„No nech sa páči pani doktorka, odložte si prosím.“ Vyzval lekár Patríciu, zodvihol zrak od papierov a ponad okuliare sa na ňu uprene zahľadel. Konečne sa k nej začal správať niekto slušne, pomyslela si Patrícia. Aj keď výzorom skôr pripomínal škriatka z Heryho Pothera a nie lekára, predsa jej zalichotilo jeho správanie. Aj keď jej bol vrcholne nesympatický, priam odporný, páčilo sa jej že jej niekto opäť vyká a oslovuje ju titulom, aj keď cítila že je to skôr profesionálne, ako prejav zdvorilosti. „ No nech sa páč, odložte si“ opäť ju vyzval. „Mám ti pomôcť, alebo sa začneš konečne hýbať?“ zrúkla na ňu bacharka. Patrícia si s roztrasenými rukami začala rozopínať gombíky väzenskej uniformy. Všetci traja pozorne sledovali jej pohyby. Zavesila ju na vešiak v kúte miestnosti, čo jej ukázala prstom sestra a ostala vedľa neho nehybne stáť. „No mrskni zadkom“ vyzvala ju sestra. Patrícia vykročila smerom k lekárovmu stolu. „ Čo sa tu prechádzaš ako miska po móle pri promenáde v plavkách! Láskavo sa už konečne vyzleč! Hádam si nemyslíš, že pán doktor bude dnes kvôli tebe ťahať nadčas“ pridala sa do organizovania bacharka. „To akože aj podprsenku?“ spýtala sa rázne, pretože jej sebavedomie a arogancia v prítomnosti lekára ktorý sa k nej na prvý moment správal slušne a intelektuálne, začala opäť narastať. „Pravdaže a nie len podprsenku ale aj nohavičky, ak si si nestihla všimnúť slečinka, tak si na lekárskej prehliadke!“ zasyčala opäť bacharka. „To akože tu mám chodiť nahá ako prostitutka!? Tak to som ešte nezažila u žiadneho lekára a to mám už dosť rokov.“ bránila sa Patrícia. „Ale pani doktorka, prosím ukľudnite sa“ prívetivo ju vyzval lekár. „Tu sú také pravidlá tak ich musíme všetci rešpektovať,“ pozrel smerom na sestru a bacharku, pričom sa všetci súčasne na seba uškrnuli. Patrícia pochopila že odpor by bol márny, rozopla si sponku podprsenky , z ktorej sa vynorili dva nádherne stojace kopce pevných trojek, ktoré si následne reflexívne prekryla rukou. Otočila sa k ostatným chrbtom a vyzliekla si aj nohavičky, ktoré zavesila spolu s podprsenkou na vešiak vedľa uniformy. „Prejdi si sem pred pána doktora“ povedala sestra. Patrícia zakrývajúc si jednou rukou prsia a druhou prirodzenie, bez slova prešla cez miestnosť a postavila sa pred stôl. „Vystrite sa a dajte si ruky vedľa tela, prosím,“ povedal lekár. Patrícia neochotne pripažila. Na venušinom pahorku bolo vidieť tenký , pekne upravený pásik plavých chĺpkov, v presnom odtiene jej vlasov siahajúcich jej medzi lopatky. „Tak, položím vám pár rutinných otázok ktoré potrebujem do karty a prejdeme k vyšetreniu.“ povedal lekár. „Dátum poslednej menštruácie?“ „ dvadsiateho tretieho, pred siedmimi dňami som skončila krvácať.“ „Krvácanie slabé, stredné silné, skončila v očakávanom termíne?“ „Krvácanie stredné a v termíne“ odpovedala celá červená, hľadiac do zeme. „Počet sexuálnych partnerov?“ „Tak na toto naozaj nie som ochotná odpovedať!“ vyštekla Patrícia. V zápätí však pocítila silnú ranu medzi lopatkami, až jej skoro vyrazilo dych. „Odpovedať budeš na každú otázku, čo ti pán doktor položí! Je ti to jasné?“ ručala na ňu bacharka. „A odpovedaj celou vetou! To ťa v škole neučili?!“ „Počet partnerov asi sedem.“ „Prekonané pohlavné choroby?“ „No dovoľte, čo si o mne myslíte, že som nejaká šlapka?“ bránila sa Patrícia. „Ha ha ha, počet partnerov asi sedem, ani nevie koľko chlapov ju ošukalo a hrá sa na neviniatko“ utrúsila sestra. „Neprekonala som žiadne pohlavné choroby!“ vyprskla Patrícia „A prvého partnera som mala až v devätnástich po maturite, aby vám bolo jasné!“ „No dobre , nebudeme to ďalej naťahovať a začneme s vyšetrením. Sestra viete čo máte robiť? povedal doktor a ani sa nepohol z miesta. Sestra vstala, prešla k umývadlu, zobrala pohár na moč a podávala ho Patrícii. „ Vyčúraj sa.“ Patrícia sa pozerala vôkol seba „a kde?“ „No predsa tu“ odvrkla sestra. „To nemyslíte vážne, tu pred všetkými? Mňa učili že takéto veci sa robia na toalete.“ „Ale nie v base ty intelektuálna trúba, tak už to pochop, drž hubu a šti! Alebo potrebuješ pomôcť!? zrevala bacharka. Patrícia s hrôzou hľadela na pohár a vôkol seba. Rozkročila sa, vložila si ho medzi nohy a zatlačila. Tri páry očí na ňu čumeli. Pokúsila sa močiť. Tak toto bolo strašné poníženie, niekoľkonásobne prevyšovalo tie predošlé. Do pohára padlo pár kvapiek, napriek tomu že sa snažila a tlačila z celej sily. Mala skrátka blok. Sestra pristúpila a vzala jej pohár. Pozrela doň a sucho skonštatovala, „tak z tohto vyšetrenie nespravým, nevadí veď ti pomôžeme“ . Patrícia s hrôzou pozrela na sestru a premýšľala čo tým asi myslela. „Sestra pripravte roztok.“ oznámil lekár. „Mám pán doktor,“ odvetila sestra. „Chyť sa kraja stola, kozy si polož na stolovú dosku, naširoko sa rozkroč a vystrč prdeľ“ zavelila sestra. Patrícia sa položila na stôl ako jej prikázali. Sestra sa chvíľu motala poza jéj chrbát a s niečím stále šramotila. Patrícia tŕpla strachom z očakávania v predtuche niečoho zlého. Zrazu ucítila že jej do konečníka niečo vniká, zavrela oči a zaťala zuby. Následne ucítila ako sa jej črevá začali napĺňať nejakou teplou tekutinou. „Ach nie“ vzdychla a začala stehná tlačiť k sebe. Začala ťažko dýchať a celá sa chvela. „Už nie, prosím, prosím!“ Sestra stála za jej chrbtom a sledovala ako sa tekutina v nádobe na stojane míňa v jej útrobách. Keď dotiekla posledná kvapka tak vytiahla rektálny nadstavec z jej análu. „Môžete sa vzpriamiť“ vyzval ju lekár, „prejdite sa k dverám a späť“ poslúchla a vykročila. „Pomalšie, z nohy na nohu a ešte raz, a znovu.“ Keď tak prešla tri krát doktor zavelil, „a teraz klusajte veľkým oblúkom okolo stola, no pome, pome“ Patrícia sa najprv spriečila, ale ihneď sa rozpomenula na predchádzajúce exekúcie v prípade neuposlúchnutia. „No pome, kolená hore a dvíhame nohy, dvíhame kolená“ popoháňal ju lekár, kochajúc sa pohľadom ako sa jej vlnia a nadskakujú prsia. Nechal ju prebehnúť zo desať krát po miestnosti. „A teraz sa postavte pred stôl, predpažte a robte drepy.“ Začala drepovať, ale následne mu došlo, že tento pohľad je pre neho málo lákavý a vzrušujúci, a pre Patríciu málo ponižujúci, tak zmenil rozkaz. „A teraz robte drepy s výskokom a potleskom nad hlavou“. Začala vyskakovať z drepu a pri každom výskoku tleskla nad hlavou. Tak toto je to pravé orechové, pomyslel si lekár a kochal sa pohľadom ako jej skáču prsia a s pleskotom jej narážajú späť na hruď. Keď videl ,že začína mať toho dosť a tempo sa začalo rapídne spomaľovať povedal „stop, dosť , stačilo.“ Vstal zo stoličky, prešiel jej za chrbát, „pripažte“ začal sa jej prehrabávať vo vlasoch. „Sestra, sadnite si za počítač a píšte“ sestra si následne sadla za stôl a zapisovala čo jej doktor diktoval.
Vlasi plavé, čisté, bez známok parazitov. Chytil ju za ucho a musel sa postaviť na špičky, aby jej doň videl, to iste spravil aj s druhým. Uši čisté. Otvorte ústa, vytiahol z náprsného vrecka drevenú špachtľu , povedzte áááá. Pridvihol jej bradu a pozrel do nosa. Ústna a nosná sliznica bez zmien. „Postavte sa na váhu“ povedal Patrícii a ukázal do rohu ordinácie, váha 74, výška 176. Z vrecka vytiahol krajčírsky meter. „Ruky si dajte za hlavu“ obvod hrudníka 87, pás 59, panva 89. „Zlezte z váhy. Ruky si dajte späť za hlavu, počuli ste že by som vám kázal ich dať dole?!“ Prešiel jej za chrbát a začal jej prehmatávať prsníky. Nalepil sa na ňu svojím veľkým bruchom a fučal ako jež. Bolo jej to vrcholne nepríjemné. Veľakrát zažila vyšetrenie prsníkov od svojej kamošky, ale toto bolo bolestivé miaganie. Mačkal ich hodnú chvíľu. Sestra s bacharkou sa na seba pozreli a usmievali sa nad tím ako sa vtom doktorko vyžíva. Obišiel ju, postavil sa pred ňu, zahľadel sa jej do očí a pokračoval vo vyšetrovaní, pričom jeho pohyby pripomínali skôr dojenie ako profesionálne pohyby vyšetrujúceho lekára. Patrícia sklopila zrak a zahľadela sa do zeme. „Prsníky pružné bez známok uzlín a tvoriacich sa císt.“ Následne uchopil bradavky medzi palce a ukazováky a začal ich žmoliť, načo sa Patrícia začala dvíhať na špičkách a bolestivo syčať. Svoje vyšetrenie ukončil súčasným bolestivým uštipnutím bradaviek. „Aúúúú“ zakvílila Patrícia. „Dvorce bradaviek slabo ružové, výrazne lemované, s priemerom cca 5cm. Bradavky výrazne citlivé na dotyk. Patrícia sa začala vrtieť, krútiť až si drepla v kŕčoch ktoré nastali v črevách po predchádzajúcom klystíre. „Ale pani doktorka, čo tu šaškujete?“ spýtal sa posmešne doktor. „Ja ja mu musíííím ísť na toaletu“ zahanbene vykoktala Patrícia. „Sestra počuli ste?“ spýtal sa doktor s úsmevom sestry ktorá úsmev opätovala. Sestra vstala od stola, otvorila skrinku a vytiahla mysu. Položila ju na zem s posmešnými slovami. „Nech sa páči mladá pani“ Patrícia keď zbadala čo od nej chcú, celá sčervenela zvalila sa z drepu na kolená v zopla ruky a začala prosiť: „pán doktor, prosím toto nie, prosím, prosím, to si fakt nezaslúžim trošku dôstojnosti a štipku súcitu? prosííím“ Nato pristúpia k Patrícii bacharka a zdrapila ju za vlasy, no vtom jéj chytil doktor ruku so slovami, „nechajte ju prosím, predsa chce to len trošku súcitu.“ Doktor s bacharkou sa na seba usmiali, lebo dobre vedeli , aký bič si na seba Patrícia uplietla. Patrícii sa uľavilo, pretože si myslela že jej konečne dovolia ísť na toaletu a začala ďakovať čo nemala vo zvyku ani v útlom detstve. „Ďakujem pán doktor, naozaj ďakujem.“ „no dobre, dobre, veď už len toľko neďakujte“ povedal prívetivým hlasom lekár. „ Prejdite si tamto a vylezte si na vyšetrovací stôl,“ a ukázal prstom na gynekologickú kozu. „Ale pán doktor ale ja naozaj musím ísť na WC,“ oponovala Patrícia. „Samozrejme pani doktorka, ale hádam ešte niečo vydržíte, raz dva ukončíme vyšetrenie a potom...“ nedopovedal. Patrícia vstala, kŕče medzičasom pominuli, ale nepríjemné a hlasné grúlenie v črevách pokračovalo. Prešla pomaly ku koze. „No šup šup, sadkáme si, nohy do strmeňov, zadoček nižšie. Leží sa vám dobre, máte pohodlie, alebo vám prestavím opierku?“ Patrícia poslúchla, ľahla si na kozu, dala si nohy do strmeňov a snažila sa na nič nemyslieť. Nepríčetne hľadela do stropu a nereagovala na otázky lekára. Vtom priskočila sestra s bacharkou a skúsenými, dlhoročnou praxou na cvičenými pohybmi, prehodili a zatiahli popruhy okolo jéj lýtok. Priskočili jej k rukám a začali jéj nasadzovať na zápästia kožené putá, pričom sa Patrícia spamätala a začala sa intenzívne brániť a kričať. „Čo to má zasa znamenať, prečo ma priväzujete ako kravu?“ Len nohy mala pevne fixované v strmeňoch, zvyškom tela metala na všetky strany a rukami nekontrolovateľne rozhadzovala čím zabraňoval fixácii. Na dôvažok pri šermovaní rukami trafila sestru spak ruky do váre, na čo reagovala bacharka použitím donucovacích prostriedkov. Patriciným telom preletel strašný kŕč, pred očami sa jej zablyslo a následne zahmlelo. Nevedela odkiaľ tá strašná bolesť vyrazila, až po chvíľke, keď sa začala spamätávať so šoku a precitla sa s rukami v putách nad hlavou, a s koženým popruhom cez hrudník popod prsia jej došlo čo sa stalo. V ruke bacharky zbadala elektrický paralyzér a miesto odkiaľ jéj vyrazila bolesť po zásahu identifikovala ako venušin pahorok, v ktorom ešte stále cítila mravenčenie. „Bolo ti to treba ty suka špinavá?!“ syčala na ňu sestra. „Tú facku čo si si mi dovolila dať si vyžerieš aj s úrokom! Je ti to jasné ty krava jedna. „Kľud dievčence,“ vyzval ich lekára. „Tak šup šup dáme sa do práce, viete čo máte robiť.“ Patrícii začala dochádzať jej bezmocnosť a to ako s ňou lekár vybabral. Vedela, že teraz je čisto v rukách týchto sadistických zohratých príšer ktoré si môžu nakladať s jej telom ako sa im zachce, že jej nepomôže ani prosiť, ani plakať. S hrôzou sledovala, ako obe ženy začali behať po ordinácii. Jedna vložila do výsuvnej konzoly na koze pod jej zadkom lavór, druhá prisunula stolík s nástrojmi a lekár si medzi časom medzi jej nohy pritiahol stoličku.
Vlasi plavé, čisté, bez známok parazitov. Chytil ju za ucho a musel sa postaviť na špičky, aby jej doň videl, to iste spravil aj s druhým. Uši čisté. Otvorte ústa, vytiahol z náprsného vrecka drevenú špachtľu , povedzte áááá. Pridvihol jej bradu a pozrel do nosa. Ústna a nosná sliznica bez zmien. „Postavte sa na váhu“ povedal Patrícii a ukázal do rohu ordinácie, váha 74, výška 176. Z vrecka vytiahol krajčírsky meter. „Ruky si dajte za hlavu“ obvod hrudníka 87, pás 59, panva 89. „Zlezte z váhy. Ruky si dajte späť za hlavu, počuli ste že by som vám kázal ich dať dole?!“ Prešiel jej za chrbát a začal jej prehmatávať prsníky. Nalepil sa na ňu svojím veľkým bruchom a fučal ako jež. Bolo jej to vrcholne nepríjemné. Veľakrát zažila vyšetrenie prsníkov od svojej kamošky, ale toto bolo bolestivé miaganie. Mačkal ich hodnú chvíľu. Sestra s bacharkou sa na seba pozreli a usmievali sa nad tím ako sa vtom doktorko vyžíva. Obišiel ju, postavil sa pred ňu, zahľadel sa jej do očí a pokračoval vo vyšetrovaní, pričom jeho pohyby pripomínali skôr dojenie ako profesionálne pohyby vyšetrujúceho lekára. Patrícia sklopila zrak a zahľadela sa do zeme. „Prsníky pružné bez známok uzlín a tvoriacich sa císt.“ Následne uchopil bradavky medzi palce a ukazováky a začal ich žmoliť, načo sa Patrícia začala dvíhať na špičkách a bolestivo syčať. Svoje vyšetrenie ukončil súčasným bolestivým uštipnutím bradaviek. „Aúúúú“ zakvílila Patrícia. „Dvorce bradaviek slabo ružové, výrazne lemované, s priemerom cca 5cm. Bradavky výrazne citlivé na dotyk. Patrícia sa začala vrtieť, krútiť až si drepla v kŕčoch ktoré nastali v črevách po predchádzajúcom klystíre. „Ale pani doktorka, čo tu šaškujete?“ spýtal sa posmešne doktor. „Ja ja mu musíííím ísť na toaletu“ zahanbene vykoktala Patrícia. „Sestra počuli ste?“ spýtal sa doktor s úsmevom sestry ktorá úsmev opätovala. Sestra vstala od stola, otvorila skrinku a vytiahla mysu. Položila ju na zem s posmešnými slovami. „Nech sa páči mladá pani“ Patrícia keď zbadala čo od nej chcú, celá sčervenela zvalila sa z drepu na kolená v zopla ruky a začala prosiť: „pán doktor, prosím toto nie, prosím, prosím, to si fakt nezaslúžim trošku dôstojnosti a štipku súcitu? prosííím“ Nato pristúpia k Patrícii bacharka a zdrapila ju za vlasy, no vtom jéj chytil doktor ruku so slovami, „nechajte ju prosím, predsa chce to len trošku súcitu.“ Doktor s bacharkou sa na seba usmiali, lebo dobre vedeli , aký bič si na seba Patrícia uplietla. Patrícii sa uľavilo, pretože si myslela že jej konečne dovolia ísť na toaletu a začala ďakovať čo nemala vo zvyku ani v útlom detstve. „Ďakujem pán doktor, naozaj ďakujem.“ „no dobre, dobre, veď už len toľko neďakujte“ povedal prívetivým hlasom lekár. „ Prejdite si tamto a vylezte si na vyšetrovací stôl,“ a ukázal prstom na gynekologickú kozu. „Ale pán doktor ale ja naozaj musím ísť na WC,“ oponovala Patrícia. „Samozrejme pani doktorka, ale hádam ešte niečo vydržíte, raz dva ukončíme vyšetrenie a potom...“ nedopovedal. Patrícia vstala, kŕče medzičasom pominuli, ale nepríjemné a hlasné grúlenie v črevách pokračovalo. Prešla pomaly ku koze. „No šup šup, sadkáme si, nohy do strmeňov, zadoček nižšie. Leží sa vám dobre, máte pohodlie, alebo vám prestavím opierku?“ Patrícia poslúchla, ľahla si na kozu, dala si nohy do strmeňov a snažila sa na nič nemyslieť. Nepríčetne hľadela do stropu a nereagovala na otázky lekára. Vtom priskočila sestra s bacharkou a skúsenými, dlhoročnou praxou na cvičenými pohybmi, prehodili a zatiahli popruhy okolo jéj lýtok. Priskočili jej k rukám a začali jéj nasadzovať na zápästia kožené putá, pričom sa Patrícia spamätala a začala sa intenzívne brániť a kričať. „Čo to má zasa znamenať, prečo ma priväzujete ako kravu?“ Len nohy mala pevne fixované v strmeňoch, zvyškom tela metala na všetky strany a rukami nekontrolovateľne rozhadzovala čím zabraňoval fixácii. Na dôvažok pri šermovaní rukami trafila sestru spak ruky do váre, na čo reagovala bacharka použitím donucovacích prostriedkov. Patriciným telom preletel strašný kŕč, pred očami sa jej zablyslo a následne zahmlelo. Nevedela odkiaľ tá strašná bolesť vyrazila, až po chvíľke, keď sa začala spamätávať so šoku a precitla sa s rukami v putách nad hlavou, a s koženým popruhom cez hrudník popod prsia jej došlo čo sa stalo. V ruke bacharky zbadala elektrický paralyzér a miesto odkiaľ jéj vyrazila bolesť po zásahu identifikovala ako venušin pahorok, v ktorom ešte stále cítila mravenčenie. „Bolo ti to treba ty suka špinavá?!“ syčala na ňu sestra. „Tú facku čo si si mi dovolila dať si vyžerieš aj s úrokom! Je ti to jasné ty krava jedna. „Kľud dievčence,“ vyzval ich lekára. „Tak šup šup dáme sa do práce, viete čo máte robiť.“ Patrícii začala dochádzať jej bezmocnosť a to ako s ňou lekár vybabral. Vedela, že teraz je čisto v rukách týchto sadistických zohratých príšer ktoré si môžu nakladať s jej telom ako sa im zachce, že jej nepomôže ani prosiť, ani plakať. S hrôzou sledovala, ako obe ženy začali behať po ordinácii. Jedna vložila do výsuvnej konzoly na koze pod jej zadkom lavór, druhá prisunula stolík s nástrojmi a lekár si medzi časom medzi jej nohy pritiahol stoličku.
