-Dnes mam pre teba prekvapenie, oblec si tie biele saty na specialne prilezitosti, ktore som chcel, aby si si doniesla - len tie saty, nic navyse! -povedal a ja som ho ako naprogramovana posluchla, hoci sme sa poznali kratko, robila som to automaticky.
Ked som bola pripravena, pristupil zo zadu, zazipsoval mi saty a netusim odkial vybral bielu hodvabnu satku a nasadil mi ju na oci. Najprv som trosku zaprotestovala, necakala som to. Vravim si… ok prekvapko, Panko je romantik… zasmiala som sa v duchu z trapne-gycovej situacie.
Chvilu som cakala, co sa bude diat, pocula som, ako sa otvorili dvere a cvaknutie karty od hotelovej izby, ktora zhasla vsetky spotrebice - odchadzame? Takto? Panika. Saty mi sice zakryvaju cele telo od ramien az po stehna, ale pod nimi som uplne naha, bez podprsenky a naboso. Chcela som nieco povedat, ale v tej chvili som ucitila trhnutie za ruku. On ma fakt berie na hotelovu chodbu - takto. Keby len na chodbu… cinknutie vytahu, vchadzame.
Pocity uzkosti sa miesali s akymsi prijemnym steklenim v podbrusku, motyliky so strachom, mozog bojoval s mojim medzinozim. Vravim si - chvalabohu aspon, ze sme sami. V tom vytah zastavil a otvorili sa dvere. Moj Pan pozdravil -Dobry vecer.
-Dobry veceeer -ozvalo sa z muzskych a zenskych ust.
Doparoma niekto pristupil k nam do vytahu. Nezmohla som sa ani na slovo, v hrdle hrca, v krku mi busilo srdce, v tvari rumen, medzi nohami zivo. Tych par sekund vo vytahu sa zdala vecnost, krvi by sa mi nedorezali. Mozog vravi - si uplne naha a bosa, len v satach, so satkou na ociach vo vytahu, s niekym koho poznas dokopy 24 hodin? a navyse s nejakymi turistami z hotela. Co si musia mysliet, co si pomyslia, ked ma stretnu? ja vlastne ani nebudem vediet, kto to je? Nikto nic nevravi - asi im to pride prirodzene, musim vyzerat ako nejaka stetka, urcite si ma obzeraju…
Vytah znovu zastal. Pan ma chytil za ruku a vyviedol von z mojej siene hanby.
-Dovidenia, pekny vecer -zaprial za sebou starsiemu paru. Znamena to, ze nie sme na recepcii? na ktorom poschodi sme vystupili? kam do slaka ideme? tisic otazok, ale ja viem, ze sa nemam pytat, pokazila by som to. Ved navstevu vo vytahu mam za sebou, co moze byt horsie.
Pocujem otvorenie vrzgajucich dveri. Uz necitim pod nohami hotelovy koberec, vchadzame do nejakej miestnosti s drevenou podlahou, su to studene parkety - jasne to citim cez chodidla. Aj akustika miestnosti sa zmenila. Presli sme par krokov a zastavil ma. Ticho. Hlavou mi bezi tristo myslienok za sekundu. Kde sme? Co ma toto znamenat? Pocujem ako kraca odomna dalej, zatvara vrzgajuce dvere, prichadza naspat ku mne, cestou sa pri niecom zastavi. Obisiel ma zpredu, priblizil sa ku mne a zasepkal -Doveruj mi.
Presiel palcom jeho horucej ruky moje pery. Hned by som mu bozkala dlan, ale ovladala som sa. Zrazu som pocula zips na satach, rozipsoval ma a saty spadli na zem. Mozog mi vypina, busenie srdca v krku, prestavam citit zimu od noh, odrazu je tu strasne teplo. Uvedomujem si, ze som uplne naha, niekde v hotelovej…hale? sale? kongresovej miestnosti? Neskusam namietat, nechavam sa viest tymito pocitmi, pocitmi neistoty a zaroven dovery, pocitmi slobody a zaroven zovretia. Pan ma drzi za ruku a taha saty z pod noh. Okolo clenkov mi prechadza chladny hodvab - viaze mi nohy k sebe. To iste pocitujem na zapestiach. On je sialeny, co ak je to magor? taky, ako ze tej poviedky od Worlonka, ved ho ani nepoznam. Mozog si ide svoje. Co ak su tu v hale ludia a pozeraju na mna a toto je zaciatok mojej popravy? hmm tak krasne Edit, vela stastia, posrala si to, zase si naletela - psychopatovi. Dobrovolne si sa dala zviazat - gratulujem si - tak kto je tu psychopat? Aspon keby som si ja sprosta pred vecerou nieco vypila, aby som to nevnimala. Takto vnimam kazdy jeden pocit strasne intenzivne.
Sled myslienok mi prerusil skleneny objekt v mojich rukach - do ruk mi vklada pohar, pohar na sekt. Konecne, moje prosby boli vyslisane. Uz mi to nepride gycove a uz sa ani nesmejem.
-Nezlakni sa - ozve sa. V tom pocut silny vystrel. Zlakla som sa, zachvela, dalsie myslienky. Tisic myslienok. Pocujem, ako mi vino tecie do pohara.
-Pi.
Naha, bosa, v hotelovej hale, zviazane ruky, nohy, na ociach satka, v ruke pohar s vinom … pekne predstavenie vravim si, napijem sa. Sekt sa tlaci do kazdej medzizubnej medzery, steka ladne po jazyku a v hrdle hasi horucu liahen, ktoru vyrobilo moje srdce a mozog. Opantava ma, uz prvym duskom sa alkohol vstrebava do zil a ja citim uvolnenie. Uvolnenie napriek tomu, ze som sputana.
V tom sa ozve klavir. Prelaknem sa, valia sa dalsie otazky, chcem uz nieco povedat, pocujem prve tony, jednoduchu melodiu, v molovej tonine sa strieda staccatovy waltz s variaciami a plnymi akordmi. Trva to asi 2-3 minuty, ale ja som bezpochyby niekde v inej dimenzii, mimo reality, v jeho realite, v jeho virtualnej realite, urcite je to len sen.
Dohral, pristupil ku mne, oslobodil mi nohy, ruky a zhodil satku z oci. Zrazu moje zmysly zacali nasavat informacie. Presvetlena velka miestnost s prazdnymi stolickami, ja s mojim Panom na podiu uprostred, okolo nas na zemi biele satky, vino, pohare.
-Teraz je rad na tebe Edit.
Kym som sa stihla spamatat uz som klacala pred klavirom - naha, bosa, stastna. Stastna, ze mozem hrat pre mojho Pana.
-Nevadi mi, ze to bude bez dynamiky. Hlavne hraj.
Usadil sa na stolicku v prvom rade, popijal vino a uzival si ma. A ja som si uzivala jeho - jeho zmysel pre dokonalost, pre detail, jeho intelekt, hlbku, nenormalny pokoj a zaroven vasen.
Podobnost postav s realnymi osobami je cisto nahodna. Tato situacia sa naozaj nikdy realne nestala.
Ked som bola pripravena, pristupil zo zadu, zazipsoval mi saty a netusim odkial vybral bielu hodvabnu satku a nasadil mi ju na oci. Najprv som trosku zaprotestovala, necakala som to. Vravim si… ok prekvapko, Panko je romantik… zasmiala som sa v duchu z trapne-gycovej situacie.
Chvilu som cakala, co sa bude diat, pocula som, ako sa otvorili dvere a cvaknutie karty od hotelovej izby, ktora zhasla vsetky spotrebice - odchadzame? Takto? Panika. Saty mi sice zakryvaju cele telo od ramien az po stehna, ale pod nimi som uplne naha, bez podprsenky a naboso. Chcela som nieco povedat, ale v tej chvili som ucitila trhnutie za ruku. On ma fakt berie na hotelovu chodbu - takto. Keby len na chodbu… cinknutie vytahu, vchadzame.
Pocity uzkosti sa miesali s akymsi prijemnym steklenim v podbrusku, motyliky so strachom, mozog bojoval s mojim medzinozim. Vravim si - chvalabohu aspon, ze sme sami. V tom vytah zastavil a otvorili sa dvere. Moj Pan pozdravil -Dobry vecer.
-Dobry veceeer -ozvalo sa z muzskych a zenskych ust.
Doparoma niekto pristupil k nam do vytahu. Nezmohla som sa ani na slovo, v hrdle hrca, v krku mi busilo srdce, v tvari rumen, medzi nohami zivo. Tych par sekund vo vytahu sa zdala vecnost, krvi by sa mi nedorezali. Mozog vravi - si uplne naha a bosa, len v satach, so satkou na ociach vo vytahu, s niekym koho poznas dokopy 24 hodin? a navyse s nejakymi turistami z hotela. Co si musia mysliet, co si pomyslia, ked ma stretnu? ja vlastne ani nebudem vediet, kto to je? Nikto nic nevravi - asi im to pride prirodzene, musim vyzerat ako nejaka stetka, urcite si ma obzeraju…
Vytah znovu zastal. Pan ma chytil za ruku a vyviedol von z mojej siene hanby.
-Dovidenia, pekny vecer -zaprial za sebou starsiemu paru. Znamena to, ze nie sme na recepcii? na ktorom poschodi sme vystupili? kam do slaka ideme? tisic otazok, ale ja viem, ze sa nemam pytat, pokazila by som to. Ved navstevu vo vytahu mam za sebou, co moze byt horsie.
Pocujem otvorenie vrzgajucich dveri. Uz necitim pod nohami hotelovy koberec, vchadzame do nejakej miestnosti s drevenou podlahou, su to studene parkety - jasne to citim cez chodidla. Aj akustika miestnosti sa zmenila. Presli sme par krokov a zastavil ma. Ticho. Hlavou mi bezi tristo myslienok za sekundu. Kde sme? Co ma toto znamenat? Pocujem ako kraca odomna dalej, zatvara vrzgajuce dvere, prichadza naspat ku mne, cestou sa pri niecom zastavi. Obisiel ma zpredu, priblizil sa ku mne a zasepkal -Doveruj mi.
Presiel palcom jeho horucej ruky moje pery. Hned by som mu bozkala dlan, ale ovladala som sa. Zrazu som pocula zips na satach, rozipsoval ma a saty spadli na zem. Mozog mi vypina, busenie srdca v krku, prestavam citit zimu od noh, odrazu je tu strasne teplo. Uvedomujem si, ze som uplne naha, niekde v hotelovej…hale? sale? kongresovej miestnosti? Neskusam namietat, nechavam sa viest tymito pocitmi, pocitmi neistoty a zaroven dovery, pocitmi slobody a zaroven zovretia. Pan ma drzi za ruku a taha saty z pod noh. Okolo clenkov mi prechadza chladny hodvab - viaze mi nohy k sebe. To iste pocitujem na zapestiach. On je sialeny, co ak je to magor? taky, ako ze tej poviedky od Worlonka, ved ho ani nepoznam. Mozog si ide svoje. Co ak su tu v hale ludia a pozeraju na mna a toto je zaciatok mojej popravy? hmm tak krasne Edit, vela stastia, posrala si to, zase si naletela - psychopatovi. Dobrovolne si sa dala zviazat - gratulujem si - tak kto je tu psychopat? Aspon keby som si ja sprosta pred vecerou nieco vypila, aby som to nevnimala. Takto vnimam kazdy jeden pocit strasne intenzivne.
Sled myslienok mi prerusil skleneny objekt v mojich rukach - do ruk mi vklada pohar, pohar na sekt. Konecne, moje prosby boli vyslisane. Uz mi to nepride gycove a uz sa ani nesmejem.
-Nezlakni sa - ozve sa. V tom pocut silny vystrel. Zlakla som sa, zachvela, dalsie myslienky. Tisic myslienok. Pocujem, ako mi vino tecie do pohara.
-Pi.
Naha, bosa, v hotelovej hale, zviazane ruky, nohy, na ociach satka, v ruke pohar s vinom … pekne predstavenie vravim si, napijem sa. Sekt sa tlaci do kazdej medzizubnej medzery, steka ladne po jazyku a v hrdle hasi horucu liahen, ktoru vyrobilo moje srdce a mozog. Opantava ma, uz prvym duskom sa alkohol vstrebava do zil a ja citim uvolnenie. Uvolnenie napriek tomu, ze som sputana.
V tom sa ozve klavir. Prelaknem sa, valia sa dalsie otazky, chcem uz nieco povedat, pocujem prve tony, jednoduchu melodiu, v molovej tonine sa strieda staccatovy waltz s variaciami a plnymi akordmi. Trva to asi 2-3 minuty, ale ja som bezpochyby niekde v inej dimenzii, mimo reality, v jeho realite, v jeho virtualnej realite, urcite je to len sen.
Dohral, pristupil ku mne, oslobodil mi nohy, ruky a zhodil satku z oci. Zrazu moje zmysly zacali nasavat informacie. Presvetlena velka miestnost s prazdnymi stolickami, ja s mojim Panom na podiu uprostred, okolo nas na zemi biele satky, vino, pohare.
-Teraz je rad na tebe Edit.
Kym som sa stihla spamatat uz som klacala pred klavirom - naha, bosa, stastna. Stastna, ze mozem hrat pre mojho Pana.
-Nevadi mi, ze to bude bez dynamiky. Hlavne hraj.
Usadil sa na stolicku v prvom rade, popijal vino a uzival si ma. A ja som si uzivala jeho - jeho zmysel pre dokonalost, pre detail, jeho intelekt, hlbku, nenormalny pokoj a zaroven vasen.
Podobnost postav s realnymi osobami je cisto nahodna. Tato situacia sa naozaj nikdy realne nestala.
