona, ktorá nebola vyznavačkou kdejakých experimentov sa teraz poddávala úplne bláznivému a pre ňu neznámemu kroku. Keď mi ukázala kde je odložený bič vedel som, že to myslí vážne a že ma čaká zábavne a vzrušujúce domáce divadlo. Nikdy k tomu naozaj nemala sklony. Myslím k masochizmu. Možno to naozaj chce len skúsiť. Keď sa jej to zapáči potom sa uvidí. Bič som musel poriadnu chvíľu mädliť v ruke, aby trochu zmäkol a bol dostatočne ohybný. Za ten čas čo ležal ladom v tej zatuchnutej skrinke totiž stvrdol. Odbehol som s ním do kuchyne. Musel som ho totiž trochu naolejovať a až potom vyzeral že je vhodný k svojmu účelu.
Po celý ten čas čo som sa bavil s tým bičom stála manželka nahá, čakala a pozorovala ma. Na tele jej naskakovala husia koža. Žeby od chladu jarného večera? Predsa bolo zakúrené. Áno samozrejme, husia koža jej na každom z prsníkov vrcholila v stvrdnutej bradavke. To ešte len nejasne tušila, čo ju čaká. Nechala to na mňa veď vedela že ja „starý perverzák“ už viem čo mám robiť. Koniec koncov ak je to prekvapenie tak je to určite zaujímavejšie. Teda sa chcela nechať prekvapiť. To som vedel a preto som počas celej procedúry zmäkčovania rozmýšľal, čím to prekvapenie ešte umocniť.
Nakoniec som jej bič odovzdal, aby ho pomädlila aj ona, veď nech si ho poriadne obchytá, aby ho precítila. Odišiel som od nej na chvíľu preč do kúpeľne. Tam som zo seba zhádzal všetky šaty. Stále som však uvažoval či to prekvapenie bude dostatočné. Zobral som preto svoj elektrický holiaci strojček na baterky. Potom sa rýchlo vrátil k manželke.
Ona poctivo mädlila svojimi jemnými rúčkami ten bič. Keď ma zbadala ako k nej idem nahý, videl som že ju to príjemne prekvapilo. Sex je naše spoločné hobby. Vždy sa pri ňom príjemne pobavíme. Vzal som jej z rúk bič a odložil ho zatiaľ na kreslo. Potom som zapol holiaci strojček a priblížil som ho pomaly k jej zarastenému ohanbiu. To ju skutočne prekvapilo a strhla sa. Poodstúpila o do mňa. Celý čas som ju hypnotizoval očami a priblížil sa s holiacim strojčekom až na dotyk k jej chĺpkom. Bol nastavený na krátke zastrihávanie a prv než stihla čo len slovkom protestovať, skosil som jej z chlpatej džungle kúsok. Najprv sa jej to nepáčilo a musel som každý zástrih vykúpiť bozkom ale potom sa už sama tlačila na vibrujúci a príjemne bzučiaci strojček. Šlo to rýchlo a ani nie za dve minúty som jej tmavé, neposlušné chĺpky skrátil na minimum. Potom som prepol na holenie a dohladka som jej vyholil celý rozpálený rozkrok. Urobil som to poriadne, aby aj estetický dojem bol dobrý a samozrejme som si nemohol nechať ujsť príležitosť previbrovať jej najintímnejšie časti. Keď bola celkom vyholená videl som že jej je to ľúto, že už sa jej ten vibrujúci malý diablik nemusí viac dotýkať a nebude posielať do samého stredu jej tela vytrvalé vlny energie. Keď som ho teda vypol, nastalo príjemné oslobodzujúce ticho plné očakávania.
Chvíľu som si prezeral svoje hladké dielo a pár krát som klepol svojím stojacim údom o jej holú kundu. Bolo to príjemné. Pre oboch. Veľké pysky jej mierne navreli a chytali červenkastú farbu. Neprešlo teda snáď ani desať minút od toho, čo sedela v kresle a už tu stála nahá s vyholenou kundou a to najlepšie nás ešte iba čakalo.
Podal som jej pohár vína. Odpila si ďalší dúšok. Podala mi pohár naspäť a prešla si rukou po vyholenom rozkroku, akoby nechcela uveriť tomu že sa to stalo.
Odložil som jej pohár. Napil som sa ja ja. Vzal som do rúk bič a odviedol ju k stolu.
„Postav sa tesne k stolu a ruky polož na stôl.“ Prikázal som jej.
Stála tak akurát s pekne obnaženým chrbtom a bielym zadkom. Roztiahol som bič a pripravil sa do tej správnej pozície.
„Teraz konečne pocítiš bolesť na ktorú si tak zvedavá.“
Nemilosrdne som ju švihol na jej skvostný biely zadok. Keď je zvedavá tak nech to pocíti v plnej sile. Celým telom je trhlo. Zasyčala od bolesti. Ja som si vychutnával ten slastný pocit.
Vedel som že pálivá červená ryha na jej pekne stavanom zadku na pár sekúnd opantala celú jej myseľ svojou prenikavou bolesťou. Keď sa vystrela do pôvodnej polohy, natiahol som sa a zasvišťala druhá krutá rana. Opäť ju donútilo trochu sa schúliť a prudko vydýchla. Druhá ryha sa vrezala na jej rozpálenú pokožku. Pri tretej rane už mierne podupkávala nohami a pri ďaších ranách sa jej zadok pkryl postupne krivoľakou sieťou ružových a červených odtlačkov nemilosrdného koženého nástroja moci.
Zakaždým švihnutím už nasledoval tichý výkrik a zúrivé pokrútenie hlavou. Stále sa však narovnala do pôvodnej polohy hrdo čakala na ďalšiu ranu. Ja som jej udeľoval prudké a rýchle rany ktoré sa trýznivo zarezávali do jej panenskej kože. Akokoľvek vyzerala na začiatku odhodlane, teraz jej celé telo akoby zmäklo. Myslel som si že vydrží nanajvýš desať rán. Bol som však prekvapený keď pri dvadsiatej rane chrapľavo zakričala.
„Je to kruté ale ešte si to chcem vychutnať!“
Počkal som chvíľu nech sa utíši a potom som jej bičom nastrelil na teraz už červený zadok ďalšiu drsnú pečať moci. Vždy som počkal nech tá bolesť rozozvučí každý nerv v jej tele a keď sa narovnala, pridal som ďalšiu tvrdú ranu.
Ten preplesk si jej koža bude pamätať dlho. Zadok sa jej roztriasol. Celé telo sa jej roztriaslo. Posledné švihy už vydržala asi iba silou vôle. Zakopávala nohami a ruky jej podvedome smerovali k miestu, kde som ju práve zasiahol. Spod vypúlených polovičiek zadku jej občas vykukla nechutne krásna vyholená šušuľka. To pálenie muselo byť neznesiteľné. Červený zadok už bol pokrytý aj slabo fialovými pruhmi. Vtedy sme prestali. Zvládla tridsať rán.
Odložil som bič a podal jej pohár vína. Chvejúcou sa rukou ho chytila. Tentokrát ho vypila do dna. Srdce jej určite prudko bilo a prsia mala pokryté kvapôčkami potu. Zobral som jej pohár. Znova som vzal do ruky bič.
„Postav sa zadkom k stolu! Ešte skúsime pár rán na brucho. Ruky na stôl!“
Prekvapene pozrela ale zaujala polohu.
Rozohnal som sa a švihol som jej na brucho prvý červený pás. Vykríkla od bolesti. Naďalej však držala brucho napnuté a pripravené k našej hre. Neúprosne, áno inak to povedať nemožno, neúprosne som jej práskal mučivé rany na brucho. Ona sa zatiaľ zvíjala od prudkej bolesti, ktorá cez ňu prechádzala. Vydržala dvadsať rán a bola celá rozdýchaná. Nechal som ju vydýchať a potom som jej nalial víno a podal jej pohár. Dala si jemný dúšok.
„Ešte!“ – hovorili jej oči aj keď telo sa jej triaslo.
„Tak ochutnáme ešte pár rán na prsia!“ povedal som jej.
„Nikdy by som si nepomyslela, že mi to tak zachutí!“ – povedala a ja som dúfal, že nehovorí o víne. Potom sa poslušne postavila do pôvodnej polohy, len viac vytrčila prsia.
Prešiel som do svojej pozície aj ja. Pimprlák sa mi pri chôdzi smiešne kyvkal. Veď to poznáte.
„Tak teda ...“ nedopovedal som vetu a práskol ju cez prsia. Zasyčala bolesťou a do očí jej vyhŕkli slzy. Potom nasledovala ďalšia a ďalšia rana. Rýchlo a presne. Nie veľmi silno, lebo prsia sú prsia. Stačilo presne. Bolesť ju opantala dokonale. Na konci už len podskakovala od bolesti a vytŕčala prsia ako v nejakom ošiali. Keď sme skončili bola celkom rozpálená a spotená. Zúrivo syčala a dýchala ako sopka.
Pokojne a s prehľadom som jej prekontroloval všetky pruhy ktoré som jej nadelil. Natrel som ju utišujúcou masťou (ktorú som mal úplnou náhodou ;-) , naozaj, pripravenú). Slastne sa zvýjala keď som jej pretieral tie ubolené miesta. Odznova prežívala celú tu bolesť a oddávala sa jej ochotne. Nezabudol som premasírovať pekne navreté červenkasté pysky a jazvu, ktorú skrývali.
Ďalej to bolo už ľahké.Keď som do nej vnikol, urobila sa skoro okamžite. Stačilo málo. Niekoľko presných doykov a slov. Pocítil som jej otrasy rozkoše na celom svojom vtákovi a na celom bruchu. Keď skončil posledný záchvev, nežne mi poškrabkala vajcia a dokončila ma svojou rukou. Ostriekal som jej pálivé brucho a prsia. Ešte sa vzrušene triasla keď som ju kládol do postele. Mne sa z toho podlamovali kolená. Bolo toho na nás dnes dosť. Nech si oddýchne. Pozajtra začne šibačka a to treba využiť. Ako by som to mohol nevyužiť.
Ale sľub je sľub a postupne ako sme sa spolu dostávali ďalej a ďalej prekutrávajúc každú škáročku som mal stále oslobodzujúcejší pocit, že už to skonči a dom bude čistý a krásny. Pripravený k našim hrám.
Robili sme to teda pekne „od podlahy“. Keď manželka vyprázdňovala obsah jednej zatuchnutej skrinky, vypadol jej z hŕby haraburdia na podlahu akýsi dlhý tenký remeň. Chvíľu sme naň neveriacky pozerali a potom keď sa ma manželka podozrievavo spýtala v štýle: „to akože čo má byť?“ , som ja len bezmocne zdvihol ruky, že tentokrát v tom naozaj nemám prsty. Bol to bič. Nie taký, ktorý dostanete kúpiť v nejakom erotickom obchode pre „úchylov“ (tak tomu hovorí moja žena) ale normálny bič na dobytok. Najskôr na kravy.
„Tak toto skade sa vzalo, to naozaj nemám ani tušenia“ tak som to nejako nakoniec okomentoval. Nemohol som sa zbaviť jej skúmavého a podozrievavého pohľadu. Nie, vážne nie, opakoval som. Vtedy už aj ona vedela, že je to bič, aj keď ona nepochádza z dediny ako ja. Je to slušná mestská panička a preto ho potom nakoniec niekde odložila so slovami, že to sa ešte uvidí kam s tým. Len som neveriacky pokrútil hlavou, prečo ho hneď nevyhodila. Ale to som vtedy ešte netušil čo mala za lubom. A možno to nemala za lubom a napadlo ju to neskôr. Koniec koncov keď sme sa večer posadili k poháru dobrého skvelého červeného vína a v kozube blkotali príjemné plamienky ohňa, začala o tom reč. Najprv len tak akoby mimovoľne ho spomenula v rozhovore. Vedel som však, že to už nie je náhoda lebo po toľkých rokoch spolužitia som už podľa tónu v jej hlase a pohybov jej rúk a aj výrazu tváre, pochopil že v tom bude ešte niečo.
Celá miestnoť sa postupne vyhriala teplom ľahkého jarného plameňa a suché drevo prevoňalo vzduch presýtený doteraz len rôznymi čistiacinmi gebuzinami. Odpíjala si z pohára po maličkých dúškoch a rozprávala.
„Ten bič,.............“ začala
„Ten naozaj používali na zvieratá?“
„Áno“ naozaj, ale len keď boli neposlušné. A to sa stávalo málokedy.
„Málokedy?“
„Áno. Dobytok sa rýchlo naučí kadiaľ má ísť a kde stáť. Sú to nenáročné zvieratá.“ Presviedčal som ju. „Používal sa väčšinou len na to, aby vydával ten zvuk, keď ním pastier šavihol naprázdno vo vzduchu.“
„Musí to byť strašná bolesť“ povedala akosi záhadne.
„To určite“ prisvedčil som.
Cvíľu sme len tak mlčali a sledovali mihotajúce tiene.
„A keby som bola neposlušná ja?“ spýtala sa.
„Čo keby si bola neposlušná?“ tváril som sa, že ešte neviem o čo ide, ale srdce mi plesalo radosťou a ruky sa chveli nedočkavosťou. Musela to vidieť.
„Ak by som bola neposlušná, potrestal by si ma?“
„Myslíš s tým bičom“ – vychutnával som si to.
„Áno s tým bičom.“
„Len ak by si chcela. ..... Chceš vedieť aká to je bolesť?“
Chvíľu sa na mňa nerozhodne pozerala ale nakoniec si odpila z pohára ďalší dúšok červeného moku. V príjemnom plamennom osvetlení sa víno trblietalo ako tekutý rubín. Krvavočervený rubín. Drevo pukotalo svojou občasnou iskrivou výbušnosťou.
„Chcela by som to skúsiť“ povedala nakoniec rozhodne.
Sedela predo mnou v kresle v ľahkých pracovných šatách. Noha preložená cez nohu. Lesklé čierne vlasy sa jej pri tých jej slovách zavlnili.
Postavil som sa. Od tej chvíle som prevzal všetko na seba. Zobral som jej pohár z ruky a keď vstala pomaly som jej rozopol šaty. Potom podprsenku a stiahol aj gaťky. Ostala predo mnou za pár desiatok sekúnd nahá. Celý čas sa tvárila akosi záhadne a naoko pobavene. Ona, ktorá nebola vyznavačkou kdejakých experimentov sa teraz poddávala úplne bláznivému a pre ňu neznámemu kroku. Keď mi ukázala kde je odložený bič vedel som, že to myslí vážne a že ma čaká zábavne a vzrušujúce domáce divadlo. Nikdy k tomu naozaj nemala sklony. Myslím k masochizmu. Možno to naozaj chce len skúsiť. Keď sa jej to zapáči potom sa uvidí. Bič som musel poriadnu chvíľu mädliť v ruke, aby trochu zmäkol a bol dostatočne ohybný. Za ten čas čo ležal ladom v tej zatuchnutej skrinke totiž stvrdol. Odbehol som s ním do kuchyne. Musel som ho totiž trochu naolejovať a až potom vyzeral že je vhodný k svojmu účelu.
Po celý ten čas čo som sa bavil s tým bičom stála manželka nahá, čakala a pozorovala ma. Na tele jej naskakovala husia koža. Žeby od chladu jarného večera? Predsa bolo zakúrené. Áno samozrejme, husia koža jej na každom z prsníkov vrcholila v stvrdnutej bradavke. To ešte len nejasne tušila, čo ju čaká. Nechala to na mňa veď vedela že ja „starý perverzák“ už viem čo mám robiť. Koniec koncov ak je to prekvapenie tak je to určite zaujímavejšie. Teda sa chcela nechať prekvapiť. To som vedel a preto som počas celej procedúry zmäkčovania rozmýšľal, čím to prekvapenie ešte umocniť.
Nakoniec som jej bič odovzdal, aby ho pomädlila aj ona, veď nech si ho poriadne obchytá, aby ho precítila. Odišiel som od nej na chvíľu preč do kúpeľne. Tam som zo seba zhádzal všetky šaty. Stále som však uvažoval či to prekvapenie bude dostatočné. Zobral som preto svoj elektrický holiaci strojček na baterky. Potom sa rýchlo vrátil k manželke.
Ona poctivo mädlila svojimi jemnými rúčkami ten bič. Keď ma zbadala ako k nej idem nahý, videl som že ju to príjemne prekvapilo. Sex je naše spoločné hobby. Vždy sa pri ňom príjemne pobavíme. Vzal som jej z rúk bič a odložil ho zatiaľ na kreslo. Potom som zapol holiaci strojček a priblížil som ho pomaly k jej zarastenému ohanbiu. To ju skutočne prekvapilo a strhla sa. Poodstúpila o do mňa. Celý čas som ju hypnotizoval očami a priblížil sa s holiacim strojčekom až na dotyk k jej chĺpkom. Bol nastavený na krátke zastrihávanie a prv než stihla čo len slovkom protestovať, skosil som jej z chlpatej džungle kúsok. Najprv sa jej to nepáčilo a musel som každý zástrih vykúpiť bozkom ale potom sa už sama tlačila na vibrujúci a príjemne bzučiaci strojček. Šlo to rýchlo a ani nie za dve minúty som jej tmavé, neposlušné chĺpky skrátil na minimum. Potom som prepol na holenie a dohladka som jej vyholil celý rozpálený rozkrok. Urobil som to poriadne, aby aj estetický dojem bol dobrý a samozrejme som si nemohol nechať ujsť príležitosť previbrovať jej najintímnejšie časti. Keď bola celkom vyholená videl som že jej je to ľúto, že už sa jej ten vibrujúci malý diablik nemusí viac dotýkať a nebude posielať do samého stredu jej tela vytrvalé vlny energie. Keď som ho teda vypol, nastalo príjemné oslobodzujúce ticho plné očakávania.
Chvíľu som si prezeral svoje hladké dielo a pár krát som klepol svojím stojacim údom o jej holú kundu. Bolo to príjemné. Pre oboch. Veľké pysky jej mierne navreli a chytali červenkastú farbu. Neprešlo teda snáď ani desať minút od toho, čo sedela v kresle a už tu stála nahá s vyholenou kundou a to najlepšie nás ešte iba čakalo.
Podal som jej pohár vína. Odpila si ďalší dúšok. Podala mi pohár naspäť a prešla si rukou po vyholenom rozkroku, akoby nechcela uveriť tomu že sa to stalo.
Odložil som jej pohár. Napil som sa ja ja. Vzal som do rúk bič a odviedol ju k stolu.
„Postav sa tesne k stolu a ruky polož na stôl.“ Prikázal som jej.
Stála tak akurát s pekne obnaženým chrbtom a bielym zadkom. Roztiahol som bič a pripravil sa do tej správnej pozície.
„Teraz konečne pocítiš bolesť na ktorú si tak zvedavá.“
Nemilosrdne som ju švihol na jej skvostný biely zadok. Keď je zvedavá tak nech to pocíti v plnej sile. Celým telom je trhlo. Zasyčala od bolesti. Ja som si vychutnával ten slastný pocit.
Vedel som že pálivá červená ryha na jej pekne stavanom zadku na pár sekúnd opantala celú jej myseľ svojou prenikavou bolesťou. Keď sa vystrela do pôvodnej polohy, natiahol som sa a zasvišťala druhá krutá rana. Opäť ju donútilo trochu sa schúliť a prudko vydýchla. Druhá ryha sa vrezala na jej rozpálenú pokožku. Pri tretej rane už mierne podupkávala nohami a pri ďaších ranách sa jej zadok pkryl postupne krivoľakou sieťou ružových a červených odtlačkov nemilosrdného koženého nástroja moci.
Zakaždým švihnutím už nasledoval tichý výkrik a zúrivé pokrútenie hlavou. Stále sa však narovnala do pôvodnej polohy hrdo čakala na ďalšiu ranu. Ja som jej udeľoval prudké a rýchle rany ktoré sa trýznivo zarezávali do jej panenskej kože. Akokoľvek vyzerala na začiatku odhodlane, teraz jej celé telo akoby zmäklo. Myslel som si že vydrží nanajvýš desať rán. Bol som však prekvapený keď pri dvadsiatej rane chrapľavo zakričala.
„Je to kruté ale ešte si to chcem vychutnať!“
Počkal som chvíľu nech sa utíši a potom som jej bičom nastrelil na teraz už červený zadok ďalšiu drsnú pečať moci. Vždy som počkal nech tá bolesť rozozvučí každý nerv v jej tele a keď sa narovnala, pridal som ďalšiu tvrdú ranu.
Ten preplesk si jej koža bude pamätať dlho. Zadok sa jej roztriasol. Celé telo sa jej roztriaslo. Posledné švihy už vydržala asi iba silou vôle. Zakopávala nohami a ruky jej podvedome smerovali k miestu, kde som ju práve zasiahol. Spod vypúlených polovičiek zadku jej občas vykukla nechutne krásna vyholená šušuľka. To pálenie muselo byť neznesiteľné. Červený zadok už bol pokrytý aj slabo fialovými pruhmi. Vtedy sme prestali. Zvládla tridsať rán.
Odložil som bič a podal jej pohár vína. Chvejúcou sa rukou ho chytila. Tentokrát ho vypila do dna. Srdce jej určite prudko bilo a prsia mala pokryté kvapôčkami potu. Zobral som jej pohár. Znova som vzal do ruky bič.
„Postav sa zadkom k stolu! Ešte skúsime pár rán na brucho. Ruky na stôl!“
Prekvapene pozrela ale zaujala polohu.
Rozohnal som sa a švihol som jej na brucho prvý červený pás. Vykríkla od bolesti. Naďalej však držala brucho napnuté a pripravené k našej hre. Neúprosne, áno inak to povedať nemožno, neúprosne som jej práskal mučivé rany na brucho. Ona sa zatiaľ zvíjala od prudkej bolesti, ktorá cez ňu prechádzala. Vydržala dvadsať rán a bola celá rozdýchaná. Nechal som ju vydýchať a potom som jej nalial víno a podal jej pohár. Dala si jemný dúšok.
„Ešte!“ – hovorili jej oči aj keď telo sa jej triaslo.
„Tak ochutnáme ešte pár rán na prsia!“ povedal som jej.
„Nikdy by som si nepomyslela, že mi to tak zachutí!“ – povedala a ja som dúfal, že nehovorí o víne. Potom sa poslušne postavila do pôvodnej polohy, len viac vytrčila prsia.
Prešiel som do svojej pozície aj ja. Pimprlák sa mi pri chôdzi smiešne kyvkal. Veď to poznáte.
„Tak teda ...“ nedopovedal som vetu a práskol ju cez prsia. Zasyčala bolesťou a do očí jej vyhŕkli slzy. Potom nasledovala ďalšia a ďalšia rana. Rýchlo a presne. Nie veľmi silno, lebo prsia sú prsia. Stačilo presne. Bolesť ju opantala dokonale. Na konci už len podskakovala od bolesti a vytŕčala prsia ako v nejakom ošiali. Keď sme skončili bola celkom rozpálená a spotená. Zúrivo syčala a dýchala ako sopka.
Pokojne a s prehľadom som jej prekontroloval všetky pruhy ktoré som jej nadelil. Natrel som ju utišujúcou masťou (ktorú som mal úplnou náhodou ;-) , naozaj, pripravenú). Slastne sa zvýjala keď som jej pretieral tie ubolené miesta. Odznova prežívala celú tu bolesť a oddávala sa jej ochotne. Nezabudol som premasírovať pekne navreté červenkasté pysky a jazvu, ktorú skrývali.
Ďalej to bolo už ľahké.Keď som do nej vnikol, urobila sa skoro okamžite. Stačilo málo. Niekoľko presných doykov a slov. Pocítil som jej otrasy rozkoše na celom svojom vtákovi a na celom bruchu. Keď skončil posledný záchvev, nežne mi poškrabkala vajcia a dokončila ma svojou rukou. Ostriekal som jej pálivé brucho a prsia. Ešte sa vzrušene triasla keď som ju kládol do postele. Mne sa z toho podlamovali kolená. Bolo toho na nás dnes dosť. Nech si oddýchne. Pozajtra začne šibačka a to treba využiť. Ako by som to mohol nevyužiť.
