Ráno, hneď ako som otvoril oči, uvidel a ucítil som Mirku ako mi sedí obkročmo na bruchu a masíruje moje krásne prsia. Bolo to príjemné prebudenie. Prvých pár sekúnd. Potom som si uvedomil, že som nahý a ruky aj nohy mám vyviazané. Každú končatinu k jednej nohe postele. Ležal som tam nahý s roztiahnutými rukami aj nohami a Mirka sedela na mne. Začal som sa mykať a napínať ruky aj nohy. Dúfal som, že laná povolia. Predsa len som bol poriadny kus chlapa. Mirka tam len sedela, zvedavo pozerala striedavo na každú moju končatinu, či viazanie drží. Keď si uvedomila, tak ako aj ja, že sa neviem oslobodiť, víťazoslávne sa zasmiala.
Nahnevane som jej prikázal aby ma okamžite rozviazala. Ona mi však len brnkla svojím ukazovákom po nose a posmešne povedala NIE. Celý červený v tvári som sa jej začal vyhrážať aby ma pustila. Jej sa to však nijako nedotklo. Zoskočila zo mňa a odišla zo spálne bez slova. Využil som príležitosť a snažil som sa znovu oslobodiť. Nešlo to. Musel som si v duchu uznať, že ma šikovne vyviazala. Použila proti mne moje vlastné kvalitné nemecké laná na BDSM z mojej mučiarne.
Vrátila sa do spálne. Keď som uvidel čo má v ruke, zahromžil som na ňu „neopováž sa“! Ona si však z toho nič nerobila. Priniesla si z mučiarne masívny čierny latexový náhubok s vnútorným malým penisom. Aj keď som kýval hlavou na stranu, hore dolu, aj tak sa jej podarilo nasadiť mi ho. Teraz už takto umlčaný som sa mykal a nervačil ako som len vedel. Ona sa na tom zabávala. Sedela na mne ako na býkovi a ešte k tomu zvolala „hijó koník“ aby ma ešte viac nahnevala. Zadýchaný som ostal nehybne ležať a keďže som nevedel rozprávať, aspoň som na ňu škaredo zazeral. Vysmiata mi potľapkala po hrudi a posmešne povedala „hneď som tu, nikam nechoď“ Odišla zo spálne a ja som išiel vybuchnúť od nervov.
Po pár minútach sa vrátila aj s tanierom. Sadla si mi znovu obkročmo na brucho a tanier s raňajkami si položila na moju hruď. „to si robí srandu?“ pomyslel som si a začal som sa mykať, aby som jej tanier zhodil. Okamžite ho však chytila. Asi to čakala.
Vytočila a nahla sa dozadu. Dlaňou mi udrela po stožiari a guliach. Zavyl som od bolesti a tentoraz som sa mykal od bolesti aj keď som nechcel. Netušil som či ma udrela tak silno úmyselne, alebo to len neodhadla, ale nenormálne to bolelo. Mirka si z toho nič nerobila. Svojím ukazovákom mi pohrozila a prikázala „nehýb sa“. Tanier si znovu položila na moju hruď a začala raňajkovať. Ja som si zatiaľ predstavoval ako ju utlčiem lopatou a zahrabem v lese.
Najedla sa, odložila tanier na nočný stolík a povedala mi „dám ti teraz dole náhubok, ale máš zakázané rozprávať! Ak povieš čo i len jedno slovo, dostaneš ďalšiu dlaňovku“. Prvý deň, keď predo mnou mávala nožom som sa jej nebál, ale teraz som sa jej naozaj bál. Nechápal som ako mohla takto zošalieť. Dala mi dole náhubok a nahá si kľakla nad moju hlavu.
Z hora na mňa vysmiata pozerala a povedala „vyber si, bozk, alebo dlaňovku“ Jej mušličku som mal priamo nad ústami. Nereagoval som a aj ozvať som sa bál. Mirka sa otočila a nahla dozadu. Skôr ako mi stihla dať dlaňovku som jej dal pusu na mušličku. Víťazoslávne sa nahla späť a znovu mi pozerala do tváre z hora a s úsmevom. „To bol bozk? Vieš to aj krajšie. Ak s druhým nebudem spokojná, dostaneš dlaňovku!“ povedala.
Išiel som explodovať od nervov. Už si bola istá, že sa dlaňoviek bojím. Na druhý pokus som sa snažil a dal jej plnohodnotný bozk na mušličku. Bola spokojná a prikázala mi „môžeš začať lízať“. Tentoraz som už vedel, že nie je na čo čakať a pustil som sa do toho. Mirka ma navigovala a vkuse ma komandovala čo a ako chce. Najviac sa jej páčilo krúženie jazykom vnútri.
Po chvíľke, čo pre mňa bola večnosť, som mal celú tvár zaliatu jej šťavami. Ju to však vôbec netrápilo. Po fakt veľmi dlhom čase, keď ma už bolel jazyk a skoro som sa utopil, dosiahla orgazmus. Zliezla zo mňa a celá šťastná mi dala bozk na čelo so slovami „ďakujem pekne“.
Podišla k mojim nohám a začala ma odväzovať. Dievča moje sprosté páchaš samovraždu, pomyslel som si. Odviazala mi jednu nohu, potom druhú nohu, potom jednu ruku. Počkal som pokiaľ mi odviaže aj druhú. Keď už som bol úplne voľný, vyskočil som. Pravou rukou som ju chytil pod krk, zdvihol ju, šmaril na posteľ a pritlačil ju o ňu. Veľa nechýbalo aby som jej zápästím zlomil krk. Ona len prekvapene pozerala na mňa s otázkou v očiach „čo sa stalo“?
Našťastie som sa ovládol. Pustil som ju a zakričal na ňu „padaj do mučiarne“. Ona mi zasalutovala, radostne povedala „rozkaz šéfe“ a šprintovala do mučiarne. Vtedy som už vedel, že tejto sa to v noci v hlave pomotalo. Išiel som sa umyť do kúpeľne a za ňou do mučiarne. Po ceste som si predstavoval ako ju vyviažem, zbičujem a aké veľké potoky krvi z nej budú tiecť.
Vošiel som do mučiarne a Mirka sa tam radostne prechádzala a spýtala sa ma „čím začneme?“ Celé zle. Uvedomil som si, že ona sa ma po včerajšku už vôbec nebojí a nebojí sa ani mučiarne. Vedela, že jej neublížim. Najhoršie bolo, že mala pravdu. Keby som chcel aby sa ma znovu bála, musel by som jej fakt ublížiť a to som nechcel.
Nevedel som čo robiť. Otočil som sa bez slova na päte a odišiel som si sadnúť do obývačky na gauč. Nahý som sedel na gauči a rozmýšľal čo ďalej. Prišla Mirka. Na drzovku mi roztiahla stehná a kľakla si tesne predo mňa nahá. Začala mi masírovať stehná a spýtala sa ma „hneváš sa macko?“ MACKO??? Fakt mi práve povedala macko? Skoro som dostal infarkt. Každý kto by ma v tej chvíli videl by ma nazval prinajmenšom rozzúreným grizlim a nie mackom.
Včera som jej určite vytrtkal mozog z hlavy, alebo je toto ten štokholmský syndróm? Keď sa obeť zamiluje do väznitela? Netušil som čo sa s ňou v noci stalo, sedel som tam len a pozeral sa dole do jej psích očí. Môj stožiar ma zradil. Doteraz len spokojne visel. Mirka však kľačala nahá predo mnou a masírovala mi stehná. Prírodu neoblafneš. Stožiar bol raz dva v pozore. Mirka sa nahla a začala mi ho fajčiť. Nezmohol som sa na žiadnu reakciu ani slovo.
Len som tam sedel a pozeral ako mi ho obrába ústami a ako jej exploduje v ústach. Všetko spapala, pozrela sa na mňa hore a spýtala sa čo si prosím na obed. Toto bola taká absurdná situácia, že až. Vôbec som nechápal čo sa deje. Dostal som zo seba len „rizoto“. Mirka sa zdvihla a odišla variť nahá rizoto do kuchyne.
Sedel som tam len ticho a pozeral Mirku ako varí rizoto v kuchyni. Uvarila, prestrela stôl, všetko naservírovala. Presadol som si za kuchynský stôl a nahý sme sa naobedovali. Keď som dojedol, presunul som sa opäť na gauč a znovu ju len ticho sledoval ako všetko poodkladala, poupratovala.
Skončila a sadla si vedľa mňa na gauč. Dovtedy sme neprehovorili ani slovko. Ona prerušila mlčanie prvá. Spýtala sa ma „tebe sa raňajšie prekvapenie nepáčilo? Myslela som, že máš BDSM rád“ Vtedy som to až pochopil. Ona nezošalela ani som jej nevytrtkal mozog z hlavy. Ona si naozaj myslela, že mne sa to bude páčiť. Ona to proste vôbec nechápala.
Vysvetlil som jej, že takto to nefunguje. Ja nie som ani trošku submisívny. Trvalo pokiaľ pochopila, aký je rozdiel medzi dominantom a subinkou, ale pochopila to. Vážne sa na mňa pozrela, položila si ruku na moje stehno a povedala „prepáč, naozaj som si myslela, že ti spravím radosť“.
Jej úprimnému pohľadu som veril. Bol som už celkom kludný, aj tak som jej však povedal, že presne toto nesmie robiť. Nesmie sa ma dotýkať bez dovolenia len tak kedy sa jej zachce. Ruku zo stehna mi dala dolu a usmiala sa na mňa. „páči sa mi keď ma komanduješ“ povedala. Mne tým hneď zdvihla náladu. Spýtal som sa jej či chce pokračovať v prehliadke mučiarne. Stačil mi len jeden pohľad do jej rozžiarenej tváre a vedel som, že áno.
Zavelil som do mučiarne a hneď vyskočila z gauča. Ja som sa šiel obliecť a prišiel som za ňou do mučiarne. Bol som radšej keď som bol ja oblečený a subinky a subíci nahý. Malo to pre mňa nejaké čaro.
Ako učiteľ v škôlke žiačikovi som jej všetko ukazoval a vysvetľoval. Zaujímavé bolo, že ju to naozaj lákalo. Na všetko sa pýtala a všetko chcela vyskúšať. Nevedela sa nabažiť mučiarne. Nehrali sme sa. Len sme všetko skúšali. Bolo zaujímavé ako otvorene bez hanby rozprávala čo ju vzrušuje, čo sa jej páči a čo nie.
Boli sme tam pár hodín. Mal som veľa „hračiek“ a rôznych železných konštrukcií ku ktorým sa dalo rôzne pripútať. Veľmi ju vzrušovala bezmocnosť. Hlavne keď bola niekde pripútaná, našponová bez možnosti sama sa oslobodiť. Prehliadky mučiarne som nezvykol poskytovať. Vždy len hry/lekcie. Tentoraz ma to však bavilo a zároveň vzrušovalo.
Všetko krásne sa však raz končí a nám sa v priebehu pár sekúnd vzdušný zámok rozplynul. Náhle sme začuli obrovský hrmot doliehajúci k nám cez zasnežené polia od hlavnej cesty. Nebolo pochýb, že je to odhŕňací stroj. Cestárov asi prvý krát neprekvapilo sneženie v zime. Ja som dúfal, že budem mať ešte pár dní čas užívať si Mirku. Zosmutnel som a bolo vidno, že aj Mirka. Rozum u nej však zvíťazil nad túžbami. Povedala mi, že už dávno mala byť v práci. Určite sa o ňu rodina, kolegovia, priatelia boja, keďže sa im nevedela ozvať, lebo u nás nebol mobilný signál.
Chtiac/nechtiac som musel uznať, že bude asi naozaj rozumné aby vyrazila na cestu čím skôr, aby ešte pred zotmením bola aspoň pred Bratislavou. Pobalila sa, obliekli sme sa, vytiahol som staré boby sánky. Naložil som na ne kufor aj Mirku a ťahal som ju za sebou k hlavnej ceste po snehu. Zobral som so sebou prezieravo aj lopatu. Sneh bol už stvrdnutý, takže pekne praskal pod nami. Po poľnej ceste to išlo ťažko. Na odhrnutej hlavnej ceste už veľmi rýchlo.
Nerozprávali sme sa. Obrovské sklamanie bolo cítiť všade na vôkol nás. Po čase sme dorazili k jej autu, ktoré od parkovala na krajnici keď už nevedela pokračovať v jazde. Odhŕňač ho pekne obišiel a zasypal snehom. Mirka naštartovala auto aby sa zahrialo a ja som lopatou odhrnul sneh aby sa autom dostala na hlavnú cestu. Naložili sme kufor a postávali sme pri naštartovanom aute. Nastalo trápne ticho.
Mirka prehovorila prvá. Poďakovala mi za výborný nezvyčajný zážitok na chate a spýtala sa či ma môže navštíviť keď niekedy pôjde okolo. Tentoraz sa moja tvár rozžiarila a nevedel som skryť svoje emócie. Jej sa to veľmi páčilo. Vymenili sme si kontakty, email, telefónne čísla. Vytiahol som z vrecka darček na rozlúčku, na pamiatku čo som jej chcel dať a Mirke som tým vyčaroval úsmev na tvári.
V ruke som držal hrubý kožený obojok. Zasmiala sa a nasadila si ho. Chcel som ju pobozkať na čelo na rozlúčku ale Mirka mi hneď chytila hlavu, ako som sa na ňu nahol a začala ma vášnivo bozkávať. Odtiahla sa, usmiala sa a povedala „toto je môj darček na rozlúčku, aby si na mňa nezabudol“ Ako keby som niekedy mohol zabudnúť na takýto nečakaný zážitok na svojej chate.
Mirka nasadla do auta a vyštartovala domov. Ja som tam len stál a sledoval ju až kým sa mi auto nestratilo z dohľadu v diaľke. Vybral som sa späť na chatu ťahajúc za sebou prázdne sánky. Aj ja som cítil prázdnotu v duši z toho, že Mirka takto náhle odišla.
Mesiace bežali, zimu vystriedala jar a ja som si nemohol pomôcť často som na ňu spomínal. Aj keď sa od jej návštevy vystriedalo u mňa veľa subíkov a subiniek, Mirka zanechala v mojom srdci hlbokú ryhu. Mnohokrát som premohol nutkanie zavolať jej, spýtať sa ako sa má, ako žije.
Až jedného krásneho jarného dňa mi zazvonil telefón a na obrazovke svietilo meno Mirka. Zdvihol som so slovami „ahoj vrabček“ a už som sa k slovu nedostal. Mirka znovu štebotala a štebotala a štebotala a ja som sa znovu len usmieval a usmieval. V robote musia nahlasovať dovolenku na leto dopredu a pýtala sa ma či by som nechcel stráviť týždeň dovolenky s ňou na mojej chate. Dohodli sme termín. Zosúladili sme si dovolenky. Aj keď som sa veľmi snažil, aby na mojom hlase nepoznala ako žiarim šťastím, aj tak to spoznala a páčilo sa jej to.
Napísal: Worlonko
Nahnevane som jej prikázal aby ma okamžite rozviazala. Ona mi však len brnkla svojím ukazovákom po nose a posmešne povedala NIE. Celý červený v tvári som sa jej začal vyhrážať aby ma pustila. Jej sa to však nijako nedotklo. Zoskočila zo mňa a odišla zo spálne bez slova. Využil som príležitosť a snažil som sa znovu oslobodiť. Nešlo to. Musel som si v duchu uznať, že ma šikovne vyviazala. Použila proti mne moje vlastné kvalitné nemecké laná na BDSM z mojej mučiarne.
Vrátila sa do spálne. Keď som uvidel čo má v ruke, zahromžil som na ňu „neopováž sa“! Ona si však z toho nič nerobila. Priniesla si z mučiarne masívny čierny latexový náhubok s vnútorným malým penisom. Aj keď som kýval hlavou na stranu, hore dolu, aj tak sa jej podarilo nasadiť mi ho. Teraz už takto umlčaný som sa mykal a nervačil ako som len vedel. Ona sa na tom zabávala. Sedela na mne ako na býkovi a ešte k tomu zvolala „hijó koník“ aby ma ešte viac nahnevala. Zadýchaný som ostal nehybne ležať a keďže som nevedel rozprávať, aspoň som na ňu škaredo zazeral. Vysmiata mi potľapkala po hrudi a posmešne povedala „hneď som tu, nikam nechoď“ Odišla zo spálne a ja som išiel vybuchnúť od nervov.
Po pár minútach sa vrátila aj s tanierom. Sadla si mi znovu obkročmo na brucho a tanier s raňajkami si položila na moju hruď. „to si robí srandu?“ pomyslel som si a začal som sa mykať, aby som jej tanier zhodil. Okamžite ho však chytila. Asi to čakala.
Vytočila a nahla sa dozadu. Dlaňou mi udrela po stožiari a guliach. Zavyl som od bolesti a tentoraz som sa mykal od bolesti aj keď som nechcel. Netušil som či ma udrela tak silno úmyselne, alebo to len neodhadla, ale nenormálne to bolelo. Mirka si z toho nič nerobila. Svojím ukazovákom mi pohrozila a prikázala „nehýb sa“. Tanier si znovu položila na moju hruď a začala raňajkovať. Ja som si zatiaľ predstavoval ako ju utlčiem lopatou a zahrabem v lese.
Najedla sa, odložila tanier na nočný stolík a povedala mi „dám ti teraz dole náhubok, ale máš zakázané rozprávať! Ak povieš čo i len jedno slovo, dostaneš ďalšiu dlaňovku“. Prvý deň, keď predo mnou mávala nožom som sa jej nebál, ale teraz som sa jej naozaj bál. Nechápal som ako mohla takto zošalieť. Dala mi dole náhubok a nahá si kľakla nad moju hlavu.
Z hora na mňa vysmiata pozerala a povedala „vyber si, bozk, alebo dlaňovku“ Jej mušličku som mal priamo nad ústami. Nereagoval som a aj ozvať som sa bál. Mirka sa otočila a nahla dozadu. Skôr ako mi stihla dať dlaňovku som jej dal pusu na mušličku. Víťazoslávne sa nahla späť a znovu mi pozerala do tváre z hora a s úsmevom. „To bol bozk? Vieš to aj krajšie. Ak s druhým nebudem spokojná, dostaneš dlaňovku!“ povedala.
Išiel som explodovať od nervov. Už si bola istá, že sa dlaňoviek bojím. Na druhý pokus som sa snažil a dal jej plnohodnotný bozk na mušličku. Bola spokojná a prikázala mi „môžeš začať lízať“. Tentoraz som už vedel, že nie je na čo čakať a pustil som sa do toho. Mirka ma navigovala a vkuse ma komandovala čo a ako chce. Najviac sa jej páčilo krúženie jazykom vnútri.
Po chvíľke, čo pre mňa bola večnosť, som mal celú tvár zaliatu jej šťavami. Ju to však vôbec netrápilo. Po fakt veľmi dlhom čase, keď ma už bolel jazyk a skoro som sa utopil, dosiahla orgazmus. Zliezla zo mňa a celá šťastná mi dala bozk na čelo so slovami „ďakujem pekne“.
Podišla k mojim nohám a začala ma odväzovať. Dievča moje sprosté páchaš samovraždu, pomyslel som si. Odviazala mi jednu nohu, potom druhú nohu, potom jednu ruku. Počkal som pokiaľ mi odviaže aj druhú. Keď už som bol úplne voľný, vyskočil som. Pravou rukou som ju chytil pod krk, zdvihol ju, šmaril na posteľ a pritlačil ju o ňu. Veľa nechýbalo aby som jej zápästím zlomil krk. Ona len prekvapene pozerala na mňa s otázkou v očiach „čo sa stalo“?
Našťastie som sa ovládol. Pustil som ju a zakričal na ňu „padaj do mučiarne“. Ona mi zasalutovala, radostne povedala „rozkaz šéfe“ a šprintovala do mučiarne. Vtedy som už vedel, že tejto sa to v noci v hlave pomotalo. Išiel som sa umyť do kúpeľne a za ňou do mučiarne. Po ceste som si predstavoval ako ju vyviažem, zbičujem a aké veľké potoky krvi z nej budú tiecť.
Vošiel som do mučiarne a Mirka sa tam radostne prechádzala a spýtala sa ma „čím začneme?“ Celé zle. Uvedomil som si, že ona sa ma po včerajšku už vôbec nebojí a nebojí sa ani mučiarne. Vedela, že jej neublížim. Najhoršie bolo, že mala pravdu. Keby som chcel aby sa ma znovu bála, musel by som jej fakt ublížiť a to som nechcel.
Nevedel som čo robiť. Otočil som sa bez slova na päte a odišiel som si sadnúť do obývačky na gauč. Nahý som sedel na gauči a rozmýšľal čo ďalej. Prišla Mirka. Na drzovku mi roztiahla stehná a kľakla si tesne predo mňa nahá. Začala mi masírovať stehná a spýtala sa ma „hneváš sa macko?“ MACKO??? Fakt mi práve povedala macko? Skoro som dostal infarkt. Každý kto by ma v tej chvíli videl by ma nazval prinajmenšom rozzúreným grizlim a nie mackom.
Včera som jej určite vytrtkal mozog z hlavy, alebo je toto ten štokholmský syndróm? Keď sa obeť zamiluje do väznitela? Netušil som čo sa s ňou v noci stalo, sedel som tam len a pozeral sa dole do jej psích očí. Môj stožiar ma zradil. Doteraz len spokojne visel. Mirka však kľačala nahá predo mnou a masírovala mi stehná. Prírodu neoblafneš. Stožiar bol raz dva v pozore. Mirka sa nahla a začala mi ho fajčiť. Nezmohol som sa na žiadnu reakciu ani slovo.
Len som tam sedel a pozeral ako mi ho obrába ústami a ako jej exploduje v ústach. Všetko spapala, pozrela sa na mňa hore a spýtala sa čo si prosím na obed. Toto bola taká absurdná situácia, že až. Vôbec som nechápal čo sa deje. Dostal som zo seba len „rizoto“. Mirka sa zdvihla a odišla variť nahá rizoto do kuchyne.
Sedel som tam len ticho a pozeral Mirku ako varí rizoto v kuchyni. Uvarila, prestrela stôl, všetko naservírovala. Presadol som si za kuchynský stôl a nahý sme sa naobedovali. Keď som dojedol, presunul som sa opäť na gauč a znovu ju len ticho sledoval ako všetko poodkladala, poupratovala.
Skončila a sadla si vedľa mňa na gauč. Dovtedy sme neprehovorili ani slovko. Ona prerušila mlčanie prvá. Spýtala sa ma „tebe sa raňajšie prekvapenie nepáčilo? Myslela som, že máš BDSM rád“ Vtedy som to až pochopil. Ona nezošalela ani som jej nevytrtkal mozog z hlavy. Ona si naozaj myslela, že mne sa to bude páčiť. Ona to proste vôbec nechápala.
Vysvetlil som jej, že takto to nefunguje. Ja nie som ani trošku submisívny. Trvalo pokiaľ pochopila, aký je rozdiel medzi dominantom a subinkou, ale pochopila to. Vážne sa na mňa pozrela, položila si ruku na moje stehno a povedala „prepáč, naozaj som si myslela, že ti spravím radosť“.
Jej úprimnému pohľadu som veril. Bol som už celkom kludný, aj tak som jej však povedal, že presne toto nesmie robiť. Nesmie sa ma dotýkať bez dovolenia len tak kedy sa jej zachce. Ruku zo stehna mi dala dolu a usmiala sa na mňa. „páči sa mi keď ma komanduješ“ povedala. Mne tým hneď zdvihla náladu. Spýtal som sa jej či chce pokračovať v prehliadke mučiarne. Stačil mi len jeden pohľad do jej rozžiarenej tváre a vedel som, že áno.
Zavelil som do mučiarne a hneď vyskočila z gauča. Ja som sa šiel obliecť a prišiel som za ňou do mučiarne. Bol som radšej keď som bol ja oblečený a subinky a subíci nahý. Malo to pre mňa nejaké čaro.
Ako učiteľ v škôlke žiačikovi som jej všetko ukazoval a vysvetľoval. Zaujímavé bolo, že ju to naozaj lákalo. Na všetko sa pýtala a všetko chcela vyskúšať. Nevedela sa nabažiť mučiarne. Nehrali sme sa. Len sme všetko skúšali. Bolo zaujímavé ako otvorene bez hanby rozprávala čo ju vzrušuje, čo sa jej páči a čo nie.
Boli sme tam pár hodín. Mal som veľa „hračiek“ a rôznych železných konštrukcií ku ktorým sa dalo rôzne pripútať. Veľmi ju vzrušovala bezmocnosť. Hlavne keď bola niekde pripútaná, našponová bez možnosti sama sa oslobodiť. Prehliadky mučiarne som nezvykol poskytovať. Vždy len hry/lekcie. Tentoraz ma to však bavilo a zároveň vzrušovalo.
Všetko krásne sa však raz končí a nám sa v priebehu pár sekúnd vzdušný zámok rozplynul. Náhle sme začuli obrovský hrmot doliehajúci k nám cez zasnežené polia od hlavnej cesty. Nebolo pochýb, že je to odhŕňací stroj. Cestárov asi prvý krát neprekvapilo sneženie v zime. Ja som dúfal, že budem mať ešte pár dní čas užívať si Mirku. Zosmutnel som a bolo vidno, že aj Mirka. Rozum u nej však zvíťazil nad túžbami. Povedala mi, že už dávno mala byť v práci. Určite sa o ňu rodina, kolegovia, priatelia boja, keďže sa im nevedela ozvať, lebo u nás nebol mobilný signál.
Chtiac/nechtiac som musel uznať, že bude asi naozaj rozumné aby vyrazila na cestu čím skôr, aby ešte pred zotmením bola aspoň pred Bratislavou. Pobalila sa, obliekli sme sa, vytiahol som staré boby sánky. Naložil som na ne kufor aj Mirku a ťahal som ju za sebou k hlavnej ceste po snehu. Zobral som so sebou prezieravo aj lopatu. Sneh bol už stvrdnutý, takže pekne praskal pod nami. Po poľnej ceste to išlo ťažko. Na odhrnutej hlavnej ceste už veľmi rýchlo.
Nerozprávali sme sa. Obrovské sklamanie bolo cítiť všade na vôkol nás. Po čase sme dorazili k jej autu, ktoré od parkovala na krajnici keď už nevedela pokračovať v jazde. Odhŕňač ho pekne obišiel a zasypal snehom. Mirka naštartovala auto aby sa zahrialo a ja som lopatou odhrnul sneh aby sa autom dostala na hlavnú cestu. Naložili sme kufor a postávali sme pri naštartovanom aute. Nastalo trápne ticho.
Mirka prehovorila prvá. Poďakovala mi za výborný nezvyčajný zážitok na chate a spýtala sa či ma môže navštíviť keď niekedy pôjde okolo. Tentoraz sa moja tvár rozžiarila a nevedel som skryť svoje emócie. Jej sa to veľmi páčilo. Vymenili sme si kontakty, email, telefónne čísla. Vytiahol som z vrecka darček na rozlúčku, na pamiatku čo som jej chcel dať a Mirke som tým vyčaroval úsmev na tvári.
V ruke som držal hrubý kožený obojok. Zasmiala sa a nasadila si ho. Chcel som ju pobozkať na čelo na rozlúčku ale Mirka mi hneď chytila hlavu, ako som sa na ňu nahol a začala ma vášnivo bozkávať. Odtiahla sa, usmiala sa a povedala „toto je môj darček na rozlúčku, aby si na mňa nezabudol“ Ako keby som niekedy mohol zabudnúť na takýto nečakaný zážitok na svojej chate.
Mirka nasadla do auta a vyštartovala domov. Ja som tam len stál a sledoval ju až kým sa mi auto nestratilo z dohľadu v diaľke. Vybral som sa späť na chatu ťahajúc za sebou prázdne sánky. Aj ja som cítil prázdnotu v duši z toho, že Mirka takto náhle odišla.
Mesiace bežali, zimu vystriedala jar a ja som si nemohol pomôcť často som na ňu spomínal. Aj keď sa od jej návštevy vystriedalo u mňa veľa subíkov a subiniek, Mirka zanechala v mojom srdci hlbokú ryhu. Mnohokrát som premohol nutkanie zavolať jej, spýtať sa ako sa má, ako žije.
Až jedného krásneho jarného dňa mi zazvonil telefón a na obrazovke svietilo meno Mirka. Zdvihol som so slovami „ahoj vrabček“ a už som sa k slovu nedostal. Mirka znovu štebotala a štebotala a štebotala a ja som sa znovu len usmieval a usmieval. V robote musia nahlasovať dovolenku na leto dopredu a pýtala sa ma či by som nechcel stráviť týždeň dovolenky s ňou na mojej chate. Dohodli sme termín. Zosúladili sme si dovolenky. Aj keď som sa veľmi snažil, aby na mojom hlase nepoznala ako žiarim šťastím, aj tak to spoznala a páčilo sa jej to.
Napísal: Worlonko
je to cisto vymysleny pribeh 
