Je o nej, bola pre ňu, nebude inde, vidí sa v nej, je iná, ostali sme dobrí priatelia, život to tak chcel.
PRÍTOMNOSŤ TELEFONÁT
,,Zvoníš!''
,,Ach áno, ďakujem. Zoberiem si hovor vedľa, prepáč.''
,,V pohode,'' odpovedala cez čarokrásny úsmev.
,,Čo sa deje Miňo?''
,,To sa pýtam ja, ako to s tebou vyzerá, pravdu! Vieš, že si to skôr či neskôr overím. Do riti, mal si mi zavolať!''
,,V poriadku, sorry. Teraz nemôžem hovoriť.''
,,To nemyslíš vážne? Si s ňou?''
,,Nebudem ti klamať, vyzerá to tak že áno.''
,,No pekne. Nebodaj na drinku?''
,,Samozrejme…''
,,To chceš šoférovať pod vplyvom?''
,,Hahaha, nealko, vieš že nepijem.''
,,Ale ona občas áno…''
,,Zbadal som, ale zatiaľ je v pohode.''
,,Nechám Ťa na pár minút bez dozoru a už mi robíš vrásky na čele, kámo."
,,Vadí Ti to?''
,,Nie, nie čosi. Vieš že som šťastne rozvedený a šťastné zasnúbený.''
,,No ako Ťa poznám…''
,,No čo, ako čo?''
,,Už som ticho.''
,,Hmm, sympatická, výborne vyzerá, tiež rozvedená ako ja a za vodou. Dobre už mlčím, som Ťa podjebkal čooo?''
,,V rámci normy, však Ťa poznám…,'' v duchu som si pomyslel:,, Ty chuju.''
,,Trafil som po klinci?''
,,Priamo po hlavičke…''
,,Dobre, ozvi sa mi zajtra, ja si tvoje nálezy prejdem osobne s pani doktorkou.''
,,Ok, zvoníme.''
,,Ale bacha, nech je zajtra k svetu a plne funkčná na oddelení. Maj sa.''
,,Nazdar!''
NIEČO CEZ HODINU DOZADU PRED TELEFONÁTOM
,,No dobre, vieš na čom si. Čo som našla a ďalší postup. Ešte tie testy nanovo.''
Pravdu povedané, nedokázal som vypľuť zo seba ani hlások. Cítil som len jednu veľkú hrču v hrdle.
,,Ešte neumieraš, hlavu hore,'' usmiala sa a nevinne mi zavadila rukou po šiji.
Povzdychol som a chrapľavým hlasom odpovedal mne typicky:,, Veď hej.''
,,Že, žijete pane. Dychaj!'' usmiala sa.
To som nemohol dať len tak, pozrel som sa je priamo do unavených očí. Čakal som jediné, aby nesklopila zrak. Stalo sa, práve naopak, opätovala pohľad:,,Bingo!''
,,Je už dosť neskoro, ponahľaš sa?''
,,Nie,nie, potrebujem vyčistiť hlavu.''
,,To sa dá v dnešnej dobe?''
,,Dá aj nedá, prečo?''
,,Len tak…,''znovu nahodila úsmev ale iný ako predtým.
,,Neboj sa, som si ťa prelustrovala, si predsa Milanova tlačenka, a riaditeľova prosba je mi rozkazom, že pane…''
V duchu som si myslel, čo ten Miňo zase trepal. Jemu sa huba nezavrie nikdy, vytrepe aj to čo nevie…
,,A čo také si sa dozvedela? Pani doktorka?''nedalo mi podpichnuť…
,,Kadečo...pozývam Ťa, mám svoje miesto kde chodievam. Môže byť?''
,,Fuuú,'''predbehla ma.
,,Ok, na prvý Ty, na druhý ja.''
,,Dobre, poznáš Banskú?''
,,Áno aj nie…''
,,Nebudeme to komplikovať, že ma vezmeš autom ty? Ak ti to nebude vadiť.''
,,Nie.''
,,Zavolám známej, tá mi moje auto vyzdvihne. Ráno aspoň nepôjdem taxíkom.''
Ma picne ale z iného, to jej ,,že,, niekedy odporné a zároveň príjemné…
,,Dočkám Ťa dole na recepcii.''
,,Daj mi polhodinu, urobím prvotnú očistu a prezliekačku.''
,,Rýchla,'' ešte som nebol ani vonku z miestnosti a oblečko od pása nahor už bolo dolu. Pozrela na mňa a dala: ,,Však pracujem, nech nečakáš dlho.''
,,Latexové body,'' predpokladám.
,,Fajné, tak dole,'' to som nečakal. A zavrel dvere.
Počul som len slabnúce ale výrazné:,,Ďakujem''...
,,Už som, koľko mi trvalo toto moje devastačné náhlenie, že nie dlho? Však si stále hľadel na hodinky?''
,,Boha, zase to jej že?'' pomyslel som si. Som sa usmial, a odpoveda: ,,Ja neviem, asi trikrát som sa pozrel na hodinky a krát 5 minut…''
,,Dobre, dobre som dobrá. Ideme!''
,,Naviguj ma pani doktorka…''
,,Môžeš prestať s tou pani doktorkou?''
,,Jeho, tak Ti budem vykať?
,,Nie, nie zatiaľ neurčito, chcem oficiálne zoznámenie. No aký chytrí, že pánko...ale może byť, aj sa teším na oficiality, haha. Neusmievam sa…''
,,Neusmievaš?, vidím.''
,,Tu zaparkuj, je voľné a podnik je tam a ja bývam cez ulicu na druhej strane...jednoduché, že…''
Teraz sa usmiala a vedela že možno budem na jej vyjadrovanie reagovať...
Aj som svojský zareagoval: ,,,Že perfektné…,'' s kamennou tvárou som na ňu vychŕlil:,,Si prvá na rade!''
Hľadela na mňa a nevedela čo má povedať, mali by ste vydieť jej výraz v tvári.
,,Čo? Veď áno, si ma normálne dostal.''
,,Kľud, teším sa na zoznámenie, vieš tie oficiality a tak…''
,,Haha, typicky chlap, že. Ale klamala by som aj ja…''
,,Tu budeme?''
,,Áno môže byť.''
,,Zvoníš!''
,,Ach áno, ďakujem. Zoberiem si hovor vedľa, prepáč.''
Bol to krátky okamih, registroval som len že prišla barmanka a oslovila ju…
PRÍTOMNOSŤ PO TELEFONÁTE
,,Vybavené?''
,,Áno, Miňo.''
,,Haha, trefa. Tipla som si, že to bude on.''
,,Objednala si?''
,,Že váhaš, k spokojnosti...však sa usmievam.''
,,Ja sa tiež usmievam, ako Ťa oslovila tá barmanka? Či som počul dobre…''
,,Sluch máš dobrý, že. Uši nemáš choré,'' vážne dodala. A jemne ma pohladila po ruke a šepla do ucha:,,Chcem sa zoznámiť neznámy muž, prosím…''
,,Môžme, chceš oficiálne alebo neoficiálne? Neznáma pani? Objednal som ja, v druhom kole.''
,,Jeho, ďakujem. Môžem?''
,,Čo či môžeš?''
,,Ach, predsa ja som…,'' nedopovedala a vyjadrila to dlhým bozkom.
,,Môžem teraz ja?''
,,Skús, či vieš ako,'' chvela sa jej ruka.
Len jemno som som si ju pritiahol k telu, hryzol zubami do pery a pohladil tlakom dlane ruky jej krk, iba pár sekúnd tlaku…
,,Ach,'' vzdychla a spozornela. Zdvihla oči na úroveň mojich, prešla prstom po krvácajúcej pere.
,,Tak takto to máš rád?''
,,A čo myslíš?''
,,Áno?''
,,Áno aj.''
,,Dáme ďalšie kolo, vieš že si porušil svoje pravidlo o alkohole,vieš, že?''
Pozrel som sa jej do očí a odveti:,,Yes. Nič len yes.''
,,Vieš, tá baba, barmanka je moja...''
,,Pochopil som, podľa toho ako Ťa oslovila.''
,,Prepáč, bola to moja chyba. Mala som ju upozorniť,že sme tu spolu.''
,,Nevadí, nič sa nedeje.''
,,Bože, som hrozná, však?''
,,Nie, nie. Neriešme to. Sme tu spolu. A….''
,,Ďakujem, ja som tu s tebou, sakra som to domotala, haha proste si mi motol hlavu a chcela som byť s tebou…''
,,Prečo som tu potom ja? Asi?''
,,Som ti sympatická, že? Haá?''
Neodpovedal som...
,,Páčiš sa mi, hneď ako som Ťa uvidela. Môže byť moja odpoveď?''
,,Ooó ďakujem, cítim to isté, vieš…''
,,Zaskočil si ma, ja som myslela, že si uplne normálny muž, no prepáč vieš ako som to myslela…''
,,Viem, a tebe to vadí?''
,,Bože, nie. Ja to tak milujem…Prespíš u mňa, nepôjdeš na hotel prosím, však?''
,,Naozaj chceš?''
,,Chcem. Možno si toho máme čo povedať, alebo nie? Povedz ty.''
PRÍTOMNOSŤ TELEFONÁT
,,Zvoníš!''
,,Ach áno, ďakujem. Zoberiem si hovor vedľa, prepáč.''
,,V pohode,'' odpovedala cez čarokrásny úsmev.
,,Čo sa deje Miňo?''
,,To sa pýtam ja, ako to s tebou vyzerá, pravdu! Vieš, že si to skôr či neskôr overím. Do riti, mal si mi zavolať!''
,,V poriadku, sorry. Teraz nemôžem hovoriť.''
,,To nemyslíš vážne? Si s ňou?''
,,Nebudem ti klamať, vyzerá to tak že áno.''
,,No pekne. Nebodaj na drinku?''
,,Samozrejme…''
,,To chceš šoférovať pod vplyvom?''
,,Hahaha, nealko, vieš že nepijem.''
,,Ale ona občas áno…''
,,Zbadal som, ale zatiaľ je v pohode.''
,,Nechám Ťa na pár minút bez dozoru a už mi robíš vrásky na čele, kámo."
,,Vadí Ti to?''
,,Nie, nie čosi. Vieš že som šťastne rozvedený a šťastné zasnúbený.''
,,No ako Ťa poznám…''
,,No čo, ako čo?''
,,Už som ticho.''
,,Hmm, sympatická, výborne vyzerá, tiež rozvedená ako ja a za vodou. Dobre už mlčím, som Ťa podjebkal čooo?''
,,V rámci normy, však Ťa poznám…,'' v duchu som si pomyslel:,, Ty chuju.''
,,Trafil som po klinci?''
,,Priamo po hlavičke…''
,,Dobre, ozvi sa mi zajtra, ja si tvoje nálezy prejdem osobne s pani doktorkou.''
,,Ok, zvoníme.''
,,Ale bacha, nech je zajtra k svetu a plne funkčná na oddelení. Maj sa.''
,,Nazdar!''
NIEČO CEZ HODINU DOZADU PRED TELEFONÁTOM
,,No dobre, vieš na čom si. Čo som našla a ďalší postup. Ešte tie testy nanovo.''
Pravdu povedané, nedokázal som vypľuť zo seba ani hlások. Cítil som len jednu veľkú hrču v hrdle.
,,Ešte neumieraš, hlavu hore,'' usmiala sa a nevinne mi zavadila rukou po šiji.
Povzdychol som a chrapľavým hlasom odpovedal mne typicky:,, Veď hej.''
,,Že, žijete pane. Dychaj!'' usmiala sa.
To som nemohol dať len tak, pozrel som sa je priamo do unavených očí. Čakal som jediné, aby nesklopila zrak. Stalo sa, práve naopak, opätovala pohľad:,,Bingo!''
,,Je už dosť neskoro, ponahľaš sa?''
,,Nie,nie, potrebujem vyčistiť hlavu.''
,,To sa dá v dnešnej dobe?''
,,Dá aj nedá, prečo?''
,,Len tak…,''znovu nahodila úsmev ale iný ako predtým.
,,Neboj sa, som si ťa prelustrovala, si predsa Milanova tlačenka, a riaditeľova prosba je mi rozkazom, že pane…''
V duchu som si myslel, čo ten Miňo zase trepal. Jemu sa huba nezavrie nikdy, vytrepe aj to čo nevie…
,,A čo také si sa dozvedela? Pani doktorka?''nedalo mi podpichnuť…
,,Kadečo...pozývam Ťa, mám svoje miesto kde chodievam. Môže byť?''
,,Fuuú,'''predbehla ma.
,,Ok, na prvý Ty, na druhý ja.''
,,Dobre, poznáš Banskú?''
,,Áno aj nie…''
,,Nebudeme to komplikovať, že ma vezmeš autom ty? Ak ti to nebude vadiť.''
,,Nie.''
,,Zavolám známej, tá mi moje auto vyzdvihne. Ráno aspoň nepôjdem taxíkom.''
Ma picne ale z iného, to jej ,,že,, niekedy odporné a zároveň príjemné…
,,Dočkám Ťa dole na recepcii.''
,,Daj mi polhodinu, urobím prvotnú očistu a prezliekačku.''
,,Rýchla,'' ešte som nebol ani vonku z miestnosti a oblečko od pása nahor už bolo dolu. Pozrela na mňa a dala: ,,Však pracujem, nech nečakáš dlho.''
,,Latexové body,'' predpokladám.
,,Fajné, tak dole,'' to som nečakal. A zavrel dvere.
Počul som len slabnúce ale výrazné:,,Ďakujem''...
,,Už som, koľko mi trvalo toto moje devastačné náhlenie, že nie dlho? Však si stále hľadel na hodinky?''
,,Boha, zase to jej že?'' pomyslel som si. Som sa usmial, a odpoveda: ,,Ja neviem, asi trikrát som sa pozrel na hodinky a krát 5 minut…''
,,Dobre, dobre som dobrá. Ideme!''
,,Naviguj ma pani doktorka…''
,,Môžeš prestať s tou pani doktorkou?''
,,Jeho, tak Ti budem vykať?
,,Nie, nie zatiaľ neurčito, chcem oficiálne zoznámenie. No aký chytrí, že pánko...ale może byť, aj sa teším na oficiality, haha. Neusmievam sa…''
,,Neusmievaš?, vidím.''
,,Tu zaparkuj, je voľné a podnik je tam a ja bývam cez ulicu na druhej strane...jednoduché, že…''
Teraz sa usmiala a vedela že možno budem na jej vyjadrovanie reagovať...
Aj som svojský zareagoval: ,,,Že perfektné…,'' s kamennou tvárou som na ňu vychŕlil:,,Si prvá na rade!''
Hľadela na mňa a nevedela čo má povedať, mali by ste vydieť jej výraz v tvári.
,,Čo? Veď áno, si ma normálne dostal.''
,,Kľud, teším sa na zoznámenie, vieš tie oficiality a tak…''
,,Haha, typicky chlap, že. Ale klamala by som aj ja…''
,,Tu budeme?''
,,Áno môže byť.''
,,Zvoníš!''
,,Ach áno, ďakujem. Zoberiem si hovor vedľa, prepáč.''
Bol to krátky okamih, registroval som len že prišla barmanka a oslovila ju…
PRÍTOMNOSŤ PO TELEFONÁTE
,,Vybavené?''
,,Áno, Miňo.''
,,Haha, trefa. Tipla som si, že to bude on.''
,,Objednala si?''
,,Že váhaš, k spokojnosti...však sa usmievam.''
,,Ja sa tiež usmievam, ako Ťa oslovila tá barmanka? Či som počul dobre…''
,,Sluch máš dobrý, že. Uši nemáš choré,'' vážne dodala. A jemne ma pohladila po ruke a šepla do ucha:,,Chcem sa zoznámiť neznámy muž, prosím…''
,,Môžme, chceš oficiálne alebo neoficiálne? Neznáma pani? Objednal som ja, v druhom kole.''
,,Jeho, ďakujem. Môžem?''
,,Čo či môžeš?''
,,Ach, predsa ja som…,'' nedopovedala a vyjadrila to dlhým bozkom.
,,Môžem teraz ja?''
,,Skús, či vieš ako,'' chvela sa jej ruka.
Len jemno som som si ju pritiahol k telu, hryzol zubami do pery a pohladil tlakom dlane ruky jej krk, iba pár sekúnd tlaku…
,,Ach,'' vzdychla a spozornela. Zdvihla oči na úroveň mojich, prešla prstom po krvácajúcej pere.
,,Tak takto to máš rád?''
,,A čo myslíš?''
,,Áno?''
,,Áno aj.''
,,Dáme ďalšie kolo, vieš že si porušil svoje pravidlo o alkohole,vieš, že?''
Pozrel som sa jej do očí a odveti:,,Yes. Nič len yes.''
,,Vieš, tá baba, barmanka je moja...''
,,Pochopil som, podľa toho ako Ťa oslovila.''
,,Prepáč, bola to moja chyba. Mala som ju upozorniť,že sme tu spolu.''
,,Nevadí, nič sa nedeje.''
,,Bože, som hrozná, však?''
,,Nie, nie. Neriešme to. Sme tu spolu. A….''
,,Ďakujem, ja som tu s tebou, sakra som to domotala, haha proste si mi motol hlavu a chcela som byť s tebou…''
,,Prečo som tu potom ja? Asi?''
,,Som ti sympatická, že? Haá?''
Neodpovedal som...
,,Páčiš sa mi, hneď ako som Ťa uvidela. Môže byť moja odpoveď?''
,,Ooó ďakujem, cítim to isté, vieš…''
,,Zaskočil si ma, ja som myslela, že si uplne normálny muž, no prepáč vieš ako som to myslela…''
,,Viem, a tebe to vadí?''
,,Bože, nie. Ja to tak milujem…Prespíš u mňa, nepôjdeš na hotel prosím, však?''
,,Naozaj chceš?''
,,Chcem. Možno si toho máme čo povedať, alebo nie? Povedz ty.''
,,že si rád