Ženy v bielych tunikách s okovami na rukách a nohách, spojené tenkou retiazkou v sprievode eskorty vychádzali pred budovu kliniky, kde boli pred chvíľou vystavené potupnému bodovaniu a prehliadke. Pred budovu dorazilo auto veľkou rýchlosťou a prudko za flekovalo. Povyskakovali s neho muži a so strašným krikom hľadali personál a pomáhali vystúpiť chrčiacemu chlapovi ktorý hneď ,ako sa dostal z vozidla padol na zem s vytreštenými očami. Nad ním sa skláňal vydesený mladý muž, ktorý sa ho pokúšal zdvihnúť. Alica sa vrhla k nemu, pričom následne so sebou strhla ďalšie tri ženy. „ Naspäť suka,“ reval chlapík z eskorty a z celej sily ťahal za tenkú retiazku. Alica kľakla nad chrčiaceho muža a prikázala, ako keby ani nebola v situácii, akej bola. „Rýchlo mi dajte nôž, nožnice, alebo nejaký ostrí predmet. Vravím rýchlo lebo umrie.“ A natiahla ruku k chlapovi s eskorty. „Tak podáte mi ten nôž?! Rýchlo, ten čo máte na opasku.“ „Tak podajte jej ho vy pako!“ zareagoval mladík. Ozbrojenec neochotne vytiahol z pošvy útočný nôž a podal ho Alici. Alica následne priložila špičku čepele do jamky na hrdle, na čo mladík reagoval výkrikom, „preboha čo chcete robiť?!“ „Dieru do hrtana,“ odpovedal s rozvahou Alica a následne zatlačila. Chlap na zemi ešte malú chvíľu lapal po dychu, ale následne sa mu začala vracať normálna farba do tváre. Medzi tým muži zburcovali personál , ktorý bežal s vozíkom pre ležiaceho chlapa. Následne ženy naložili do pristaveného BMW a odviezli do Homreho rezidencie na okraji mesta.
U bossa medzičasom pokračovalo nechutné divadlo. Vypustené dobermani boli na tento účel cvičený. Bolo vidieť, že toto nie je ich prvá akcia. Jeden hneď vyskočil úbohej žene na chrbát, pričom jej pazúrmi spôsobil bolestivé škrabance. Uchopil si ju prednými labami okolo panvy a začal prevádzať kopulačné pohyby, na čom sa prísediaci náramne bavili. Dobermani sa medzi sebou niekoľko krát vymenili. Keď pozornosť a zábava publika začala upadať, prikázala Baurilla, aby ženu odpútali. Pristúpila od zadu k úbohej žene, kopla ju s celej sily už do beztak boľavého rozkroku a zrevala. „Padaj suka, tu už nik nie je na teba zvedavý.“ Žena po štyroch s usedavým plačom kráčala pred Baurillou von z miestnosti.
Ráno po raňajkách vstúpil do miestnosti Horme. „Tak dámy ideme sa pripraviť na váš zajtrajší veľký deň. Nasledujte ma.“ Ženy poslušne nasledovali Hormeho do priestrannej miestnosti, kde bola mladá černoška a každej podala remienkové topánky na vysokom opätku podľa veľkosti uvedenom v dotazníku. „Tak dámy a ideme sa učiť chodiť,“ vyhlásil Horme. „Tak vyzlečte sa a každá z vás sa prejde na koniec miestnosti a späť.“ Ženy si zobliekli halenky a ostali stáť nahé len v topánkach. „Tak šup šup, ty poď prvá,“ ukázal prstom na Alicu. Tá poslušne prešla tam a späť. „No to je strašné, to je hrôza,“ horekoval Homre. „Čo ty nemáš kĺby alebo čo? Taká pekná baba a chodí ako koza.“ Alica väčšinu času chodila v lekárskych drevákoch a keď náhodou mala voľno, čo nebývalo príliš často, tak s obľubou nosila pohodlné balerínky s rovnou podrážkou. Tak niet sa čo čudovať že chôdza na vysokých štekloch jej moc nešla. Po nej nasledovali ostatné ženy, ktoré na rozdiel od Alice túto disciplínu ovládali. „Tak šťandy máte voľno.“ Vyhlásil Homre a tri zo žien nechal odviesť černoškou do ich ciel. „ A na tebe musím dnes popracovať,“ povedal Alici. Alica celé doobedie chodila hore dole po miestnosti, neustále napomínaná so strany Homreho. Už si začala pomaly zvykať aj na nepríjemnú nahotu a jeho slizké pohľady na jej telo. Strašne ju boleli nohy a v duchu si priala, aby to už všetko skončilo. Ráno boli prevezené na trh. Boli tam predajcovia a odhadcovia z celého Zimbabwe a tovar hádam zo všetkých kontinentov. Pristúpil k ním už dobre známi odhadca. „Tak pekne vás vítam na dnešnej dražbe dámy. Tak dnes tu bude veselo, tak vám prejem peknú zábavu, veľa nových zážitkov a šťastia u vášho nového majiteľa.“ Povedal s úsmevom na tvári, ako keby sa stretol s najlepšími priateľmi. „Teraz vás poprosím nasledujte ma. Prejdeme do zóny jedna kde sa predáva len biely tovar.“ Prešli do zóny jedna, kde sa to hemžilo ženami bledej pleti. V rozhovoroch žien zachytili angličtinu, aj nemčinu. Ozbrojenci dostali pokyn aby im zložili okovy. „Tak spravte si pohodlie, odložte si.“ Vyzval ich odhadca, pričom sa následne otočil a začal volať na chlapíka vzdialeného v dave. Ja mám tu ten tovar v zóne jedna pod písmenom A.“ Ženy si opäť neochotne zložili tuniky a opäť ostali nahé len v topánkach. „ Tak to áčko si idem pozrieť či nelakuješ,“ kričal naspäť chlapík a v dave sa tlačil smerom k ním. „Ukáž dotazníky.“ Vyzval odhadcu. „Každý by chcel pretlačiť do áčka bárzjakú bielu kurvu. Ale toto nie je holubník, toto je dražba a tá má svoje pravidlá. Vzal dotazníky a s uzananím ich študoval. Tak to snáď ani nie je pravda, toľko bodov. Zaújmalo by ma, kde ste ich ukmínili. Fakt dobrý tovar, skonštatoval a pristúpil k ženám ktoré hneď začal obchytkávať a kontroloval im časti tela. Chlapík odišiel so slovami, že ide pripraviť plac pre exponáty. O malú chvíľu sa vrátil a odviedol ženy do výstavnej haly 1/A, pre najviac bodové belošky. Každá si musela stať na svoj vyvýšený podstavec s troma schodmi, pod ktorým bol monitor so zo skenovaným osobným dotazníkom rovaru. Na každom podstavci bola umiestnená fľaša s minerálkou a pohár. Za žiadnu cenu nesmiete opustiť stanovište, ak by ste niečo nezvládali, treba zdvihnúť ruku a príde k vám personál. Ak porušíte pravidlá dražby, alebo by vás napadlo ju ne jak sabotovať. Vecte, že je za to dosť brutálny postih. Verejné bičovanie na nádvorí výstaviska. Päťdesiat rán bičom cez najcitlivejšie časti tela , zavesená dole hlavou. Pre výstrahu ostatným je táto ceremónia záverečnou súčasťou trhu. Väčšina nových majiteľov berie svoj tovar na túto podívanú. Ženy stáli na podstavcoch vzdialených od seba asi tri metre. V hale 1/A ich bolo asi šesťdesiat. O päť minút sa otvorili brány haly , do ktorej sa zo všetkých strán tlačili ľudia, čítajúc si dotazníky na monitoroch, vychádzajúcich na podstavce a obzerajúcich si sortiment. Medzi kupujúcimi sa nachádzala aj jedna dobre oblečená, šperkami ovešaná beloška. Vyšla za Alicou na podstave, pohladila ju po chrbte, pomasírovala jej od zadu prsia, vrátila sa rukou na chrbát. Ukazovákom jej prešla po chrbtici smerom dolu, pomedzi lícnice stehien, až jej prst skončil v Alicinom konečníku. Nahla sa k nej, oblizla jej ucho a zašepkala, „máš rada lezbické hrátky?“ Alica pokrútila hlavou na znak nesúhlasu. „Škoda, lebo u mňa by ti bolo dobre, ako vo vate. Ale načo vyhadzovať peniaze za nefunkčné veci.“ Vytiahla prst z jej konečníka, capla ju po zadku a odišla. Vystavovanie tovaru trvalo celé doobedie. Presne o dvanástej hodine boli účastníci trhu vyzvaný na opustenie výstavných hál s tým, že sú pozvaný na verejnú dražbu, ktorá začne o štrnástej hodine. Všetky ženy boli z podstavcov odvedené do jedálne, kde sa najedli a osviežili. V tomto stráženom areály mali voľný pohyb. Mohli ísť na toaletu, alebo len tak posedávať. Rozprávať sa však navzájom nemohli. O 13 hodine boli vyzvané, aby si nastúpili do radu. Každá dostala na krk obojok s tabuľkou, kde bolo uvedené poradové číslo dražby. Do miestnosti vstúpila partia vizážistov, ktorí ženy česali, líčili a pripravovali na predaj. Krátko pred štrnástou hodinou boli všetky ženy prevedené do vedľajšej haly, kde mala byť dražba. Hala pripomínala kongresovú sálu s veľkým pódiom a sedadlami usporiadanými ako v divadle. Ženy na vyzvanie z ampliónu podľa čísla vystupovali na pódium. Museli sa niekoľko krát prejsť hore dole, predkloniť sa spredu aj zo zadu. Počas promenády boli opätovne vyhlásené miery predávajúcej z dotazníka, jej bodová hodnota a výkričná cena. Dražba išla v podstate dosť rýchlo. Každý si pozrel poriadne to čo chcel kúpiť už doobeda a vedel čo je ochotný za to dať. Došla na radu jedna zo sestier z Alicinej misie. Niekoľko mužov sa začalo o ňu handrkovať a nadhadzovať cenu. Keď sa cena vyšplhala na trojnásobok výkričnéj ceny, ostal v dražbe už len jeden černoch, ktorý pristúpil k dražiacemu s kufríkom a vyplatil ne čakanú hotovosť. Prešiel k spomínanej sestre, dal jej okovy len na nohy a odviedol si ju. Keď došla na rad Alica tak oči chlapov skoro vypadli z jamiek. Cena sa dvíhala a odhadca nútil Alicu korzovať stále hore dole po móle. Keď cena dosiahla jedenásť násobok výkričnéj ceny, tak z pléna zaznela dvojnásobná ponuka. Sála stíchla, všetci prítomný sa otočili a hľadali očami človeka, ktorý dal taký návrh. „ Kto to navrhol?“ spýtal sa vedúci dražby. „Ja!“ ozval sa chlap so šatkou na hlave, prekrývajúcou aj tvár, tak že bolo vidieť iba oči. „Po prvé , po druhé po tretie,“ zaznelo z úst vedúceho dražby. Chlapík podal kufrík chlapovi stojacemu vedľa neho a ten zišiel vyplatiť hotovosť za Alicu.
U bossa medzičasom pokračovalo nechutné divadlo. Vypustené dobermani boli na tento účel cvičený. Bolo vidieť, že toto nie je ich prvá akcia. Jeden hneď vyskočil úbohej žene na chrbát, pričom jej pazúrmi spôsobil bolestivé škrabance. Uchopil si ju prednými labami okolo panvy a začal prevádzať kopulačné pohyby, na čom sa prísediaci náramne bavili. Dobermani sa medzi sebou niekoľko krát vymenili. Keď pozornosť a zábava publika začala upadať, prikázala Baurilla, aby ženu odpútali. Pristúpila od zadu k úbohej žene, kopla ju s celej sily už do beztak boľavého rozkroku a zrevala. „Padaj suka, tu už nik nie je na teba zvedavý.“ Žena po štyroch s usedavým plačom kráčala pred Baurillou von z miestnosti.
Ráno po raňajkách vstúpil do miestnosti Horme. „Tak dámy ideme sa pripraviť na váš zajtrajší veľký deň. Nasledujte ma.“ Ženy poslušne nasledovali Hormeho do priestrannej miestnosti, kde bola mladá černoška a každej podala remienkové topánky na vysokom opätku podľa veľkosti uvedenom v dotazníku. „Tak dámy a ideme sa učiť chodiť,“ vyhlásil Horme. „Tak vyzlečte sa a každá z vás sa prejde na koniec miestnosti a späť.“ Ženy si zobliekli halenky a ostali stáť nahé len v topánkach. „Tak šup šup, ty poď prvá,“ ukázal prstom na Alicu. Tá poslušne prešla tam a späť. „No to je strašné, to je hrôza,“ horekoval Homre. „Čo ty nemáš kĺby alebo čo? Taká pekná baba a chodí ako koza.“ Alica väčšinu času chodila v lekárskych drevákoch a keď náhodou mala voľno, čo nebývalo príliš často, tak s obľubou nosila pohodlné balerínky s rovnou podrážkou. Tak niet sa čo čudovať že chôdza na vysokých štekloch jej moc nešla. Po nej nasledovali ostatné ženy, ktoré na rozdiel od Alice túto disciplínu ovládali. „Tak šťandy máte voľno.“ Vyhlásil Homre a tri zo žien nechal odviesť černoškou do ich ciel. „ A na tebe musím dnes popracovať,“ povedal Alici. Alica celé doobedie chodila hore dole po miestnosti, neustále napomínaná so strany Homreho. Už si začala pomaly zvykať aj na nepríjemnú nahotu a jeho slizké pohľady na jej telo. Strašne ju boleli nohy a v duchu si priala, aby to už všetko skončilo. Ráno boli prevezené na trh. Boli tam predajcovia a odhadcovia z celého Zimbabwe a tovar hádam zo všetkých kontinentov. Pristúpil k ním už dobre známi odhadca. „Tak pekne vás vítam na dnešnej dražbe dámy. Tak dnes tu bude veselo, tak vám prejem peknú zábavu, veľa nových zážitkov a šťastia u vášho nového majiteľa.“ Povedal s úsmevom na tvári, ako keby sa stretol s najlepšími priateľmi. „Teraz vás poprosím nasledujte ma. Prejdeme do zóny jedna kde sa predáva len biely tovar.“ Prešli do zóny jedna, kde sa to hemžilo ženami bledej pleti. V rozhovoroch žien zachytili angličtinu, aj nemčinu. Ozbrojenci dostali pokyn aby im zložili okovy. „Tak spravte si pohodlie, odložte si.“ Vyzval ich odhadca, pričom sa následne otočil a začal volať na chlapíka vzdialeného v dave. Ja mám tu ten tovar v zóne jedna pod písmenom A.“ Ženy si opäť neochotne zložili tuniky a opäť ostali nahé len v topánkach. „ Tak to áčko si idem pozrieť či nelakuješ,“ kričal naspäť chlapík a v dave sa tlačil smerom k ním. „Ukáž dotazníky.“ Vyzval odhadcu. „Každý by chcel pretlačiť do áčka bárzjakú bielu kurvu. Ale toto nie je holubník, toto je dražba a tá má svoje pravidlá. Vzal dotazníky a s uzananím ich študoval. Tak to snáď ani nie je pravda, toľko bodov. Zaújmalo by ma, kde ste ich ukmínili. Fakt dobrý tovar, skonštatoval a pristúpil k ženám ktoré hneď začal obchytkávať a kontroloval im časti tela. Chlapík odišiel so slovami, že ide pripraviť plac pre exponáty. O malú chvíľu sa vrátil a odviedol ženy do výstavnej haly 1/A, pre najviac bodové belošky. Každá si musela stať na svoj vyvýšený podstavec s troma schodmi, pod ktorým bol monitor so zo skenovaným osobným dotazníkom rovaru. Na každom podstavci bola umiestnená fľaša s minerálkou a pohár. Za žiadnu cenu nesmiete opustiť stanovište, ak by ste niečo nezvládali, treba zdvihnúť ruku a príde k vám personál. Ak porušíte pravidlá dražby, alebo by vás napadlo ju ne jak sabotovať. Vecte, že je za to dosť brutálny postih. Verejné bičovanie na nádvorí výstaviska. Päťdesiat rán bičom cez najcitlivejšie časti tela , zavesená dole hlavou. Pre výstrahu ostatným je táto ceremónia záverečnou súčasťou trhu. Väčšina nových majiteľov berie svoj tovar na túto podívanú. Ženy stáli na podstavcoch vzdialených od seba asi tri metre. V hale 1/A ich bolo asi šesťdesiat. O päť minút sa otvorili brány haly , do ktorej sa zo všetkých strán tlačili ľudia, čítajúc si dotazníky na monitoroch, vychádzajúcich na podstavce a obzerajúcich si sortiment. Medzi kupujúcimi sa nachádzala aj jedna dobre oblečená, šperkami ovešaná beloška. Vyšla za Alicou na podstave, pohladila ju po chrbte, pomasírovala jej od zadu prsia, vrátila sa rukou na chrbát. Ukazovákom jej prešla po chrbtici smerom dolu, pomedzi lícnice stehien, až jej prst skončil v Alicinom konečníku. Nahla sa k nej, oblizla jej ucho a zašepkala, „máš rada lezbické hrátky?“ Alica pokrútila hlavou na znak nesúhlasu. „Škoda, lebo u mňa by ti bolo dobre, ako vo vate. Ale načo vyhadzovať peniaze za nefunkčné veci.“ Vytiahla prst z jej konečníka, capla ju po zadku a odišla. Vystavovanie tovaru trvalo celé doobedie. Presne o dvanástej hodine boli účastníci trhu vyzvaný na opustenie výstavných hál s tým, že sú pozvaný na verejnú dražbu, ktorá začne o štrnástej hodine. Všetky ženy boli z podstavcov odvedené do jedálne, kde sa najedli a osviežili. V tomto stráženom areály mali voľný pohyb. Mohli ísť na toaletu, alebo len tak posedávať. Rozprávať sa však navzájom nemohli. O 13 hodine boli vyzvané, aby si nastúpili do radu. Každá dostala na krk obojok s tabuľkou, kde bolo uvedené poradové číslo dražby. Do miestnosti vstúpila partia vizážistov, ktorí ženy česali, líčili a pripravovali na predaj. Krátko pred štrnástou hodinou boli všetky ženy prevedené do vedľajšej haly, kde mala byť dražba. Hala pripomínala kongresovú sálu s veľkým pódiom a sedadlami usporiadanými ako v divadle. Ženy na vyzvanie z ampliónu podľa čísla vystupovali na pódium. Museli sa niekoľko krát prejsť hore dole, predkloniť sa spredu aj zo zadu. Počas promenády boli opätovne vyhlásené miery predávajúcej z dotazníka, jej bodová hodnota a výkričná cena. Dražba išla v podstate dosť rýchlo. Každý si pozrel poriadne to čo chcel kúpiť už doobeda a vedel čo je ochotný za to dať. Došla na radu jedna zo sestier z Alicinej misie. Niekoľko mužov sa začalo o ňu handrkovať a nadhadzovať cenu. Keď sa cena vyšplhala na trojnásobok výkričnéj ceny, ostal v dražbe už len jeden černoch, ktorý pristúpil k dražiacemu s kufríkom a vyplatil ne čakanú hotovosť. Prešiel k spomínanej sestre, dal jej okovy len na nohy a odviedol si ju. Keď došla na rad Alica tak oči chlapov skoro vypadli z jamiek. Cena sa dvíhala a odhadca nútil Alicu korzovať stále hore dole po móle. Keď cena dosiahla jedenásť násobok výkričnéj ceny, tak z pléna zaznela dvojnásobná ponuka. Sála stíchla, všetci prítomný sa otočili a hľadali očami človeka, ktorý dal taký návrh. „ Kto to navrhol?“ spýtal sa vedúci dražby. „Ja!“ ozval sa chlap so šatkou na hlave, prekrývajúcou aj tvár, tak že bolo vidieť iba oči. „Po prvé , po druhé po tretie,“ zaznelo z úst vedúceho dražby. Chlapík podal kufrík chlapovi stojacemu vedľa neho a ten zišiel vyplatiť hotovosť za Alicu.
