Všetky sedeli v polkruhu pri šéfkinom stole a kávičkovali. Keď som vstúpil, stíchli a usmievali sa, nepovedali ani slovo. Hlavu som mal červenú od hanby. V strede kancelárie pred šéfkiným stolom bola pripravená stolička pre mňa. Tak som si išiel sadnúť. Šéfka sa však ozvala. Tá stolička nie je pre teba, odlož ju do kúta. Červený ako rak som ju poslušne zobral a odložil do kúta.
Nechápal som čo tým sleduje. Povie mi, že nie je pre mňa? Veď ony všetky už sedeli a táto bola v strede pripravená pre mňa. Asi ma len znovu chceli ponížiť. Keď som odložil stoličku do kúta, šéfka mi prikázala kľaknúť si do stredu miestnosti. Tam kde bola predtým stolička. Na moje zaváhanie reagovala zdvyhnutým obočím a vetou: no bude to? Zahanbený s červenou tvárou som si kľakol. Tak sa mi to páči kocúrik, povedala a spustila tým vlnu smiechu zo strany kolegýň.
Nezmohol som sa ani na slovo a šéfka spustila monológ. Myslím, že už je jasné ako sa veci majú a nemá zmysel robiť drahoty. My veľmi dobre vieme, že nemôžeš prísť o prácu. Ostaneš tu pracovať neboj sa. Len sa trošku zmenia tvoje pracovné povinnosti. Vybrali sme si ťa z veľkého množstva uchádzačov o zamestnanie a sme s tebou spokojné cukríček. Budeš robiť robotu tak ako doteraz, len stým rozdielom, že každý deň budeš otrokom jednej z nás. Kolegyne si ta už podelili od pondelka do piatku.
Pondelky, čiže už dnes budeš otrokom Lenky. Pozrel som sa na kolegyňu Lenku a ona mi poslala posmešný vzdušný bozk. Šéfka pokračovala. Pre mňa a Kláru si primladý, nás také mladé mäsko ako ty nezaujíma. Takže máš tu 5 dám, ktorým budeš verne slúžiť. Budeš sa v práci obliekať ako si ťa ony oblečú a robiť čo ti prikážu. Ak sa ti niečo nepáči, môžeš sa zbaliť a vypadnúť bývať pod most. Na tvoje miesto sa hlásia desiatky uchádzačov. Môžeš ísť a o 15 minút sa hlás u Lenky v kancelárii. Nedostal som zo seba ani jedno slovo a mlčky s červenou hlavou som odišiel z miestnosti tak rýchlo ako to len šlo.
V kancelárii som sa prechádzal a zvažoval možnosti. Prepadal som panike a zúfalstvu, nevedel som čo mám robiť. Nemohol som len tak utiecť, lebo som mal penis zamknutý v klietke a mal som hypotéku, ktorú trebalo splácať. Tie mrchy to mali dobre vymyslené. Nemal som šancu a oni to veľmi dobre vedeli. Neostávalo mi nič iné ako ísť za Lenkou do jej kancelárie. Trikrát som zaklopal a počkal, kým sa ozve Lenkin hlas. Vstúpte. Vnútri ma už čakala Lenka.
Sedela v koženom otočnom kresle a natočila sa na mňa. Dnes bolo obzvlášť vyzývavo oblečená a ja som nepochyboval, že je to kvôli mne. Na sebe mala čierne kožené nohavice a biele tričko s veľkým výstrihom bez podprsenky. Lenka mala 37 rokov, bola vysoká, štíhla, s veľkým poprsím. Jej dlhé tenké nohy v kožených nohaviciach vyzerali úžasne. No poď sem tu si predo mňa kľakni, prikázala mi. Lenku som mal rád, bola vždy milá a usmievavá. Neboj sa, nič hrozné ťa nečaká. Veľmi rýchlo si zvykneš na novú situáciu a možno sa ti to bude aj páčiť. Môžeš sa vyzliecť donaha. Prikázala mi s úsmevom.
Bolo zvláštne, že v takýchto situáciách mi vždy zdrevenel jazyk a nedokázal som nič povedať a len som splnil čo mi prikázali. Lenka ma pozorovala ako sa vyzliekam a keď som sa vyzliekol postavil som sa pred ňu nahý a zakrýval som si penis rukami. To ju pobavilo a povedala. Ak si dobre pamätáš z videa, tak sme sa už spolu milovali. Vylízal si mi všetky dierky. Takže je blbé, že sa teraz predo mnou hanbíš. Daj si ruky za hlavu a kľakni si. Urobil som ako prikázala.
Vidím, že na teba budeme musieť ísť pomaly aby si sa nám nezosypal. Doniesla som ti šaty na dnešný deň, tam sú v taške, môžeš sa obliecť a ukázala na tašku pri stene. Otvoril som ju a vybral som obsah, ktorý sa zďaleka nedal pomenovať ako šaty. Lenka videla, že neviem čo mám robiť a bola taká milá ochotná, že mi išla pomôcť. Bol som rád, že prvý deň môjho otroctva si zobrala práve ona. Navliekla mi latexovú kuklu na hlavu s otvorom na oči a ústa a latexové tesné boxerky. Všetko už bolo dopredu nagelované a krásne sa to lesklo.
Pripla mi hrubý červený kožený obojok s okami vpredu a vzadu. Na nohy som dostal kožené putá spojené krátkou reťazou, ktorá mi umožňovala len veľmi malé kroky. Postavila sa tvárou ku mne, pohľadkala mi penis zamknutý v kovovej klietke a stlačený v latexových boxerkách. Podišla k stolu, zobrala spisy čo mala na stole a strčila mi ich do ruky. Dnes sa mi nechce veľmi robiť, takže polovicu mojej roboty spravíš ty a potom sa sem vrátiš. Sadla si späť za stôl a ja som sa pobral do mojej kancelárie.
Na chodbe stáli tri moje kolegyne a rozprávali sa. Pohľad na mňa v latexovej kukle, červenom obojku, latexových boxerkách a so spútanými nohami im vyčaril úsmev na tvári. Cestou do mojej kancelárie som musel prejsť pomedzi ne. Chodba bola úzka a keď som okolo nich prechádzal dve z nich ma štipli do zadku a začali s smiať. Zahanbený som bez slova pokračoval do mojej kancelárie, ako rýchlo mi to len krátka reťaz na mojich nohách dovoľovala, ale zdalo sa mi ako by to bola celá večnosť. Z kancelárie som sa snažil nevychádzať, aby som sa ušetril uštipačných poznámok kolegýň.
Aj na wc som šiel len raz a aj to som najprv 15 minút počúval za dverami mojej kancelárie či nie je nikto na chodbe. Našťastie som cestou na wc a ani cestou späť nikoho na chodbe nestretol. Najprv som začal robiť Lenkine spisy a potom moje. Chcel som to mať čím skôr za sebou. O 11-tej mi nabehla bez klopania, čo bol nezvyk, do kancelárie kolegyňa Petra. Mala dobrú náladu a bolo na nej vidno, že sa dobre zabáva na tom ako som oblečený. Vyzeráš chutnučko, ja ťa mám až vo štvrtok zlatíčko, neboj aj ja si ťa pekne oblečiem poznamenala. Ja som na to nevedel čo odpovedať.
Petra sa ma prišla spýtať, ktoré jedlo si prosím na obed. Obedy sme si objednávali z neďalekej reštaurácie a vždy nám ich nechali na vrátnici v budove. Našťastie na naše poschodie okrem nás nikto nechodil. Vybral som si jedlo b a Petra odišla. Potom mi to docvaklo a srdce mi skoro z hrude vyskočilo. Dúfam, že ma Lenka nepošle dole na vrátnicu po 8 jedál čo sme objednali. Tú hanbu pred starou vrátničkou by som neprežil. O 12:15 sa Petra vrátila a oznámila mi, že obed mám u Lenky a mám jej doniesť aj hotové spisy. Spadol mi kameň zo srdca, že nemusím ísť takto oblečený dole na vrátnicu. Odišiel som teda k Lenke a spisy som zobral zo sebou.
Lenka už obedovala. Poď sem tu si pekne kľakni k mojim nohám, budeš papať na zemi. Položila mi moje jedlo aj príbor na zem k jej nohám. Bol som na kolenách a jedol som v predklone. Lenka bola už naobedovaná, vyzula si topánky a pravou bosou nohou mi začala masírovať zadok. Bolo to veľmi ponižujúce. Keď som sa naobedoval, prikázala mi upratať aj jej zvyšky obeda a znovu si kľaknúť pred ňu. Môžeš mi masírovať prsty a chodidlá nohy, mám to veľmi rada, povedala. Tak som tam kľačal a masíroval jej nohy. Neskôr chcela aby som jej ich oblizoval a potom cmúlal prsty na nohách. Všetko v úplnej tichosti. Bol som taký vystresovaný, že som mal zdrevenený jazyk a aj tak som nevedel čo na to povedať.
Asi po hodine ma prepustila a prikázala mi vrátiť sa o pol štvrtej. Do štvrtej sme mali pracovnú dobu. Zvyšok pracovnej doby som bol zašitý v kancelárii a makal som aby som stihol spraviť všetku svoju pridelenú robotu na ten deň. O pol štvrtej som bol znovu u Lenky. Prikázala mi vyzliecť si pridelené “šaty“ a odložiť ich späť do jej tašky. Nahý som si musel pozbierať svoje šaty, ale nebolo mi dovolené obliecť sa u nej. Musel som prejsť nahý cez chodbu do svojej kancelárie s vecami v rukách. Konečne som sa mohol obliecť.
Ostal som v práci do 16:30. Počkal som, kým všetci odídu aby som už nemusel ani jednu stretnúť a išiel som domov. V ten deň som už nič nerobil, len prepadal panike. Lenka mi totižto oznámila, že utorky patrím Stele. Zajtra mal byť utorok, no ja by som bol radšej keby bol koniec sveta. Stela bola úplne iná kategória ako Lenka. Vedel som, že zajtra v práci bude peklo, ale to je už iný príbeh.
Nechápal som čo tým sleduje. Povie mi, že nie je pre mňa? Veď ony všetky už sedeli a táto bola v strede pripravená pre mňa. Asi ma len znovu chceli ponížiť. Keď som odložil stoličku do kúta, šéfka mi prikázala kľaknúť si do stredu miestnosti. Tam kde bola predtým stolička. Na moje zaváhanie reagovala zdvyhnutým obočím a vetou: no bude to? Zahanbený s červenou tvárou som si kľakol. Tak sa mi to páči kocúrik, povedala a spustila tým vlnu smiechu zo strany kolegýň.
Nezmohol som sa ani na slovo a šéfka spustila monológ. Myslím, že už je jasné ako sa veci majú a nemá zmysel robiť drahoty. My veľmi dobre vieme, že nemôžeš prísť o prácu. Ostaneš tu pracovať neboj sa. Len sa trošku zmenia tvoje pracovné povinnosti. Vybrali sme si ťa z veľkého množstva uchádzačov o zamestnanie a sme s tebou spokojné cukríček. Budeš robiť robotu tak ako doteraz, len stým rozdielom, že každý deň budeš otrokom jednej z nás. Kolegyne si ta už podelili od pondelka do piatku.
Pondelky, čiže už dnes budeš otrokom Lenky. Pozrel som sa na kolegyňu Lenku a ona mi poslala posmešný vzdušný bozk. Šéfka pokračovala. Pre mňa a Kláru si primladý, nás také mladé mäsko ako ty nezaujíma. Takže máš tu 5 dám, ktorým budeš verne slúžiť. Budeš sa v práci obliekať ako si ťa ony oblečú a robiť čo ti prikážu. Ak sa ti niečo nepáči, môžeš sa zbaliť a vypadnúť bývať pod most. Na tvoje miesto sa hlásia desiatky uchádzačov. Môžeš ísť a o 15 minút sa hlás u Lenky v kancelárii. Nedostal som zo seba ani jedno slovo a mlčky s červenou hlavou som odišiel z miestnosti tak rýchlo ako to len šlo.
V kancelárii som sa prechádzal a zvažoval možnosti. Prepadal som panike a zúfalstvu, nevedel som čo mám robiť. Nemohol som len tak utiecť, lebo som mal penis zamknutý v klietke a mal som hypotéku, ktorú trebalo splácať. Tie mrchy to mali dobre vymyslené. Nemal som šancu a oni to veľmi dobre vedeli. Neostávalo mi nič iné ako ísť za Lenkou do jej kancelárie. Trikrát som zaklopal a počkal, kým sa ozve Lenkin hlas. Vstúpte. Vnútri ma už čakala Lenka.
Sedela v koženom otočnom kresle a natočila sa na mňa. Dnes bolo obzvlášť vyzývavo oblečená a ja som nepochyboval, že je to kvôli mne. Na sebe mala čierne kožené nohavice a biele tričko s veľkým výstrihom bez podprsenky. Lenka mala 37 rokov, bola vysoká, štíhla, s veľkým poprsím. Jej dlhé tenké nohy v kožených nohaviciach vyzerali úžasne. No poď sem tu si predo mňa kľakni, prikázala mi. Lenku som mal rád, bola vždy milá a usmievavá. Neboj sa, nič hrozné ťa nečaká. Veľmi rýchlo si zvykneš na novú situáciu a možno sa ti to bude aj páčiť. Môžeš sa vyzliecť donaha. Prikázala mi s úsmevom.
Bolo zvláštne, že v takýchto situáciách mi vždy zdrevenel jazyk a nedokázal som nič povedať a len som splnil čo mi prikázali. Lenka ma pozorovala ako sa vyzliekam a keď som sa vyzliekol postavil som sa pred ňu nahý a zakrýval som si penis rukami. To ju pobavilo a povedala. Ak si dobre pamätáš z videa, tak sme sa už spolu milovali. Vylízal si mi všetky dierky. Takže je blbé, že sa teraz predo mnou hanbíš. Daj si ruky za hlavu a kľakni si. Urobil som ako prikázala.
Vidím, že na teba budeme musieť ísť pomaly aby si sa nám nezosypal. Doniesla som ti šaty na dnešný deň, tam sú v taške, môžeš sa obliecť a ukázala na tašku pri stene. Otvoril som ju a vybral som obsah, ktorý sa zďaleka nedal pomenovať ako šaty. Lenka videla, že neviem čo mám robiť a bola taká milá ochotná, že mi išla pomôcť. Bol som rád, že prvý deň môjho otroctva si zobrala práve ona. Navliekla mi latexovú kuklu na hlavu s otvorom na oči a ústa a latexové tesné boxerky. Všetko už bolo dopredu nagelované a krásne sa to lesklo.
Pripla mi hrubý červený kožený obojok s okami vpredu a vzadu. Na nohy som dostal kožené putá spojené krátkou reťazou, ktorá mi umožňovala len veľmi malé kroky. Postavila sa tvárou ku mne, pohľadkala mi penis zamknutý v kovovej klietke a stlačený v latexových boxerkách. Podišla k stolu, zobrala spisy čo mala na stole a strčila mi ich do ruky. Dnes sa mi nechce veľmi robiť, takže polovicu mojej roboty spravíš ty a potom sa sem vrátiš. Sadla si späť za stôl a ja som sa pobral do mojej kancelárie.
Na chodbe stáli tri moje kolegyne a rozprávali sa. Pohľad na mňa v latexovej kukle, červenom obojku, latexových boxerkách a so spútanými nohami im vyčaril úsmev na tvári. Cestou do mojej kancelárie som musel prejsť pomedzi ne. Chodba bola úzka a keď som okolo nich prechádzal dve z nich ma štipli do zadku a začali s smiať. Zahanbený som bez slova pokračoval do mojej kancelárie, ako rýchlo mi to len krátka reťaz na mojich nohách dovoľovala, ale zdalo sa mi ako by to bola celá večnosť. Z kancelárie som sa snažil nevychádzať, aby som sa ušetril uštipačných poznámok kolegýň.
Aj na wc som šiel len raz a aj to som najprv 15 minút počúval za dverami mojej kancelárie či nie je nikto na chodbe. Našťastie som cestou na wc a ani cestou späť nikoho na chodbe nestretol. Najprv som začal robiť Lenkine spisy a potom moje. Chcel som to mať čím skôr za sebou. O 11-tej mi nabehla bez klopania, čo bol nezvyk, do kancelárie kolegyňa Petra. Mala dobrú náladu a bolo na nej vidno, že sa dobre zabáva na tom ako som oblečený. Vyzeráš chutnučko, ja ťa mám až vo štvrtok zlatíčko, neboj aj ja si ťa pekne oblečiem poznamenala. Ja som na to nevedel čo odpovedať.
Petra sa ma prišla spýtať, ktoré jedlo si prosím na obed. Obedy sme si objednávali z neďalekej reštaurácie a vždy nám ich nechali na vrátnici v budove. Našťastie na naše poschodie okrem nás nikto nechodil. Vybral som si jedlo b a Petra odišla. Potom mi to docvaklo a srdce mi skoro z hrude vyskočilo. Dúfam, že ma Lenka nepošle dole na vrátnicu po 8 jedál čo sme objednali. Tú hanbu pred starou vrátničkou by som neprežil. O 12:15 sa Petra vrátila a oznámila mi, že obed mám u Lenky a mám jej doniesť aj hotové spisy. Spadol mi kameň zo srdca, že nemusím ísť takto oblečený dole na vrátnicu. Odišiel som teda k Lenke a spisy som zobral zo sebou.
Lenka už obedovala. Poď sem tu si pekne kľakni k mojim nohám, budeš papať na zemi. Položila mi moje jedlo aj príbor na zem k jej nohám. Bol som na kolenách a jedol som v predklone. Lenka bola už naobedovaná, vyzula si topánky a pravou bosou nohou mi začala masírovať zadok. Bolo to veľmi ponižujúce. Keď som sa naobedoval, prikázala mi upratať aj jej zvyšky obeda a znovu si kľaknúť pred ňu. Môžeš mi masírovať prsty a chodidlá nohy, mám to veľmi rada, povedala. Tak som tam kľačal a masíroval jej nohy. Neskôr chcela aby som jej ich oblizoval a potom cmúlal prsty na nohách. Všetko v úplnej tichosti. Bol som taký vystresovaný, že som mal zdrevenený jazyk a aj tak som nevedel čo na to povedať.
Asi po hodine ma prepustila a prikázala mi vrátiť sa o pol štvrtej. Do štvrtej sme mali pracovnú dobu. Zvyšok pracovnej doby som bol zašitý v kancelárii a makal som aby som stihol spraviť všetku svoju pridelenú robotu na ten deň. O pol štvrtej som bol znovu u Lenky. Prikázala mi vyzliecť si pridelené “šaty“ a odložiť ich späť do jej tašky. Nahý som si musel pozbierať svoje šaty, ale nebolo mi dovolené obliecť sa u nej. Musel som prejsť nahý cez chodbu do svojej kancelárie s vecami v rukách. Konečne som sa mohol obliecť.
Ostal som v práci do 16:30. Počkal som, kým všetci odídu aby som už nemusel ani jednu stretnúť a išiel som domov. V ten deň som už nič nerobil, len prepadal panike. Lenka mi totižto oznámila, že utorky patrím Stele. Zajtra mal byť utorok, no ja by som bol radšej keby bol koniec sveta. Stela bola úplne iná kategória ako Lenka. Vedel som, že zajtra v práci bude peklo, ale to je už iný príbeh.
