N : "Čo si jej to urobil?!..."
E : "Nina, čo sa to deje?"
N : "Ema, máš..."
H : "Len do toho, opíš jej, čo vidíš! Pokračuj v hre, ktorú si sama začala!"
E : "Nina, čo sa deje!?"
N : (plače)
E : "Kto tam je???"
H : "Ten, kto ti toto spôsobil, Ema."
N : "Ale čo sme urobili?" (intenzívnym plačom)
H : "Prečo by ste mali niečo urobiť? Ste súčasťou hry, ktorú máte vo vlastných rukách. Za nič vás netrestám."
N : "Ale ako to môžeme vyhrať takto?!"
H : "Nepovedal som, že môžete vyhrať obe..."
E : "Čoo?" ... "Ale o čo ide? Prečo nočná mora? Čo máme urobiť?"
H : "Toto ma štve... Nevyjadrujem sa snáď jasne!" (nahnevane) "Nina ti má povedať, čo vidí. Ak nebudete rešpektovať moje pravidlá, ukončím to a vy tu ostanete beznádejne spútané. Dúfam, že vám dochádza, čo by to pre vás znamenalo."
N : "Toto nedám..." (stále uplakaným hlasom)
H : "V tom prípade je akákoľvek nádej stratená."
E : "Nina, nech je to čokoľvek, prosím, povedz to, ja nechcem zomrieť" (zúfalo)
N : "Tam dole... máš..." (plače)
E : "Nina!!!" (skríkla) "Nerev teraz, naozaj, však ma zabiješ!!! Nič ma nebolí, nič necítim, čo tam akože mám?! Nejaké rany po operácii, alebo krv?? Čo tam dopekla je? Hovor!!!"
N : (zmierni plač a má trošku hrubší tón) "Okej, počúvaj ma Ema, neviem, ako je možné, že to necítiš, asi tam máš nejakú anestézu... Ale teda... proste... si tam dole úplne zašitá... Ale si úplne čistá... Ale Ema! My sme prepojené nejakými hadičkami! Ide cez ne krv!"
E : "Naša krv???"
H : "Netvár sa tak hlúpo, Ema... Vieš veľmi dobre, že máte s Ninou úplne rovnakú krvnú skupinu. Prečo to nespraviť zaujímavejším... Tepny jednej sú prepojené so žilami tej druhej mnohými transfúznymi hadičkami. Ako vidíš, Nina, hadičky tvoria dvojice. Využil som protiprúdový systém, aby sa predišlo strate tepla... Ema, to preto si možno začala pociťovať rovnaké vzrušenie..." Tak teda počúvajte. Začnem tým najdôležitejším. Masku nemáš na hlave ako dekoráciu, Ema. Je tesná preto, aby ti nedovolila dýchať, keď ti ju Nina uzavrie. Od toho momentu bude Nina dýchať za obe. Neboj sa, dych sa ti zrýchli automaticky. Takže, Ema, tvojou nesmierne dôležitou úlohou bude čo najmenej vydychovať. Vzduch totiž pomaly unikať z masky bude, no v žiadnom prípade nie naopak, takže podtlak, ktorý by sa ti tým v hrudi vytvoril, by bol veľmi nepríjemný. ...Dúfam, že počúvate, čo hovorím, pretože to nebudem opakovať..."
E : "Nieeee!" (silno sa rozplače)
N : "Zlatko, budem dýchať, ako len budem môcť, dobre? Ale počula si, musíme to urobiť, inak sa odtiaľto nedostaneme..." (upískaným plačlivým hlasom)
H : "Vieš, Nina... vlastne všetko záleží len na tebe. Inak myslíš, že tebe som nedoprial tam dole zopár stehov? Nemám rád zašpinený priestor. Špagát, ktorý máš po svojej pravej ruke je napojený na gumovú vrstvu, ktorá sa po jeho zatiahnutí napne a prikryje Emine ústa aj nos. Zároveň sa spustí 10-minútová časomiera, počas ktorej budete vystavené naozaj obrovskému stresu. Nina... myslím, že je čas..."
N : "Ale čo bude potom? Čo mám urobiť, aby sme sa oslobodili?"
H : "To sa dozvieš až potom, ako vykonáš tento krok. Žiť alebo umrieť. Vyber si..."
E : "Prosím... ešte nie... (udychčane)
N : "Ema, veríš mi? Môžeš sa upokojiť, zadržať dych a snažiť sa nebojovať? Chcem nám obom pomôcť, prosím ťa, zvládni to!"
E : "Nina, vždy som ti dôverovala. Aj keď to nezvládnem, nemám na výber. Urob teda, čo musíš. Zablokuj mi prísun vzduchu a dýchaj ty. Dýchaj zhlboka!"
N : "Idem potiahnuť tú šnúru, dobre?"
E : "Do toho." (odvážnym tónom)
H : "Hmmm... Váš prístup sa mi začína páčiť. Hlavne s rozvahou..."
(Ema sa naposledy intuitívne zhlboka nadýchne, Nina poťahuje za špagát. Ťažkopádne, ale nakoniec niečo zacvakne, spustí sa tikot a Eme niečo náhle pritlačí pery aj nos.)
H : "Teraz máš Emu vo vlastných rukách. Tak, ako si vždy chcela. Cítiš ten pocit zodpovednosti? Oxid uhličitý z jej tela poputuje aj do tvojho a tvoje telo v snahe ho vylúčiť začne podporovať dýchanie. Dokážeš sa o Emu postarať? Dokážeš jej zabezpečiť tú najesenciálnejšiu potrebu? Táto hra je iba o tom. Nič viac a ani nič menej. Ak zlyhá jedna, zlyháte obe."
N : "Čo sa stane po desiatich minútach?"
H : "Ako to mám vedieť, Nina?"
N : "Myslím, ak to vydržíme... čo sa stane potom?" (pomaly sa jej zrýchľuje dych)
H : "Táto hra sa skončí, Nina... Budeš voľná... Budeš môcť svojej sestre vrátiť dych. Ale teraz sa sústreď... Ešte je veľa pred tebou... Pred obomi."
(Frekvencia jej dychu sa rapídne zvyšuje, ide jej znova do plaču, keď vidí, ako guma nad Eminými ústami vytvára priehlbinu od toho, ako sa snaží nadýchnuť. Ema so sebou trhá. Kvôli spútaniu to tak nevidno, ale vydáva veľa drahocennej energie.)
N : "Ema, prosím, skús nepanikáriť. Potrebujeme mať čo najmenšiu spotrebu kyslíka..." (zhlboka predýchava)
E : (Hromadiaci sa CO2 ju núti aspoň vydychovať, no pamätá si slová o tom, čo by sa stalo.)
H : "Toľko zúfalstva a strachu... Toľko odhodlania a obetovania... Dávate najavo to, aké naozaj ste. Preukazujete sa úprimnou sesterskou láskou... A to je pre vás to jediné, ako sa z tunela dostať k svetlu."
N : "Kto si?" (povie tichým hlasom)
H : "Na túto otázku teraz odpoveď nehľadáš, Nina."
...
N : "Emi, neboj sa, vždy sme všetko zvládli" (Upokojuje ju, no má čo robiť so sebou.)
(Nina je veľmi spotená. Prešla už štvrtá minúta a Ema je stále pri vedomí. Všetko vyzerá tak, že Nina so svojím dychom vystačí až do konca.)
N : "Ema, myslím, že to zvládnem, vydrž, už len chvíľu!"
(Ema dá Nine občas najavo, že je v poriadku pomalými sťahmi tela.)
N : "Neboj sa zlatko." (stále jej to hovorí)
...
N : "Emi, už len 2 minúty." (Vidí časomieru po boku televízora. Toho, z ktorého sa online ozýva človek s kapucňou, no sklonenou hlavou, takže nevidno tvár.)
E : "mmmmmmf" (Po dlhom čase aspoň nejaký zvuk, no s ním prichádza aj nechcený silný výdych a Ema začne od tlaku v sterne znovu panikáriť.)
(Nina vidí Emino šklbanie)
N : "Ema, čo sa..." (Nedopovie. Jej telo zachváti zvláštny pocit. Uvedomí si, že sa to podobá orgazmu. To Ema. Je to sčasti príjemné, no zároveň sa cíti, akoby išla omdlieť. Posledných pár sekúnd Nina dostane strach.)
N : "Nie... prosím..." (Hovorí si sama pre seba, veľmi vyčerpaná a šialene zadýchaná.)
H : "Nina, Ema, vaša hra sa práve končí." (Poznamenal hlas vo chvíli, keď na časomiere svietilo červeným posledných 5 sekúnd.)
(V pozadí niečo silo tresne.)
(Šum. Nahrávka končí. Sestry to prežijú a vďaka povoleniu Nininích pút sa dokážu oslobodiť. Ako bol však vyriešený problém s hadičkami a iné komplikácie, je zatiaľ neznáme. Ema s Ninou však vychádzajú von zo starého paneláku. Nie sú ani zamknuté vchodové dvere, preto sa dostanú von. Je asi 5 hodín poobede a schyľuje sa k dažďu. Vedia, že nie sú ďaleko od domova a ako kráčajú domov, spoločne sa držia za plecia. Ema má na sebe plachtu.)
"Ďakujem." (Ozve sa Ema. Nina sa usmeje a skloní hlavu nad jej rameno.)
"Tak teraz sme už doslova pokrvne spojené." (povie milo, veľmi milo)
(Pozrú sa na seba a nastane ticho, veľmi chcú niečo urobiť... nič sa však nestane.)
"Nina?" (čertovsky, ale nesmelo sa pousmeje)
"No?"
"Nemusíš sa nič pýtať rodičov..."
"Hmmmm"
Príbeh Emy a Niny nekončí. Práve naopak. : )
E : "Nina, čo sa to deje?"
N : "Ema, máš..."
H : "Len do toho, opíš jej, čo vidíš! Pokračuj v hre, ktorú si sama začala!"
E : "Nina, čo sa deje!?"
N : (plače)
E : "Kto tam je???"
H : "Ten, kto ti toto spôsobil, Ema."
N : "Ale čo sme urobili?" (intenzívnym plačom)
H : "Prečo by ste mali niečo urobiť? Ste súčasťou hry, ktorú máte vo vlastných rukách. Za nič vás netrestám."
N : "Ale ako to môžeme vyhrať takto?!"
H : "Nepovedal som, že môžete vyhrať obe..."
E : "Čoo?" ... "Ale o čo ide? Prečo nočná mora? Čo máme urobiť?"
H : "Toto ma štve... Nevyjadrujem sa snáď jasne!" (nahnevane) "Nina ti má povedať, čo vidí. Ak nebudete rešpektovať moje pravidlá, ukončím to a vy tu ostanete beznádejne spútané. Dúfam, že vám dochádza, čo by to pre vás znamenalo."
N : "Toto nedám..." (stále uplakaným hlasom)
H : "V tom prípade je akákoľvek nádej stratená."
E : "Nina, nech je to čokoľvek, prosím, povedz to, ja nechcem zomrieť" (zúfalo)
N : "Tam dole... máš..." (plače)
E : "Nina!!!" (skríkla) "Nerev teraz, naozaj, však ma zabiješ!!! Nič ma nebolí, nič necítim, čo tam akože mám?! Nejaké rany po operácii, alebo krv?? Čo tam dopekla je? Hovor!!!"
N : (zmierni plač a má trošku hrubší tón) "Okej, počúvaj ma Ema, neviem, ako je možné, že to necítiš, asi tam máš nejakú anestézu... Ale teda... proste... si tam dole úplne zašitá... Ale si úplne čistá... Ale Ema! My sme prepojené nejakými hadičkami! Ide cez ne krv!"
E : "Naša krv???"
H : "Netvár sa tak hlúpo, Ema... Vieš veľmi dobre, že máte s Ninou úplne rovnakú krvnú skupinu. Prečo to nespraviť zaujímavejším... Tepny jednej sú prepojené so žilami tej druhej mnohými transfúznymi hadičkami. Ako vidíš, Nina, hadičky tvoria dvojice. Využil som protiprúdový systém, aby sa predišlo strate tepla... Ema, to preto si možno začala pociťovať rovnaké vzrušenie..." Tak teda počúvajte. Začnem tým najdôležitejším. Masku nemáš na hlave ako dekoráciu, Ema. Je tesná preto, aby ti nedovolila dýchať, keď ti ju Nina uzavrie. Od toho momentu bude Nina dýchať za obe. Neboj sa, dych sa ti zrýchli automaticky. Takže, Ema, tvojou nesmierne dôležitou úlohou bude čo najmenej vydychovať. Vzduch totiž pomaly unikať z masky bude, no v žiadnom prípade nie naopak, takže podtlak, ktorý by sa ti tým v hrudi vytvoril, by bol veľmi nepríjemný. ...Dúfam, že počúvate, čo hovorím, pretože to nebudem opakovať..."
E : "Nieeee!" (silno sa rozplače)
N : "Zlatko, budem dýchať, ako len budem môcť, dobre? Ale počula si, musíme to urobiť, inak sa odtiaľto nedostaneme..." (upískaným plačlivým hlasom)
H : "Vieš, Nina... vlastne všetko záleží len na tebe. Inak myslíš, že tebe som nedoprial tam dole zopár stehov? Nemám rád zašpinený priestor. Špagát, ktorý máš po svojej pravej ruke je napojený na gumovú vrstvu, ktorá sa po jeho zatiahnutí napne a prikryje Emine ústa aj nos. Zároveň sa spustí 10-minútová časomiera, počas ktorej budete vystavené naozaj obrovskému stresu. Nina... myslím, že je čas..."
N : "Ale čo bude potom? Čo mám urobiť, aby sme sa oslobodili?"
H : "To sa dozvieš až potom, ako vykonáš tento krok. Žiť alebo umrieť. Vyber si..."
E : "Prosím... ešte nie... (udychčane)
N : "Ema, veríš mi? Môžeš sa upokojiť, zadržať dych a snažiť sa nebojovať? Chcem nám obom pomôcť, prosím ťa, zvládni to!"
E : "Nina, vždy som ti dôverovala. Aj keď to nezvládnem, nemám na výber. Urob teda, čo musíš. Zablokuj mi prísun vzduchu a dýchaj ty. Dýchaj zhlboka!"
N : "Idem potiahnuť tú šnúru, dobre?"
E : "Do toho." (odvážnym tónom)
H : "Hmmm... Váš prístup sa mi začína páčiť. Hlavne s rozvahou..."
(Ema sa naposledy intuitívne zhlboka nadýchne, Nina poťahuje za špagát. Ťažkopádne, ale nakoniec niečo zacvakne, spustí sa tikot a Eme niečo náhle pritlačí pery aj nos.)
H : "Teraz máš Emu vo vlastných rukách. Tak, ako si vždy chcela. Cítiš ten pocit zodpovednosti? Oxid uhličitý z jej tela poputuje aj do tvojho a tvoje telo v snahe ho vylúčiť začne podporovať dýchanie. Dokážeš sa o Emu postarať? Dokážeš jej zabezpečiť tú najesenciálnejšiu potrebu? Táto hra je iba o tom. Nič viac a ani nič menej. Ak zlyhá jedna, zlyháte obe."
N : "Čo sa stane po desiatich minútach?"
H : "Ako to mám vedieť, Nina?"
N : "Myslím, ak to vydržíme... čo sa stane potom?" (pomaly sa jej zrýchľuje dych)
H : "Táto hra sa skončí, Nina... Budeš voľná... Budeš môcť svojej sestre vrátiť dych. Ale teraz sa sústreď... Ešte je veľa pred tebou... Pred obomi."
(Frekvencia jej dychu sa rapídne zvyšuje, ide jej znova do plaču, keď vidí, ako guma nad Eminými ústami vytvára priehlbinu od toho, ako sa snaží nadýchnuť. Ema so sebou trhá. Kvôli spútaniu to tak nevidno, ale vydáva veľa drahocennej energie.)
N : "Ema, prosím, skús nepanikáriť. Potrebujeme mať čo najmenšiu spotrebu kyslíka..." (zhlboka predýchava)
E : (Hromadiaci sa CO2 ju núti aspoň vydychovať, no pamätá si slová o tom, čo by sa stalo.)
H : "Toľko zúfalstva a strachu... Toľko odhodlania a obetovania... Dávate najavo to, aké naozaj ste. Preukazujete sa úprimnou sesterskou láskou... A to je pre vás to jediné, ako sa z tunela dostať k svetlu."
N : "Kto si?" (povie tichým hlasom)
H : "Na túto otázku teraz odpoveď nehľadáš, Nina."
...
N : "Emi, neboj sa, vždy sme všetko zvládli" (Upokojuje ju, no má čo robiť so sebou.)
(Nina je veľmi spotená. Prešla už štvrtá minúta a Ema je stále pri vedomí. Všetko vyzerá tak, že Nina so svojím dychom vystačí až do konca.)
N : "Ema, myslím, že to zvládnem, vydrž, už len chvíľu!"
(Ema dá Nine občas najavo, že je v poriadku pomalými sťahmi tela.)
N : "Neboj sa zlatko." (stále jej to hovorí)
...
N : "Emi, už len 2 minúty." (Vidí časomieru po boku televízora. Toho, z ktorého sa online ozýva človek s kapucňou, no sklonenou hlavou, takže nevidno tvár.)
E : "mmmmmmf" (Po dlhom čase aspoň nejaký zvuk, no s ním prichádza aj nechcený silný výdych a Ema začne od tlaku v sterne znovu panikáriť.)
(Nina vidí Emino šklbanie)
N : "Ema, čo sa..." (Nedopovie. Jej telo zachváti zvláštny pocit. Uvedomí si, že sa to podobá orgazmu. To Ema. Je to sčasti príjemné, no zároveň sa cíti, akoby išla omdlieť. Posledných pár sekúnd Nina dostane strach.)
N : "Nie... prosím..." (Hovorí si sama pre seba, veľmi vyčerpaná a šialene zadýchaná.)
H : "Nina, Ema, vaša hra sa práve končí." (Poznamenal hlas vo chvíli, keď na časomiere svietilo červeným posledných 5 sekúnd.)
(V pozadí niečo silo tresne.)
(Šum. Nahrávka končí. Sestry to prežijú a vďaka povoleniu Nininích pút sa dokážu oslobodiť. Ako bol však vyriešený problém s hadičkami a iné komplikácie, je zatiaľ neznáme. Ema s Ninou však vychádzajú von zo starého paneláku. Nie sú ani zamknuté vchodové dvere, preto sa dostanú von. Je asi 5 hodín poobede a schyľuje sa k dažďu. Vedia, že nie sú ďaleko od domova a ako kráčajú domov, spoločne sa držia za plecia. Ema má na sebe plachtu.)
"Ďakujem." (Ozve sa Ema. Nina sa usmeje a skloní hlavu nad jej rameno.)
"Tak teraz sme už doslova pokrvne spojené." (povie milo, veľmi milo)
(Pozrú sa na seba a nastane ticho, veľmi chcú niečo urobiť... nič sa však nestane.)
"Nina?" (čertovsky, ale nesmelo sa pousmeje)
"No?"
"Nemusíš sa nič pýtať rodičov..."
"Hmmmm"
Príbeh Emy a Niny nekončí. Práve naopak. : )
