Posted 6.08.2012 by vychovavatel in Hardcore, BDSM, Bondage, Spanking, Petplay/doggyplay/ponyplay/kittyplay, Klinik
Partia mužov ťahala vrieskajúcu ženu k šibenici umiestnenej na nádvorí výstaviska. Zvalili ju na zem a na členky nôh jej upli široké kožené putá. Laná na šibenici sa napli a žena začala stúpať do hora s naširoko roztiahnutými nohami, vrieskajúc a visiac dole hlavou. Opäť nastalo nechutné divadlo na ktoré sa tešili stovky ľudí. Bičovanie tu bolo na dennom poriadku, ba niekedy niekoľko krát denne, ale aby bičovali bielu ženu tak to zas až také pravidlo nebolo. Za ženu sa postavil krpec s bičom. Koniec biča namočil do vedra s vodou a prvý švih smeroval z vrchu medzi roztiahnuté nohy. Po švihu nasledovalo silné plesknutie do prevádzané zvieracím revom. Alica sa otočila k starému pánovi, objala ho okolo krku, hlavu mu položila na rameno a zašepkala. „Prosím vezmite ma z tadiaľto.“
Najstaršia lekárka, pracujúca v ordinácii u ruského doktora sa už nevedela dočkať, kedy jej skončí šichta. „Dlážku si už umyla a nástroje si vysterilizovala?“ Spýtala sa čierna sestra. „Áno“, odpovedala a súčasne prikývla hlavou. „Dobre tak ešte zanesieš plachty dole do práčovne umyješ hajzle.“ Lekárka pokojne vykonala, čo sa od nej očakávalo a v duchu sa tešila, kedy už bude môcť ísť do svojho nového bydliska. Keď odomkla dvere apartmánu a vstúpila do predsiene, sa automaticiky vyzliekla tak, ako to mala nakázané. Vzala tašku s nákupom ktorý si po ceste urobila a začala ho vykladať do chladničky. „Dobrá Hermínka, vidím že si poslušná fenka a rýchlo sa učíš.“ Strhla sa, keď začula hlas za svojim chrbtom. Doktor na ňu hľadel cez dvere kúpeľne. Pristúpil k nej, načo si ona automaticky sadla, ako sučka. „Takto sa mi to páči.“ Prehovoril a pohladil ju. „Postav sa. Prvú lekciu si zvládla na jednotku, musím povedať, že som s tebou veľmi spokojný, tak dúfam že ma nesklameš. Takže keď ťa nazvem Hermína, tak bude z teba suka. No a keď budem chcieť mať z teba kobylku, tak aké že ti dám meno?“ Žena stála vzpriamene oproti nemu a hľadela mu uprene do očí. „Budeš sa volať Hedera.“ Vyhlásil doktor a pohybom ruky jej naznačil, aby ho nasledovala do vedľajšej miestnosti. Odomkol veľkú dvojdielnu skriňu. Obliekol si jazdecké gamaše, obul si jazdecké čižmy a na hlavu si nasadil jokejku. Žena stojaca popri ňom ho nechápavo sledovala. Následne vytiahol jazdeckí bičík a kázal jej predkloniť. Z celej sily ju švihol cez polky zadku, až ju prehlo v krížoch a bolestivo zasyčala. Bičík si zavesil na opasok zo slovami. „Dúfam že toto bola prvá a posledná rana bičom, ktorú si odo mňa musela vyfasovať. Táto bola preventívna, aby si vedela ako to bolí, ale ja dúfam Hederka, že budeš poslušná kobylka.“ Následne vytiahol zo skrine topánky v tvare konských kopýt a kázal jej ich obuť. Následne jej na predlaktia rúk nasadil dlhé kožené šnurovacie karvaše, ukončené taktiež konskými kopytami a slúžiace na vyrovnanie výšky chrbta kobylky, keď stála na štyroch. Potom jej nasadil zubadlo a ohlávku. Ako posledný, vytiahol zo skrine dlhý konský chvost, gaštanovej farby, na konci ukončený veľkým análnym kolíkom. Žene okamžite začalo dochádzať, aký má úmysel a začala nekontrolovateľne vlhnúť v rozkroku. Automaticky sa natočila zadkom k nemu, bez toho aby jej kázal a vyšpúlila na neho análik. Pri jeho pohľade na jej konečník mu skĺzol pohľad na jej rozovreté, krvou naliate mäsité pysky plné pižma, stekajúceho po jej vnútornej strane stehien. „Dobrá Hederka. keď si takáto poslušná a spolupracuješ, tak ťa odmena neminie.“ Vzal análny kolík konského chvosta a začal ním brázdiť pomedzi jej pysky ohanbia až pokiaľ nebol celý pokrytý slizom. „Keď si taká poslušná Hederka, tak nechcem aby ťa to bolelo.“ Riekol a následne jej začal tlačiť kolík do análu až tam celý zmizol a ostali trčať len dlhé vlasy chvosta, siahajúce skoro po zem. „Vidím Hederka že si šikovná a poslušná, tak prvú lekciu ti ani nebudem dávať. Ak chceš tak sa môžeme prebehnúť?“ Spýtal sa a pozrel jej do očí, načo ona odpovedala súhlasným pokývaním hlavou. Následne nastúpili do výťahu a zviezli sa do podzemných garáží. „Tak a toto je môj ranč. Tu skrátka bývam a trávim väčšinu času Hederka.“ Prehovoril doktor parkujúc auto v priestrannom oplotenom areály, uprostred s bungalovom, bazénom a malým parkúrom. „Vystúp si a choď sa prebehnúť,“ prikázal jej. Rozbehla sa smerom k parkúru, ale následne spadla. „Ha ha ha, kôň má štyri nohy a potkne sa.“ Smial sa doktor. „Nič to Hedera vstávaj a makaj!“ Žena poslušne vstala a neistým, o niečo pomalším krokom ako predtým, sa snažila klusať po parkúry a preskakovala nižšie prekážky. Ešte stále nebola zvyknutá na kopytá upnuté na končatinách. „Hedera, Hedera,“ zvolal chlapík. Hedera pribehla k nemu a radostne vrtela bokmi. Vytiahol z vrecka kocku cukru a dal jej ju z dlane zjesť. Pripol si ju za ohlávku na dlhú lonžu a odviedol na priestranný trávnik. Lonžu uvoľnil približne na nejaké štyri, možno päť metrov a prikázal jej klusať. Zvoľni tempo Hedrka, chôdza. A opäť dlus. A bež. Curig, a otočiť. Zneli príkazy z jeho úst a ona ich následne vykonávala, pričom opisovala na dlhej lonži kružnicu s priemerom približne osem metrov.
Traja z úbožení chlapi sa bezducho prechádzali po veľkej klimatizovanej miestnosti a z času na čas vyzreli von oblokom do záhrad. Konečne boli oddýchnutý, okúpaní a do sýta najedený. Aj šaty ktoré mali na sebe im vracali ich dôstojnosť. „Už sa vracajú“, prehovoril jeden z nich, hľadiac cez okno. Veľká vstupná brána sa začala pomaly otvárať a do areálu vošlo šesť na vlas rovnakých Rang Rowerov. Alica vystúpila z auta a začala kráčať po schodišti v sprievode starého pána, a ženy z misie ktorú sa im podarilo práve vydražiť. Následne ozbrojenci otvorili batožinový priestor jedného z aut. Vytiahli z neho plachtu a niesli ju po schodišti. Keď vstúpili do jednej z hosťovských izieb, z plachty na posteľ pre kotúľali bezvládne telo zbičovanej ženy. Alica s ostanými zachránenými členmi misie sedela za veľkým stolom a večerali. Len vekovo prostredná lekárka ležala v posteli a zotavovala sa z ukrutnej bitky ktorú dnes podstúpila. Celé telo mala pokryté purpurovými pruhmi, v rátane pohlavia. „Tak je nás šesť z dvanástich.“ Prehovorila Alica. „Navrhujem, keď sa zotaví kolegyňa, aby ste v čo najkratšom čase opustili túto krajinu. Letenky vám dám zabezpečiť v čo najkratšom čase.“ „A s vami bude čo? Vy akože s nami ne poletíte?“ Spýtal sa jeden z lekárov. „Nie, mojou úlohou je zachrániť ostatných. Takže ja ostávam priatelia.“ Rozhodne vyhlásila Alica. Na schodišti objektu nastal rozruch. Počas večere nik nepostrehol pohyb na dvore, prichádzajúceho ďalšieho konvoja. Do jedálne vstúpil pompézne mladý muž s prejavom radosti na tvári. „Vážená moja pani. Moja milovaná Alica, robil som čo sa dalo a mám pre vás dar vo forme zachránených vašich troch kolegýň, a potešujúce správy o ostatných.“ Za ním vstúpili do miestnosti tri ženy, bez najmenšieho prejavu radosti zo záchrany. Ich oči boli vyhasnuté a na prvý pohľad bolo vidieť, že ich osud bol spomedzi všetkých najťažší. Nepríčetne stáli a bezducho hľadeli do blba. Na ďalší deň, keď si trochu oddýchli ich prezreli kolegovia z misie, ktorým sa zastavoval dych pri objavoch na ich telách. Všetky mali cez bradavky urobený piercing a v dierach osadené masívne kariky. Uzamknuté pásy cudnosti im bránili v riadnom vykonávaní potreby a základnej hygieny. Po odstrihnutí zámkov z pásov cudnosti nastalo ďalšie prekvapenie. Všetky úbohé ženičky mali cez malé pysky, priamo pred vstupom do pošvy prerazené diery, cez ktoré bol uzamknutý visiaci zámok. Všetci boli zhrozený nad strašným barbarstvom, ktoré sa pred ich očami vynáralo.
Lekár stojací nad kolegyňou v hosťovskej izbe, jej prezeral a natieral hojace sa rany. „No musím skonštatovať, že sa to celkom pekne hojí. Ešte pár dní a bude to v poriadku. Ešte mi ukážte...., áno presne.“ Skrčila nohy a roztiahla stehná. Lekár jej po natieral pysky ohanbia a venušin pahorok. „A teraz sa otočte pani kolegyňa.“ Otočila sa na štyri a vytrčila na neho zadok. Po natieral jej polky zadku a postupoval po chrbte a rebrách až k šiji.
Alica cez veľké okno letiskovej haly sledovala lietadlo rolujúce po dráhe, pripravujúce sa na štart. O malú chvíľu z motorov vyšľahol plameň a lietadlo sa následne rozbehlo po dráhe, dvíhajúc čumák k nebu. Odlepilo sa od zeme a prudko stúpalo. Alica sa otočila k starému pánovi. „Ďakujem,“ objala ho a so slzami v očiach ho začala bozkávať po celej tvári.
Najstaršia lekárka, pracujúca v ordinácii u ruského doktora sa už nevedela dočkať, kedy jej skončí šichta. „Dlážku si už umyla a nástroje si vysterilizovala?“ Spýtala sa čierna sestra. „Áno“, odpovedala a súčasne prikývla hlavou. „Dobre tak ešte zanesieš plachty dole do práčovne umyješ hajzle.“ Lekárka pokojne vykonala, čo sa od nej očakávalo a v duchu sa tešila, kedy už bude môcť ísť do svojho nového bydliska. Keď odomkla dvere apartmánu a vstúpila do predsiene, sa automaticiky vyzliekla tak, ako to mala nakázané. Vzala tašku s nákupom ktorý si po ceste urobila a začala ho vykladať do chladničky. „Dobrá Hermínka, vidím že si poslušná fenka a rýchlo sa učíš.“ Strhla sa, keď začula hlas za svojim chrbtom. Doktor na ňu hľadel cez dvere kúpeľne. Pristúpil k nej, načo si ona automaticky sadla, ako sučka. „Takto sa mi to páči.“ Prehovoril a pohladil ju. „Postav sa. Prvú lekciu si zvládla na jednotku, musím povedať, že som s tebou veľmi spokojný, tak dúfam že ma nesklameš. Takže keď ťa nazvem Hermína, tak bude z teba suka. No a keď budem chcieť mať z teba kobylku, tak aké že ti dám meno?“ Žena stála vzpriamene oproti nemu a hľadela mu uprene do očí. „Budeš sa volať Hedera.“ Vyhlásil doktor a pohybom ruky jej naznačil, aby ho nasledovala do vedľajšej miestnosti. Odomkol veľkú dvojdielnu skriňu. Obliekol si jazdecké gamaše, obul si jazdecké čižmy a na hlavu si nasadil jokejku. Žena stojaca popri ňom ho nechápavo sledovala. Následne vytiahol jazdeckí bičík a kázal jej predkloniť. Z celej sily ju švihol cez polky zadku, až ju prehlo v krížoch a bolestivo zasyčala. Bičík si zavesil na opasok zo slovami. „Dúfam že toto bola prvá a posledná rana bičom, ktorú si odo mňa musela vyfasovať. Táto bola preventívna, aby si vedela ako to bolí, ale ja dúfam Hederka, že budeš poslušná kobylka.“ Následne vytiahol zo skrine topánky v tvare konských kopýt a kázal jej ich obuť. Následne jej na predlaktia rúk nasadil dlhé kožené šnurovacie karvaše, ukončené taktiež konskými kopytami a slúžiace na vyrovnanie výšky chrbta kobylky, keď stála na štyroch. Potom jej nasadil zubadlo a ohlávku. Ako posledný, vytiahol zo skrine dlhý konský chvost, gaštanovej farby, na konci ukončený veľkým análnym kolíkom. Žene okamžite začalo dochádzať, aký má úmysel a začala nekontrolovateľne vlhnúť v rozkroku. Automaticky sa natočila zadkom k nemu, bez toho aby jej kázal a vyšpúlila na neho análik. Pri jeho pohľade na jej konečník mu skĺzol pohľad na jej rozovreté, krvou naliate mäsité pysky plné pižma, stekajúceho po jej vnútornej strane stehien. „Dobrá Hederka. keď si takáto poslušná a spolupracuješ, tak ťa odmena neminie.“ Vzal análny kolík konského chvosta a začal ním brázdiť pomedzi jej pysky ohanbia až pokiaľ nebol celý pokrytý slizom. „Keď si taká poslušná Hederka, tak nechcem aby ťa to bolelo.“ Riekol a následne jej začal tlačiť kolík do análu až tam celý zmizol a ostali trčať len dlhé vlasy chvosta, siahajúce skoro po zem. „Vidím Hederka že si šikovná a poslušná, tak prvú lekciu ti ani nebudem dávať. Ak chceš tak sa môžeme prebehnúť?“ Spýtal sa a pozrel jej do očí, načo ona odpovedala súhlasným pokývaním hlavou. Následne nastúpili do výťahu a zviezli sa do podzemných garáží. „Tak a toto je môj ranč. Tu skrátka bývam a trávim väčšinu času Hederka.“ Prehovoril doktor parkujúc auto v priestrannom oplotenom areály, uprostred s bungalovom, bazénom a malým parkúrom. „Vystúp si a choď sa prebehnúť,“ prikázal jej. Rozbehla sa smerom k parkúru, ale následne spadla. „Ha ha ha, kôň má štyri nohy a potkne sa.“ Smial sa doktor. „Nič to Hedera vstávaj a makaj!“ Žena poslušne vstala a neistým, o niečo pomalším krokom ako predtým, sa snažila klusať po parkúry a preskakovala nižšie prekážky. Ešte stále nebola zvyknutá na kopytá upnuté na končatinách. „Hedera, Hedera,“ zvolal chlapík. Hedera pribehla k nemu a radostne vrtela bokmi. Vytiahol z vrecka kocku cukru a dal jej ju z dlane zjesť. Pripol si ju za ohlávku na dlhú lonžu a odviedol na priestranný trávnik. Lonžu uvoľnil približne na nejaké štyri, možno päť metrov a prikázal jej klusať. Zvoľni tempo Hedrka, chôdza. A opäť dlus. A bež. Curig, a otočiť. Zneli príkazy z jeho úst a ona ich následne vykonávala, pričom opisovala na dlhej lonži kružnicu s priemerom približne osem metrov.
Traja z úbožení chlapi sa bezducho prechádzali po veľkej klimatizovanej miestnosti a z času na čas vyzreli von oblokom do záhrad. Konečne boli oddýchnutý, okúpaní a do sýta najedený. Aj šaty ktoré mali na sebe im vracali ich dôstojnosť. „Už sa vracajú“, prehovoril jeden z nich, hľadiac cez okno. Veľká vstupná brána sa začala pomaly otvárať a do areálu vošlo šesť na vlas rovnakých Rang Rowerov. Alica vystúpila z auta a začala kráčať po schodišti v sprievode starého pána, a ženy z misie ktorú sa im podarilo práve vydražiť. Následne ozbrojenci otvorili batožinový priestor jedného z aut. Vytiahli z neho plachtu a niesli ju po schodišti. Keď vstúpili do jednej z hosťovských izieb, z plachty na posteľ pre kotúľali bezvládne telo zbičovanej ženy. Alica s ostanými zachránenými členmi misie sedela za veľkým stolom a večerali. Len vekovo prostredná lekárka ležala v posteli a zotavovala sa z ukrutnej bitky ktorú dnes podstúpila. Celé telo mala pokryté purpurovými pruhmi, v rátane pohlavia. „Tak je nás šesť z dvanástich.“ Prehovorila Alica. „Navrhujem, keď sa zotaví kolegyňa, aby ste v čo najkratšom čase opustili túto krajinu. Letenky vám dám zabezpečiť v čo najkratšom čase.“ „A s vami bude čo? Vy akože s nami ne poletíte?“ Spýtal sa jeden z lekárov. „Nie, mojou úlohou je zachrániť ostatných. Takže ja ostávam priatelia.“ Rozhodne vyhlásila Alica. Na schodišti objektu nastal rozruch. Počas večere nik nepostrehol pohyb na dvore, prichádzajúceho ďalšieho konvoja. Do jedálne vstúpil pompézne mladý muž s prejavom radosti na tvári. „Vážená moja pani. Moja milovaná Alica, robil som čo sa dalo a mám pre vás dar vo forme zachránených vašich troch kolegýň, a potešujúce správy o ostatných.“ Za ním vstúpili do miestnosti tri ženy, bez najmenšieho prejavu radosti zo záchrany. Ich oči boli vyhasnuté a na prvý pohľad bolo vidieť, že ich osud bol spomedzi všetkých najťažší. Nepríčetne stáli a bezducho hľadeli do blba. Na ďalší deň, keď si trochu oddýchli ich prezreli kolegovia z misie, ktorým sa zastavoval dych pri objavoch na ich telách. Všetky mali cez bradavky urobený piercing a v dierach osadené masívne kariky. Uzamknuté pásy cudnosti im bránili v riadnom vykonávaní potreby a základnej hygieny. Po odstrihnutí zámkov z pásov cudnosti nastalo ďalšie prekvapenie. Všetky úbohé ženičky mali cez malé pysky, priamo pred vstupom do pošvy prerazené diery, cez ktoré bol uzamknutý visiaci zámok. Všetci boli zhrozený nad strašným barbarstvom, ktoré sa pred ich očami vynáralo.
Lekár stojací nad kolegyňou v hosťovskej izbe, jej prezeral a natieral hojace sa rany. „No musím skonštatovať, že sa to celkom pekne hojí. Ešte pár dní a bude to v poriadku. Ešte mi ukážte...., áno presne.“ Skrčila nohy a roztiahla stehná. Lekár jej po natieral pysky ohanbia a venušin pahorok. „A teraz sa otočte pani kolegyňa.“ Otočila sa na štyri a vytrčila na neho zadok. Po natieral jej polky zadku a postupoval po chrbte a rebrách až k šiji.
Alica cez veľké okno letiskovej haly sledovala lietadlo rolujúce po dráhe, pripravujúce sa na štart. O malú chvíľu z motorov vyšľahol plameň a lietadlo sa následne rozbehlo po dráhe, dvíhajúc čumák k nebu. Odlepilo sa od zeme a prudko stúpalo. Alica sa otočila k starému pánovi. „Ďakujem,“ objala ho a so slzami v očiach ho začala bozkávať po celej tvári.