Bol druhý deň nového školského roku. V otrockej izbe zazvonil nastavený budík. Chlapci vstali z matracov a cez dvere, ktoré práve otvoril časový zámok vyšli do miestnosti, kde ešte spali dievčatá. V tichosti sa okolo nich prešmykli a vyrazili podľa večerných inštrukcií pre raňajky. V jedálni už bolo rušno. Zapĺňali ju poväčšine študentky mladších ročníkov. Tie ešte nemali otrokov, ktorých by mohli poslať pre jedlo, a tak sedeli po skupinkách za jedálenskými stolmi. Keď sa chlapci zjavili vo dverách, ucítili na sebe ich pohľady. S hlavami sklonenými dole sa dostali cez ne až k výdajnému okienku, kde si po naskenovaní svojich obojkov vypýtali jedlo, aké si dievčatá rozkázali na raňajky. Max na svoju tácku nachystal pre Lýdiu omeletu, croissant a pomarančový džús. Alex položil na tácku pre Nikoletu palacinky s javorovým sirupom, jablkovú šťavu a k tomu rovnako ako Max croissant. Obaja tiež dostali pre seba po jednorazovej miske zaliatej v alobale, určenej pre otrokov. Obsahovala kašu s potrebnými živinami, inak ale nechutila veľmi lahodne. Od výdajne sa pobrali cestou okolo mladších študentiek, odkiaľ prišli. V polovici cesty však jedna z nich vysunula nohu, o ktorú Max nešťastne zakopol a natiahol sa na podlahu aj s táckou. Tá sa rozsypala na zem aj s celým jej obsahom. Jedáleň v tom momente vybuchla v búrlivý dievčenský smiech. Akcia bola zjavne dopredu naplánovaná, nakoľko mala jedna z dievčat práve vytiahnutý telefón a podarilo sa jej celú scénu natočiť. Pád si na videu znova prehrávali a prepadali do ďalších výbuchov smiechu. Max sa zatiaľ zdvihol zo zeme na kolená a cez hlasný smiech k nemu doliehal krik brunetky, s očami ako líška. Bola to práve ona, o ktorej nohu zakopol. Slovám cez hluk nerozumel, ale ukazovala prstom na svoju stále vystrčenú nohu. Doplazil sa k nej a začal bozkávať podrážku jej baleríny. V jej ústach sa zračil lišiacky úsmev, rovnako, ako v jej očiach. Keď usúdila, že to stačilo, odstrčila úbohého Maxa nohou. Jej spolu stolovníčky ešte pridali pár kopancov, po ktorých skončil opäť na podlahe.
V tom smiech utíchol a nahradilo ho približujúce sa klopkanie opätkov. Do jedálne vstúpila žena v čiernom elegantnom šate. Alex kvapne položil tácku na zem, padol na kolená a v čo najsubmisívnejšej polohe položil čelo a dlane na podlahu. Max nasledoval jeho príkladu, čakajúc ďalší trest. Neodvažovali sa zdvihnúť hlavy a preskúmať si neznámu. Jediné, čo videli, boli jej čierne kozačky, ktoré sa zastavili pred mlákou rozliateho džúsu. Nastalo ticho. Chlapcom bili srdcia a od strachu ani nedýchali. Potom vedľa Maxovej hlavy pristáli jedálenské obrúsky a z hora na nich doľahol rázny ženský hlas, smerujúci viac do miestnosti, než ku chlapcom dole.
„Je mi jasné, čo sa tu stalo. Za chvíľu je začiatok vyučovania, nech je tu do tej doby ticho! Vy dvaja si po sebe upracte ten neporiadok a utekajte hore, nech vaše majiteľky nezaspia.“
Znova započuli kroky opätkov, no tentoraz sa vzďaľovali. Opäť nastalo ticho. Žiačky si ich už nevšímali, odvážili sa len na šepkanie si medzi sebou. Chlapci teda utreli podlahu, Max naložil novú tácku a vybrali sa späť na internát.
Mali šťastie, oneskorili sa iba pár minút, dievčatá ešte spali. Na stôl položili tácky s jedlom a odostreli záves. Do izby preniklo ranné svetlo. Nikoleta sa zahmýrila na posteli. Alex sa začervenal, keď odkryla perinu a ukázala sa v ružovej nočnej košieľke.
„Dobré ráničko,“ predbehla ho Nikoleta v pozdrave.
„Aj vám slečna Nikoleta, chcete niečo na nohy?“ odvetil Alex, keď uvidel, ako pokladá bosé nohy na koberec.
„Áno, tie hrubé,“ ukázala na rúžové podkolienky v šatníku.
Vzal ich a kľakol si k jej posteli. Keď sa k ničomu nemala, opatrne vzal jej pravú nožičku do rúk. Chodidlo pri tom položil na svoje stehno a pokochal sa francúzskou pedikúrou, ktorú mala na nechtoch. Čakal, či ju odtiahne, alebo ho pokarhá za to, že sa jej dotýka bez dovolenia, avšak nenamietala. Navliekol jej teda opatrne podkolienku a ako pokračoval s ľavou, všimol si, že na členku začala nosiť retiazku, zdobenú kľúčikom od jeho pásu cudnosti. Opäť sa začervenal, tentoraz zreteľne. Jej sladká vôňa a dotyky jej hebkej pokožky spôsobili erekciu, ktorej ale zabránila klietka. Keď videl, ako je blízko predmetu, ktorým ho ním ovládala, bolo to ešte horšie. Ako by to nestačilo zívla, pri tom rozpažila ruky a mierne aj nohy. Alexovi sa zazdalo, že na sekundu uvidel, čo skrývala medzi nimi. Nebol si istý, či si všimla kam kmitli jeho oči, alebo sa s ním len pohráva a spravila to naschvál.
Medzitým už Max zobudil Lýdiu. Tá nebola tak príjemná ako Nikoleta, dosť vulgárne mu vynadala a pretočila sa na druhý bok. Max sa bezradne pozrel na Alexa, ako by sa chcel pohľadom posťažovať, aký má ťažký život lebo nahlas nemohol.
Našťastie zasiahla Nikoleta: „Lydka vstávaj, už je štvrť na osem!“
Na to Lýdia vystrelila z postele, majúc na sebe len dlhé čierne tričko.
„To je nejako neskoro! Mali nás zobudiť o 7:10, budík na cele som nastavila na 7:00.“
„Prepáčte madam, bolo pred nami veľa žiačok,“ rozhodol sa Max zamlčať incident v kuchyni.
Alex sa na neho vyčítavo pozrel. Chcel povedať pravdu, ale nechcel Maxa dostať do ešte väčších problémov.
„Určite sa tie kravy predbiehali,“ doplnila s úsmevom Nikoleta, „zajtra im nastavíme budík o 5 minút skôr.“
Lýdia, prebudená ranným kričaním sa vydala k raňajkám na stole. Stoličku však odsunula bokom a pokynula Maxovi, aby sa dal na všetky štyri, potom si na neho sadla. Tomu v páse cudnosti začal tvrdnúť, keď si uvedomil, že má na sebe naozaj iba tričko, ako ucítil jej nahý zadoček na svojom chrbte. Nepociťoval k nej nič, iba strach, ale bola veľmi krásna a nevedel sa ubrániť svojej žiadostivosti. Alex, ktorý bol na druhú stranu po uši zamilovaný, sa tešil, či mu Nikoleta prikáže to isté, avšak tá si sadla klasicky na stoličku a vyložila si na neho iba nohy.
Chlapci zo seba mlčky robili nábytok, zatiaľ, čo dievčatá cinkali príbormi. To Maxovi podvedome pripomenulo, že ešte nejedol a zaškvŕkal mu žalúdok. Lýdia ohla svoju nohu s načierno nalakovanými nechtami dozadu a chodidlom ho pohladila po tehličkách na bruchu, ktoré vystupovali na jeho chudom tele.
„Keď dopapáme, dostanete tú svoju žbrndu tiež.“
„To mi pripomína,“ poznamenala Nikoleta. „Že by sme si mali pozrieť appku, čo im v jedálni vydali a či niečo neujedli.“
„Dobrý nápad, skoro by som zabudla. Ale pri tom, ako tomu môjmu škvŕka žalúdok, si to nemyslím.“
„Možno si to niekde schoval ako syseľ na horšie časy,“ rypla do nej Nikoleta a otvorila svoj telefón.
Max s Alexom si zatiaľ pod nimi vymieňali vystrašené pohľady.
„Tá moja má asi chybu,“ povedala zamyslene Lýdia. „Mám tam všetko dva krát! Nevieš o tom niečo!?“ rozkričala sa.
Ako predtým ohla nohu dozadu, ale tentoraz začala kopať Maxa pätou do brucha. Ten sa od bolesti skoro rozplakal a vyrozprával celý príbeh. Lýdia sa chystala k reakcii, ťažko povedať, či slovnú alebo fyzickú. Jej kamarátka ju v tom však zadržala.
„To doriešime potom, za chvíľu nám začína vyučovanie,“ spustila Nikoleta nohy z Alexa a kopla ho celou silou do boku. Následne ho zdvihla zo zeme za obojok a postrčila k cele so slovami: „Dnes ich podľa rozvrhu aj tak nepotrebujeme. Na samotke budú mať dosť času na to, aby premýšľali o tom, čo urobili.“
Ako povedala, tak aj dievčatá spravili. Otrokov bez raňajok zamkli v ich cele, obliekli sa a odišli do školy.
Hodiny chlapcom ubiehali pomaly, bola tu tma a čím dlhšie čakali, tým im žalúdky škvŕkali hlasnejšie. To ale nebol ich najväčší problém. Celý čas totiž mysleli na to, ako ich dievčatá potrestajú, keď sa vrátia. Ubehla asi večnosť, v tom sa odomkli ťažké dvere a v nich stála Lýdia s Nikoletou v elegantnom oblečení podľa školského dresscodu. Chlapci sa pred nimi vrhli na kolená, v polohe, ktorú si už natrénovali v jedálni.
Nikoleta zobrala Alexa stranou.
„Nerozmyslela si si to Lydka?“ opýtala sa a pozrela na Maxa, ktorý stále kľačal na zemi.
„Nie, trvám na tom, že to spravím sama,“ pohodila hrdo dlhými blonďavými vlasmi Lýdia.
„Aby ste vedeli, za zdržanie a ten incident v kuchyni by sme vás potrestali aj tak. Ale za klamanie vás čaká exemplárny trest!“ znel Nikoletin sklamaný a chladný hlas.
Zobrala do ruky krátke vodidlo, pripla ho Alexovi na obojok a mykla ním dole tak, že sa musel dať na štyri. Potom vzala do ruky zahnutý kus ťažkého opracovaného dreva s otvorom uprostred. Kým Alex vyčkával kedy ho ním začne biť, sledoval, ako Lýdia pripútava Maxove členky a zápästia reťazami ku krúžkom na podlahe. V tejto polohe jej bol vydaný na milosť. Zo sukne odpásala remeň zo včera a začala ho ním biť. Max zavíjal od bolesti ako pes. Ospravedlňoval sa, prosil, ale nebolo mu to nič platné. Lýdia pokračovala bez ohľadu na to, či sa z opasku uvoľní ďalší cvok. V tom Alex začul cvaknutie. Nikoleta sa ho nechystala tým čudným kusom dreva biť, ale rozpojila ho na dve identické časti. Spodnú mu priložila k zadku a na polkruh v strede položila jeho vajcia. Hornú časť následne vložila do spodnej a spojila ich tak, že kus dreva teraz oddeľoval jeho semenníky od zvyšku tela. Keď bola hotová prikázala mu aby vstal. Uposlúchol, avšak drevo zavadilo o stehná, zatlačilo na vajcia a Alex vykríkol od bolesti až klesol opäť na štyri. Nikoleta sa zachichotala ako dieťa, ktorému sa podarí neplecha a už brala Alexa za vôdzku z izby. Nasadila rýchle tempo, až ho obojok škrtil. Postaviť sa nemohol, tak sa sunul po kolenačky, z kobercov na chodbe ich mal spálené do červena a pri každom pohybe tiež drevo tlačilo na jeho vajcia. Najhoršie to bolo dole schodmi. Nesústredil sa na cestu, iba na bolesť. Keď konečne zastavili, uvedomil si, že sú v miestnosti v suteréne. Žalúdok sa mu stiahol, miestnosť totiž pripomínala mučiareň. Podlahu a steny pokrývali kachličky, neboli tu okná a zo stropu viseli putá. Než stihol dokončiť obhliadku, Nikoleta mu odopla vodidlo z obojku a za ramená ho schytili dva páry pevných rúk.
„Pripnite ho tam!“ počul za sebou.
Krk mu zatlačili dole a obojok pripli ku krúžku na zemi. Nebolo treba ďalšieho zväzovania, hlavu mal sklonenú k zemi a drevo na vajciach ho nútilo byť na kolenách s vystrčeným zadkom. Zo zeme uvidel, ako od neho kráča Nikoleta. Sadla si do koženého kresla s vysokým operadlom a zapálila si cigaretu. Vtedy ucítil, ako sa mu o vajcia otiera cudzí predmet. Od strachu by sa mu stiahli, ale drevo to nedovolilo. Ak by mal hádať, povedal by, že to bol koniec jazdeckého bičíku. Opäť sa pozrel na Nikoletu. Zavolal, že je v tom nevinne, že za všetko môže Max. Tá sa ale pozrela niekde za neho, potom kývla. Vzduchom zaznelo švihnutie. Mal pravdu, išlo o jazdecký bičík, jeho koniec dopadol celou silou na Alexove vajcia a keby nebol pripútaný, skočil by dopredu ako zajac. Znova zavolal, tento krát úpenlivejšie, že to nie je jeho chyba, ale dopadla ďalšia rana a on zvreskol od bolesti. Našťastie rany začali byť slabšie, avšak pomaly naberali na intenzite. Do vajec mu onedlho tĺkli ako ďateľ tlčie do dreva, až sa to nedalo zniesť. Plakal, prosil, aby prestali, sľuboval, že už nebude nič zamlčovať. Po chvíli zmenili techniku a prešli späť k pomalým, ale silným ranám, tie už našťastie nevnímal lebo omdlel. Prebralo ho vedro studenej vody, ktoré mu vyliali na hlavu. Keď otvoril oči, uvidel topánky. Vyhol hlavu hore. Stála pred ním Nikoleta a dofajčievala cigaretu. Naskytol sa mu podobný pohľad ako včera Maxovi, keď sa nad ním nízka Nikoleta týčila ako bohyňa pomsty.
„Prosím slečna Nikoleta, povedzte im nech prestanú, už sa to viac krát nezopakuje,“ dopĺňal Max svoje žadonenie bozkávaním jej topánok.
Nikoleta potiahla z cigarety a s výdychom dodala: „Otvor ústa!“
Uposlúchol a ona mu do nich odklepla popol.
„Verím ti, ale je nutné uštedriť ti lekciu. Prepáč, ešte budeš musieť niečo vytrpieť,“ s týmito slovami mu zahasila cigaretu o chrbát a vstala.
Drevo na zadku povolilo, padlo mu na lýtka a on medzi stehnami ucítil svoje horúce vajcia. Odopli mu obojok od zeme, zdvihli ho na nohy a on prvý krát uvidel dve ženy, ktoré ho predtým bili. Mali na sebe latexové korzety a šiel z nich strach. Do pút visiacich na reťazi zo stropu mu vložili ruky. V tom začul cinkanie. Reťaze sa začali šponovať smerom hore spolu s jeho končatinami. Inštinktívne ich stiahol k sebe, ale nebolo mu to nič platné. O chvíľu už stál iba na špičkách s roztiahnutými rukami, pripomínajúc tak písmeno Y. Znova pred sebou uvidel Nikoletu v kresle, ale nevenovala mu svoju pozornosť, bavila sa so žiačkou, ktorá sedela vedľa nej. V tom za sebou začul chlapčenský krik a nebol to Max. Otočil sa teda, ale v tom schytal šľahnutie bičom o chrbát.
„Pozeraj sa pred seba na svoju pani otrok!“ znel za ním tvrdý ženský hlas.
Otočil sa teda a vyčkával ďalšie rany, nebol dôvod robiť si to ešte horšie. Tie na seba nenechali dlho čakať. O chvíľu mal už chrbát v jednom ohni ako naň dopadali rany z biču. Tentokrát neprosil, pamätal si Nikoletine slová. Vedel, že mu to nepomôže. Snažil sa bolesť znášať v tichosti. Najprv sa to dalo, potom si musel hrýzť do jazyka, aby nekričal. Ku koncu sa zmohol už iba na pišťanie medzi zubami. Cítil, ako mu po chrbte steká teplá krv a omdlel.
Zobudil ho dopad na matrac, ale radšej neotvoril oči. Ležal na bruchu a podľa vône usúdil, že musí byť späť v cele na internáte. Na svojom krku ucítil ruku, ktorá mu merala tep. Na Nikoletinu alebo Lýdiinu bola moc hrubá. Jej majiteľka po chvíli vstala a odišla. Keď sa za ňou zabuchli dvere prehovorili dievčenské hlasy.
„Asi sme to prehnali,“ povedal smutne jeden.
„Aspoň si to zapamätajú,“ doplnil druhý.
Alex jemne pootvoril oči aby sa porozhliadol. V tieňoch rozoznal Maxa, ktorý ležal vedľa neho na bruchu s krvavým chrbtom ako on. Odpustil mu, keď videl, že sa na ňom Lýdia tiež riadne vyzúrila. Niečo zašúchalo o podlahu a pri hlave mu zastavila miska s jedlom. Oči však radšej nechal zatvorené. Tie skoro otvoril a len tak tak nevzdychol, keď mu na lopatkách pristála studená mazľavá tekutina. Tú mu niekto začal rozmazávať po chrbte a na chvíľu ho prestalo všetko bolieť.
„No úžasné, ešte sa budeš starať o zradcu,“ povedal uštipačne druhý hlas.
Na to prvý hlas sykol a niekto odišiel z cely. Potom ucítil sladký parfum, ktorý prekrýval cigaretový dym a do ucha mu zašepkala Nikoleta.
„Som na teba hrdá, že si to vydržal v tichosti a prepáč,“ pobozkala ho na krk. Na to zaspal.
V tom smiech utíchol a nahradilo ho približujúce sa klopkanie opätkov. Do jedálne vstúpila žena v čiernom elegantnom šate. Alex kvapne položil tácku na zem, padol na kolená a v čo najsubmisívnejšej polohe položil čelo a dlane na podlahu. Max nasledoval jeho príkladu, čakajúc ďalší trest. Neodvažovali sa zdvihnúť hlavy a preskúmať si neznámu. Jediné, čo videli, boli jej čierne kozačky, ktoré sa zastavili pred mlákou rozliateho džúsu. Nastalo ticho. Chlapcom bili srdcia a od strachu ani nedýchali. Potom vedľa Maxovej hlavy pristáli jedálenské obrúsky a z hora na nich doľahol rázny ženský hlas, smerujúci viac do miestnosti, než ku chlapcom dole.
„Je mi jasné, čo sa tu stalo. Za chvíľu je začiatok vyučovania, nech je tu do tej doby ticho! Vy dvaja si po sebe upracte ten neporiadok a utekajte hore, nech vaše majiteľky nezaspia.“
Znova započuli kroky opätkov, no tentoraz sa vzďaľovali. Opäť nastalo ticho. Žiačky si ich už nevšímali, odvážili sa len na šepkanie si medzi sebou. Chlapci teda utreli podlahu, Max naložil novú tácku a vybrali sa späť na internát.
Mali šťastie, oneskorili sa iba pár minút, dievčatá ešte spali. Na stôl položili tácky s jedlom a odostreli záves. Do izby preniklo ranné svetlo. Nikoleta sa zahmýrila na posteli. Alex sa začervenal, keď odkryla perinu a ukázala sa v ružovej nočnej košieľke.
„Dobré ráničko,“ predbehla ho Nikoleta v pozdrave.
„Aj vám slečna Nikoleta, chcete niečo na nohy?“ odvetil Alex, keď uvidel, ako pokladá bosé nohy na koberec.
„Áno, tie hrubé,“ ukázala na rúžové podkolienky v šatníku.
Vzal ich a kľakol si k jej posteli. Keď sa k ničomu nemala, opatrne vzal jej pravú nožičku do rúk. Chodidlo pri tom položil na svoje stehno a pokochal sa francúzskou pedikúrou, ktorú mala na nechtoch. Čakal, či ju odtiahne, alebo ho pokarhá za to, že sa jej dotýka bez dovolenia, avšak nenamietala. Navliekol jej teda opatrne podkolienku a ako pokračoval s ľavou, všimol si, že na členku začala nosiť retiazku, zdobenú kľúčikom od jeho pásu cudnosti. Opäť sa začervenal, tentoraz zreteľne. Jej sladká vôňa a dotyky jej hebkej pokožky spôsobili erekciu, ktorej ale zabránila klietka. Keď videl, ako je blízko predmetu, ktorým ho ním ovládala, bolo to ešte horšie. Ako by to nestačilo zívla, pri tom rozpažila ruky a mierne aj nohy. Alexovi sa zazdalo, že na sekundu uvidel, čo skrývala medzi nimi. Nebol si istý, či si všimla kam kmitli jeho oči, alebo sa s ním len pohráva a spravila to naschvál.
Medzitým už Max zobudil Lýdiu. Tá nebola tak príjemná ako Nikoleta, dosť vulgárne mu vynadala a pretočila sa na druhý bok. Max sa bezradne pozrel na Alexa, ako by sa chcel pohľadom posťažovať, aký má ťažký život lebo nahlas nemohol.
Našťastie zasiahla Nikoleta: „Lydka vstávaj, už je štvrť na osem!“
Na to Lýdia vystrelila z postele, majúc na sebe len dlhé čierne tričko.
„To je nejako neskoro! Mali nás zobudiť o 7:10, budík na cele som nastavila na 7:00.“
„Prepáčte madam, bolo pred nami veľa žiačok,“ rozhodol sa Max zamlčať incident v kuchyni.
Alex sa na neho vyčítavo pozrel. Chcel povedať pravdu, ale nechcel Maxa dostať do ešte väčších problémov.
„Určite sa tie kravy predbiehali,“ doplnila s úsmevom Nikoleta, „zajtra im nastavíme budík o 5 minút skôr.“
Lýdia, prebudená ranným kričaním sa vydala k raňajkám na stole. Stoličku však odsunula bokom a pokynula Maxovi, aby sa dal na všetky štyri, potom si na neho sadla. Tomu v páse cudnosti začal tvrdnúť, keď si uvedomil, že má na sebe naozaj iba tričko, ako ucítil jej nahý zadoček na svojom chrbte. Nepociťoval k nej nič, iba strach, ale bola veľmi krásna a nevedel sa ubrániť svojej žiadostivosti. Alex, ktorý bol na druhú stranu po uši zamilovaný, sa tešil, či mu Nikoleta prikáže to isté, avšak tá si sadla klasicky na stoličku a vyložila si na neho iba nohy.
Chlapci zo seba mlčky robili nábytok, zatiaľ, čo dievčatá cinkali príbormi. To Maxovi podvedome pripomenulo, že ešte nejedol a zaškvŕkal mu žalúdok. Lýdia ohla svoju nohu s načierno nalakovanými nechtami dozadu a chodidlom ho pohladila po tehličkách na bruchu, ktoré vystupovali na jeho chudom tele.
„Keď dopapáme, dostanete tú svoju žbrndu tiež.“
„To mi pripomína,“ poznamenala Nikoleta. „Že by sme si mali pozrieť appku, čo im v jedálni vydali a či niečo neujedli.“
„Dobrý nápad, skoro by som zabudla. Ale pri tom, ako tomu môjmu škvŕka žalúdok, si to nemyslím.“
„Možno si to niekde schoval ako syseľ na horšie časy,“ rypla do nej Nikoleta a otvorila svoj telefón.
Max s Alexom si zatiaľ pod nimi vymieňali vystrašené pohľady.
„Tá moja má asi chybu,“ povedala zamyslene Lýdia. „Mám tam všetko dva krát! Nevieš o tom niečo!?“ rozkričala sa.
Ako predtým ohla nohu dozadu, ale tentoraz začala kopať Maxa pätou do brucha. Ten sa od bolesti skoro rozplakal a vyrozprával celý príbeh. Lýdia sa chystala k reakcii, ťažko povedať, či slovnú alebo fyzickú. Jej kamarátka ju v tom však zadržala.
„To doriešime potom, za chvíľu nám začína vyučovanie,“ spustila Nikoleta nohy z Alexa a kopla ho celou silou do boku. Následne ho zdvihla zo zeme za obojok a postrčila k cele so slovami: „Dnes ich podľa rozvrhu aj tak nepotrebujeme. Na samotke budú mať dosť času na to, aby premýšľali o tom, čo urobili.“
Ako povedala, tak aj dievčatá spravili. Otrokov bez raňajok zamkli v ich cele, obliekli sa a odišli do školy.
Hodiny chlapcom ubiehali pomaly, bola tu tma a čím dlhšie čakali, tým im žalúdky škvŕkali hlasnejšie. To ale nebol ich najväčší problém. Celý čas totiž mysleli na to, ako ich dievčatá potrestajú, keď sa vrátia. Ubehla asi večnosť, v tom sa odomkli ťažké dvere a v nich stála Lýdia s Nikoletou v elegantnom oblečení podľa školského dresscodu. Chlapci sa pred nimi vrhli na kolená, v polohe, ktorú si už natrénovali v jedálni.
Nikoleta zobrala Alexa stranou.
„Nerozmyslela si si to Lydka?“ opýtala sa a pozrela na Maxa, ktorý stále kľačal na zemi.
„Nie, trvám na tom, že to spravím sama,“ pohodila hrdo dlhými blonďavými vlasmi Lýdia.
„Aby ste vedeli, za zdržanie a ten incident v kuchyni by sme vás potrestali aj tak. Ale za klamanie vás čaká exemplárny trest!“ znel Nikoletin sklamaný a chladný hlas.
Zobrala do ruky krátke vodidlo, pripla ho Alexovi na obojok a mykla ním dole tak, že sa musel dať na štyri. Potom vzala do ruky zahnutý kus ťažkého opracovaného dreva s otvorom uprostred. Kým Alex vyčkával kedy ho ním začne biť, sledoval, ako Lýdia pripútava Maxove členky a zápästia reťazami ku krúžkom na podlahe. V tejto polohe jej bol vydaný na milosť. Zo sukne odpásala remeň zo včera a začala ho ním biť. Max zavíjal od bolesti ako pes. Ospravedlňoval sa, prosil, ale nebolo mu to nič platné. Lýdia pokračovala bez ohľadu na to, či sa z opasku uvoľní ďalší cvok. V tom Alex začul cvaknutie. Nikoleta sa ho nechystala tým čudným kusom dreva biť, ale rozpojila ho na dve identické časti. Spodnú mu priložila k zadku a na polkruh v strede položila jeho vajcia. Hornú časť následne vložila do spodnej a spojila ich tak, že kus dreva teraz oddeľoval jeho semenníky od zvyšku tela. Keď bola hotová prikázala mu aby vstal. Uposlúchol, avšak drevo zavadilo o stehná, zatlačilo na vajcia a Alex vykríkol od bolesti až klesol opäť na štyri. Nikoleta sa zachichotala ako dieťa, ktorému sa podarí neplecha a už brala Alexa za vôdzku z izby. Nasadila rýchle tempo, až ho obojok škrtil. Postaviť sa nemohol, tak sa sunul po kolenačky, z kobercov na chodbe ich mal spálené do červena a pri každom pohybe tiež drevo tlačilo na jeho vajcia. Najhoršie to bolo dole schodmi. Nesústredil sa na cestu, iba na bolesť. Keď konečne zastavili, uvedomil si, že sú v miestnosti v suteréne. Žalúdok sa mu stiahol, miestnosť totiž pripomínala mučiareň. Podlahu a steny pokrývali kachličky, neboli tu okná a zo stropu viseli putá. Než stihol dokončiť obhliadku, Nikoleta mu odopla vodidlo z obojku a za ramená ho schytili dva páry pevných rúk.
„Pripnite ho tam!“ počul za sebou.
Krk mu zatlačili dole a obojok pripli ku krúžku na zemi. Nebolo treba ďalšieho zväzovania, hlavu mal sklonenú k zemi a drevo na vajciach ho nútilo byť na kolenách s vystrčeným zadkom. Zo zeme uvidel, ako od neho kráča Nikoleta. Sadla si do koženého kresla s vysokým operadlom a zapálila si cigaretu. Vtedy ucítil, ako sa mu o vajcia otiera cudzí predmet. Od strachu by sa mu stiahli, ale drevo to nedovolilo. Ak by mal hádať, povedal by, že to bol koniec jazdeckého bičíku. Opäť sa pozrel na Nikoletu. Zavolal, že je v tom nevinne, že za všetko môže Max. Tá sa ale pozrela niekde za neho, potom kývla. Vzduchom zaznelo švihnutie. Mal pravdu, išlo o jazdecký bičík, jeho koniec dopadol celou silou na Alexove vajcia a keby nebol pripútaný, skočil by dopredu ako zajac. Znova zavolal, tento krát úpenlivejšie, že to nie je jeho chyba, ale dopadla ďalšia rana a on zvreskol od bolesti. Našťastie rany začali byť slabšie, avšak pomaly naberali na intenzite. Do vajec mu onedlho tĺkli ako ďateľ tlčie do dreva, až sa to nedalo zniesť. Plakal, prosil, aby prestali, sľuboval, že už nebude nič zamlčovať. Po chvíli zmenili techniku a prešli späť k pomalým, ale silným ranám, tie už našťastie nevnímal lebo omdlel. Prebralo ho vedro studenej vody, ktoré mu vyliali na hlavu. Keď otvoril oči, uvidel topánky. Vyhol hlavu hore. Stála pred ním Nikoleta a dofajčievala cigaretu. Naskytol sa mu podobný pohľad ako včera Maxovi, keď sa nad ním nízka Nikoleta týčila ako bohyňa pomsty.
„Prosím slečna Nikoleta, povedzte im nech prestanú, už sa to viac krát nezopakuje,“ dopĺňal Max svoje žadonenie bozkávaním jej topánok.
Nikoleta potiahla z cigarety a s výdychom dodala: „Otvor ústa!“
Uposlúchol a ona mu do nich odklepla popol.
„Verím ti, ale je nutné uštedriť ti lekciu. Prepáč, ešte budeš musieť niečo vytrpieť,“ s týmito slovami mu zahasila cigaretu o chrbát a vstala.
Drevo na zadku povolilo, padlo mu na lýtka a on medzi stehnami ucítil svoje horúce vajcia. Odopli mu obojok od zeme, zdvihli ho na nohy a on prvý krát uvidel dve ženy, ktoré ho predtým bili. Mali na sebe latexové korzety a šiel z nich strach. Do pút visiacich na reťazi zo stropu mu vložili ruky. V tom začul cinkanie. Reťaze sa začali šponovať smerom hore spolu s jeho končatinami. Inštinktívne ich stiahol k sebe, ale nebolo mu to nič platné. O chvíľu už stál iba na špičkách s roztiahnutými rukami, pripomínajúc tak písmeno Y. Znova pred sebou uvidel Nikoletu v kresle, ale nevenovala mu svoju pozornosť, bavila sa so žiačkou, ktorá sedela vedľa nej. V tom za sebou začul chlapčenský krik a nebol to Max. Otočil sa teda, ale v tom schytal šľahnutie bičom o chrbát.
„Pozeraj sa pred seba na svoju pani otrok!“ znel za ním tvrdý ženský hlas.
Otočil sa teda a vyčkával ďalšie rany, nebol dôvod robiť si to ešte horšie. Tie na seba nenechali dlho čakať. O chvíľu mal už chrbát v jednom ohni ako naň dopadali rany z biču. Tentokrát neprosil, pamätal si Nikoletine slová. Vedel, že mu to nepomôže. Snažil sa bolesť znášať v tichosti. Najprv sa to dalo, potom si musel hrýzť do jazyka, aby nekričal. Ku koncu sa zmohol už iba na pišťanie medzi zubami. Cítil, ako mu po chrbte steká teplá krv a omdlel.
Zobudil ho dopad na matrac, ale radšej neotvoril oči. Ležal na bruchu a podľa vône usúdil, že musí byť späť v cele na internáte. Na svojom krku ucítil ruku, ktorá mu merala tep. Na Nikoletinu alebo Lýdiinu bola moc hrubá. Jej majiteľka po chvíli vstala a odišla. Keď sa za ňou zabuchli dvere prehovorili dievčenské hlasy.
„Asi sme to prehnali,“ povedal smutne jeden.
„Aspoň si to zapamätajú,“ doplnil druhý.
Alex jemne pootvoril oči aby sa porozhliadol. V tieňoch rozoznal Maxa, ktorý ležal vedľa neho na bruchu s krvavým chrbtom ako on. Odpustil mu, keď videl, že sa na ňom Lýdia tiež riadne vyzúrila. Niečo zašúchalo o podlahu a pri hlave mu zastavila miska s jedlom. Oči však radšej nechal zatvorené. Tie skoro otvoril a len tak tak nevzdychol, keď mu na lopatkách pristála studená mazľavá tekutina. Tú mu niekto začal rozmazávať po chrbte a na chvíľu ho prestalo všetko bolieť.
„No úžasné, ešte sa budeš starať o zradcu,“ povedal uštipačne druhý hlas.
Na to prvý hlas sykol a niekto odišiel z cely. Potom ucítil sladký parfum, ktorý prekrýval cigaretový dym a do ucha mu zašepkala Nikoleta.
„Som na teba hrdá, že si to vydržal v tichosti a prepáč,“ pobozkala ho na krk. Na to zaspal.
