Začiatok - part 2

Kľačíš medzi jeho nohami. „Teraz ruky za chrbát a chyť si lakte!“ Plníš jeho príkaz. Jeho skúmajúce dotyky sú pevné a rázne. Prechádza ti postupne po celej hlave, nevynecháva vlasy, prehrabuje sa v nich ako keby niečo hľadal. Cítiš ako sa dotýka uší, odtiaľ jeho ruky prechádzajú po tvojich lícach. Pohladenie? Prejav láskavosti z jeho strany? Možno, túto myšlienku nestíhaš ďalej rozvíjať a sústredíš sa na ďalšie dotyky. Naťahuje ti spodnú časť viečka, dosť to bolí, máš pocit že ti očná buľva vypadne. „Pozri vľavo, vpravo!“, robíš čo prikazuje. A teraz druhé oko. Opäť bolesť, opäť vľavo, vpravo a koniec. Nevidíš to, pozeráš sa mu do očí, sleduješ mimiku jeho tváre, ale cítiš ako jeho ruky schádzajú k tvojmu krku a opäť sa ti kĺžu po lícach, zase ten záblesk. Pohladkanie? Jeho ruka ti dosadá na temeno hlavy a naozaj ťa hladí, úplne dole až k zátylku a nižšie po vlasoch, no na jeho tvári nevidíš to čo očakávaš, nie je tam žiadny úsmev, ani štipka láskavosti, je prázdna. Obe ruky ťa chytajú za uzliny, tlačia krúživým pohybom a ti premýšľaš či to takto bolí aj u lekára. Postupne sa skĺzavajú k tvojim mandliam a opäť prežívaš ten istý scenár ako pred sekundou. Nechápeš prečo je takto, spomínaš si na svoju prehliadku u lekára. Zo zamyslenia ťa vytrháva ďalší príkaz: „Otvor ústa! Vyplaz jazyk!“ Chvíľu sa pozerá dnu a pokračuje v prehmatávaní mandlí a ich okolia. Máš pocit že ti do úst vráža celú ruku, pritlačenie jazyka v tebe vyvoláva nástojčivý pud zvracania. Do očí sa ti tlačia slzy, rovnako ako vždy pri tomto vyšetrení. Ešte stále sa sústreďuje na tvoje ústa. Konečne končí. Necítiš žiadny dotyk. Dýchaš zhlboka a snažíš sa kašľať čo najmenej. Sleduješ ako pomaly vstáva zo stoličky, odsúva ju a nenútene sa okolo teba prechádza. Sleduje ťa. Čakáš, plynúci čas ti dáva priestor vrátiť sa k myšlienkam o tom či naozaj takto dôkladne bude prezerať všetky tvoje dutiny. Naozaj všetky? Rozmýšľaš či mu dovolíš takto preskúmať svoju vagínu. To nie, veď čo keď bude chcieť aj konečník. To bolí a je to tak dehonestujúce. Jeho prsty v tvojom zadku. „Otoč sa!“ Tieto slová prerušujú tvoju úvahu. Kým spracovávaš informáciu, máš pocit že čas neskutočne beží a že tebe to trvá dlho. Tak rýchlo vstávaš, zaznievajúci príkaz „Nie, po kolenách“ zmarí tvoju snahu otočiť sa čo najrýchlejšie, ale aspoň s malou dávkou elegancie. A tak len detsky neobratne z kolena na koleno, prisúvaním a zasa rozkročením sa otáčaš. Len podľa zvukov si predstavuješ čo sa asi za tebou deje, prisúva si stoličku a sadá si za teba.
Dotyk jeho nôh ťa utvrdzuje že opäť kľačíš medzi jeho nohami, ale chrbtom k nemu. Jeho ľavá ruka ťa chytá pod bradou a jemne sa presúva po tvojej pokožke až ku krku. „Ruky za chrbát!“ Zabudla si, voľne spustené ruky v lone, asi nebolo to čo si mala urobiť keď si sa otočila. Pre istotu sa snažíš chytiť si lakte, len aby si sa ho nedotkla. Prekvapuje ťa, keď cítiš ako ťa hladí po vlasoch. Opatrne začínaš v sebe pripúšťa pocit uspokojenia, ten pocit z uspokojenia, ako keď si ležala v lone matky a ona ti láskala vlasy. Prudký pohyb jeho ľavej ruky ti zakláňa hlavu dozadu, až tak že cítiš ako sa ho dotýkaš a rozháňa tvoje modré obláčiky cez ktoré presvitalo teplo. Nakláňa sa nad teba, z tej výšky bohov ti hľadí do očí. Cítiš ako ruka, ktorá ťa doteraz napĺňala pokojom ťa chytá za bradavku. Nevidíš ju, a tak skúmaš mysľou čo sa to deje. Pocit dráždenia tvojej bradavky ti prechádza celým prsníkom a postupne napĺňa bradavku krvou, cítiš ako ti rastie a jeho ruka neprestáva. Dráždenie sa stále stupňuje. Tvojho telo začína hladiť vzrušenie, je také jemné v pozadí, ale jeho nástojčivosti nevieš odolať. Stále ti dráždi tú bradavku „Mám pocit že nie si ešte celkom uzrozumená s tým ako sa máš správať. Chápem to. Ale napriek všetkým teba ospravedlňujúcim argumentom a aj napriek tomu, že sa ešte musíš veľa učiť a ja verím, že chceš učiť, je potrebné túto tvoju snahu podporiť príkladom.“ Počuješ jeho slová a nie veľmi im rozumieš. Ale vysvetlenie prichádza okamžite, ako blesk z jasnej oblohy, nenazdajky. Tá ruka, ktorá doteraz bola pôvodcom a stimulátorom toho vzrušenia, ktorému si sa snažila odolávať, ti prudko, s bolestivou silou stláča bradavku, tú bradavku ktorá je tak nádherne vzrušená a ťahá ti ju, silno, prudko, bolestivo. Nečakaná bolesť ti z hrdla vytláča prvý ston. Vieš, že je to zlé, máš byť ticho, žiadne zvuky, vydržala si to pri výprasku, ak teda nepočítaš jemné vzlyky, ktoré si v sebe dusila a teraz toto. Ešte si nestrávila tú prvú prenikavú bolesť a už cítiš ako ti jeho prsti drvia bradavku. Jej potiahnutie, len znásobuje tvoje utrpenie. V tejto chvíli sa ti čas zastavil. Nedokážeš v sebe potlačiť stony, ktoré sa neovládateľne a drzo tlačia z tvojho hrdla. Tvoje oči prosia aby už prestal, ale jeho tvár je stále rovnaká, nevnímaš čo ti hovoria jeho oči, keď že ti slzy rozostrujú obraz. Vo chvíli keď ti púšťa bradavku, v tej krátkej chvíli, kým ti chytá druhú bradavku si ani nestihneš nič uvedomiť, nič, žiadna myšlienka. A rovnaká procedúra sa začína odohrávať na scéne tvojho javiska zvaného dvorec s druhou bradavkou. Cítiš ako ju jeho prsty stláčajú, ťahajú. Brániš sa tomu, ale scéna je dokonale rovnaká, ani tvoje hlasivky a ani oči sa neodmietli zúčastniť toho deja a tvrdošijne hrajú rovnaké úlohy. A opäť len zlomok času a dej sa presúva na pravú bradavku. V hlave ti behá jediná myšlienka, skonči, prosím, už skonči. Ale on nenecháva nič nespravodlivo rozdelené a ani si nestíhaš uvedomiť, že hlavnou hrdinkou sa opäť stáva ľavá bradavka. Koniec. To jediné si si uvedomila keď zrazu zistíš, že ti už nič netrápi ani jednu bradavku. V krátkom čase, ktorý ti doprial na zorientovanie sa rozmýšľaš koľko krát sa to celé opakovalo. „Postav sa na všetky štyri!“ Počuješ čo hovorí, ale v tvojej hlave prevažuje nekonečná túžba pošúchať si bradavky, je stále nástojčivejšia, nevieš či sa jej dokážeš ubrániť. Napriek sile tej myšlienky si uvedomuješ že teraz stojíš na štyroch, ako pudel a zadkom k nemu. Čo bude? Prečo takto? Počuješ ako vstáva zo stoličky, cítiš že prichádza a už aj konečne vidíš ako si čupol vedľa teba. Jednou rukou sa ti dotýka prsníka, tak aby dlaňou zakryl tvoju bradavku, vnímaš teplo jeho ruky, vnímaš ako jeho ruka jemne hladí tvoj prsník a teraz prechádza na druhý. Uvedomuješ si že druhú ruku položil na tvoju mušličku, len tak jemne na povrch. Cítiš že tá ruka ťa tiež jemne hladká, tvoje vonkajšie pysky sa nechávajú unášať dotykom jeho ruky. Nevieš či toto celé znásobuje, alebo zjemňuje bolesť v tvojich bradavkách, ale vzrušenie s ňou začína bojovať o vládu nad tvojim telom. Vo chvíli keď je to nerozhodne zisťuješ že je koniec. Všetko si uvedomuješ vo chvíli keď vstáva. „Kľakni si na okraj postele!“ zaznieva suchopádne miestnosťou.
Vstávaš a presúvaš sa k posteli. Jeho ruky, ktoré ťa uchopili ťa jednoznačne smerujú do pozície ktorú očakáva. Sedíš na pätách, k nemu chrbtom a čakáš čo bude nasledovať, Bez ďalšieho zdržiavania cítiš ako ti jeho ruky prehmatávajú chrbát. V jednej chvíli sa ťa dotýkajú pod prsníkmi, stále sleduješ kde cítiš jeho dotyky. Pomaly sa presúvajú nižšie a nižšie. V tvojom sústredení ťa rozptyľuje divný pocit. Hľadáš vysvetlenie, rozmýšľaš čo sa stalo, alebo vlastne čo sa nestalo. Ale túto myšlienku rozptýli tvoj reflex. Jeho ruky už sú celkom nad zadkom. „Postav sa! Postav sa celkom ku okraju postele, rozkroč nohy a urob hlboký predklon, tak aby si si hlavu položila na posteľ a nohy, nohy musíš mať vystreté! Podopri sa na posteli rukami!“ Táto séria príkazov neveští nič dobré. Už je to tu, už to prichádza. V tebe sa rozpútava vnútorný boj, trošku si zmetená sama zo seba, pred chvíľou tá neistota a nevieš z čoho, teraz prichádza na radu tvoj zadok. Vieš to. Bojuješ sama zo sebou, odmietneš to, vydržíš to. Predstava toho čo má nasledovať ťa hryzie, všade, nevieš čo máš spraviť, nevieš čo spravíš, ako reagovať. Už je to tu, jeho ruky chytajú tvoje polky zadku, rozťahujú ich. Cítiš ako ich ťahá od seba, ale zatiaľ cítiš aj to ako ťa držia obe ruky. Snažíš sa detsky pozrieť medzi svojimi nohami za seba, strašne chceš vedieť čo sa deje a čo sa chystá urobiť. Nevnímaš dostatočne to ako jeho palce sa postupne priblížili k tvojmu análnemu otvoru, ale stále vnímaš len bolesť z toho ako tvoje polky tlačí od seba. Trvá to už dosť dlho a napätie v tebe stúpa. A zrazu cítiš, že vlastne ťa pustil, že sa ťa nedotýka. Príkaz: „Sadni si na posteľ!“ ťa v tom utvrdzuje.
Rýchlo si sadáš. Čakáš čo teraz. Čo to má znamenať? Povedal, všetky dutiny. Povedal to, si o tom presvedčená, ale teraz tomu nič nenasvedčuje. Vtedy ti dochádza čo ťa pred tým vyrušilo, keď si bola na štyroch a on ti hladil prsia a mušličku, aj napriek tomu že do tela sa ti vlieval aj keď len riedky, ale vlieval pocit slasti, stále bol riedený napätím z očakávaného trestu. A ten neprišiel. A teraz ani nenaznačil že by ti skúmal vnútro análu. Zo zamyslenia ťa vytrhávajú jeho uchopenie tvojich ramien. Dvíha ti ľavú ruku a skúmavo si ju prehliada, najmä žili, jemne ti cvičí s so zápästím, teraz s predlaktím. Skôr ako ti púšťa ruku hladí ťa po nej. Teraz dvíha tvoju pravú ruke, sleduješ ako sa to opakuje a tiež prichádza pohladenie. Začínaš byť stále viac zmetená. „Ruky za hlavu, obe a vystri hrudník!“, toto poznáš práve začínaš absolvovať ďalšiu rutinnú prehliadku tvojich prsníkov. Začína klasicky, pozerá sa na tvoje prsníky, jemne sa ich dotýka, zospodu, podvihuje ich a zase púšťa. Pozorne sleduješ čo robí. Chytá ti do dlaní ľavý prsník, stláča ho, máš pocit že asi silnejšie ako tvoj lekár. Najskôr vodorovne, následne sa jeho ruky kĺžu po pokožke tvojho prsníka. Teraz ho chytá medzi dlane zo strán a jeho ruky sa ti opäť kĺžu po pokožke. Znova sa ta začína od začiatku vodorovne medzi dlane, tlak ťahanie, spôsobené kĺzaním rúk, zvislo a znovu ťahanie. Tvoj pohľad chvíľami zdvíhaš od svojho prsníka k jeho tvári, ale zase žiadny výraz, len pohľad upriamený na tvoj prsník. Sleduješ ako ti prehmatáva dvorec. Teraz berie tvoju bradavku medzi prsty, jej citlivosť ti pripomenula jej predchádzajúcu tortúru. Toto vyšetrenie nie je o veľa jemnejšie. Vyšetrenie ktoré robil ti bradavku jemne naplnilo krvou a tak je citlivejšia. Teraz ti pohyby jeho prstov na tvojej bradavke pripomínajú dojenie a ty rozmýšľaš či aj to bože stvorenie tak bolia cecíky. Divná myšlienka a hneď ju zaháňaš. Tvoja trošku smiešna chmára odchádza zarovno s jeho prstami z tvojej bradavky. Prikladá ti prsty na vnútornú stranu prsníka, zarovno toho ti ho jeho prsty chytajú aj z druhej strany a pomaly, veľmi pomaly, ale silno ti prehmatáva prsník. Postupuje okolo celého prsníka, pomaly, na teba trochu silno, ale zvládaš to. Špirálovite sa blíži k dvorcu. Áno, nezabudol na podpazušie. Ale, ešte to nemáš za sebou. Čas ti plynie pomaly, preto že teraz sa rovnaké úkony vykonávajú na tvojom pravom prsníku. Aj táto bradavka je citlivejšia ako obvykle, zisťuješ to pri jej vyšetrení. A na záver podpazušie. Nie, ešte prehmatáva jamky nad kľúčovými kosťami, obe naraz. Ešte ani neodzneli jeho posledné dotyky a už počuješ: „Ľahni si na chrbát! Sem na okraj postele!“. Dvíhaš k nemu zrak aby si zistila čo ti ukazuje, ako a kam si máš ľahnúť. Ležíš na kraji postele tak že tvoj pán stojí po tvojom pravom boku. Začal s prehmatávaním hrudníku pod prsníkmi. Oboma rukami sa ťa dotýka súčasne. A na rad prichádza brucho. Tvoj pohľad skáče z jeho rúk, na neho, potom jeho tvár, potom strop, a zase striedavo dookola. Teraz si si však všimla že sa ti díva do očí. Prehmatávanie brucha prebieha rovnako nepríjemne ako vyšetrenie prsníkov, ale nie veľmi to bolí. Keď sa vám stretnú pohľady snažíš sa na neho usmiať. Pre boha prečo to robím, aj tak žiadna reakcia. Táto myšlienka je vystriedaná zvýšením pozornosti na jeho ruky. Tie cítiš ako ti prehmatávajú podbruško, močový mechúr a celé jeho okolie. „Rozkroč nohy!“ tento príkaz ťa núti roztiahnuť nohy, ľavú posúvaš po posteli, pravú však musíš spustiť na zem. Ruku ktoré ťa práva teraz chytajú za vnútornú stranu stehien a tlačia ti nohy viac od seba ti jednoznačne oznámia že si málo rozkročená a tak sa podvoľuješ a snažíš sa nohy roztiahnuť tak až to cítiš v kĺboch. Jeho prsty sa dotýkajú tvojej pokožky tesne nad tvojou vagínkou. Postupne sa vzďaľujú a zase približujú. Teraz tvoja pokožka hlási že ti prehmatáva slabiny. Zrazu ti tvoja pokožka posiela varovný signál. Rozťahuje ti pysky, tak že jeho prsty sa ťa dotýkajú tesne na okraji tvojej jaskynky a snažia sa ju roztiahnuť. Nebolí to až tak veľmi, ale aj tak to trvá dlho. Rovnakým spôsobom prechádza do okolia tvojho klitorisu, ale stále je to len okolie. Už, už čakáš kedy začne s tvojou dierkou. Dotyk na stehnách ti prezrádza, že ani túto dutinu ti nevyšetrí. Nevieš si to vysvetliť, ale z obavy že by ťa napadli príliš zlé a škaredé veci radšej o tom rýchlo prestávaš uvažovať. Prehmatávanie stehien a nôh, ako aj skúmanie ich motoriky ti ubieha rýchlo, stále totiž zaháňaš chmáry ktoré ti spôsobuje to čo ťa tak vyvádza z rovnováhy, prečo ich vynechal, prečo po tom láskaní nenasledoval trest, prečo to tak je. Ani príkaz aby si si ľahla na brucho nič nezmenil, len rýchle vyšetrenie stehien a lýtok, motorika a je koniec. „Postav sa!“
„Ideme cikať!“ máš pocit že ťa obarilo horúcou vodou. Ako to myslí, čo, kto, kde, kedy,... „Budeš cikať!“ teplota tej vody je stúpa. To ako, ja, teraz? Otázky v tvojej hlave sa predbiehajú ktorá je horšia. Jeho ruka ťa pevne zovrela za predlaktie a odvádza ťa do kúpeľne. Uvedomuješ si že takto nahá sa tu prechádzaš prvý krát. Vchádzate do kúpeľne a ty mimovoľne chceš zamieriť k toalete. Tvoje, jeho rukou, zovreté predlaktie ťa však smeruje pod sprchu. Snažíš sa na neho pozerať čo najnechápavejšie, ale to na veci nič nemení, jednak si ťa veľmi nevšíma a jednak vidíš že je pevne rozhodnutý. V tejto chvíli ťa jeho nezáujem začína rozčuľovať. „Budeš cikať postojačky, tak sa postav tak aby ci neocikala dlážku, inak to budeš utierať! Rozumela si?“ Tvoje prikývnutie hlavou je tvoja odpoveď. „Ruku za hlavu!“ Rozumieš aj tomuto a robíš čo ti káže. „Môžeš začať.“ Áno, počujem, ale takto sa nikdy nevicikám, ak by mi akokoľvek bolo treba, takto nevytlačím ani kvapku. A on len stojí na svojom mieste a pozoruje ťa. Veď takéto niečo nerobia ani v base, aj tam majú pre takéto veci trestankyne súkromie a ja tu mám postojačky pre týmto chlapom čúrať. To nemôže myslieť vážne, predsa to nemôže po mne chcieť. Čas beží, vnímaš každý zlomok sekundy, ktorý prejde kým tu len tak stojíš. „Ak sa nevycikáš, tak ti pomôžem.“ Počuješ ako to hovorí, ale nevieš si predstaviť ako ťa chce donútiť. Výpraskom, tortúrou bradaviek, alebo nedajbože mušličky, alebo len pustí studenú vodu? Nevieš, ale aspoň sa snažíš trochu potlačiť. Hľadáš v sebe ten pocit keď cítiš že už, už začneš cikať, ale ten je tak ďaleko, že slnko je k tebe bližšie. „Teraz neviem. Rozumela si mi, čo som povedal?“ „Áno.“, vydralo sa ti spomedzi zubov. „Áno, čo?“ „Áno, pane, rozumela“ snažíš sa artikulovať a pritom potlačiť traslavosť tvojho hlasu. „Beriem na vedomie, že ešte nemôžeš všetko vedieť a ani nemôžeš všetkému rozumieť. A preto ti to objasním.“ Toto je váš za ostatnú chvíľu zatiaľ najdlhší rozhovor. „Pomoc s močením znamená, že ti zavediem do močovej rúry injekčnú striekačku a streknem ti tam fyziologický roztok, ktorý ti naplní močový mechúr a potom to už nebudeš musieť tlačiť, stačí len povoliť.“ Tieto slová, ktoré preniesol vzduch od jeho hlasiviek k tvojmu sluchovému orgánu, ktorý ho premenil na elektrický signál a ktoré v tejto forme práve dorazili do tvojich uší u teba práve vyvolávajú silnú kŕčovú reakciu. Máš pocit že do teba udrel blesk a celé telo ti zovrel v strašnom kŕči. To ako myslí? Tak toto sme si určite nedohodli, toto mne robiť nebude. Pozeráš vyjavene na neho, ale zisťuješ že to u neho nevyvolalo žiadnu reakciu. Uvedomuješ si že stojí pred tebou úplne uvoľnene, ruky spustené voľne vedľa tela, žiadny postoj, nič, len tak stojí. Tento pohľad na neho u teba začína vyvolávať strach a ten len znásobuje zovretie tvojho tela tvojím vlastným kŕčom. Ale veď toto je to to či chcela. Cítiš, hanbu, strach, asi áno toto je ono. Nie, aj napriek tomu do mojej čúracej dierky nič pchať nebude. Rozmýšľaš čo spravíš, vzdorovať sa ti v tejto chvíle nejako nechce, akoby ťa ten kŕč presviedčal o správnosti tejto chvíli. To v tebe vyvoláva krátke zdesenie samej zo seba. Musím cikať, rýchlo musím vytlačiť aspoň pár kvapiek. Snažíš sa z celej sily, tlačíš, rozmýšľaš čo a kedy si pila. Káva ktorú si mala by ti naozaj mohla trošku pomôcť, ale teraz sa zašíva niekde vzadu v tvojom mechúre a nie a nie aby sa tlačila von. To úpenlivé tlačenie moču ťa začína bolieť, zarovno s tým prichádza únava, máš pocit že každú chvíľu to vzdáš. A čo bude potom? Sústredíš sa aspoň na tú prvú kvapku. Uvedomuješ si že stojíš holá pod sprchou, pred cudzím chlapom, s rukami za hlavou a ešte k tomu tvoje telo za pomoci strachu sa skrúca v divnom tvare. Zrazu identifikuješ ten pocit v močovej rúre keď sa derie von prvá kvapka moču a tak pritlačíš. Trošku povoliť a znova pritlačiť. Keby si aspoň tie ruky nemusela mať za hlavou. Už to ide. Prvá kvapka sa vydrala na svetlo. Áno, áno a už sa za ňou tlačia ostatné. Sústredíš sa aby nič nešlo mimo a tlačíš. V tele zrazu pociťuješ detskú radosť, ako keď si sa po prvý krát pekne vycikala a všetci ťa za to pochválili. Nesústredíš sa na nič iné, len na to aby si cikala a cikala. V snahe necikať mimo zopár kvapiek ti steká po nohách. Máš to za sebou, dokázala si to. Uvoľňuješ sa, už z teba vytekajú posledné kvapky a samé od seba. Konečne to máš za sebou. Cítiš sa ako víťazka. Pomaly sa vraciaš do reality sveta, v ktorom sa práva nachádzaš. Stále stojíš holá, pod sprchou, pred cudzím chlapom, s rukami za hlavou, práve si sa počúrala a ešte si očúrala aj seba. Tvoj pocit víťazstva trošku stráca na svojej dokonalosti a ti sa len bezmocne prizeráš tomu ako bledne a stráca sa v nedohľadne. Tvoj pán stojí stále tak nezúčastnene pred tebou, že tvojim telom prejde mráz. Čo bude teraz?
„Osprchuj sa!“ znie celkom logický príkaz. „Ale len od pása nadol! Poriadne si umy hlavne vagínu a anál! A použi chladnú vodu!“ Tak toto je naozaj mrazivý príkaz, prebehne ti hlavou. Túto studenú myšlienku však vystrieda nástojčivejšia a horšia myšlienka. Vagínu? Anál? Tak že on to vynechal zámerne a teraz sa k tomu vrátime.