Zápis do zoznamu otrokýň

Zápis do zoznamu otrokýň.
Na rýchlo dobieham k počítaču. Zapínam ho a medzi tým sa prezliekam. Dosť vyšpikovaný čas a o chvíľu mi dôjde návšteva. Už sa mi aj telefonicky ozvali, že do pol hodinky sú u mňa. Otváram gmail a klikám myšou na tlač. Vypínam počítač, vytrhávam list z tlačiarne a letím po schodoch do auta. Zastanem na dohodnutom mieste a čakám kedy dôjdu. Ešte raz si na rýchlo prečítam požiadavky, ktoré sú odo mňa očakávané. Čítam ich už hádam tretí krát, ale ten môj D/S kamoš vie vždy prekvapiť. No čo už, rád vyhoviem.
Strhol som sa na klaksón za mojim chrbtom. Vyletel som z auta v nádeji, že niekto si koleduje dostať po papuli. No samozrejme v tomto aute som ho nespoznal. Vyškieral sa na mňa jak rozvarený zemiak a prehovoril na mňa tým svojím nepríjemným škrekľavým hlasom, „tak ideme alebo budeme parkovať?“ Ideme, odvetil som a sadol som späť za volant. Cestou som premýšľal, či si so mňa nevystrelil , pretože v aute som okrem neho nikoho nezahliadol.
Len čo vystúpil z auta pribehol ku mne a začal ma stískať, ako teplý brat. Tak čo ideme na to alebo si sa sem dnes došiel len opiť? Spýtal som sa ho ironicky. „Samozrejme že ideme! Tak otváraj stodolu nech sa trošku pobavím!“ povedal s plechovým chichotom a otvoril batožinový priestor auta. „Hop suka!“ zavelil a v kufri sa začala dvíhať útlučká postavička. Vytreštil som oči a nasrato som vstúpil do domu. O malú chvíľu ma nasledovali. Prsty ľavej ruky mal zaborené v jej vlasoch a tlačil ju pred sebou až do haly, kde ju sotil tvárou smerom k stene. Dievčinka ostala bez pohnutia stáť tam kde zastala. „Martin ty si sa načisto zbláznil alebo na staré kolená zdementievaš? Si načisto cvok, idiot alebo ako mi toto chceš vysvetliť?“ Spustil som na neho bľak jak nepríčetný. „Tak s týmto ja nemienim mať nič spoločné a píš si, že keby som bol ja na mieste jej otca tak si....“ „Kľud bráško, kľud, čo hučíš jak pilináky“, začal ma ukľudňovať čo vo mne spustilo ešte silnejší samonasierací efekt. „Tak ak si myslíš, že mám pedofilné sklony tak si na omyle!“ Opäť som previedol verbálny útok voči jeho osobe. „Ale veď ti vravím kľud, ukľudni sa. Ja viem vyzerá trošku mladšie ale...“ Nenechal som ho dopovedať. „Čo ale?! Čo vyzerá mladšie?!, Veď je to decko ty debil!!!“ Pokračoval som v slovnom útoku. „Ale kde že, je to dospelá žena a bol by si prekvapený koľko má rokov, tak už prestaň hučať lebo sa zvrtnem na päte a viac ma neuvidíš!“ Ostal som zarazene stáť. „To myslíš vážne?“ Áno, odpovedal s kľudom Angličana a súčasne kýval hlávkou ako somárik. „Predstúp predo mňa,“ prehovoril som na dievčinku, ktorá celá červená v tvári sa otočila ku mne. „Občianku“ rázne som pokynul a natiahol k nej ruku. Trasúcimi tenučkými rúčkami otvorila kabelku a podávala mi preukaz. Zatmelo sa mi pred očami. Opätovne som schádzal na preukaz a opäť na dievčinku. Niekoľko krát som to nechápavo zopakoval, lustrujúc všetky údaje v rátane fotky. „Tak čo starec, už si kľudný?“ Treskol ma s celej sily po pleci až so mnou heglo. Neveriacky som na neho pozrel . „Tak to, že by som bol kľudný nemôžem tvrdiť. To ešte asi chvíľku potrvá. No dobre, tak ideme na to ale musím sa trošku skoncentrovať.“ Odpovedal som už oveľa pokojnejšie. Nikdy by som nepovedal, že sa môžem až tak mýliť a mať až taký zlý odhad. Doklad totožnosti hovoril jasne, rok výroby 1989 no ja by som tej žienke nehádal viac ako štrnásť rokov. Tenučké, útlučké, cintľavé bez najmenšieho náznaku ženských sekundárnych pohlavných znakov. Išiel som do kúpeľne a osviežil som si tvár a tyl, aby som sa spamätal a mohol pristúpiť k realizácii požiadaviek môjho D/S kamoša.
Keď som sa vrátil do haly, pohodlne som sa usadil do kresla a pokynul dievčinke. „Vykonaj to na čo si prišla.“ Žienka padla z výšky na kolena a prešla po nich až ku mne. Uklonila sa tak, že čelom buchla o dlážku a keď sa opäť vzpriamila v chrbte, začala zo seba sypať. „Vážený pane chcela by som Vás veľmi pekne poprosiť, aby ste z neposlušnej ale zato oddanej suby spravili ešte oddanejšiu otrokyňu pre môjho pána, so všetkým čo k tomu patrí. Budem Vám za to nesmierne vďačná. Môj pán mi povedal, že Vy ste ten pravý čo môže spraviť tento rituál a prikázal mi, že ak sa chcem stať jeho majetkom tak mám prejsť touto transformáciou vo Vašich rukách. Preto Vás úpenlivo prosím, aby ste na mne vykonali všetky potrebné úkony, nech som čím skôr plnohodnotný majetok môjho milovaného pána.“ Opäť sa poklonila a pobozkala mi obe topánky. No musím uznať, že si ju to pekne naučil povedal som si v duchu len tak pre seba. „Vieš čo ťa čaká?“ Pokrútila hlavou, že nie. „Tak to sa ťa ani nemôžem spýtať či stým vlastne súhlasíš, keď nevieš o čo ide. Takže ako mam vedieť, že tým chceš naozaj prejsť?“ Uprene som na ňu hľadel. „Nech je to čokoľvek pane, rada to podstúpim.“ Vyhlásila odhodlane. Na takú telesnú schránku som toľkú odhodlanosť, oddanosť a odvahu ani len neočakával. „Takže tvoj pán ťa oboznámil čo bude nasledovať?“ Skúsil som posledný pokus. „Nie nepovedal. Môj pán mi povedal, že je to potrebné a keď to všetko podstúpim tak budem na vždy jeho a ja mu verím. Veľmi vás prosím neodmietnite ma, prosíííím prosíííím.“ Začala kňučať a pritom ani len netušila čo som sa ja z toho mailu všetko dočítal a čo bude mojou prácou v procese transformácie.
„Vyzleč sa a veci si odlož na vešiak.“ Nestihol som to ani poriadne dopovedať a už bola v spodnom prádle. Premeral som si ju pohľadom s myšlienkovým tokom, že načo je takejto žienke podprsenka . Ale veď každý sme nejaký a nik nie je ideálny. „Úplne pane?“ vytrhla ma svojou otázkou z toku myšlienok. „Áno úplne.“ Odpovedal som. Pozrel som sa na Martina jak je zvalený na pohovke a vyžiera buráky. Opätovne som sa vrátil pohľadom na útle telíčko pripomínajúce skôr trinásť ročného chlapca bez penisu, ako dvadsaťštyri ročnú ženu. Len pod pazuchami jej vytŕčalo pár chĺpkov a na venušinom pahorku mala riadnu baranicu. Dalo sa jej prečítať každé rebro, panvové kosti trčali jak v Buchenwalde a pri pohľade odzadu, jej chrbtica pripomínala hrebeň. Neviem či trpela anorexiou alebo bola len tak extrémne chudá, ale jej zjav ma odrádzal s ňou zachádzať príliš drsne. A ešte keď som si uvedomil, že to dievča ani len netuší o čo celý čas prosí. Vezmi stoličku, zanes ju do kúpeľne, sadni si tam na ňu a počkaj. Keď som vstúpil do kúpeľne, poslušne sedela na stoličke s rukami za chrbtom. Keď som zapol elektrickú holiacu mašinku, vytreštila na mňa oči. „Vieš čo bude nasledovať?“ Nie, zavrtela hlavou na znak nesúhlasu. Naše pohľady sa spojili a pozorne som sledoval jej mimiku tváre, keď som sa jej približoval k vlasom nad čelom. Keď som jej oprel vrčiaci strojček k prvým vlasom čakal som nejakú reakciu. Ani len brvou nepohla a tak som sa čepeľou strojčeka zaboril do jedinej veci na jej tele okrem prirodzenia, ktorá pripomínala jej ženskosť. Prvá brázda bola vedená od čela až po temeno hlavy. Teraz keby si to aj bola rozmyslela tak by bolo už neskoro. Ukladal som brázdu vedľa brázdy, až kým jej hlávka nepripomínala žltý melón nie len tvarom, ale aj veľkosťou. Nastriekal som jej na ňu barbus a rozotrel. Elektrický strojček som tento krát vymenil za gillette a oholil som jej hlávku do hladúčka, až ostala jak detská ritka. Postav sa, rozkroč sa a daj si ruky za hlavu. Vzal som nožnice a chĺpky pod pazuchami a na ohanbí som skrátil približne na tri centimetre. V kuchyni je zmeták a lopatka, uprac to tu. Potom odchod do sprchy, šampón a osuška sú tamto. Keď to vykonáš tak sa zahlás. A šup šup...