Nový začiatok
V poobedných hodinách vystupujeme 3 mládenci a jedno dievča s peknými dlhými vlnitými vlasmi, zo starého auta na dvore nápravného zariadenia pre mládež od 15 do 19 rokov. Pred nami sú 4 prízemné budovy podobné maštaliam a malými zamrežovanými oknami. Oproti je poschodová budova, do ktorej nás odvádzajú príslušníci polície. Vchádzame do miestnosti označenej tabuľkou Riaditeľka ústavu. Za stolom sedí mohutná no vyšportovaná žena. Preberá naše doklady, no nás si ani nevšíma, ako by sme boli len nejaký odpad. Necháva nás dlho stáť bez povšimnutia, kým jeden z nás sa nezačne opierať o stenu, v tom mohutným hlasom skríkne: prečo sa opieraš o tú stenu, kto ti to povolil, meno......začína preverovanie, meno, vek a priestupok za ktorý sme v ústave. Tak ty si sa flákal, nechodil do školy a kradol a pozerá sa mi priamo do oči. Áno, odpovedám tíško. Ukáž ktorou rukou si kradol? Mierne zdvihnem pravú ruku. Vystrč ju riadne a dlaňou hore. V tom švihne svojím krátkym bičíkom, snažím sa uhnúť no zasiahla konce prstou. Auuuuuuuuu veď to bolí, nadstav tu ruku, kričí mi do tváre riaditeľka. A ďalšia rana , a ďalšia. Po piatej rane mi nariaďuje vymeniť ruky. Dlane ma poriadne štípu, šúcham si ich jednu o druhú a z očí mi tečú pramienky slz. No to už dostáva ďalší nový chovanec. Každý z nás dostáva po 5 rán na každú ruku a je jedno za čo sa dostal do tohto zariadenia.
Do miestnosti vchádza dozorkyňa, ktorá nám nariaďuje odovzdať všetko cenné, doklady, peniaze hodinky a všetko čo máme vo vreckách, potom nariaďuje ukázať, že sú vrecka prázdne. No jeden z chovancov mal vo vrecku škatuľku s cigaretami. Riaditeľka ho zdrapila za vlasy a odvádza ku stolu a nariaďuje mu stiahnuť nohavice i trenky a prehnúť sa cez stôl. Berie do rúk rákosku, niekoľko krát s ňou švihne naprázdno vo vzduchu až nakoniec švihne chalana po zadku, ten zajajká a na bielom zadku sa ukázala prvá červená čiara, no za ňou nasledovala ďalšia a ďalšia až kým nebol zadok riadne červený. Obleč sa, nariaďuje riaditeľka. Vzlykajúci chalan sa priraďuje k nám a vychovávateľka nás odvádza k doktorke. Do predsiene ide len dievča, my ostávaná na chodbe. No onedlho už volá do predsiene dozorkyňa aj nás. Vyzliecť a všetky veci odovzdať do vreca. Ostávame stáť v slipoch. Povedala som že vyzliecť a všetko odovzdať do vreca. Pozrieme na seba, hanbíme sa vyzliecť donaha pred vychovávateľkou a čakáme ktorý z nás prvý stiahne slipy. No bude to kričí na nás dozorkyňa, na čo už rýchlo reagujeme, no po vložení slipov do vreca, si rukami zakrývame svoje prirodzenia. Pripažte ruky k telu, kričí na nás dozorkyňa. Všetci sa červenáme od hanby. Z ambulancie už vychádza naša spolu trestankyňa zlatovláska v nohavičkách a my oproti nej nastúpený úplne nahý. Usmiala sa a odchádza s dozorkyňou a my už vstupujeme do ambulancie. Doktorka nás prehliada, dosť silno nám mačka gule až kým sa od bolesti nepostavíme na špičky nôh. Káže nám otočiť sa predkloniť , roztiahnuť nohy a rukami si roztiahnuť polky zadku. Cítim jej prsty pri konečníku a vtom tupá bolesť a asi dva prsty sú v mojom zadočku, krúži s nimi a ja tíško jajkám. Takto sa to opakuje aj u ostatných chovancoch. Do miestnosti vchádza riaditeľka, ktorá si nás prišla očividne vychutnať v plnej nahote. Nakoniec pristupuje ku mne, berie moje gule do dlane a stlačí ich. Pohladká ma po čiernych kučeravých vlasoch usmeje sa na mňa a vzápätí mi vylepí facku. Sú schopný nástupu a vydržia prevýchovu pani riaditeľka, oznamuje doktorka.
Od doktorky nahý prechádzame cez chodbu do malej sprchy, kde tečie len letná voda. Po sprche dostávame tmavosivé trenírky a každý si berie pripravený balíček osobných vecí. Tielko, tmavosivá košeľa a nohavice, montérky, modrú teplákovú súpravu, sivé ponožky, šľapky, baganče a nočnú pruhovanú košeľu. Vchádzame do jednej zo štyroch budov s nápisom CHOVANCI. Prechádzame chodbičkou a po stranách je niekoľko dverí, vchádzame do veľkej miestnosti po stranách sú postele s nočnými stolíkmi a za nimi sú kovové skrine. Vľavo sú mladší chovanci a vpravo starší, oznamuje dozorkyňa. Ja patrím medzi tých najmladších do 16 rokov, ďalší dvaja nový chovanci jeden je Peter a druhý Miro sú na tej istej strane ale viac vzadu kde sú chovanci do 17 rokov. Na posteli máme kovový hrnček, príbor, uterák a utierku. Tiež zubnú pastu s kefkou a mydlo. Počas dňa je zakázané ležať na posteli a teraz si uložte veci do pridelených skriniek.
Onedlho sa do izby vrútila skupina chalanov. Aaaaaa máme tu nových zobákov, zahlásil jeden s chalanov, skôr mužov. Určite je to jeden s najstarších. Ozve sa píšťalka a dozorkyňa zreve: O 5 minút nástup v trenírkach. Ja som Jožo predstavil sa mi chalan z vedľajšej postele, ja Edo odpovedám. Ja som tu nastúpil pred 4 týždňami a pri nástupe nových chovancov sa veštci chalani strihajú. Ale veď máte ešte dosť krátke vlasy, konštatujem. No onedlho budú ešte kratšie, odpovedá Jožo. Tak padajte von, znova sa ozýva ten starší chovanec. To je Tóno, dávaj si na neho pozor, má tu veľké slovo aj u dozorkýň i riaditeľky. Pred budovou sa k nám priraďuje aj zlatovláska, ktorá je len v modrých dievčenských športových trenkách a vyťahanej podprsenke. Ona dostala prednosť si sadnúť si na drevenú stoličku u holiča. Pristúpil starý holič, rozčesal jej vlasy a vzal si ich do ľavej ruky a nožnicami jej ich odstrihol . Zlatovláska začala plakať. Holič urobil ešte niekoľko pohybov nožnicami a hotovo. Zo zlatovlásky sa stala ohava. Bolo mi jej veľmi ľúto. No a jej miesto som už obsadil i ja. Holič vzal do ruky mechanický strihací strojček, predklonil mi hlavu, priložil strojček na krk a už som počul cvakanie strojčeka a prvé vlasy padali na plecia a stehná. Na krajíčku očí sa mi tlačia slzy, no nielen preto, že by mi bolo ľúto za vlasmi ale holič ma podchvíľou svojím strojčekom vyšticoval a asi aj vytrhol nejaké vlasy. Za mnou už na stoličku sadá Peter a ja sa mám postaviť na chodník pred budovu. Stál som tam ako vo výkladnej skrini a dievčatá chovankine, ktoré boli oproti pri budove si ma na diaľku obzerali. Cítil som sa veľmi trápne. Z budovy vyšiel nejaký chalan, čo čučíš ako by si ma ešte nevidel. To si ty Peťo? Pýtam sa nechápavo, chytím sa rukami hlavy a tam len pichľavé strnisko a na vrchu hlavy len krátke vlasy. Kým som sa spamätal už vyšiel aj vystríhaný Miro a potom sa už postupne priraďovali aj ďalší chovanci. Všetci sme boli ako jeden, len asi posledných 7 chalanov malo o niečo viac vlasov od ostatných, to boli tí najstarší. V umyvárni som pozrel do zrkadla a skoro som sa nespoznal potom v studenej vode sme sa trocha opláchli od vlasov, obliekli si tepláky a nastúpili na večeru. Večera bola už na pohľad veľmi zle, nejaká zelenkavá kaša, vajce a kúsok chleba. Díval som sa do taniera ale na ochutnanie som nemal odvahu. Jožo ma nabáda, jedz, iné nedostaneš a zvykaj si. Obzerám sa dookola, ako sa ostatný dusia kašou, no ja stále nemám odvahu to dať do úst. Ak to nebudeš jesť tak daj sem, povedal Jožo a vymenil mi tanier.
O 20,30 je osobná hygiena, v trenkách je zraz na umyvárni, kde tečie len studená. Tóno sa postavil vedľa mňa ku korytu. Tak čo zobáčik, tešíš sa na prvú noc v ústave? Nechápavo sa na neho pozerám, no on začal smiať na celú umyváreň. Vtom mi niekto odzadu stiahol trenky a ja som ostal nahý. Rýchlo som si začal naspäť obliekať trenky. Chlapci sa začali smiať a ja som sa červenal od hanby a moc nechýbalo aby som sa rozplakal.
Z umyvárne sa chlapci ponáhľajú na izbu, obliekajú si nočné košele a stavajú sa pred postele. I ja si obliekam nočnú košeľu a idem sa postaviť pred posteľ. Jožo zavolá trenky. Nechápavo na neho pozerám. No to už službukonajúca dozorkyňa mohutným hlasom zrúkne. Zdvihnúť košele. Chovanci nadvihujú košele, medzi nohami sa im hompáľajú chvostíky. Vtedy som pochopil Jožovu poznámku: trenky. Mal som si dať dole trenky. Všetci pod nočnými košeľami boli ako ich boh stvoril len mi nový chovanci v trenkách. To už stála dozorkyňa pri mne. To čo máš na sebe? A švihla ma svojím bičíkom cez stehno nohy. Trenky ticho odpovedám a vyzliekam si trenky. Medzitým si už dali dole trenky aj Miro s Petrom, no to im už nepomohlo, aj oni dostali po bičíkom po stehne. Dozorkyňa ukazuje bičíkom na mňa a potom na stôl. Pochopil som a preto idem k stolu. Prehnúť, prehýbam sa cez stôl. Dozorkyňa mi nadvihne nočnú košeľu a odhaľuje môj zadok. Posledné úpravy s mojím telom a už vo vzduchu zasvišťal bičík a prvá rana dosadla na môj zadok. jaaauuu a nasleduje ďalšia a ďalšia. Prosím už nie, no dozorkyňa pokračuje v mlátení môjho zadku. Zadok ma štípe a chcem si ho pošúchať rukou, no to som nemal robiť, lebo bičík zasiahol i prsty na ruke a ja od neskutočnej bolesti opúšťam predurčenú polohu. To dozorkyňu riadne nahnevalo a nariadila mi nadstaviť dlane. Po každej ruke som dostal po 5 rán. Za trest že som nevydržal výprask, musel som sa postaviť pred všetkých chovancov úplne nahý. Väčšie poníženie som zatiaľ v živote nezažil. Nasledovala exekúcia Petrovho a následne i Mirovho zadku. Až potom som si mohol obliecť nočnú košeľu a išli sme si ľahnúť do postelí. Dlho som nemohol zaspať a potichu som plakal a rozmýšľal som ako to vydržím.
Asi po hodine prišiel ku mne Tóno zatriasol so mnou a potichu povedal, aby som išiel za nim na WC. Nechápal som, no splnil som jeho povel. Tóno ma už čakal, mal nadvihnutú nočnú košeľu a v ruka držal svoju peknú kladu. Kľakni si a vezmi ho do tlamy. To neurobím a rýchlo som ušiel naspať na izbu a rýchlo som zaľahol. O chvíľu sa vrátil aj nahnevaný Tóno. Toto oľutuješ holub, oznámil mi.
Dlho som nemohol zaspať a rozmýšľal som nad všetkým čo som zažil za celý deň....prebudil ma nepríjemný zvuk píšťalky a piskľavý hlas dozorkyne. Budíčeeeek. Chalani vyskákali s postelí vyzliekli si nočné košele, obliekli trenírky a utekali pred budovu., kde sme sa zoraďovali a začali utekať kolieska okolo nádvoria. Po návrate na izbu som neveril vlastným očiam. Na matraci bol veľký mokrý fľak. Upravil som si posteľ a rýchlo na umyváreň na rannú hygienu a rýchlo obliecť. Ranný prehliadka bola pred posteľami a dozorkyňa kontroluje postele a čistotu chovancov. A to je čo? Osopila sa na mňa, ty si sa pomočil?! Ber si svoj matrac a nástup na raňajky. V jedálni boli všetci chovanci i chovankyne, dozorkyne i riaditeľka. Musel som vystúpiť pred všetkých , riaditeľka oznámila, že som sa v noci pomočil a preto budem príkladne potrestaný a ak sa to zopakuje, nariadi aby som na noc nosil plienky. Na to nastal v jedálni hromový výbuch smiechu a ja by som sa od hanby prepadol pod zem. No to už Tóno s ďalším chovancom pristavili ku mne drevenú lavicu. Na pokyn si sťahujem pod kolená nohavice i trenky a líham si na lavicu. Tóno ma drží za ruky a druhý chovanec za nohy. Teraz uvidíš čo ťa čaká ak budeš tvrdohlavý a nebudeš po vôli, posmešne zašepkal Tóno. Riaditeľka vyťahuje z vedra namočený zväzok prútov, zasviští s nimi vo vzduchu. Ešte som s nimi ani nedostal, ale reflexívne som stiahol polky zadku. No v tom dopadla prvá rana. Vykríkol som a snažil som sa vzoprieť no chalani ma držali pevne. Nasledovala ďalšia a ďalšia. Tóno ich nahlas počítal. Skončil pri čísle 50. To som už dávno plakal. Nevládal som sa ani postaviť. Vstávaj zrevala riaditeľka, alebo chceš dostať prídavok?
Zliezol som z lavice a opatrne natiahol trenírky a nohavice. Vyučovanie som prestál vedľa lavice, nemal som odvahu si sadnúť.
Po obede mi oznámil Jožo aby som išiel s ním na WC, že ma tam čakajú chalani. A urob, čo budú od teba chcieť, radil mi. Neisto som išiel na WC, kde ma čakali najstarší chovanci. Jožo ostal strážiť dvere. Tóno sa postavil predo mňa, rehotal sa mi do tváre. Tak ako sa ti to dnes páčilo? Chceš zopakovať a nosiť plienky. Nie zašepkal som a do oči sa mi tlačili slzy. Ale pozrime sa v noci bol hrdina a teraz plače. Tak pekne si kľakni a vyber mi ho s nohavíc. Splním jeho nariadenie. Penis mal riadne tvrdý, ledva som mu ho vybral z nohavíc. Vsunul mi ho do úst, hlboko do krku a zase von a dnu...po pár ťahoch ho vyberie z ústa a cítim na tvári niečo teplé. V tom Jožo zakričí Pozor. Umy sa nariadi mi Tóna a chalani sa bleskom rozpŕchli. V studenej vode som si umyl Tónovu dávku. Jožo pristúpil ku mne, chytil ma za plece a hovorí, nič si z toho nerob, i ja som ich musel fajčiť a nielen to, ale keď budú mať chalani chuť, neodporuj, lebo sa ti kruto pomstia a aj tak dosiahnu svoje.
Chalani zistili že Jožo pískol falošný poplach a preto sa nám večer obom chceli pomstiť. Najstarších päť chalanov si nás zavolali na umyváreň. Jožo sa musel prehnúť cez umývadlový válov a hlavu strčiť do válovu, stiahli mu tepláky i trenky, roztiahol nohy. Ja som si musel kľaknúť vedľa neho a do úst som dostal prvý penis, ktorý rástol,,, no potom som jazykom musel umyť Jožov zadok a análnu dieru. Keď bol pripravený, tak chalan ktorému som pred chvíľou fajčil penis strčil penis do Jožovho zadočku ten začal potichu stonať no čím rýchlejšie ho šukal tým Jožo hlasnejšie stonal. Na chvíľu zastal a po chvíli vysunul penis z análu. To už som musel jazykom olizovať Jožov zadok a chytať vytekajúce semeno....ale to už nad mojou hlavou sa hompáľal penis ďalšieho chalana. I on po krátkej príprave strčil svoj penis do Joža a dovtedy prirážal kým sa do neho neurobil a ja som musel chytať prípadné vytekajúce semeno. Takto sa vystriedali všetci piati chalani. Zakaždým keď ma natiahlo dostal som si kopanec do už aj tak boľavého zadku. Keď sa Jožo vystrel, všimol som si že potichu plače. Na záver sme si museli kľaknúť na štyri ako pes a sami sa vyhoniť na zem a jazykom svoje semeno do sucha vylízať. Tak som sa stal Tónova hračka, ktorá splní všetko čo si zaželal. Ja som len čakal kedy Tóno opustí brány ústavu. Keď mi bolo najhoršie, predstavoval som chalana, ktorý príde, ako ja do ústavu a už v prvý deň mu dám najavo kto je pán.
V poobedných hodinách vystupujeme 3 mládenci a jedno dievča s peknými dlhými vlnitými vlasmi, zo starého auta na dvore nápravného zariadenia pre mládež od 15 do 19 rokov. Pred nami sú 4 prízemné budovy podobné maštaliam a malými zamrežovanými oknami. Oproti je poschodová budova, do ktorej nás odvádzajú príslušníci polície. Vchádzame do miestnosti označenej tabuľkou Riaditeľka ústavu. Za stolom sedí mohutná no vyšportovaná žena. Preberá naše doklady, no nás si ani nevšíma, ako by sme boli len nejaký odpad. Necháva nás dlho stáť bez povšimnutia, kým jeden z nás sa nezačne opierať o stenu, v tom mohutným hlasom skríkne: prečo sa opieraš o tú stenu, kto ti to povolil, meno......začína preverovanie, meno, vek a priestupok za ktorý sme v ústave. Tak ty si sa flákal, nechodil do školy a kradol a pozerá sa mi priamo do oči. Áno, odpovedám tíško. Ukáž ktorou rukou si kradol? Mierne zdvihnem pravú ruku. Vystrč ju riadne a dlaňou hore. V tom švihne svojím krátkym bičíkom, snažím sa uhnúť no zasiahla konce prstou. Auuuuuuuuu veď to bolí, nadstav tu ruku, kričí mi do tváre riaditeľka. A ďalšia rana , a ďalšia. Po piatej rane mi nariaďuje vymeniť ruky. Dlane ma poriadne štípu, šúcham si ich jednu o druhú a z očí mi tečú pramienky slz. No to už dostáva ďalší nový chovanec. Každý z nás dostáva po 5 rán na každú ruku a je jedno za čo sa dostal do tohto zariadenia.
Do miestnosti vchádza dozorkyňa, ktorá nám nariaďuje odovzdať všetko cenné, doklady, peniaze hodinky a všetko čo máme vo vreckách, potom nariaďuje ukázať, že sú vrecka prázdne. No jeden z chovancov mal vo vrecku škatuľku s cigaretami. Riaditeľka ho zdrapila za vlasy a odvádza ku stolu a nariaďuje mu stiahnuť nohavice i trenky a prehnúť sa cez stôl. Berie do rúk rákosku, niekoľko krát s ňou švihne naprázdno vo vzduchu až nakoniec švihne chalana po zadku, ten zajajká a na bielom zadku sa ukázala prvá červená čiara, no za ňou nasledovala ďalšia a ďalšia až kým nebol zadok riadne červený. Obleč sa, nariaďuje riaditeľka. Vzlykajúci chalan sa priraďuje k nám a vychovávateľka nás odvádza k doktorke. Do predsiene ide len dievča, my ostávaná na chodbe. No onedlho už volá do predsiene dozorkyňa aj nás. Vyzliecť a všetky veci odovzdať do vreca. Ostávame stáť v slipoch. Povedala som že vyzliecť a všetko odovzdať do vreca. Pozrieme na seba, hanbíme sa vyzliecť donaha pred vychovávateľkou a čakáme ktorý z nás prvý stiahne slipy. No bude to kričí na nás dozorkyňa, na čo už rýchlo reagujeme, no po vložení slipov do vreca, si rukami zakrývame svoje prirodzenia. Pripažte ruky k telu, kričí na nás dozorkyňa. Všetci sa červenáme od hanby. Z ambulancie už vychádza naša spolu trestankyňa zlatovláska v nohavičkách a my oproti nej nastúpený úplne nahý. Usmiala sa a odchádza s dozorkyňou a my už vstupujeme do ambulancie. Doktorka nás prehliada, dosť silno nám mačka gule až kým sa od bolesti nepostavíme na špičky nôh. Káže nám otočiť sa predkloniť , roztiahnuť nohy a rukami si roztiahnuť polky zadku. Cítim jej prsty pri konečníku a vtom tupá bolesť a asi dva prsty sú v mojom zadočku, krúži s nimi a ja tíško jajkám. Takto sa to opakuje aj u ostatných chovancoch. Do miestnosti vchádza riaditeľka, ktorá si nás prišla očividne vychutnať v plnej nahote. Nakoniec pristupuje ku mne, berie moje gule do dlane a stlačí ich. Pohladká ma po čiernych kučeravých vlasoch usmeje sa na mňa a vzápätí mi vylepí facku. Sú schopný nástupu a vydržia prevýchovu pani riaditeľka, oznamuje doktorka.
Od doktorky nahý prechádzame cez chodbu do malej sprchy, kde tečie len letná voda. Po sprche dostávame tmavosivé trenírky a každý si berie pripravený balíček osobných vecí. Tielko, tmavosivá košeľa a nohavice, montérky, modrú teplákovú súpravu, sivé ponožky, šľapky, baganče a nočnú pruhovanú košeľu. Vchádzame do jednej zo štyroch budov s nápisom CHOVANCI. Prechádzame chodbičkou a po stranách je niekoľko dverí, vchádzame do veľkej miestnosti po stranách sú postele s nočnými stolíkmi a za nimi sú kovové skrine. Vľavo sú mladší chovanci a vpravo starší, oznamuje dozorkyňa. Ja patrím medzi tých najmladších do 16 rokov, ďalší dvaja nový chovanci jeden je Peter a druhý Miro sú na tej istej strane ale viac vzadu kde sú chovanci do 17 rokov. Na posteli máme kovový hrnček, príbor, uterák a utierku. Tiež zubnú pastu s kefkou a mydlo. Počas dňa je zakázané ležať na posteli a teraz si uložte veci do pridelených skriniek.
Onedlho sa do izby vrútila skupina chalanov. Aaaaaa máme tu nových zobákov, zahlásil jeden s chalanov, skôr mužov. Určite je to jeden s najstarších. Ozve sa píšťalka a dozorkyňa zreve: O 5 minút nástup v trenírkach. Ja som Jožo predstavil sa mi chalan z vedľajšej postele, ja Edo odpovedám. Ja som tu nastúpil pred 4 týždňami a pri nástupe nových chovancov sa veštci chalani strihajú. Ale veď máte ešte dosť krátke vlasy, konštatujem. No onedlho budú ešte kratšie, odpovedá Jožo. Tak padajte von, znova sa ozýva ten starší chovanec. To je Tóno, dávaj si na neho pozor, má tu veľké slovo aj u dozorkýň i riaditeľky. Pred budovou sa k nám priraďuje aj zlatovláska, ktorá je len v modrých dievčenských športových trenkách a vyťahanej podprsenke. Ona dostala prednosť si sadnúť si na drevenú stoličku u holiča. Pristúpil starý holič, rozčesal jej vlasy a vzal si ich do ľavej ruky a nožnicami jej ich odstrihol . Zlatovláska začala plakať. Holič urobil ešte niekoľko pohybov nožnicami a hotovo. Zo zlatovlásky sa stala ohava. Bolo mi jej veľmi ľúto. No a jej miesto som už obsadil i ja. Holič vzal do ruky mechanický strihací strojček, predklonil mi hlavu, priložil strojček na krk a už som počul cvakanie strojčeka a prvé vlasy padali na plecia a stehná. Na krajíčku očí sa mi tlačia slzy, no nielen preto, že by mi bolo ľúto za vlasmi ale holič ma podchvíľou svojím strojčekom vyšticoval a asi aj vytrhol nejaké vlasy. Za mnou už na stoličku sadá Peter a ja sa mám postaviť na chodník pred budovu. Stál som tam ako vo výkladnej skrini a dievčatá chovankine, ktoré boli oproti pri budove si ma na diaľku obzerali. Cítil som sa veľmi trápne. Z budovy vyšiel nejaký chalan, čo čučíš ako by si ma ešte nevidel. To si ty Peťo? Pýtam sa nechápavo, chytím sa rukami hlavy a tam len pichľavé strnisko a na vrchu hlavy len krátke vlasy. Kým som sa spamätal už vyšiel aj vystríhaný Miro a potom sa už postupne priraďovali aj ďalší chovanci. Všetci sme boli ako jeden, len asi posledných 7 chalanov malo o niečo viac vlasov od ostatných, to boli tí najstarší. V umyvárni som pozrel do zrkadla a skoro som sa nespoznal potom v studenej vode sme sa trocha opláchli od vlasov, obliekli si tepláky a nastúpili na večeru. Večera bola už na pohľad veľmi zle, nejaká zelenkavá kaša, vajce a kúsok chleba. Díval som sa do taniera ale na ochutnanie som nemal odvahu. Jožo ma nabáda, jedz, iné nedostaneš a zvykaj si. Obzerám sa dookola, ako sa ostatný dusia kašou, no ja stále nemám odvahu to dať do úst. Ak to nebudeš jesť tak daj sem, povedal Jožo a vymenil mi tanier.
O 20,30 je osobná hygiena, v trenkách je zraz na umyvárni, kde tečie len studená. Tóno sa postavil vedľa mňa ku korytu. Tak čo zobáčik, tešíš sa na prvú noc v ústave? Nechápavo sa na neho pozerám, no on začal smiať na celú umyváreň. Vtom mi niekto odzadu stiahol trenky a ja som ostal nahý. Rýchlo som si začal naspäť obliekať trenky. Chlapci sa začali smiať a ja som sa červenal od hanby a moc nechýbalo aby som sa rozplakal.
Z umyvárne sa chlapci ponáhľajú na izbu, obliekajú si nočné košele a stavajú sa pred postele. I ja si obliekam nočnú košeľu a idem sa postaviť pred posteľ. Jožo zavolá trenky. Nechápavo na neho pozerám. No to už službukonajúca dozorkyňa mohutným hlasom zrúkne. Zdvihnúť košele. Chovanci nadvihujú košele, medzi nohami sa im hompáľajú chvostíky. Vtedy som pochopil Jožovu poznámku: trenky. Mal som si dať dole trenky. Všetci pod nočnými košeľami boli ako ich boh stvoril len mi nový chovanci v trenkách. To už stála dozorkyňa pri mne. To čo máš na sebe? A švihla ma svojím bičíkom cez stehno nohy. Trenky ticho odpovedám a vyzliekam si trenky. Medzitým si už dali dole trenky aj Miro s Petrom, no to im už nepomohlo, aj oni dostali po bičíkom po stehne. Dozorkyňa ukazuje bičíkom na mňa a potom na stôl. Pochopil som a preto idem k stolu. Prehnúť, prehýbam sa cez stôl. Dozorkyňa mi nadvihne nočnú košeľu a odhaľuje môj zadok. Posledné úpravy s mojím telom a už vo vzduchu zasvišťal bičík a prvá rana dosadla na môj zadok. jaaauuu a nasleduje ďalšia a ďalšia. Prosím už nie, no dozorkyňa pokračuje v mlátení môjho zadku. Zadok ma štípe a chcem si ho pošúchať rukou, no to som nemal robiť, lebo bičík zasiahol i prsty na ruke a ja od neskutočnej bolesti opúšťam predurčenú polohu. To dozorkyňu riadne nahnevalo a nariadila mi nadstaviť dlane. Po každej ruke som dostal po 5 rán. Za trest že som nevydržal výprask, musel som sa postaviť pred všetkých chovancov úplne nahý. Väčšie poníženie som zatiaľ v živote nezažil. Nasledovala exekúcia Petrovho a následne i Mirovho zadku. Až potom som si mohol obliecť nočnú košeľu a išli sme si ľahnúť do postelí. Dlho som nemohol zaspať a potichu som plakal a rozmýšľal som ako to vydržím.
Asi po hodine prišiel ku mne Tóno zatriasol so mnou a potichu povedal, aby som išiel za nim na WC. Nechápal som, no splnil som jeho povel. Tóno ma už čakal, mal nadvihnutú nočnú košeľu a v ruka držal svoju peknú kladu. Kľakni si a vezmi ho do tlamy. To neurobím a rýchlo som ušiel naspať na izbu a rýchlo som zaľahol. O chvíľu sa vrátil aj nahnevaný Tóno. Toto oľutuješ holub, oznámil mi.
Dlho som nemohol zaspať a rozmýšľal som nad všetkým čo som zažil za celý deň....prebudil ma nepríjemný zvuk píšťalky a piskľavý hlas dozorkyne. Budíčeeeek. Chalani vyskákali s postelí vyzliekli si nočné košele, obliekli trenírky a utekali pred budovu., kde sme sa zoraďovali a začali utekať kolieska okolo nádvoria. Po návrate na izbu som neveril vlastným očiam. Na matraci bol veľký mokrý fľak. Upravil som si posteľ a rýchlo na umyváreň na rannú hygienu a rýchlo obliecť. Ranný prehliadka bola pred posteľami a dozorkyňa kontroluje postele a čistotu chovancov. A to je čo? Osopila sa na mňa, ty si sa pomočil?! Ber si svoj matrac a nástup na raňajky. V jedálni boli všetci chovanci i chovankyne, dozorkyne i riaditeľka. Musel som vystúpiť pred všetkých , riaditeľka oznámila, že som sa v noci pomočil a preto budem príkladne potrestaný a ak sa to zopakuje, nariadi aby som na noc nosil plienky. Na to nastal v jedálni hromový výbuch smiechu a ja by som sa od hanby prepadol pod zem. No to už Tóno s ďalším chovancom pristavili ku mne drevenú lavicu. Na pokyn si sťahujem pod kolená nohavice i trenky a líham si na lavicu. Tóno ma drží za ruky a druhý chovanec za nohy. Teraz uvidíš čo ťa čaká ak budeš tvrdohlavý a nebudeš po vôli, posmešne zašepkal Tóno. Riaditeľka vyťahuje z vedra namočený zväzok prútov, zasviští s nimi vo vzduchu. Ešte som s nimi ani nedostal, ale reflexívne som stiahol polky zadku. No v tom dopadla prvá rana. Vykríkol som a snažil som sa vzoprieť no chalani ma držali pevne. Nasledovala ďalšia a ďalšia. Tóno ich nahlas počítal. Skončil pri čísle 50. To som už dávno plakal. Nevládal som sa ani postaviť. Vstávaj zrevala riaditeľka, alebo chceš dostať prídavok?
Zliezol som z lavice a opatrne natiahol trenírky a nohavice. Vyučovanie som prestál vedľa lavice, nemal som odvahu si sadnúť.
Po obede mi oznámil Jožo aby som išiel s ním na WC, že ma tam čakajú chalani. A urob, čo budú od teba chcieť, radil mi. Neisto som išiel na WC, kde ma čakali najstarší chovanci. Jožo ostal strážiť dvere. Tóno sa postavil predo mňa, rehotal sa mi do tváre. Tak ako sa ti to dnes páčilo? Chceš zopakovať a nosiť plienky. Nie zašepkal som a do oči sa mi tlačili slzy. Ale pozrime sa v noci bol hrdina a teraz plače. Tak pekne si kľakni a vyber mi ho s nohavíc. Splním jeho nariadenie. Penis mal riadne tvrdý, ledva som mu ho vybral z nohavíc. Vsunul mi ho do úst, hlboko do krku a zase von a dnu...po pár ťahoch ho vyberie z ústa a cítim na tvári niečo teplé. V tom Jožo zakričí Pozor. Umy sa nariadi mi Tóna a chalani sa bleskom rozpŕchli. V studenej vode som si umyl Tónovu dávku. Jožo pristúpil ku mne, chytil ma za plece a hovorí, nič si z toho nerob, i ja som ich musel fajčiť a nielen to, ale keď budú mať chalani chuť, neodporuj, lebo sa ti kruto pomstia a aj tak dosiahnu svoje.
Chalani zistili že Jožo pískol falošný poplach a preto sa nám večer obom chceli pomstiť. Najstarších päť chalanov si nás zavolali na umyváreň. Jožo sa musel prehnúť cez umývadlový válov a hlavu strčiť do válovu, stiahli mu tepláky i trenky, roztiahol nohy. Ja som si musel kľaknúť vedľa neho a do úst som dostal prvý penis, ktorý rástol,,, no potom som jazykom musel umyť Jožov zadok a análnu dieru. Keď bol pripravený, tak chalan ktorému som pred chvíľou fajčil penis strčil penis do Jožovho zadočku ten začal potichu stonať no čím rýchlejšie ho šukal tým Jožo hlasnejšie stonal. Na chvíľu zastal a po chvíli vysunul penis z análu. To už som musel jazykom olizovať Jožov zadok a chytať vytekajúce semeno....ale to už nad mojou hlavou sa hompáľal penis ďalšieho chalana. I on po krátkej príprave strčil svoj penis do Joža a dovtedy prirážal kým sa do neho neurobil a ja som musel chytať prípadné vytekajúce semeno. Takto sa vystriedali všetci piati chalani. Zakaždým keď ma natiahlo dostal som si kopanec do už aj tak boľavého zadku. Keď sa Jožo vystrel, všimol som si že potichu plače. Na záver sme si museli kľaknúť na štyri ako pes a sami sa vyhoniť na zem a jazykom svoje semeno do sucha vylízať. Tak som sa stal Tónova hračka, ktorá splní všetko čo si zaželal. Ja som len čakal kedy Tóno opustí brány ústavu. Keď mi bolo najhoršie, predstavoval som chalana, ktorý príde, ako ja do ústavu a už v prvý deň mu dám najavo kto je pán.
