Bol pekný slnečný podvečer. Zašiel som si na pivo na jednu z terás, ktoré sa v centre mesta objavili ako huby po daždi, len čo bolo trochu teplejšie. Dal som si načapovať svoju značku a začal som obzerať krásy prírody, ktorými Slovensko oplýva. Keď som už mal pivo donesené, jedna taká krása prišla a ešte stále telefonujúc si sadla k vedľajšiemu stolu. Kým volala, nevnímala veľmi okolie, tak som mal čas si ju poobzerať. Mala asi 23.
Oči tmavé, ale vyzerali tak hlboké, že by sa v nich človek hádam aj utopil. Tvár ako bábika a hlas jemný, mäkký, ale dôrazný. Symetrický, trochu menší noštek a niečo málo rúžu na perách dotvárali ideál krásy. Dlhé čierne vlasy jej trochu povievali vo vánku a z časti zakrývali jej šiju.
Zato jej ružové šaty skôr naopak. Dávali vyniknúť jej hádam ideálnym ženským krivkám. Prsia asi dvojky pôsobili veľmi eroticky. Pevné, plné života a volajúce:"Hraj sa s nami". Postava ako modelka. Boky širšie a úzky pás opásaný koženým opaskom. Nohy dlhé a štíhle, teraz pod stolom prekrížené. Stehná, ktoré jej vykúkali spod krátšej sukne ma privádzali do šialenstva. Lodička visiaca na špičke tej nohy, ktorá bola na vrchu zvýrazňovala jej neformálnosť. Jednoducho ženská ako z prvej stránky módneho časopisu, lenže táto bola trojrozmerná a sedela vedľa pri stole!
Dotelefonovala a uložila si mobil do kabelky na stole. Dobrá správa je, že obrúčku nemá, alebo iba nenosí? To je jedno, aj tak má pri mojom šťastí žiarlivého manžela a aspoň 2 deti. Ale čo ak...? Pohľady sa nám začali stretávať čoraz častejšie, tak som sa osmelil a spýtal sa, či ju môžem pozvať. Na moje prekvapenie prikývla a ja som si k nej prisadol. Objednala si strik a dali sme sa do reči. Volá sa Barbara, ešte študuje a práve sa jej pokašľal program, keď robila niečo do školy. Tak som sa hneď ponúkol, že niečo o tom viem
a mohol by som to skúsiť spraviť.
Prišli sme pred dvere jej panelového bytu bez menovky. Odomkla a vošli sme. Zariadené to tam bolo bežne.
Na otázku, čo na to priateľ, že si dovedie domov neznámeho chlapa s úsmevom odvetila:"Zatiaľ žiadny nie je. Najskôr chcem doštudovať. A popri tom pracujem, aby som si mohla dovoliť toto." Zaviedla ma k počítaču.
Pustila ho, spustila program a ukázala, v čom je problém. Po chvíli špekulovania a hrabania sa v nastaveniach som zistil, že je zle nastavená cesta k adresáru, v ktorom sú konfiguračné súbory. Mala radosť, objala ma,
pobozkala a pozvala na víno. Objal som ju aj ja a spýtal som sa, či to víno môže počkať, lebo ja by som si dal radšej ešte raz ten bozk. Na to som ho dostal už aj jazykom. Ruky mi pomaly začali kĺzať z bokov dole k jej zadočku a zastavili sa na ňom. Evidentne jej to robilo dobre. Pokračoval som bozkami na krk a stále nižšie až do výstrihu, ktorý začal byť malý, tak som ho zväčšoval posunom ramienok jej šiat. Zachvíľu boli dole úplne a to, čo som uvidel ma privádzalo do extázy. Prsia boli ešte krajšie, ako sľubovali šaty, kým ich mala na sebe. Vybozkával som jej ich a dychtivo som jej odopol opasok. Šaty padli na zem. Na rozdiel od podprsenky, nohavičky mala oblečené. Biele tangá už zakrývali len to najnutnejšie. Po ohmatkávaní a vzájomnom vzrušovaní som ju vyzliekol aj z nich. Kundičku mala upravenú na pásik. Viac som to nevydržal.
Položil som ju na stôl a začal do nej vnikať. Potom aj na gauči a v posteli. Potom prišlo na rad to víno, ktoré doniesla z kuchyne vo dvoch pohároch. Jeden mi podala.
No a odkedy som ho vypil, už si nič nepamätám. Zaspal som. Plesk. Prebudila ma facka a zdalo sa mi, ako keby som ju dostal dverami a nie jej dlaňou. "Čo do ...!", ale nedokončil som, lebo ako som sa chcel pohnúť,
zbadal som, že som zviazaný. Plesk. Dostal som dverami z druhej strany. Takýto budíček teda nebol ani na vojne. Stála nadomnov a začala autoritatívne hovoriť:"Som tvoja pani! Si mojím majetkom a budeš poslúchať!".
Trhal som putami a skúšal som sa z toho dostať, ale zviazala ma dobre. Skúsil som to:"Neblbni a pusť ma!
Nemám náladu sa takto milovať." Plesk. Pokračovala:"Zjavne ti to nedošlo. Teraz otvoríš ústa a dostaneš do nich
tenisák, aby si nemohol pindať!". Ukázala mi tenisovú loptičku v ruke a posunula ju k mojim ústam. Zdala sa mi väčšia, ako bývajú tenisové lopty, ale chlpatá bola rovnako, ak nie viac. Nemal som najmenšiu náladu na niečo podobné, tak som ich neotvoril. Vzala čosi podobné lúskaču orechov a vložila do neho jeden môj semeník.
Zaprotestoval som:"To nemyslíš vážne!". Potom som už len zalapal od bolesti po dychu. "Viem stisnúť aj silnejšie", povedala. Znovu natiahla ruku s tenisákom k mojim ústam. Tentoraz som poslušne otvoril a ona mi ho tam vložila.
Chlpy v ústach neznášam. Toto bola hrôza. Ožieralo ma všetko. Nasledoval monológ:"Ako som už povedala, ale špinavé a sprosté otrocké svine ako ty to na prvýkrát nepochopia, som tvoja pani! Ty si mojím majetkom a budeš poslúchať! A to na slovo! Už si hádam zistil, že hnevať ma sa nevypláca?". Plesk. "Pýtala som sa niečo, tak budeš prikyvovať! Jasné?". Prikývol som. "Keď budeš môcť hovoriť, povieš iba áno, pani!" Plesk. Prikývol som až po ďalšej facke. Usmiala sa a kľudne pokračovala:"Vidím, že tvoja výchova dá zabrať, ale ja mám rada, keď muži trpia. Teraz dostaneš injekciu a preveziem ťa do svojho výcvikového tábora." Doteraz som prikyvoval, ale teraz som prestal. No
čo mohlo nasledovať? Plesk. Tak som prikývol a snažil som sa niečo zahundrať cez tenisák, ktorý som sa márne snažil dostať z úst. Plesk. Nasrdená mi oznámila:"Máš ho tam na to, aby si nepindal, zabudol si?, Musíš si veľmi
dobre pamätať, čo ti poviem! Každé moje slovo je pre teba zákon, ty hajzel!". Potom mi ešte prelepila ústa leukoplastom. Nasledovala sľúbená injekcia, po ktorej som zaspal.
Plesk! Plesk! Už klasický budíček. Prebudil som sa v dákej pivnici, do ktorej vnikalo svetlo len cez okno hore v stene. Nebolo tam najteplejšie. S hrôzou som zistil, že som v klietke tak pol metra širokej a asi dva metre dlhej. Ruky som mal zviazané za chrbtom a nohy nad kolenami. Okrem toho som bol priviazaný obojkom, ktorý mi dala
na krk, kým som spal o mrežu tvárou k nej. Prestrčila ku mne ruku a strhla mi leukoplast z úst. "Môžeš vypľuť ten tenisák, tu ťa nik počuť nebude!". Na moju márnu snahu reagovala výsmechom. Dostal som ďalšie dve facky
a pomohla mi vybrať ten chlpatý hnus z mojich úst. Musela ho stlačiť, aby sa to podarilo. Ešte šťastie, že chlpy nepustil. Konečne som mal voľné aspoň ústa. To sa však následne až takou výhodou neukázalo. Otrčila ku mne
nohu a prikázala:"Lízať!". Moje váhanie bolo odmenené dvoma fackami. Ako mi hneď vysvetlila, jedna za chýbajúce "áno, pani" a jedna za váhanie splniť rozkaz. Bolo mi až divné, ako ľahko jej to fackanie cez tú mrežu šlo. "Lízať!" zopakovala oveľa autoritatívnejšie. "Áno, pani", zaznelo z mojich úst trochu neisto. Vzápätí som sa dal do lízania jej topánky. "A teraz chodidlo!" precedila pomedzi zuby, zobúvajúc si svoje lodičky. "Áno, pani". Bolo to veľmi ponižujúce, ale neodvážil som sa už odporovať, hlavne keď som vedľa videl pripravený lúskač orechov, proti ktorého použitiu som bol teraz absolútne bezbranný. Potom to už šlo dosť rýchlo.
"Líž mi nohu medzi prstami, otrok!".
"Áno, pani".
"A prejdi na pätu".
"Áno, pani".
Samozrejme, to isté nasledovalo aj na druhej nohe. Potom si ma vytiahla vyššie tak, že zodvihla do výšky reťaz, ktorou som bol uviazaný o obojok. Bol som pritlačený k mreži a kľačal som na kolenách. Začala sa pohrávať s mojim penisom a semeníkmi. Penis sa automaticky stoporil. Siahla mi na predkožku a urobila pár temp, aby som dosiahol ešte lepšiu
erekciu. "Takto sa mi to páči.", oznámila mi. Vzala umelohmotné pravítko, obnažila mi žaluď a dostal som niekoľko rán pravítkom po žaludi, až kým sa erekcia nevytratila. Potom sa začala vyzliekať, čo bolo doprevádzané mojou ďalšou erekciou a jej potlačením rovnakým spôsobom. Postavila sa na stolček pri mreži a druhú nohu mi vyložila na plece tak, že som mal jej kundu presne pred tvárou. "Teraz svoju pani ukojíš, otrok! A neprestaneš, kým ti nedovolím", zavelila a usmiala sa.
"Áno, pani".
A dal som sa do práce. Ukojil som ju niekoľkokrát, ale aj tak nakoniec povedala, že so mnou nie je spokojná, takže dnes jesť nedostanem. Nevedel som síce, koľko bolo hodín, ale hladný som bol riadne. Navyše mi oznámila, že mám krátky jazyk, tak mi ho zachytila tým lúskačom a natiahla cez mreže, vraj sa mi predĺži a potom ju lepšie ukojím. Hneď na to odišla. Nechala ma tam tak kľačať s natiahnutým jazykom.
Vrátila sa tak o hodinu a pol. Už ma bolel nielen jazyk, ale aj kolená. Uvoľnila mi jazyk a obojok a poháňaný bičíkom na dostihové kone som preskackal s rukami stále zviazanými za chrbtom a nohami na kolenách do inej miestnosti. Tam mi uviazala nohy o laná pripevnené každé k inej stene a ruky o reťaz spustenú zo stropu. Potom reťaz napla a skrátila, čím moje ruky išli hore, takže som skončil v nútenom predklone. Odviazala mi kolená, ale pritiahla laná zo strán. Bol som rozkročený a môj zadok vystrčený tak, ako nikdy.
"Teraz dostaneš výprask, otrok!".
"Ale začo, pani?!".
Plesk. Plesk.
"Teraz dostaneš výprask, otrok!".
"Áno, pani".
"A pridám ti za odvrávanie!"
"Áno, pani".
Jazdeckým bičíkom, ktorý stále držala v ruke ma začala biť. Štípalo to, ako nič predtým. Jednoducho neopísateľne. Keď po asi piatich minútach, ktoré sa mi zdali večnosťou, skončila, samozrejme, že nie preto, lebo som už vrieskal pri každej rane, ale preto, že ju bolela ruka od švihania, tak sa mi uľavilo. Nie však nadlho, lebo mi hneď oznámila, že keď som už takto pekne prehnutý, je načase, aby uplatnila svoje právo prvej noci a ošukala ma do zadku. Upevňovala si umelý penis na svoje telo náročky predomnou, aby som videl, čo ma čaká. Musel som ho pobozkať a vykrútiť si hlavu dozadu, aby som videl, ako bude prirážať. Neviem, ako dlho to trvalo, ale mne sa to zdalo ako večnosť. Po skončení "sexu" som sa jej musel poďakovať a pochváliť jej výdrž. Keďže som ju nepochválil dosť nahlas, dostal som zas facku. Potom ma cez dáku polohu previazala tak, že som stál vzpriamene. Vzala do rúk riadny bič a vyhlásila, že má chuť ma zbičovať, nech sa pripravím.
"Áno, pani".
Už o chvíľu rany bičom dopadaly na môj chrbát. Toto by som dlho nevydržal, čo si zaiste všimla aj Barbara, lebo po pár ranách prestala. Posmešne precedila pomedzi zuby, že nie som žiadny chlap, lebo nič nevydržím a kamsi odišla nechajúc ma zviazaného a zmláteného. Bolel ma celý človek. Moja samota trvala hodiny, ktoré sa mi zdali nekonečne dlhé, ale pravdu povediac, o Barbarinu spoločnosť som ani nestál. Ako som bolestivo zistil na vlastnej koži, mala skutočne barbarské spôsoby.
Začal som počuť hlasy. Jeden z nich patril Barbare, ale o dvoch zostávajúcich som vedel len to, že boli ženské. Približovali sa, čo ma vôbec netešilo. Našťastie vošli kamsi vedľa. Odtiaľ už ich rozhovor nebolo počuť. To znamená, že keď hovorila, že ma nikto počuť nebude, mala pravdu, uvedomil som si. Tentoraz ma však z úvah vytrhol príchod Barbary a jej dvoch kamarátok. Tie kamarátky boli rovnaké kusy ako Barbara. Postavičky na zamľaskanie, tváričky pekné ako Barbie, ale nie umelé. Barbara začala hovoriť:"Toto je môj najnovší prírastok. Zbalila som ho včera v centre na terase. Myslel si, že si neviem nastaviť počítač, debil! A to, že si predtým, ako sa napil vína so mnou zašukal, ho vyšlo a ešte vyjde pekne draho!". Aha, tak predsa v tom víne niečo bolo. Toto nevyzerá dobre. Mala evidentne naplánované, čo so mnou urobí. Plesk. Ďalšia facka ma vytrhla z myšlienok. "Otrok, predstavujem ti svoje kolegyne. Pani Jagu a Dominiku. Sú takisto dominantné ako ja a živia sa tiež lovom otrokov." Toto sa mi už nepáčilo vôbec, lebo som tušil niečo ešte horšie. A to aj prišlo. Uviazala ma tak, že som na chladnej zemi ležal na chrbte, čo nebolo až tak nepríjemné, aj keď to na relatívne čerstvé rany tlačilo, zároveň to aj chladilo. Ruky aj nohy mi uviazala od seba, takže som bol natiahnutý a bezbranný. Odkrytý bol aj môj rozkrok a to akémukoľvek ich vyčínaniu. Barbara vytiahla odkiaľsi z kúta rozkladací stôl a stoličky. Rozložili si ich tesne pri mne a Jaga s Dominikou si sadli tak, aby si na mňa mohli vyložiť nohy, čo hneď aj urobili. Barbara odišla uvariť kávu a nechala ma tam so slovami:"Dúfam, že ich budeš poslúchať rovnako, ako mňa, otrok!". Jaga si preložila nohu z môjho hrudníka k mojim ústam a bez
akéhokoľvek rešpektu rozkázala:"Líž a poriadne!". Začal som teda lízať. Plesk. "Čo máš povedať, ty hovado sprosté?!". Evidentne mali ten istý postup krotenia nešťastníkov ako ja.
"Áno, pani", zaznelo z mojich úst, tlmené chodidlom Jagy. Potom som musel olízať samozrejme aj druhú nohu a obe nohy Dominiky, ktorú to takisto evidentne bavilo. Prišla Barbara s kávou. Naliala ju do šálok a dali sa do reči, majúc nohy vyložené stále na mne. Myslel som si, že si ma prestanú aspoň na chvíľu všímať, ale opäť som sa mýlil.
"Tak rozprávaj, ako si ho ulovila!", vyzvala Barbaru Dominika. "Potrebujem nabrať trochu viac skúseností.", dodala usrkávajúc kávu. "Najlepšie bude, keď ti to povie sám!", znela odpoveď. "Aspoň bude pokornejší." Plesk. "Tak už začni, hajzel a odtiaľ, ako si sa prebudil zviazaný. Techniku lovu každá z nás ovláda dokonale, netreba ju opisovať.", dodala po chvíli. Hanbil som sa a celý som očervenel, hlavne keď som hovoril o práve prvej noci, ktoré si Barbara na mne uplatnila. Už viem, ako sa cítia obete znásilnenia, keď majú vypovedať na polícii. Toto moje rozprávanie bolo navyše sprevádzané výsmechom a poznámkami typu:"Barbara ho má väčší, ako ty! A šuká evidentne lepšie, žiadna z nás za to chlapa ešte nepochválila, ale ty áno!". Vtedy by som sa najradšej nevidel, alebo prepadol pod zem, ale putá na rukách a nohách ma vracali do reality vždy, keď som chcel spraviť akýkoľvek pohyb.
Dopili kávu a začali ma ponižovať znova majúc narážky na právo prvej noci. Z mojich reakcií pri rozprávaní museli vytušiť, že práve toto bolo pre mňa najponižujúcejšie. Potom každá vytiahla z kabelky svoj umelák a začali si ich pripevňovať, pýtajúc sa Barbary, či ma môžu ošukať rovnako, ako ona. Tá najskôr nechcela, ale keď jej ponúkli peniaze, súhlasila. Cítil som sa ako tovar a asi im presne o to šlo. Teraz sa však nevyzliekli, ale tangá si nechali, takže som nemohol obdivovať ani ich holé vnady. Barbara ma medzitým previazala do predklonu. Prvá išla Jaga a Barbara s Dominikou sa mi vysmievali a nadávali mi. Hneď ako skončila, presunula sa na jej miesto Dominika a vysmievala ma Jaga, už narážajúc na to, ako si zašukala, a samozrejme, ako som ju za to musel pochváliť. Po Dominike sa objavila aj Barbara s umelákom, ale ten bol podstatne hrubší a aj dlhší, ako používali doteraz. Postavila sa predo mňa tak, aby som ho celý videl, chytila do ruky Jagin a priložila
ich k sebe, aby som ich mohol porovnať. Barbarin bol tak o polovicu väčší. "O chvíľu ho budeš mať v sebe, otrok.", zahlásila pripevňujúc si ho k panve. "A teraz ma o ošukanie pekne poprosíš!", dodala. Vidiac na stole položený lúskač orechov, sa zo mňa vydralo:"Prosím, pani.". Plesk. "Povedala som, že poprosíš o ošukanie, blbec!", zvrieskla na mňa.
"Prosím o ošukanie, pani.", povedal som celý červený od hanby a zlosti.
Prešla za mňa a len som dúfal, že mi nenatrhne zadok. Zovrel som svalstvo. Išiel tam ťažko, za čo Barbara vinila mňa a vyhlásila, že ak tam nevojde ani teraz, moje gule sa majú na čo tešiť. Vedel som, že nežartuje, tak som svaly radšej povolil. Síce s problémami, ale dostala ho do mňa. Začala ním hýbať a ja som cítil tlak na steny mojich čriev. Počas toho sa nezabudli staviť, či mi zadok natrhne, alebo nie. Keď ju to prestalo baviť, začali vyhodnocovať stávku. S úľavou som si vypočul, že som celý a netečie mi zo zadku krv. Zasadli k ďalšej várke kávy. Barbara ma previazala tak, že mi z ľahu zdvihla
nohy a potiahla ich za mňa. Bol som v akejsi polohe vznosu s naširoko rozkročenými nohami. Pri káve kecali o obchodoch.
Vyrozumel som, že ma chcú predať, ale že zajtra to ešte nepôjde, lebo Salzburčanka si potrpí na poslušnosť. Nevedel som, či mám byť rád, alebo sa báť, ale skôr som sa bál, lebo ten výcvik sa mi vôbec, ale vôbec nepáčil. Mal som pravdu. Studený pot ma oblial, keď o káve prehlásila Dominika, že je močopudná viac, ako čakala a pýtala sa Barbary, kde má WC. Tá sa na ňu len usmiala a ukázala na mňa. "Vidno, že si novicka v byznise. Poníženie a poslušnosť sú tým, k čomu ho chceme
dokopať, tak prečo sa hneď hnať na WC? Takto navyše ušetríš za nápoje pre takúto čvargu. Ale je to môj otrok, takže prvá ja
a vy si pripravte drobné za použitie WC!". Podišla ku mne a zaviazala mi oči. Potom si stiahla tangá a sadla si mi rovno na tvár. "A mimo nepôjde ani kvapka, rozumel si, hajzel? Inak máš po guliach!", dodala zacvakajúc lúskčom, ktorý však neslúžil na orechy. Teraz som nemohol ani povedať obvyklú formulku, ani prikývnuť, takže sa moja pasivita fackou netrestala, ale to, čo prišlo potom, bola hrôza. Príval slanej tekutiny do mojich úst, ktorý som ledva stihol hltať. Niečo tak hnusné som ešte
nepil. Príval ustal a ja som lapal po dychu. "Jáj, došiel mi toaleťák", zahlásila Barbara. "Nevadí, do sucha mi vylížeš kundu od chcaniek!". Bez odvrávania som sa dal do práce. Bolo to rovnako hnusné, ale lúskač v jej rukách mi nedával na výber.
Druhá šla Dominika, lebo už nervózne podupkávala pri mne, kým som ešte lízal Barbaru. Ani si poriadne nesadla a už som cítil tú hnusnú slanú tekutinu vo svojich ústach. Bolo jej oveľa viac a navyše si pri tom prdla, takže lapať po dychu som síce mohol, ale tak "voňavý" ma skôr dusil. Po tejto nekonečnej záplave som musel očistiť dosucha aj ju a prišla na rad Jaga. Tá si len sadla a sedela. Zjavne ju to ešte netlačilo. Prišlo to na ňu po takej štvrťhodine a troch deci minerálky. Našťastie toho bolo podstatne menej, ako v prvých dvoch prípadoch. Vylízať som musel aj ju a neskrývala, že jej to robí dobre. To viedlo
Barbaru k myšlienke milovať sa, lebo dostala chuť na orgazmus. Prišla s dvoma obojstrannými umelákmi. Odviazala mi oči, aby som ich videl. Našťastie, boli normálnej veľkosti. Stále som bol zviazaný tak, ako ma používali namiesto WC. Jeden z nich mi strčila do zadku a výsmešne povedala:"Toto bude skutočne zápis do tvojho análu!". Potom odišla ku Jage a Dominike, ktoré už boli nalepené na sebe, prikladali si umelák ku kunde, maznali sa a navzájom sa vzrušovali. Pridala sa aj Barbara. Potom sa vyzliekli a ja som mohol vidieť ich prsia. Všetky ich mali nádherne plné a pevné. Nakoniec šli dolu aj
tangá, ale to som už veľmi nevidel, lebo mi tvár pristupilo chodidlo Barbary. Stála nadomnov a práve triafala umelákom zasunutým v mojom zadku do svojej jaskyne. Podarilo sa a pridala na moju tvár aj druhú nohu. Teraz som nevidel takmer nič, okrem úzkej škáročky pomedzi jej prsty. Začala sa nadhadzovať a padať čoraz prudšie a vášnivejšie. Bolo to ako keby som bol v ringu a schytával jeden úder za druhým, len našťastie nie až takej intenzity. Po pár nadskokoch som sa naučil nárazy aspoň trochu tlmiť. Počuť zato bolo dosť. Vášnivé stony všetkých troch sa niesli miestnosťou. Keď dospeli všetky k vrcholu, vystriedali sa. A potom zas. Takže hlavu som mal "pomasírovanú" dokonale. Nakoniec ma Barbara odviazala a spýtala sa, či sa chcem naučiť poslušnosti v jej výcvikovom tábore.
"Áno, pani", veď čo iné som mohol povedať?
Priniesla papier a pero. S rukami zviazanými za chrbtom a na kolenách som musel písať ako budem poslušný, pokorný a učenlivý, že jej splním všetko, čo jej budem na očiach vidieť a tak ďalej. Nasledoval podpis. Potom ma bičíkom vohnala do inej miestnosti, kde ma pripútala na brucho a ja som zaspal, alebo omdlel takmer okamžite. Faktom je, že som mal pokoj.
Plesk. Plesk. Budíček na druhý deň ráno. Dve facky, to mi ten deň pekne začína, pomyslel som si. Odomkla mi putá tak, aby som sa mohol postaviť, ale ruky som mal zviazané za chrbtom putami a nohy nad kolenami povrazom, aj keď ten povraz už povoľoval. Zrazu jej zazvonil telefón a vybehla z miestnosti. Počul som len:"Už? Myslela som, že príde tak, ako obvykle." .... "Dobre, pripravím aj svojich otrokov na predaj." A Barbarine rýchle kroky sa odo mňa vzďaľovali. Uvedomil som si, že som voľný, aspoň čo sa týka pohybu po miestnosti a chcel som to hneď využiť. Hýbal som sa síce pomalšie, ale bez
"pomoci" bičíka to predsa len bolo lepšie. Navyše po pár "krokoch" lano na kolenách povolilo o čosi a tak som sa mohol hýbať vcelku pohodlne. Skúsil som sledovať Barbaru a chcel som si nájsť dáku skrýšu, aby som mohol ujsť, ak bude vhodná situácia. Po chvíli som našiel miesto za závesom, kde ma nebolo vidno a zaliezol som tam. Výhodou bolo, že ja som videl cez dieru v ňom prakticky celú chodbu. Pozrel som dolu a uvidel, že nesiaha až po zem. Postavil som sa teda tak, aby mi nohy z normálneho uhla stojacej osoby nebolo vidno. Barbara doniesla na chodbu dáku fľašu podobnú tým z lekárne, v ktorých sa uchovávajú roztoky a séra a položila ju na stôl, ktorý som už nevidel, ale podľa zvuku to nič iné byť nemohlo.
Potom začala vodiť otrokov jedného po druhom a ako som vyrozumel z jej rozkazov, pichala im injekcie. Asi to boli tie
uspávacie, lebo žiadne :"Áno pani." sa po nich už neozývalo a nenasledovali ani facky. Otrokov bolo šesť.
Hneď ako mala otrokov pripravených, ozval sa zvonček. Barbara odomkla a vítala osobu, ktorú som nevidel a hovorila jej Salzburčanka. Hovorili po nemecky, ale vyrozumel som, že otrokov predáva a Salzburčanka jej za nich platí. Poodvážali nešťastníkov ako ja von, kde ich naložili do dákej dodávky, ale viac som nerozumel. To mi bolo aj tak jedno. Barbara zobrala putá, ktoré mali otroci na nohách a šla ich niekde odložiť. Pomyslel som si, že ide tam, kde boli uviazaný, a keď ich vyvádzala, bola tam s každým dosť dlho. Vyšiel som spoza závesu a čo najrýchlejšie som sa premiestnil za roh, kde im dávala injekcie. Vzhľadom na zviazané kolená a ruky za chrbtom to nebola až taká sranda, ale dalo sa to naučiť.
Našťastie sa učím rýchlo. Fľaša, ihly a striekačky ešte stále ležali na stole. Jednu striekačku som zobral a orientujúc sa len
hmatom som na ňu nasadil ihlu. Kým som prepichol ten gumový vrchnák, tak som sa poriadne zapotil, ale nakoniec som aj tento problém vyriešil. Natiahol som do striekačky roztok z fľaše, čo už šlo bez problémov a rýchlo. Striekačku som chytil do rúk, aby trčala čo najmenej a za rohom som už začul Barbarine kroky. Rýchlo za záves, pomyslel som si, ale keď som počul, že sa blíži, uvedomil som si, že by ma pohyb závesu vyzradil, tak som radšej zaliezol späť do miestnosti, kde
som bol uviazaný. Našťastie si ma nevšimla. Určite k tomu prispelo aj to, že začala telefonovať. Volala Jage, že všetko prebehlo OK a pozýva ju na oslavu spojenú s týraním otroka. Už len toto mi chýbalo, pomyslel som si. Potom rovnaký telefonát s Dominikou. To už bolo vyslovene zlé. Mal som len jednu striekačku a len jeden pokus. Skryl som sa hneď pri vchode do miestnosti za stenu, lebo dvere neboli. Striekačka pripravená v rukách zviazaných za chrbtom. Dúfam, že bude
prekvapená a podarí sa mi ju pichnúť a uspať. Po chvíli som vymenil stranu vchodu, lebo som bol na tej, na ktorej som mal byť pripútaný, takže sa asi skôr pozrie sem, ako inde. Minúty sústredeného nervózneho čakania. Veď ak príde Jaga skôr ako ju pichnem a vyslobodím sa z pút, tak ... radšej na to nemyslieť. Konečne vošla. Skáčem k nej spoza vchodu do
miestnosti a otáčam sa tak, aby som mal ruky pri jej tele, čiže chrbtom k nej. Vážne sa obzrela skôr na druhú stranu. Reagovať nestihla. S vpichom som počul jej prekvapený vzdych. Nelenil som a vpustil som do nej celý obsah striekačky. Bola veľmi prekvapená a aj keď bola pri vedomí ešte zopár sekúnd, ani sa o nič nepokúsila. Teraz som musel nájsť kľúče
od pút. Behal som po mojom väzení ako šialený a prehrabával všetko možné, ale nič. Chcel som vyletieť von, odomkol som kľúčom v zámke a otvoril dvere, lenže potom som cez vchodové dvere uvidel, že prichádza Jaga. Našťastie ma nezbadala a bola ešte na dvore. Zamkol som. Čo najrýchlejšie ku stolu po injekciu, nasadiť ihlu, prepichnúť gumový uzáver, natiahnuť uspávadlo. Pri prepichovaní som počul ako Jaga otvára vchodové dvere. Pri naťahovaní ma vyrušil zvonček. Na chvíľu som
spanikáril, ale potom mi došlo, že Barbara neotvárala hneď, tak som sa ukľudnil, natiahol roztok, trochu predýchal a počkal, aby si myslela, že ide ku dverám Barbara a sústredil som sa na to, aby som rukami zviazanými za chrbtom rýchlo odomkol a vyhol sa tak zbytočnému podozreniu. Podarilo sa mi odomknúť a otvoriť dvere. Jaga vošla. Skočil som ku nej a už rýchlejšie, ako v prvom prípade, som ju pichol striekačkou a uspal. Jaga svojich pár sekúnd pred uspaním využila lepšie, ako Barbara, lebo sa pokúsila o útek. Našťastie sa mi ju podarilo podknúť, ale nie najlepšie, lebo nepadla úplne, ale zachytila sa steny. Okamžite som skočil na ňu a telom som ju zhodil. Potom som si na ňu sadol. Uspávadlo zabralo perfektne. Odtiahol som Jagu k Barbare.
Nevedel som, ako dlho budú spať, tak som začal premýšľať. Keď som hľadal kľúče, videl som zopár pút, ktoré sa mi teraz hodili. Zobral som ich a spútal im ruky za chrbtom, nohy spolu, a aby sa nemohli vôbec hýbať, tak aj ruky o nohy. A pekne nakrátko. Takto som získal viac času.
Ešte bude treba vyriešiť Dominiku. Mám už síce prax v uspávaní aj so zviazanými rukami, ale dúfal som, že kým príde, podarí sa mi z pút dostať. Začal som hľadať kľúče od svojich pút, aby som si ich dal dole, ale nemohol som ich nájsť. Bál som sa, že ma Dominika prekvapí, tak som radšej natiahol do striekačky uspávadlo a nechal som ju na stole pri dverách. Až potom som sa pustil do vzdialenejších končín domu. Boli tam rôzne mučiace a spútavacie nástroje a aj kamery. Asi tu natáčali filmy. Ale kľúč, ktorý by pasoval do mojich pút nie a nie nájsť! Potom som si všimol za týmto štúdiom dielňu. Boli tam nástroje na úpravu scény.
Chvíľu som sa tam rozhliadol. Sláva. Pílka na železo. Vzal som ju ku vchodovým derám a začal píliť. Šlo to veľmi ťažko, ale šlo.
Keď som mal ruky voľné, hravo som sa zbavil lana, ktoré mi zväzovalo nohy a bol som voľný. Síce ešte so železami na rukách,
ale už nie spojenými reťazou. Vychutnával som si ten pocit, keď tu zrazu ktosi zaklopal na dvere. Bol som si istý, že to bude Dominika, tak som vzal do ruky striekačku a otvoril dvere, skryjúc sa za ne. Hneď ako vošla som dvere zabuchol a pritisol som jej k telu injekciu.
"Prebral som moc.", sucho som jej oznámil.
"Ak nebudeš klásť odpor, necháš sa spútať a nájdeš kľúč od mojich pút, kým sa nedozviem od Barbary, kde je, budem na teba
oveľa miernejší.", pokračoval som, nič nedbajúc na jej nechápavý výraz tváre.
"Teraz ideme po putá, ktoré si nasadíš!"
Stál som za ňou. Jednou rukou som ju držal okolo bedier a druhou som pritláčal injekciu na jej zadok. Prišli sme do štúdia, kde
bolo pút, koľko som len chcel. Po mojom príkaze si poslušne zviazala nohy na kolenách tak, ako som ich mal aj ja a ruky za chrbtom. Potom sa pustila do hľadania. Ja som sedel a ona nosila všetky kľúče, ktoré našla a skúšala, či nepasujú do mojich pút. Nepasoval ani jeden. Po dvoch hodinách som to vzdal a začal som si užívať svoje postavenie. Strhal som z nej šaty a prikázal, nech ma zvádza. Až teraz som mal čas si ju poriadne obzrieť. Tak ako Barbara a Jaga, aj Dominika bola ideálom krásy. Po chvíli zvádzania, keď sa ukazovala v tých najerotickejších polohách, aké jej zviazanie dovolilo, som bol vzrušený tak, že som to už nevydržal. Rozkázal som jej prehnúť sa cez stôl. Jej vystrčený zadoček ma vyrajcoval ešte viac, preto som začal bezmyšlienkovite prirážať do jej vlhkej kundičky. Vrchol som dosiahol do jej zadočku, aby predsa len nezostali dáke následky. Potom mi ho musela jazykom očistiť, čo sa jej síce nepáčilo, ale po facke a slovnom upozornení, že môže dopadnúť aj rovnako, ako Barbara s Jagou, si dala povedať. Evidentne sa bála a nerobila si ilúzie o tom, čo bude tie dve čakať, len netušila, čo sa ešte stane jej. Našiel som si svoje šaty a obliekol som sa. Boli v jednej zo skriniek.
O päť hodín sa Barbara začala budiť. Plesk. Plesk. Na uvítanie do jej nového života otrokyne som ju prefackal. Vyvalila oči, ale
hneď si spomenula a už ju ani neprekvapilo, že je zviazaná.
"Kde sú kľúče od mojich pút!?", zreval som na ňu. Videla, že aj tak mám voľné ruky, preto nerobila drahoty a prezradila mi to
hneď. Nuž v zásuvkách stola som nehľadal. Boli tam spolu s ostatnými kľúčmi a putami otrokov, ktorých Barbara predala. Kľúče
boli v putách, do ktorých patrili, iba jeden sa tam váľal osamotene. Vzal som ho a odomkol si náramky, ktoré som potom vyhodil.
Teraz som bol nielen úplne slobodný, ale som mal aj doslova neobmedzenú moc nad tromi jebačkami ako obrázok, ktoré ma chceli zotročiť. To chcelo jednoznačne pomstu.
"To, čo ste mi urobili, nezostane bez trestu, vy suky, rozumeli ste? Máte sa na čo tešiť!".
Plesk. Plesk. Plesk. Každá dostala facku.
"Zabudli ste, ako má odpovedať otrokyňa, keď ju osloví pán?! Isté pravidlá zostávajú, len ich ešte časom vylepším. Rozumeli ste?".
Odpoveďou bolo zborové:"Áno, pane.".
To už je lepšie, pomyslel som si.
"Čaká vás minimálne to, čo ste robili vy mne a ja ešte veľa pridám, lebo vy by ste sa nezastavili pred ničím!".
"Áno, pane."
"Teraz mi jedna po druhej odpoviete na pár otázok."
"Áno, pane."
Rozdelil som ich, aby sa nemohli rozprávať a pýtal som sa, čo chceli ďalej robiť, či má niekto prijsť, kto o tomto dome vie, kde vlastne sme a ako fungoval byznis s otrokmi. Všetky tri odpovedali rovnako. Sme na opustenej chate v lese, kde nik nechodí, lebo pozemok okolo je súkromný a oplotený. Nik nemá prijsť a nik okrem Salzburčanky o tomto nevie. Obchod fungoval tak, že chlapov zbalili, uspali, zotročili a predali. Popri tom si všetko nakrúcali a spolu s otrokmi filmy predali Salzburčanke, ktorá chodila raz za mesiac a určite neboli jej jedinými dodávateľkami.
"S týraním a ponižovaním začnem hneď, ako sa vrátim z obhliadky okolia."
"Áno, pane."
Poprivezoval som ich tak, aby sa nemohli hýbať a vyšiel som si obzrieť okolie, či náhodou neklamali. Čo sa týka okolia, neklamali. Nikde ani živej duše a k plotu mi to trvalo dve minúty chôdze na každú stranu. Chata, teda skôr menši vila, bola zapustená do svahu, preto sa mi zdalo, keď ma prebudili, že som pod zemou, a preto bolo vidno zo dverí v tej istej výške prichádzajúcich ľudí. Spokojný
so stavom vecí som sa vybral k mojim novým otrokyniam, ktoré sa už triasli strachom, lebo dobre vedeli, že som nežartoval, keď som im sľúbil pomstu. Najskôr som im strhal šaty. Potom som ich zas rozdelil a po jednej súdil. Súd spočíval v tom, že sa museli priznať ku všetkému, čo na mne a iných otrokoch napáchali. Pod hrozbou oveľa prísnejšieho trestu to išlo ako po masle. Najskôr hovorili o sebe, a potom aj o ďalších dvoch. Tak som sa dozvedel, že Barbara všetko začala a takto "pracovala" už vyše roka. Potom sa pridala jej dobrá kamarátka Jaga a nakoniec Dominika, pre ktorú bol toto však len prvý predaj otrokov, tak si to ešte nestihla užiť. Zistil som aj to, ako to fungovalo. Salzburčanka zavolala Barbare a prišla si po "tovar", za ktorý platila na ruku. Jednoduché a efektívne. Chodila asi raz za štyri mesiace. Kontakt na ňu nikto nemal a vždy sa ozvala z iného mobilu. Čo sa dialo s ľuďmi potom, tiež žiadna z nich nevedela a ich vlastnými slovami:"Ani ich to netrápilo.". No, veď za moment vás to trápiť začne, pomyslel som si a začal som vymýšľať tresty. Rozhodol som sa, že Dominika dostane dnes na ukážku toho, čo tie dve čaká zajtra polovičný trest.
Takisto si budú musieť zapamätať, ako sa majú správať a sami sa pokorne dať do pozície, v ktorej bude trest vykonaný. Inak som
zas hrozil jeho zvýšením. Všetko som to pekne spísal a dal som ich zas spolu, aby si vypočuli rozsudok. Prikázal som im kľaknúť a začal som čítať.
"Za zločiny spáchané na silnejšom pohlaví, za zotročovanie, ponižovanie a mučenie nevinných sa obžalované otrokyne odsudzujú na trest doživotného otroctva, ponižovania a bitia. Sú povinné dať sa pred vykonaním bolestivého, ako aj ponižujúceho trestu do pozície, v ktorej bude trest vykonaný. Za nevykonanie tejto povinnosti sa im trest zvýši o päťdesiat percent. Otrokyni Dominike sa polovica trestu odpúšťa za vzorné správanie a pomoc, ako aj s prihliadnutím na jej najmenšiu účasť na uvedených zločinoch. Jej trest bude
vykonaný ihneď, aby ostatné odsúdené videli, čo ich zajtra čaká."
Nastalo hrobové ticho. Asi na päť sekúnd.
"Za opätovné neodsúhlasenie slovami Áno pane, sa tresty zvyšujú o dvadsať percent."
"Áno pane",zaznelo váhavo z úst všetkých troch.
"Rozumeli ste rozsudku, otrokyne?".
"Áno pane."
"Je spravodlivý?".
"Áno pane."
"Chce sa niektorá z vás odvolať proti rozsudku?".
"Á.. Nie pane."
"Tak áno, či nie?".
"Nie pane.".
"No veď preto!".
"Rozsudok je právoplatný a s jeho vykonávaním začneme ineď.".
Rozviazal som Dominike nohy, aby mohla sama chodiť a prikázal som jej vstať. Prišla pred dve brvná upevnené vodorovne nad sebou
a musela si stať za ne. Potom rozkročiť nohy tak, aby sa chytili do slučiek pripravených na zemi a potiahnuť nohami tak, aby sa jej
omotali tesnejšie. Ja som už len prišiel a dotiahol. Nohy mala teda rozkročené a priviazané každú k inej strane. Brvná mala vo výške pása a pŕs. Potom si musela trup prevliecť pomedzi ne, čo jej až tak dobre nešlo a musel som jej pomôcť. Ruky som jej priviazal
každú zvlášť tiež na opačné strany. Stála tam pekne rozkročená s veľmi eroticky vytrčenými prsiami a zadočkom. Dostal som na ňu chuť a tak som sa jej urobil do zadočku.
Zobral som do rúk rákosku a oznámil jej, že bola odsúdená na tridsať rán. Prišiel som k nej a donútil ju pobozkať moju ruku a aj rákosku. Ostatné dve museli počítať, veď to nebudem robiť predsa ja, no nie?
A začala sa exekúcia. Zasvišťanie rákosky vzduchom, plesknutie na jej zadok, trhnutie jej tela a odpočítanie rany kľačiacimi otrokyňami, ktoré toto ešte len čakalo, ale dvojnásobne. Prvých päť zvládla dobre, pri ďalších začala ssskať, od desiatej sa mykala, ale to jej nebolo nič platné. Asi od sedemnástej začala hlasno kričať a od dvadsiatej piatej sa trhala v putách, ako len mohla. Ale tie nepovolili. Potom mi musela za to poďakovať a opísať bolesť pre ostatné dve odsúdené, aby vedeli, čo ich čaká. Ten opis bolesti cez jej slzy bol veľmi vzrušujúci, hlavne keď hovorila, ako si uvedomovala s každým zasvišťaním, že to bude bolieť. Potom som trochu hladil jej telo a maznal sa s ňou. Nakoniec som sa jej spýtal, či vie, čo bude nasledovať. Povedala, že nie. Nato som jej oznámil, že ju z tej sladkej nevedoosti vyvediem a začal som jej podvezovať prsia. Počas tohto úkonu som videl v jej očiach číre zúfalstvo. Keď som skončil, spýtal som sa jej to znova a odpoveď až kvíliacim hlasom bola, že jej budem mučiť prsia. Pochválil som ju, že je šikovná a oznámil som jej, že bola odsúdená na šesť rán po každom. Na prosby o milosť som nereagoval a pohrozil som jej, že trest sa môže zvýšiť, ak sa nebude správať tak, ako sa na otrokyňu patrí. Na to zmĺkla a už len vzlykala. Aj teraz musela vybozkávať moju ruku aj s rákoskou. Ešte som ju dôrazne upozornil, že sa musí aj pozerať, aby si mohla trest vychutnať, a aby mal výchovný účinok. Teraz po každej rane nasledoval nárek až škrek. Skoro mi jej začalo byť ľúto, ale keď som si spomenul, čo by robila ona so mnou, tak som sa z pocitou súcitu celkom vyslobodil a pokračoval som nezmenenou intenzitou. Barbara s Jagou aj teraz počítali, ale hlas sa im už triasol, z čoho som usúdil, že sa veľmi boja. Koniec koncov, táto ukážka to mala ja za cieľ. Po odrátaní šiestej aj na druhé ňadro sa Dominike až na napomenutie fackou a varovanie, že ak nepoďakuje, budem pokračovať, vydralo z úst ďakujem pane takým neprirodzeným hlasom, že som jej dal ešte jednu facku a rozkázal, nech poďakuje znovu. Druhýkrát to už bolo lepšie. Nechal som Dominiku, oznámiac jej, že to ešte nie je všetko a šiel som k Barbare a Jage vyskúšať svoje schopnosti psychologického teroru.
Spýtal som sa ich, ako sa im pozdáva trest a dočkal som sa červeni na ich lícach, asi od zlosti a bezmocnosti, ale obe odpovedali, že je plne zaslúžený a chválili ma za spravodlivý rozsudok. To sa mi veľmi páčilo. Uvedomili si, v akej sú situácii.
Rozhodol som sa, že Dominika si už dosť oddýchla a začal som ju prevezovať tak, že ruky som jej odviazal a zas zviazal za chrbtom. Potom som ich uviazal aj o brvno. Teraz bola cez to spodné prehnutá a jej kunda sa vynímala medzi rozkročenými nohami a pod pásikavým zadkom. Z boku bolo vidieť aj jej ešte stále podviazané a rovnako ako zadok červené prsia. Už pôsobila odovzdaným
dojmom, ale keď som jej povedal, že dostane výprask ešte aj po kunde rovnako šesť rán, ako po prsiach, začali zas prosby o milosť,
ktoré tak ako predtým umlčalo až pohrozenie zvýšením trestu. Postupaval som rovnako kruto, ale vyvádzala menej, ako počas bitky
na prsia. Tak som jej pridal jednu navrch. Evidentne na ňu nebola pripravená a zjajkla najviac z doterajších rán.
Oznámil som jej, že výprask má za sebou. Poďakovala a z jej hlasu bolo cítiť, že sa jej uľavilo. Odviazal som ju od brvien a priviazal
som jej ruky stále spútané za chrbtom o stenu. Potom som jej uviazal aj nohy každú zvlášť a rozkročené som ich zdvihol do primeranej výšky. Zobral som vrecko štipcov, skúsil som, aký majú stisk a spokojný so silou, ktorá bola tak akurát som ich pripol na jej kundu a bradavky. Súčasne som jej oznámil, že si ešte bolesti užije. Bola zhrozená, ale obvyklé áno pane sa jej z úst predsa dostalo.
Pri štipcoch boli aj iné plechovky. Ihly, pijavice, klieštiky, krokosvorky a aj roztoky. Spýtal som sa Barbary, ktorý najviac štípe.Zobral som ho a natrel jej rany na zadku, prsiach a kunde. Nezabudol som ani na vnútro. Chvíľu kričala, ale keď videla, že mi to pôsobí v podstate radosť, prestala a len sa trhala a vzlykala. Za normálnych okolností mi to dobre nerobí, ale teraz to fakt malo niečo do seba, a nie
málo. Vyžíval som sa asi päť minút a potom som ju opláchol vodou z hadice.
"No kurvička, ty to máš už za sebou.", povedal som jej potľapkajúc ju po zničenom zadku. Od bolesti sa jej z úst vydralo:"ssss".
Plesk. "Nevieš, čo máš povedať, ty nevďačná suka?".
"Ďakujem pane."
"No veď preto. A zajtra mi budeš asistovať!"
"Áno pane."
"Hentie dve to čaká dvojnásobne.".
"Áno pane."
-----------------------------------
Ďalší deň začal skvele. Plesk. Plesk. Plesk. Plesk. Teraz mali budíček Jaga s Barbarou. Počas prípravných prác na trest ako meranie
výšky brvien a kontrola rákosky im Dominika opisovala bolesť, ktorú podstúpila včera. Nechceli dať na sebe nič poznať, ale bolo vidieť,
že im nie je všetko jedno. Zabával som sa na ich hrôze. A keď som začal vyberať, ktorá pôjde prvá, to bola iba paráda. Obe sa začali
triasť. Kľačali predomnov na kolenách a normálne sa triasli. Dodal som, že to bude trvať dlhšie ako Dominike, lebo nielen že dostanú 2x toľko, ale mi to bude ešte aj Dominika spríjemňovať fajčením. Celé ich tresty prebehli zhruba tak, ako u Dominiky, len samozrejme ziapali a trhali sa oveľa viac, hlavne ku koncu. Pri namazaní vnútorností štipľavým roztokom boli dokonca zachrípnuté. A počas toho všetkého som si užíval Dominikine sexuálne služby. Po potrestaní som si šiel do štúdia pozrieť, čo bolo natočené. Kopie predali síce Salzburčanke, ale originály zostali. No tak to bola hrôza! Mlátenie po guliach, ich stláčanie a vešanie za gule bolo niečím absolutne bežným! Rezanie a mlátenie do omdlenia sa vyskytovalo takisto. Toto bolo poriadne tvrdé. Ťažko bolo uveriť tomu, že by boli tieto tri krásky schopné niečoho takého, ale keď som si spomenul, čo robili mne, tak ma pochybnosti prešli. Okamžite som vyvodil záver, že toto si vyžaduje oveľa tvrdší trest! A hneď som začal aj konať...
Oči tmavé, ale vyzerali tak hlboké, že by sa v nich človek hádam aj utopil. Tvár ako bábika a hlas jemný, mäkký, ale dôrazný. Symetrický, trochu menší noštek a niečo málo rúžu na perách dotvárali ideál krásy. Dlhé čierne vlasy jej trochu povievali vo vánku a z časti zakrývali jej šiju.
Zato jej ružové šaty skôr naopak. Dávali vyniknúť jej hádam ideálnym ženským krivkám. Prsia asi dvojky pôsobili veľmi eroticky. Pevné, plné života a volajúce:"Hraj sa s nami". Postava ako modelka. Boky širšie a úzky pás opásaný koženým opaskom. Nohy dlhé a štíhle, teraz pod stolom prekrížené. Stehná, ktoré jej vykúkali spod krátšej sukne ma privádzali do šialenstva. Lodička visiaca na špičke tej nohy, ktorá bola na vrchu zvýrazňovala jej neformálnosť. Jednoducho ženská ako z prvej stránky módneho časopisu, lenže táto bola trojrozmerná a sedela vedľa pri stole!
Dotelefonovala a uložila si mobil do kabelky na stole. Dobrá správa je, že obrúčku nemá, alebo iba nenosí? To je jedno, aj tak má pri mojom šťastí žiarlivého manžela a aspoň 2 deti. Ale čo ak...? Pohľady sa nám začali stretávať čoraz častejšie, tak som sa osmelil a spýtal sa, či ju môžem pozvať. Na moje prekvapenie prikývla a ja som si k nej prisadol. Objednala si strik a dali sme sa do reči. Volá sa Barbara, ešte študuje a práve sa jej pokašľal program, keď robila niečo do školy. Tak som sa hneď ponúkol, že niečo o tom viem
a mohol by som to skúsiť spraviť.
Prišli sme pred dvere jej panelového bytu bez menovky. Odomkla a vošli sme. Zariadené to tam bolo bežne.
Na otázku, čo na to priateľ, že si dovedie domov neznámeho chlapa s úsmevom odvetila:"Zatiaľ žiadny nie je. Najskôr chcem doštudovať. A popri tom pracujem, aby som si mohla dovoliť toto." Zaviedla ma k počítaču.
Pustila ho, spustila program a ukázala, v čom je problém. Po chvíli špekulovania a hrabania sa v nastaveniach som zistil, že je zle nastavená cesta k adresáru, v ktorom sú konfiguračné súbory. Mala radosť, objala ma,
pobozkala a pozvala na víno. Objal som ju aj ja a spýtal som sa, či to víno môže počkať, lebo ja by som si dal radšej ešte raz ten bozk. Na to som ho dostal už aj jazykom. Ruky mi pomaly začali kĺzať z bokov dole k jej zadočku a zastavili sa na ňom. Evidentne jej to robilo dobre. Pokračoval som bozkami na krk a stále nižšie až do výstrihu, ktorý začal byť malý, tak som ho zväčšoval posunom ramienok jej šiat. Zachvíľu boli dole úplne a to, čo som uvidel ma privádzalo do extázy. Prsia boli ešte krajšie, ako sľubovali šaty, kým ich mala na sebe. Vybozkával som jej ich a dychtivo som jej odopol opasok. Šaty padli na zem. Na rozdiel od podprsenky, nohavičky mala oblečené. Biele tangá už zakrývali len to najnutnejšie. Po ohmatkávaní a vzájomnom vzrušovaní som ju vyzliekol aj z nich. Kundičku mala upravenú na pásik. Viac som to nevydržal.
Položil som ju na stôl a začal do nej vnikať. Potom aj na gauči a v posteli. Potom prišlo na rad to víno, ktoré doniesla z kuchyne vo dvoch pohároch. Jeden mi podala.
No a odkedy som ho vypil, už si nič nepamätám. Zaspal som. Plesk. Prebudila ma facka a zdalo sa mi, ako keby som ju dostal dverami a nie jej dlaňou. "Čo do ...!", ale nedokončil som, lebo ako som sa chcel pohnúť,
zbadal som, že som zviazaný. Plesk. Dostal som dverami z druhej strany. Takýto budíček teda nebol ani na vojne. Stála nadomnov a začala autoritatívne hovoriť:"Som tvoja pani! Si mojím majetkom a budeš poslúchať!".
Trhal som putami a skúšal som sa z toho dostať, ale zviazala ma dobre. Skúsil som to:"Neblbni a pusť ma!
Nemám náladu sa takto milovať." Plesk. Pokračovala:"Zjavne ti to nedošlo. Teraz otvoríš ústa a dostaneš do nich
tenisák, aby si nemohol pindať!". Ukázala mi tenisovú loptičku v ruke a posunula ju k mojim ústam. Zdala sa mi väčšia, ako bývajú tenisové lopty, ale chlpatá bola rovnako, ak nie viac. Nemal som najmenšiu náladu na niečo podobné, tak som ich neotvoril. Vzala čosi podobné lúskaču orechov a vložila do neho jeden môj semeník.
Zaprotestoval som:"To nemyslíš vážne!". Potom som už len zalapal od bolesti po dychu. "Viem stisnúť aj silnejšie", povedala. Znovu natiahla ruku s tenisákom k mojim ústam. Tentoraz som poslušne otvoril a ona mi ho tam vložila.
Chlpy v ústach neznášam. Toto bola hrôza. Ožieralo ma všetko. Nasledoval monológ:"Ako som už povedala, ale špinavé a sprosté otrocké svine ako ty to na prvýkrát nepochopia, som tvoja pani! Ty si mojím majetkom a budeš poslúchať! A to na slovo! Už si hádam zistil, že hnevať ma sa nevypláca?". Plesk. "Pýtala som sa niečo, tak budeš prikyvovať! Jasné?". Prikývol som. "Keď budeš môcť hovoriť, povieš iba áno, pani!" Plesk. Prikývol som až po ďalšej facke. Usmiala sa a kľudne pokračovala:"Vidím, že tvoja výchova dá zabrať, ale ja mám rada, keď muži trpia. Teraz dostaneš injekciu a preveziem ťa do svojho výcvikového tábora." Doteraz som prikyvoval, ale teraz som prestal. No
čo mohlo nasledovať? Plesk. Tak som prikývol a snažil som sa niečo zahundrať cez tenisák, ktorý som sa márne snažil dostať z úst. Plesk. Nasrdená mi oznámila:"Máš ho tam na to, aby si nepindal, zabudol si?, Musíš si veľmi
dobre pamätať, čo ti poviem! Každé moje slovo je pre teba zákon, ty hajzel!". Potom mi ešte prelepila ústa leukoplastom. Nasledovala sľúbená injekcia, po ktorej som zaspal.
Plesk! Plesk! Už klasický budíček. Prebudil som sa v dákej pivnici, do ktorej vnikalo svetlo len cez okno hore v stene. Nebolo tam najteplejšie. S hrôzou som zistil, že som v klietke tak pol metra širokej a asi dva metre dlhej. Ruky som mal zviazané za chrbtom a nohy nad kolenami. Okrem toho som bol priviazaný obojkom, ktorý mi dala
na krk, kým som spal o mrežu tvárou k nej. Prestrčila ku mne ruku a strhla mi leukoplast z úst. "Môžeš vypľuť ten tenisák, tu ťa nik počuť nebude!". Na moju márnu snahu reagovala výsmechom. Dostal som ďalšie dve facky
a pomohla mi vybrať ten chlpatý hnus z mojich úst. Musela ho stlačiť, aby sa to podarilo. Ešte šťastie, že chlpy nepustil. Konečne som mal voľné aspoň ústa. To sa však následne až takou výhodou neukázalo. Otrčila ku mne
nohu a prikázala:"Lízať!". Moje váhanie bolo odmenené dvoma fackami. Ako mi hneď vysvetlila, jedna za chýbajúce "áno, pani" a jedna za váhanie splniť rozkaz. Bolo mi až divné, ako ľahko jej to fackanie cez tú mrežu šlo. "Lízať!" zopakovala oveľa autoritatívnejšie. "Áno, pani", zaznelo z mojich úst trochu neisto. Vzápätí som sa dal do lízania jej topánky. "A teraz chodidlo!" precedila pomedzi zuby, zobúvajúc si svoje lodičky. "Áno, pani". Bolo to veľmi ponižujúce, ale neodvážil som sa už odporovať, hlavne keď som vedľa videl pripravený lúskač orechov, proti ktorého použitiu som bol teraz absolútne bezbranný. Potom to už šlo dosť rýchlo.
"Líž mi nohu medzi prstami, otrok!".
"Áno, pani".
"A prejdi na pätu".
"Áno, pani".
Samozrejme, to isté nasledovalo aj na druhej nohe. Potom si ma vytiahla vyššie tak, že zodvihla do výšky reťaz, ktorou som bol uviazaný o obojok. Bol som pritlačený k mreži a kľačal som na kolenách. Začala sa pohrávať s mojim penisom a semeníkmi. Penis sa automaticky stoporil. Siahla mi na predkožku a urobila pár temp, aby som dosiahol ešte lepšiu
erekciu. "Takto sa mi to páči.", oznámila mi. Vzala umelohmotné pravítko, obnažila mi žaluď a dostal som niekoľko rán pravítkom po žaludi, až kým sa erekcia nevytratila. Potom sa začala vyzliekať, čo bolo doprevádzané mojou ďalšou erekciou a jej potlačením rovnakým spôsobom. Postavila sa na stolček pri mreži a druhú nohu mi vyložila na plece tak, že som mal jej kundu presne pred tvárou. "Teraz svoju pani ukojíš, otrok! A neprestaneš, kým ti nedovolím", zavelila a usmiala sa.
"Áno, pani".
A dal som sa do práce. Ukojil som ju niekoľkokrát, ale aj tak nakoniec povedala, že so mnou nie je spokojná, takže dnes jesť nedostanem. Nevedel som síce, koľko bolo hodín, ale hladný som bol riadne. Navyše mi oznámila, že mám krátky jazyk, tak mi ho zachytila tým lúskačom a natiahla cez mreže, vraj sa mi predĺži a potom ju lepšie ukojím. Hneď na to odišla. Nechala ma tam tak kľačať s natiahnutým jazykom.
Vrátila sa tak o hodinu a pol. Už ma bolel nielen jazyk, ale aj kolená. Uvoľnila mi jazyk a obojok a poháňaný bičíkom na dostihové kone som preskackal s rukami stále zviazanými za chrbtom a nohami na kolenách do inej miestnosti. Tam mi uviazala nohy o laná pripevnené každé k inej stene a ruky o reťaz spustenú zo stropu. Potom reťaz napla a skrátila, čím moje ruky išli hore, takže som skončil v nútenom predklone. Odviazala mi kolená, ale pritiahla laná zo strán. Bol som rozkročený a môj zadok vystrčený tak, ako nikdy.
"Teraz dostaneš výprask, otrok!".
"Ale začo, pani?!".
Plesk. Plesk.
"Teraz dostaneš výprask, otrok!".
"Áno, pani".
"A pridám ti za odvrávanie!"
"Áno, pani".
Jazdeckým bičíkom, ktorý stále držala v ruke ma začala biť. Štípalo to, ako nič predtým. Jednoducho neopísateľne. Keď po asi piatich minútach, ktoré sa mi zdali večnosťou, skončila, samozrejme, že nie preto, lebo som už vrieskal pri každej rane, ale preto, že ju bolela ruka od švihania, tak sa mi uľavilo. Nie však nadlho, lebo mi hneď oznámila, že keď som už takto pekne prehnutý, je načase, aby uplatnila svoje právo prvej noci a ošukala ma do zadku. Upevňovala si umelý penis na svoje telo náročky predomnou, aby som videl, čo ma čaká. Musel som ho pobozkať a vykrútiť si hlavu dozadu, aby som videl, ako bude prirážať. Neviem, ako dlho to trvalo, ale mne sa to zdalo ako večnosť. Po skončení "sexu" som sa jej musel poďakovať a pochváliť jej výdrž. Keďže som ju nepochválil dosť nahlas, dostal som zas facku. Potom ma cez dáku polohu previazala tak, že som stál vzpriamene. Vzala do rúk riadny bič a vyhlásila, že má chuť ma zbičovať, nech sa pripravím.
"Áno, pani".
Už o chvíľu rany bičom dopadaly na môj chrbát. Toto by som dlho nevydržal, čo si zaiste všimla aj Barbara, lebo po pár ranách prestala. Posmešne precedila pomedzi zuby, že nie som žiadny chlap, lebo nič nevydržím a kamsi odišla nechajúc ma zviazaného a zmláteného. Bolel ma celý človek. Moja samota trvala hodiny, ktoré sa mi zdali nekonečne dlhé, ale pravdu povediac, o Barbarinu spoločnosť som ani nestál. Ako som bolestivo zistil na vlastnej koži, mala skutočne barbarské spôsoby.
Začal som počuť hlasy. Jeden z nich patril Barbare, ale o dvoch zostávajúcich som vedel len to, že boli ženské. Približovali sa, čo ma vôbec netešilo. Našťastie vošli kamsi vedľa. Odtiaľ už ich rozhovor nebolo počuť. To znamená, že keď hovorila, že ma nikto počuť nebude, mala pravdu, uvedomil som si. Tentoraz ma však z úvah vytrhol príchod Barbary a jej dvoch kamarátok. Tie kamarátky boli rovnaké kusy ako Barbara. Postavičky na zamľaskanie, tváričky pekné ako Barbie, ale nie umelé. Barbara začala hovoriť:"Toto je môj najnovší prírastok. Zbalila som ho včera v centre na terase. Myslel si, že si neviem nastaviť počítač, debil! A to, že si predtým, ako sa napil vína so mnou zašukal, ho vyšlo a ešte vyjde pekne draho!". Aha, tak predsa v tom víne niečo bolo. Toto nevyzerá dobre. Mala evidentne naplánované, čo so mnou urobí. Plesk. Ďalšia facka ma vytrhla z myšlienok. "Otrok, predstavujem ti svoje kolegyne. Pani Jagu a Dominiku. Sú takisto dominantné ako ja a živia sa tiež lovom otrokov." Toto sa mi už nepáčilo vôbec, lebo som tušil niečo ešte horšie. A to aj prišlo. Uviazala ma tak, že som na chladnej zemi ležal na chrbte, čo nebolo až tak nepríjemné, aj keď to na relatívne čerstvé rany tlačilo, zároveň to aj chladilo. Ruky aj nohy mi uviazala od seba, takže som bol natiahnutý a bezbranný. Odkrytý bol aj môj rozkrok a to akémukoľvek ich vyčínaniu. Barbara vytiahla odkiaľsi z kúta rozkladací stôl a stoličky. Rozložili si ich tesne pri mne a Jaga s Dominikou si sadli tak, aby si na mňa mohli vyložiť nohy, čo hneď aj urobili. Barbara odišla uvariť kávu a nechala ma tam so slovami:"Dúfam, že ich budeš poslúchať rovnako, ako mňa, otrok!". Jaga si preložila nohu z môjho hrudníka k mojim ústam a bez
akéhokoľvek rešpektu rozkázala:"Líž a poriadne!". Začal som teda lízať. Plesk. "Čo máš povedať, ty hovado sprosté?!". Evidentne mali ten istý postup krotenia nešťastníkov ako ja.
"Áno, pani", zaznelo z mojich úst, tlmené chodidlom Jagy. Potom som musel olízať samozrejme aj druhú nohu a obe nohy Dominiky, ktorú to takisto evidentne bavilo. Prišla Barbara s kávou. Naliala ju do šálok a dali sa do reči, majúc nohy vyložené stále na mne. Myslel som si, že si ma prestanú aspoň na chvíľu všímať, ale opäť som sa mýlil.
"Tak rozprávaj, ako si ho ulovila!", vyzvala Barbaru Dominika. "Potrebujem nabrať trochu viac skúseností.", dodala usrkávajúc kávu. "Najlepšie bude, keď ti to povie sám!", znela odpoveď. "Aspoň bude pokornejší." Plesk. "Tak už začni, hajzel a odtiaľ, ako si sa prebudil zviazaný. Techniku lovu každá z nás ovláda dokonale, netreba ju opisovať.", dodala po chvíli. Hanbil som sa a celý som očervenel, hlavne keď som hovoril o práve prvej noci, ktoré si Barbara na mne uplatnila. Už viem, ako sa cítia obete znásilnenia, keď majú vypovedať na polícii. Toto moje rozprávanie bolo navyše sprevádzané výsmechom a poznámkami typu:"Barbara ho má väčší, ako ty! A šuká evidentne lepšie, žiadna z nás za to chlapa ešte nepochválila, ale ty áno!". Vtedy by som sa najradšej nevidel, alebo prepadol pod zem, ale putá na rukách a nohách ma vracali do reality vždy, keď som chcel spraviť akýkoľvek pohyb.
Dopili kávu a začali ma ponižovať znova majúc narážky na právo prvej noci. Z mojich reakcií pri rozprávaní museli vytušiť, že práve toto bolo pre mňa najponižujúcejšie. Potom každá vytiahla z kabelky svoj umelák a začali si ich pripevňovať, pýtajúc sa Barbary, či ma môžu ošukať rovnako, ako ona. Tá najskôr nechcela, ale keď jej ponúkli peniaze, súhlasila. Cítil som sa ako tovar a asi im presne o to šlo. Teraz sa však nevyzliekli, ale tangá si nechali, takže som nemohol obdivovať ani ich holé vnady. Barbara ma medzitým previazala do predklonu. Prvá išla Jaga a Barbara s Dominikou sa mi vysmievali a nadávali mi. Hneď ako skončila, presunula sa na jej miesto Dominika a vysmievala ma Jaga, už narážajúc na to, ako si zašukala, a samozrejme, ako som ju za to musel pochváliť. Po Dominike sa objavila aj Barbara s umelákom, ale ten bol podstatne hrubší a aj dlhší, ako používali doteraz. Postavila sa predo mňa tak, aby som ho celý videl, chytila do ruky Jagin a priložila
ich k sebe, aby som ich mohol porovnať. Barbarin bol tak o polovicu väčší. "O chvíľu ho budeš mať v sebe, otrok.", zahlásila pripevňujúc si ho k panve. "A teraz ma o ošukanie pekne poprosíš!", dodala. Vidiac na stole položený lúskač orechov, sa zo mňa vydralo:"Prosím, pani.". Plesk. "Povedala som, že poprosíš o ošukanie, blbec!", zvrieskla na mňa.
"Prosím o ošukanie, pani.", povedal som celý červený od hanby a zlosti.
Prešla za mňa a len som dúfal, že mi nenatrhne zadok. Zovrel som svalstvo. Išiel tam ťažko, za čo Barbara vinila mňa a vyhlásila, že ak tam nevojde ani teraz, moje gule sa majú na čo tešiť. Vedel som, že nežartuje, tak som svaly radšej povolil. Síce s problémami, ale dostala ho do mňa. Začala ním hýbať a ja som cítil tlak na steny mojich čriev. Počas toho sa nezabudli staviť, či mi zadok natrhne, alebo nie. Keď ju to prestalo baviť, začali vyhodnocovať stávku. S úľavou som si vypočul, že som celý a netečie mi zo zadku krv. Zasadli k ďalšej várke kávy. Barbara ma previazala tak, že mi z ľahu zdvihla
nohy a potiahla ich za mňa. Bol som v akejsi polohe vznosu s naširoko rozkročenými nohami. Pri káve kecali o obchodoch.
Vyrozumel som, že ma chcú predať, ale že zajtra to ešte nepôjde, lebo Salzburčanka si potrpí na poslušnosť. Nevedel som, či mám byť rád, alebo sa báť, ale skôr som sa bál, lebo ten výcvik sa mi vôbec, ale vôbec nepáčil. Mal som pravdu. Studený pot ma oblial, keď o káve prehlásila Dominika, že je močopudná viac, ako čakala a pýtala sa Barbary, kde má WC. Tá sa na ňu len usmiala a ukázala na mňa. "Vidno, že si novicka v byznise. Poníženie a poslušnosť sú tým, k čomu ho chceme
dokopať, tak prečo sa hneď hnať na WC? Takto navyše ušetríš za nápoje pre takúto čvargu. Ale je to môj otrok, takže prvá ja
a vy si pripravte drobné za použitie WC!". Podišla ku mne a zaviazala mi oči. Potom si stiahla tangá a sadla si mi rovno na tvár. "A mimo nepôjde ani kvapka, rozumel si, hajzel? Inak máš po guliach!", dodala zacvakajúc lúskčom, ktorý však neslúžil na orechy. Teraz som nemohol ani povedať obvyklú formulku, ani prikývnuť, takže sa moja pasivita fackou netrestala, ale to, čo prišlo potom, bola hrôza. Príval slanej tekutiny do mojich úst, ktorý som ledva stihol hltať. Niečo tak hnusné som ešte
nepil. Príval ustal a ja som lapal po dychu. "Jáj, došiel mi toaleťák", zahlásila Barbara. "Nevadí, do sucha mi vylížeš kundu od chcaniek!". Bez odvrávania som sa dal do práce. Bolo to rovnako hnusné, ale lúskač v jej rukách mi nedával na výber.
Druhá šla Dominika, lebo už nervózne podupkávala pri mne, kým som ešte lízal Barbaru. Ani si poriadne nesadla a už som cítil tú hnusnú slanú tekutinu vo svojich ústach. Bolo jej oveľa viac a navyše si pri tom prdla, takže lapať po dychu som síce mohol, ale tak "voňavý" ma skôr dusil. Po tejto nekonečnej záplave som musel očistiť dosucha aj ju a prišla na rad Jaga. Tá si len sadla a sedela. Zjavne ju to ešte netlačilo. Prišlo to na ňu po takej štvrťhodine a troch deci minerálky. Našťastie toho bolo podstatne menej, ako v prvých dvoch prípadoch. Vylízať som musel aj ju a neskrývala, že jej to robí dobre. To viedlo
Barbaru k myšlienke milovať sa, lebo dostala chuť na orgazmus. Prišla s dvoma obojstrannými umelákmi. Odviazala mi oči, aby som ich videl. Našťastie, boli normálnej veľkosti. Stále som bol zviazaný tak, ako ma používali namiesto WC. Jeden z nich mi strčila do zadku a výsmešne povedala:"Toto bude skutočne zápis do tvojho análu!". Potom odišla ku Jage a Dominike, ktoré už boli nalepené na sebe, prikladali si umelák ku kunde, maznali sa a navzájom sa vzrušovali. Pridala sa aj Barbara. Potom sa vyzliekli a ja som mohol vidieť ich prsia. Všetky ich mali nádherne plné a pevné. Nakoniec šli dolu aj
tangá, ale to som už veľmi nevidel, lebo mi tvár pristupilo chodidlo Barbary. Stála nadomnov a práve triafala umelákom zasunutým v mojom zadku do svojej jaskyne. Podarilo sa a pridala na moju tvár aj druhú nohu. Teraz som nevidel takmer nič, okrem úzkej škáročky pomedzi jej prsty. Začala sa nadhadzovať a padať čoraz prudšie a vášnivejšie. Bolo to ako keby som bol v ringu a schytával jeden úder za druhým, len našťastie nie až takej intenzity. Po pár nadskokoch som sa naučil nárazy aspoň trochu tlmiť. Počuť zato bolo dosť. Vášnivé stony všetkých troch sa niesli miestnosťou. Keď dospeli všetky k vrcholu, vystriedali sa. A potom zas. Takže hlavu som mal "pomasírovanú" dokonale. Nakoniec ma Barbara odviazala a spýtala sa, či sa chcem naučiť poslušnosti v jej výcvikovom tábore.
"Áno, pani", veď čo iné som mohol povedať?
Priniesla papier a pero. S rukami zviazanými za chrbtom a na kolenách som musel písať ako budem poslušný, pokorný a učenlivý, že jej splním všetko, čo jej budem na očiach vidieť a tak ďalej. Nasledoval podpis. Potom ma bičíkom vohnala do inej miestnosti, kde ma pripútala na brucho a ja som zaspal, alebo omdlel takmer okamžite. Faktom je, že som mal pokoj.
Plesk. Plesk. Budíček na druhý deň ráno. Dve facky, to mi ten deň pekne začína, pomyslel som si. Odomkla mi putá tak, aby som sa mohol postaviť, ale ruky som mal zviazané za chrbtom putami a nohy nad kolenami povrazom, aj keď ten povraz už povoľoval. Zrazu jej zazvonil telefón a vybehla z miestnosti. Počul som len:"Už? Myslela som, že príde tak, ako obvykle." .... "Dobre, pripravím aj svojich otrokov na predaj." A Barbarine rýchle kroky sa odo mňa vzďaľovali. Uvedomil som si, že som voľný, aspoň čo sa týka pohybu po miestnosti a chcel som to hneď využiť. Hýbal som sa síce pomalšie, ale bez
"pomoci" bičíka to predsa len bolo lepšie. Navyše po pár "krokoch" lano na kolenách povolilo o čosi a tak som sa mohol hýbať vcelku pohodlne. Skúsil som sledovať Barbaru a chcel som si nájsť dáku skrýšu, aby som mohol ujsť, ak bude vhodná situácia. Po chvíli som našiel miesto za závesom, kde ma nebolo vidno a zaliezol som tam. Výhodou bolo, že ja som videl cez dieru v ňom prakticky celú chodbu. Pozrel som dolu a uvidel, že nesiaha až po zem. Postavil som sa teda tak, aby mi nohy z normálneho uhla stojacej osoby nebolo vidno. Barbara doniesla na chodbu dáku fľašu podobnú tým z lekárne, v ktorých sa uchovávajú roztoky a séra a položila ju na stôl, ktorý som už nevidel, ale podľa zvuku to nič iné byť nemohlo.
Potom začala vodiť otrokov jedného po druhom a ako som vyrozumel z jej rozkazov, pichala im injekcie. Asi to boli tie
uspávacie, lebo žiadne :"Áno pani." sa po nich už neozývalo a nenasledovali ani facky. Otrokov bolo šesť.
Hneď ako mala otrokov pripravených, ozval sa zvonček. Barbara odomkla a vítala osobu, ktorú som nevidel a hovorila jej Salzburčanka. Hovorili po nemecky, ale vyrozumel som, že otrokov predáva a Salzburčanka jej za nich platí. Poodvážali nešťastníkov ako ja von, kde ich naložili do dákej dodávky, ale viac som nerozumel. To mi bolo aj tak jedno. Barbara zobrala putá, ktoré mali otroci na nohách a šla ich niekde odložiť. Pomyslel som si, že ide tam, kde boli uviazaný, a keď ich vyvádzala, bola tam s každým dosť dlho. Vyšiel som spoza závesu a čo najrýchlejšie som sa premiestnil za roh, kde im dávala injekcie. Vzhľadom na zviazané kolená a ruky za chrbtom to nebola až taká sranda, ale dalo sa to naučiť.
Našťastie sa učím rýchlo. Fľaša, ihly a striekačky ešte stále ležali na stole. Jednu striekačku som zobral a orientujúc sa len
hmatom som na ňu nasadil ihlu. Kým som prepichol ten gumový vrchnák, tak som sa poriadne zapotil, ale nakoniec som aj tento problém vyriešil. Natiahol som do striekačky roztok z fľaše, čo už šlo bez problémov a rýchlo. Striekačku som chytil do rúk, aby trčala čo najmenej a za rohom som už začul Barbarine kroky. Rýchlo za záves, pomyslel som si, ale keď som počul, že sa blíži, uvedomil som si, že by ma pohyb závesu vyzradil, tak som radšej zaliezol späť do miestnosti, kde
som bol uviazaný. Našťastie si ma nevšimla. Určite k tomu prispelo aj to, že začala telefonovať. Volala Jage, že všetko prebehlo OK a pozýva ju na oslavu spojenú s týraním otroka. Už len toto mi chýbalo, pomyslel som si. Potom rovnaký telefonát s Dominikou. To už bolo vyslovene zlé. Mal som len jednu striekačku a len jeden pokus. Skryl som sa hneď pri vchode do miestnosti za stenu, lebo dvere neboli. Striekačka pripravená v rukách zviazaných za chrbtom. Dúfam, že bude
prekvapená a podarí sa mi ju pichnúť a uspať. Po chvíli som vymenil stranu vchodu, lebo som bol na tej, na ktorej som mal byť pripútaný, takže sa asi skôr pozrie sem, ako inde. Minúty sústredeného nervózneho čakania. Veď ak príde Jaga skôr ako ju pichnem a vyslobodím sa z pút, tak ... radšej na to nemyslieť. Konečne vošla. Skáčem k nej spoza vchodu do
miestnosti a otáčam sa tak, aby som mal ruky pri jej tele, čiže chrbtom k nej. Vážne sa obzrela skôr na druhú stranu. Reagovať nestihla. S vpichom som počul jej prekvapený vzdych. Nelenil som a vpustil som do nej celý obsah striekačky. Bola veľmi prekvapená a aj keď bola pri vedomí ešte zopár sekúnd, ani sa o nič nepokúsila. Teraz som musel nájsť kľúče
od pút. Behal som po mojom väzení ako šialený a prehrabával všetko možné, ale nič. Chcel som vyletieť von, odomkol som kľúčom v zámke a otvoril dvere, lenže potom som cez vchodové dvere uvidel, že prichádza Jaga. Našťastie ma nezbadala a bola ešte na dvore. Zamkol som. Čo najrýchlejšie ku stolu po injekciu, nasadiť ihlu, prepichnúť gumový uzáver, natiahnuť uspávadlo. Pri prepichovaní som počul ako Jaga otvára vchodové dvere. Pri naťahovaní ma vyrušil zvonček. Na chvíľu som
spanikáril, ale potom mi došlo, že Barbara neotvárala hneď, tak som sa ukľudnil, natiahol roztok, trochu predýchal a počkal, aby si myslela, že ide ku dverám Barbara a sústredil som sa na to, aby som rukami zviazanými za chrbtom rýchlo odomkol a vyhol sa tak zbytočnému podozreniu. Podarilo sa mi odomknúť a otvoriť dvere. Jaga vošla. Skočil som ku nej a už rýchlejšie, ako v prvom prípade, som ju pichol striekačkou a uspal. Jaga svojich pár sekúnd pred uspaním využila lepšie, ako Barbara, lebo sa pokúsila o útek. Našťastie sa mi ju podarilo podknúť, ale nie najlepšie, lebo nepadla úplne, ale zachytila sa steny. Okamžite som skočil na ňu a telom som ju zhodil. Potom som si na ňu sadol. Uspávadlo zabralo perfektne. Odtiahol som Jagu k Barbare.
Nevedel som, ako dlho budú spať, tak som začal premýšľať. Keď som hľadal kľúče, videl som zopár pút, ktoré sa mi teraz hodili. Zobral som ich a spútal im ruky za chrbtom, nohy spolu, a aby sa nemohli vôbec hýbať, tak aj ruky o nohy. A pekne nakrátko. Takto som získal viac času.
Ešte bude treba vyriešiť Dominiku. Mám už síce prax v uspávaní aj so zviazanými rukami, ale dúfal som, že kým príde, podarí sa mi z pút dostať. Začal som hľadať kľúče od svojich pút, aby som si ich dal dole, ale nemohol som ich nájsť. Bál som sa, že ma Dominika prekvapí, tak som radšej natiahol do striekačky uspávadlo a nechal som ju na stole pri dverách. Až potom som sa pustil do vzdialenejších končín domu. Boli tam rôzne mučiace a spútavacie nástroje a aj kamery. Asi tu natáčali filmy. Ale kľúč, ktorý by pasoval do mojich pút nie a nie nájsť! Potom som si všimol za týmto štúdiom dielňu. Boli tam nástroje na úpravu scény.
Chvíľu som sa tam rozhliadol. Sláva. Pílka na železo. Vzal som ju ku vchodovým derám a začal píliť. Šlo to veľmi ťažko, ale šlo.
Keď som mal ruky voľné, hravo som sa zbavil lana, ktoré mi zväzovalo nohy a bol som voľný. Síce ešte so železami na rukách,
ale už nie spojenými reťazou. Vychutnával som si ten pocit, keď tu zrazu ktosi zaklopal na dvere. Bol som si istý, že to bude Dominika, tak som vzal do ruky striekačku a otvoril dvere, skryjúc sa za ne. Hneď ako vošla som dvere zabuchol a pritisol som jej k telu injekciu.
"Prebral som moc.", sucho som jej oznámil.
"Ak nebudeš klásť odpor, necháš sa spútať a nájdeš kľúč od mojich pút, kým sa nedozviem od Barbary, kde je, budem na teba
oveľa miernejší.", pokračoval som, nič nedbajúc na jej nechápavý výraz tváre.
"Teraz ideme po putá, ktoré si nasadíš!"
Stál som za ňou. Jednou rukou som ju držal okolo bedier a druhou som pritláčal injekciu na jej zadok. Prišli sme do štúdia, kde
bolo pút, koľko som len chcel. Po mojom príkaze si poslušne zviazala nohy na kolenách tak, ako som ich mal aj ja a ruky za chrbtom. Potom sa pustila do hľadania. Ja som sedel a ona nosila všetky kľúče, ktoré našla a skúšala, či nepasujú do mojich pút. Nepasoval ani jeden. Po dvoch hodinách som to vzdal a začal som si užívať svoje postavenie. Strhal som z nej šaty a prikázal, nech ma zvádza. Až teraz som mal čas si ju poriadne obzrieť. Tak ako Barbara a Jaga, aj Dominika bola ideálom krásy. Po chvíli zvádzania, keď sa ukazovala v tých najerotickejších polohách, aké jej zviazanie dovolilo, som bol vzrušený tak, že som to už nevydržal. Rozkázal som jej prehnúť sa cez stôl. Jej vystrčený zadoček ma vyrajcoval ešte viac, preto som začal bezmyšlienkovite prirážať do jej vlhkej kundičky. Vrchol som dosiahol do jej zadočku, aby predsa len nezostali dáke následky. Potom mi ho musela jazykom očistiť, čo sa jej síce nepáčilo, ale po facke a slovnom upozornení, že môže dopadnúť aj rovnako, ako Barbara s Jagou, si dala povedať. Evidentne sa bála a nerobila si ilúzie o tom, čo bude tie dve čakať, len netušila, čo sa ešte stane jej. Našiel som si svoje šaty a obliekol som sa. Boli v jednej zo skriniek.
O päť hodín sa Barbara začala budiť. Plesk. Plesk. Na uvítanie do jej nového života otrokyne som ju prefackal. Vyvalila oči, ale
hneď si spomenula a už ju ani neprekvapilo, že je zviazaná.
"Kde sú kľúče od mojich pút!?", zreval som na ňu. Videla, že aj tak mám voľné ruky, preto nerobila drahoty a prezradila mi to
hneď. Nuž v zásuvkách stola som nehľadal. Boli tam spolu s ostatnými kľúčmi a putami otrokov, ktorých Barbara predala. Kľúče
boli v putách, do ktorých patrili, iba jeden sa tam váľal osamotene. Vzal som ho a odomkol si náramky, ktoré som potom vyhodil.
Teraz som bol nielen úplne slobodný, ale som mal aj doslova neobmedzenú moc nad tromi jebačkami ako obrázok, ktoré ma chceli zotročiť. To chcelo jednoznačne pomstu.
"To, čo ste mi urobili, nezostane bez trestu, vy suky, rozumeli ste? Máte sa na čo tešiť!".
Plesk. Plesk. Plesk. Každá dostala facku.
"Zabudli ste, ako má odpovedať otrokyňa, keď ju osloví pán?! Isté pravidlá zostávajú, len ich ešte časom vylepším. Rozumeli ste?".
Odpoveďou bolo zborové:"Áno, pane.".
To už je lepšie, pomyslel som si.
"Čaká vás minimálne to, čo ste robili vy mne a ja ešte veľa pridám, lebo vy by ste sa nezastavili pred ničím!".
"Áno, pane."
"Teraz mi jedna po druhej odpoviete na pár otázok."
"Áno, pane."
Rozdelil som ich, aby sa nemohli rozprávať a pýtal som sa, čo chceli ďalej robiť, či má niekto prijsť, kto o tomto dome vie, kde vlastne sme a ako fungoval byznis s otrokmi. Všetky tri odpovedali rovnako. Sme na opustenej chate v lese, kde nik nechodí, lebo pozemok okolo je súkromný a oplotený. Nik nemá prijsť a nik okrem Salzburčanky o tomto nevie. Obchod fungoval tak, že chlapov zbalili, uspali, zotročili a predali. Popri tom si všetko nakrúcali a spolu s otrokmi filmy predali Salzburčanke, ktorá chodila raz za mesiac a určite neboli jej jedinými dodávateľkami.
"S týraním a ponižovaním začnem hneď, ako sa vrátim z obhliadky okolia."
"Áno, pane."
Poprivezoval som ich tak, aby sa nemohli hýbať a vyšiel som si obzrieť okolie, či náhodou neklamali. Čo sa týka okolia, neklamali. Nikde ani živej duše a k plotu mi to trvalo dve minúty chôdze na každú stranu. Chata, teda skôr menši vila, bola zapustená do svahu, preto sa mi zdalo, keď ma prebudili, že som pod zemou, a preto bolo vidno zo dverí v tej istej výške prichádzajúcich ľudí. Spokojný
so stavom vecí som sa vybral k mojim novým otrokyniam, ktoré sa už triasli strachom, lebo dobre vedeli, že som nežartoval, keď som im sľúbil pomstu. Najskôr som im strhal šaty. Potom som ich zas rozdelil a po jednej súdil. Súd spočíval v tom, že sa museli priznať ku všetkému, čo na mne a iných otrokoch napáchali. Pod hrozbou oveľa prísnejšieho trestu to išlo ako po masle. Najskôr hovorili o sebe, a potom aj o ďalších dvoch. Tak som sa dozvedel, že Barbara všetko začala a takto "pracovala" už vyše roka. Potom sa pridala jej dobrá kamarátka Jaga a nakoniec Dominika, pre ktorú bol toto však len prvý predaj otrokov, tak si to ešte nestihla užiť. Zistil som aj to, ako to fungovalo. Salzburčanka zavolala Barbare a prišla si po "tovar", za ktorý platila na ruku. Jednoduché a efektívne. Chodila asi raz za štyri mesiace. Kontakt na ňu nikto nemal a vždy sa ozvala z iného mobilu. Čo sa dialo s ľuďmi potom, tiež žiadna z nich nevedela a ich vlastnými slovami:"Ani ich to netrápilo.". No, veď za moment vás to trápiť začne, pomyslel som si a začal som vymýšľať tresty. Rozhodol som sa, že Dominika dostane dnes na ukážku toho, čo tie dve čaká zajtra polovičný trest.
Takisto si budú musieť zapamätať, ako sa majú správať a sami sa pokorne dať do pozície, v ktorej bude trest vykonaný. Inak som
zas hrozil jeho zvýšením. Všetko som to pekne spísal a dal som ich zas spolu, aby si vypočuli rozsudok. Prikázal som im kľaknúť a začal som čítať.
"Za zločiny spáchané na silnejšom pohlaví, za zotročovanie, ponižovanie a mučenie nevinných sa obžalované otrokyne odsudzujú na trest doživotného otroctva, ponižovania a bitia. Sú povinné dať sa pred vykonaním bolestivého, ako aj ponižujúceho trestu do pozície, v ktorej bude trest vykonaný. Za nevykonanie tejto povinnosti sa im trest zvýši o päťdesiat percent. Otrokyni Dominike sa polovica trestu odpúšťa za vzorné správanie a pomoc, ako aj s prihliadnutím na jej najmenšiu účasť na uvedených zločinoch. Jej trest bude
vykonaný ihneď, aby ostatné odsúdené videli, čo ich zajtra čaká."
Nastalo hrobové ticho. Asi na päť sekúnd.
"Za opätovné neodsúhlasenie slovami Áno pane, sa tresty zvyšujú o dvadsať percent."
"Áno pane",zaznelo váhavo z úst všetkých troch.
"Rozumeli ste rozsudku, otrokyne?".
"Áno pane."
"Je spravodlivý?".
"Áno pane."
"Chce sa niektorá z vás odvolať proti rozsudku?".
"Á.. Nie pane."
"Tak áno, či nie?".
"Nie pane.".
"No veď preto!".
"Rozsudok je právoplatný a s jeho vykonávaním začneme ineď.".
Rozviazal som Dominike nohy, aby mohla sama chodiť a prikázal som jej vstať. Prišla pred dve brvná upevnené vodorovne nad sebou
a musela si stať za ne. Potom rozkročiť nohy tak, aby sa chytili do slučiek pripravených na zemi a potiahnuť nohami tak, aby sa jej
omotali tesnejšie. Ja som už len prišiel a dotiahol. Nohy mala teda rozkročené a priviazané každú k inej strane. Brvná mala vo výške pása a pŕs. Potom si musela trup prevliecť pomedzi ne, čo jej až tak dobre nešlo a musel som jej pomôcť. Ruky som jej priviazal
každú zvlášť tiež na opačné strany. Stála tam pekne rozkročená s veľmi eroticky vytrčenými prsiami a zadočkom. Dostal som na ňu chuť a tak som sa jej urobil do zadočku.
Zobral som do rúk rákosku a oznámil jej, že bola odsúdená na tridsať rán. Prišiel som k nej a donútil ju pobozkať moju ruku a aj rákosku. Ostatné dve museli počítať, veď to nebudem robiť predsa ja, no nie?
A začala sa exekúcia. Zasvišťanie rákosky vzduchom, plesknutie na jej zadok, trhnutie jej tela a odpočítanie rany kľačiacimi otrokyňami, ktoré toto ešte len čakalo, ale dvojnásobne. Prvých päť zvládla dobre, pri ďalších začala ssskať, od desiatej sa mykala, ale to jej nebolo nič platné. Asi od sedemnástej začala hlasno kričať a od dvadsiatej piatej sa trhala v putách, ako len mohla. Ale tie nepovolili. Potom mi musela za to poďakovať a opísať bolesť pre ostatné dve odsúdené, aby vedeli, čo ich čaká. Ten opis bolesti cez jej slzy bol veľmi vzrušujúci, hlavne keď hovorila, ako si uvedomovala s každým zasvišťaním, že to bude bolieť. Potom som trochu hladil jej telo a maznal sa s ňou. Nakoniec som sa jej spýtal, či vie, čo bude nasledovať. Povedala, že nie. Nato som jej oznámil, že ju z tej sladkej nevedoosti vyvediem a začal som jej podvezovať prsia. Počas tohto úkonu som videl v jej očiach číre zúfalstvo. Keď som skončil, spýtal som sa jej to znova a odpoveď až kvíliacim hlasom bola, že jej budem mučiť prsia. Pochválil som ju, že je šikovná a oznámil som jej, že bola odsúdená na šesť rán po každom. Na prosby o milosť som nereagoval a pohrozil som jej, že trest sa môže zvýšiť, ak sa nebude správať tak, ako sa na otrokyňu patrí. Na to zmĺkla a už len vzlykala. Aj teraz musela vybozkávať moju ruku aj s rákoskou. Ešte som ju dôrazne upozornil, že sa musí aj pozerať, aby si mohla trest vychutnať, a aby mal výchovný účinok. Teraz po každej rane nasledoval nárek až škrek. Skoro mi jej začalo byť ľúto, ale keď som si spomenul, čo by robila ona so mnou, tak som sa z pocitou súcitu celkom vyslobodil a pokračoval som nezmenenou intenzitou. Barbara s Jagou aj teraz počítali, ale hlas sa im už triasol, z čoho som usúdil, že sa veľmi boja. Koniec koncov, táto ukážka to mala ja za cieľ. Po odrátaní šiestej aj na druhé ňadro sa Dominike až na napomenutie fackou a varovanie, že ak nepoďakuje, budem pokračovať, vydralo z úst ďakujem pane takým neprirodzeným hlasom, že som jej dal ešte jednu facku a rozkázal, nech poďakuje znovu. Druhýkrát to už bolo lepšie. Nechal som Dominiku, oznámiac jej, že to ešte nie je všetko a šiel som k Barbare a Jage vyskúšať svoje schopnosti psychologického teroru.
Spýtal som sa ich, ako sa im pozdáva trest a dočkal som sa červeni na ich lícach, asi od zlosti a bezmocnosti, ale obe odpovedali, že je plne zaslúžený a chválili ma za spravodlivý rozsudok. To sa mi veľmi páčilo. Uvedomili si, v akej sú situácii.
Rozhodol som sa, že Dominika si už dosť oddýchla a začal som ju prevezovať tak, že ruky som jej odviazal a zas zviazal za chrbtom. Potom som ich uviazal aj o brvno. Teraz bola cez to spodné prehnutá a jej kunda sa vynímala medzi rozkročenými nohami a pod pásikavým zadkom. Z boku bolo vidieť aj jej ešte stále podviazané a rovnako ako zadok červené prsia. Už pôsobila odovzdaným
dojmom, ale keď som jej povedal, že dostane výprask ešte aj po kunde rovnako šesť rán, ako po prsiach, začali zas prosby o milosť,
ktoré tak ako predtým umlčalo až pohrozenie zvýšením trestu. Postupaval som rovnako kruto, ale vyvádzala menej, ako počas bitky
na prsia. Tak som jej pridal jednu navrch. Evidentne na ňu nebola pripravená a zjajkla najviac z doterajších rán.
Oznámil som jej, že výprask má za sebou. Poďakovala a z jej hlasu bolo cítiť, že sa jej uľavilo. Odviazal som ju od brvien a priviazal
som jej ruky stále spútané za chrbtom o stenu. Potom som jej uviazal aj nohy každú zvlášť a rozkročené som ich zdvihol do primeranej výšky. Zobral som vrecko štipcov, skúsil som, aký majú stisk a spokojný so silou, ktorá bola tak akurát som ich pripol na jej kundu a bradavky. Súčasne som jej oznámil, že si ešte bolesti užije. Bola zhrozená, ale obvyklé áno pane sa jej z úst predsa dostalo.
Pri štipcoch boli aj iné plechovky. Ihly, pijavice, klieštiky, krokosvorky a aj roztoky. Spýtal som sa Barbary, ktorý najviac štípe.Zobral som ho a natrel jej rany na zadku, prsiach a kunde. Nezabudol som ani na vnútro. Chvíľu kričala, ale keď videla, že mi to pôsobí v podstate radosť, prestala a len sa trhala a vzlykala. Za normálnych okolností mi to dobre nerobí, ale teraz to fakt malo niečo do seba, a nie
málo. Vyžíval som sa asi päť minút a potom som ju opláchol vodou z hadice.
"No kurvička, ty to máš už za sebou.", povedal som jej potľapkajúc ju po zničenom zadku. Od bolesti sa jej z úst vydralo:"ssss".
Plesk. "Nevieš, čo máš povedať, ty nevďačná suka?".
"Ďakujem pane."
"No veď preto. A zajtra mi budeš asistovať!"
"Áno pane."
"Hentie dve to čaká dvojnásobne.".
"Áno pane."
-----------------------------------
Ďalší deň začal skvele. Plesk. Plesk. Plesk. Plesk. Teraz mali budíček Jaga s Barbarou. Počas prípravných prác na trest ako meranie
výšky brvien a kontrola rákosky im Dominika opisovala bolesť, ktorú podstúpila včera. Nechceli dať na sebe nič poznať, ale bolo vidieť,
že im nie je všetko jedno. Zabával som sa na ich hrôze. A keď som začal vyberať, ktorá pôjde prvá, to bola iba paráda. Obe sa začali
triasť. Kľačali predomnov na kolenách a normálne sa triasli. Dodal som, že to bude trvať dlhšie ako Dominike, lebo nielen že dostanú 2x toľko, ale mi to bude ešte aj Dominika spríjemňovať fajčením. Celé ich tresty prebehli zhruba tak, ako u Dominiky, len samozrejme ziapali a trhali sa oveľa viac, hlavne ku koncu. Pri namazaní vnútorností štipľavým roztokom boli dokonca zachrípnuté. A počas toho všetkého som si užíval Dominikine sexuálne služby. Po potrestaní som si šiel do štúdia pozrieť, čo bolo natočené. Kopie predali síce Salzburčanke, ale originály zostali. No tak to bola hrôza! Mlátenie po guliach, ich stláčanie a vešanie za gule bolo niečím absolutne bežným! Rezanie a mlátenie do omdlenia sa vyskytovalo takisto. Toto bolo poriadne tvrdé. Ťažko bolo uveriť tomu, že by boli tieto tri krásky schopné niečoho takého, ale keď som si spomenul, čo robili mne, tak ma pochybnosti prešli. Okamžite som vyvodil záver, že toto si vyžaduje oveľa tvrdší trest! A hneď som začal aj konať...
