„Čo sa deje zlatko?‟ povedal Emanuel, ktorý si práve ľahol k svojej partnerke. Sarah sa mu bála pozrieť do očí a tak len ticho prehovorila: „To nič, Pane. Bolo by mi ľúto keby ste si kvôli mne robili starosti.‟ Ale Emanuel sa nedal len tak ľahko odbiť, vedel že niečo nie je v poriadku. Jeho otrokyňa už pár týždňov často vypadáva zo svojej role. Emanuel vždy trval na tom, aby sa všetky nezhody vyriešili skôr, ako pôjdu spať. Pritiahol si ju bližšie k sebe ale pritom cítil, že uhýba. „Viem, že je niečo zle, a ty mi to musíš povedať.‟ Sarah mlčala, ozýval sa jej len pomalý dych. On ju nežne pohladil po stehnách, ktoré zvyčajne pokrývali pruhy po výprasku. Dnes tam však neboli, už viac ako týždeň ju nepotrestal. Ležala bez pohnutia. Vždy na jeho dotyk reagovala. Emanuel posunul ruku nižšie a dotkol sa jej klitorisu, ale ona sa odtiahla čo ho prekvapilo.
„Sarah!‟zvýšil hlas. Ona zaborila hlavu do vankúša a pritiahla si kolená k brade. Všimol si, že sa celá trasie. Pokojným hlasom povedal: „Čo je? Čo sa deje moja maličká?‟ Neodpovedala. Po prvýkrát za celý čas čo sú spolu sa jej bál dotknúť. „Sarah, miláčik. Čo sa deje? Máme tak krásny zvláštny vzťah. Nechcem, aby ho niečo narušilo. Musíš mi to povedať.‟ Ona zavzlykala.
Emanuel sa bál, vzťah s ňou bol skvelý. Bol si istý, že jej dáva lásku a ovláda ju tak, ako to ona potrebuje. Bývali spolu už skoro rok. Ani raz sa nepohádali.
„Tlačím ťa do niečoho, alebo je niečo príliš intenzívne?‟ spýtal sa. Sarah pokrútila hlavou.
„Tak som bol k tebe príliš mäkký? Chcela by si, aby som bol prísnejší?‟ opäť pokrútila hlavou.
Emanuela už nič nenapadalo, nepoznal dôvod jej správania. Vedel, že nezabudol na jej narodeniny a prvé výročie nasadenia Sarahinho obojku oslávili pred pár týždňami romantickou večerou.
„Snáď som ti nemohol až tak moc ublížiť?‟ Ona ďalej mlčala.
Položil ruku na jej rameno a pevným ťahom ju otočil k sebe, ona však pevne držala zovreté viečka. Ležala bez pohnutia.
Už mal toho mlčania dosť a tak povedal: „Mám ísť po rákosku?‟ Rákosku používal iba keď Sarah robila naozaj zlobu, alebo niečo pokazila a vyslúžila si tak trest. Dobre vedela, že rákoska nebola nikdy za odmenu. „Viem, ako veľmi to rákoskou bolí, zhovievavý určite nebudem.‟
O pár sekúnd otvorila oči. „Tak, a teraz mi povedz čo sa stalo. Neprestanem pokiaľ sa mi neotvoríš a neodhalíš mi svoje najtajnejšie myšlienky.‟ povedal Emanuel.
Sarah si niečo zamumlala popod noc. „Čože? Nič som nepočul.‟ povedal.
Sarah odpovedala: „Hmmm...‟
„Hovorila si, Olympia?‟ Sarah smutne prikývla. Emanuel si povzdychol, spomenul si na to keď jej po prvýkrát povedal ako veľmi túži po Olympii, vedel, že jej to nerobí dobre. Bola proti. Ale Pánom bol predsa on. So Sarah spísal otrockú zmluvu. A navyše, bol si istý, že sa za pár dní určite upokojí.
„Dúfam, že na ňu nežiarliš?‟ povedal Emanuel.
„Prečo by som nemala,‟ odpovedala Sarah. „Väčšinu času tráviš s ňou. Odkedy ju máš, tak sa mi nevenuješ.‟
„No tak, maličká. Ty si predsa jediná. Vieš, že inú subinku než teba nikdy mať nebudem a tak to zostane. Si moje všetko.‟
„Ale ja nemám pocit, akoby som bola tvoje všetko. Pozri sa koľko peňazí si do nej vrazil. So mnou sa to nedá ani porovnať.‟ povedala nahnevane Sarah
Mala pravdu. Bol Olympiou posadnutý. „Je mi to ľúto. To predsa neznamená, že by som si ťa vážil menej ako ju.‟
„Ja nechápem čo na nej vidíš.‟
„Ako to môžeš tak povedať? Je ozaj krásna a tak vzrušujúca. Bola to láska na prvý pohľad. Cítim sa vďaka nej tak mocný. Je tak...‟
„Je nebezpečná,‟ dodala Sarah. „Nechcem, aby sa ti niečo stalo.‟ „Viem, čo robím Sarah,‟ povedal Emanuel. „Musíš mi proste len veriť.‟ Sarah sa znova začala triasť a začala hovoriť: „Ale ja som chcela byť tvojou jedinou. Kiežby si ju sem nikdy neťahal...‟
„Pozri sa subinka moja, myslím si, že už som ti to vysvetlil, keď som ti ju prvýkrát ukázal. Napokon, môžem si robiť čo chcem. Je to aj v zmluve, ktorú si podpísala. Pamätáš si? Môžem uspokojovať svoje chúťky, ako chcem.‟ „Áno, Pane.‟ odpovedala Sarah smutne. Vedela, že moc má on ale aj tak sa nemohla ubrániť slzám. „V zmluve sa tiež píše, že pokiaľ sa rozhodneš niekoho zobrať k nám, musíš na mňa pritom brať ohľad.‟ Schúlila sa do klbka a plakala ďalej. „Mám pocit, akoby som ťa stratila.‟ nariekala, „Teraz si iba jej!‟ dohovorila Sarah.
„Sarah, to už preháňaš,‟ Emanuel toho už mal akurát tak dosť.
„Nakoniec, veď Olympia je len motorka.‟
„Sarah!‟zvýšil hlas. Ona zaborila hlavu do vankúša a pritiahla si kolená k brade. Všimol si, že sa celá trasie. Pokojným hlasom povedal: „Čo je? Čo sa deje moja maličká?‟ Neodpovedala. Po prvýkrát za celý čas čo sú spolu sa jej bál dotknúť. „Sarah, miláčik. Čo sa deje? Máme tak krásny zvláštny vzťah. Nechcem, aby ho niečo narušilo. Musíš mi to povedať.‟ Ona zavzlykala.
Emanuel sa bál, vzťah s ňou bol skvelý. Bol si istý, že jej dáva lásku a ovláda ju tak, ako to ona potrebuje. Bývali spolu už skoro rok. Ani raz sa nepohádali.
„Tlačím ťa do niečoho, alebo je niečo príliš intenzívne?‟ spýtal sa. Sarah pokrútila hlavou.
„Tak som bol k tebe príliš mäkký? Chcela by si, aby som bol prísnejší?‟ opäť pokrútila hlavou.
Emanuela už nič nenapadalo, nepoznal dôvod jej správania. Vedel, že nezabudol na jej narodeniny a prvé výročie nasadenia Sarahinho obojku oslávili pred pár týždňami romantickou večerou.
„Snáď som ti nemohol až tak moc ublížiť?‟ Ona ďalej mlčala.
Položil ruku na jej rameno a pevným ťahom ju otočil k sebe, ona však pevne držala zovreté viečka. Ležala bez pohnutia.
Už mal toho mlčania dosť a tak povedal: „Mám ísť po rákosku?‟ Rákosku používal iba keď Sarah robila naozaj zlobu, alebo niečo pokazila a vyslúžila si tak trest. Dobre vedela, že rákoska nebola nikdy za odmenu. „Viem, ako veľmi to rákoskou bolí, zhovievavý určite nebudem.‟
O pár sekúnd otvorila oči. „Tak, a teraz mi povedz čo sa stalo. Neprestanem pokiaľ sa mi neotvoríš a neodhalíš mi svoje najtajnejšie myšlienky.‟ povedal Emanuel.
Sarah si niečo zamumlala popod noc. „Čože? Nič som nepočul.‟ povedal.
Sarah odpovedala: „Hmmm...‟
„Hovorila si, Olympia?‟ Sarah smutne prikývla. Emanuel si povzdychol, spomenul si na to keď jej po prvýkrát povedal ako veľmi túži po Olympii, vedel, že jej to nerobí dobre. Bola proti. Ale Pánom bol predsa on. So Sarah spísal otrockú zmluvu. A navyše, bol si istý, že sa za pár dní určite upokojí.
„Dúfam, že na ňu nežiarliš?‟ povedal Emanuel.
„Prečo by som nemala,‟ odpovedala Sarah. „Väčšinu času tráviš s ňou. Odkedy ju máš, tak sa mi nevenuješ.‟
„No tak, maličká. Ty si predsa jediná. Vieš, že inú subinku než teba nikdy mať nebudem a tak to zostane. Si moje všetko.‟
„Ale ja nemám pocit, akoby som bola tvoje všetko. Pozri sa koľko peňazí si do nej vrazil. So mnou sa to nedá ani porovnať.‟ povedala nahnevane Sarah
Mala pravdu. Bol Olympiou posadnutý. „Je mi to ľúto. To predsa neznamená, že by som si ťa vážil menej ako ju.‟
„Ja nechápem čo na nej vidíš.‟
„Ako to môžeš tak povedať? Je ozaj krásna a tak vzrušujúca. Bola to láska na prvý pohľad. Cítim sa vďaka nej tak mocný. Je tak...‟
„Je nebezpečná,‟ dodala Sarah. „Nechcem, aby sa ti niečo stalo.‟ „Viem, čo robím Sarah,‟ povedal Emanuel. „Musíš mi proste len veriť.‟ Sarah sa znova začala triasť a začala hovoriť: „Ale ja som chcela byť tvojou jedinou. Kiežby si ju sem nikdy neťahal...‟
„Pozri sa subinka moja, myslím si, že už som ti to vysvetlil, keď som ti ju prvýkrát ukázal. Napokon, môžem si robiť čo chcem. Je to aj v zmluve, ktorú si podpísala. Pamätáš si? Môžem uspokojovať svoje chúťky, ako chcem.‟ „Áno, Pane.‟ odpovedala Sarah smutne. Vedela, že moc má on ale aj tak sa nemohla ubrániť slzám. „V zmluve sa tiež píše, že pokiaľ sa rozhodneš niekoho zobrať k nám, musíš na mňa pritom brať ohľad.‟ Schúlila sa do klbka a plakala ďalej. „Mám pocit, akoby som ťa stratila.‟ nariekala, „Teraz si iba jej!‟ dohovorila Sarah.
„Sarah, to už preháňaš,‟ Emanuel toho už mal akurát tak dosť.
„Nakoniec, veď Olympia je len motorka.‟
