Dobrý deň volám sa Milan a toto je príbeh neúmyselne lapeného „vrabčeka“.
Som 35 ročný bývalý kulturista. Výška 1.95m, váha 128kg a aj keď už mám najlepšie roky svojej športovej kariéry za sebou, stále som jedna veľká hora svalov. Čo však mnohí o mne netušia je moja posadnutosť BDSM. Už len a nie len kvôli mojej postave som veľmi silno dominantný.
Epidémia korona vírusu nám zavrela prevádzku kde pracujem, tak som ostal na nútenej dvojtýždňovej dovolenke. Rozhodol som sa ju stráviť u seba na chate. Mám chatku na samote cca 30 km široko ďaleko na vôkol nebýva ani živá duša. Je to môj osobný raj. Jedna spálňa, kuchynka spojená s obývačkou a samozrejme najväčšia miestnosť profesionálna mučiareň, na ktorú som obzvlášť hrdý. Investoval som do nej nemálo prostriedkov a nepreháňam keď poviem, že patrí medzi TOP na Slovensku. Tá mučiareň by vedela rozprávať príbehy, keďže v nej už roky rokúce prijímam subinky a subíkov z celého Slovenska.
No ale poďme k veci. Vonku zúrila snehová fujavica a napadalo toľko snehu, koľko za život nepamätám. Odrezalo ma to od sveta a bolo mi jasné, že sa tak skoro z chaty domov nedostanem. Nevadilo mi to, lebo som naobedovaný vylihoval v obývačke na gauči pred kozubom a čítal som si moju obľúbenú knižku už x-tý krát.
Z pokojného relaxovania ma vyrušilo náhle silné búchanie. Aj keď sa nezvyknem ľakať, tentoraz mi skoro srdce z hrude vyskočilo. Na terase za sklenenými posuvnými dverami čo viedli do obývačky stálo v snehovej metelici nejaké malé dieťa v kabáte s kapucňou a o dušu búchalo na dvere. Situácia ako z hororu, keďže ako som spomínal 30km odo mňa nebýva nikto a už sa stmievalo. Nehovoriac o tom, že som bol odrezaný snehovými závejmi od zvyšku sveta.
Odomkol a odsunul som sklenené dvere a to strašidlo mi vbehlo do chaty a namierilo si to rovno ku kozubu v kabáte a topánkach od snehu. Na terase som zbadal stredne veľký kufor na kolieskach. Patril strašidlu. Tak som ho dal do chaty, zavrel dvere a podišiel som k tomu strašidlu ku kozubu.
Dala si dole kabát s kapucňu a mne bolo hneď jasné, že to nie je žiadne strašidlo ani dieťa. Bola to mladá žena s veľmi peknou tváričkou. Vek okolo 25 rokov aj keď mala postavu dieťaťa. Výška asi 1.50 , váha určite menej ako 50kg. Tenučká. Také malé drobné žieňa. Pod kabátom mala len tenký modrý pulóver a hneď bolo vidno, že poprsím nie je veľmi obdarená. Ešte stále sa triasla od zimy a to ešte netušila, že sa dnes bude ešte viac triasť od strachu. Ale nepredbiehajme.
Postavila sa, podala mi ruku. Predstavila sa ako Mirka a hneď sa začala ospravedlňovať, že mi sem nanosila toľko snehu. Pri mojej výške a váhe Mirka vyzerala ako trpaslík. Veľkostný rozdiel bol enormný. Celá šťastná, že „prežila“ fujavicu mi začala vysvetľovať čo sa stalo. S rozžiarenou tvárou štebotala ako vrabček, že bola na ceste domov do Bratislavy keď ju zastihla metelica a autom uviazla vo vysokom snehu čo nafúkalo na cestu.
Mobilom nevedela zavolať pomoc, keďže tu u nás medzi kopcami samozrejme žiadny vysielač nie je. Ešte predtým, ako sa jej vybil mobil si stihla pozrieť na mapke, že toto je jediná budova široko ďaleko, tak sa vybrala sem. Brodila sa sem závejmi snehu niekoľko hodín a bola úplne premrznutá a vyčerpaná. Tá trafená ešte k tomu ťahala aj svoj kufor so sebou, lebo v ňom mala nie len šaty ale aj veci do práce. Vracala sa totižto zo služobnej cesty. Hodil som jej deku, do ktorej sa zabalila, posadila sa na gauč a ja som jej priniesol horúci čaj na zahriatie.
Vkuse ďakovala a ospravedlňovala sa, že ma tu takto prepadla, ale nemala inú možnosť. V jej podaní aj obyčajný sneh vyznel ako hotová apokalypsa. Však Bratislavčania. Len tak sama od seba začala rozprávať o sebe, o svojej práci, živote. Štebotala a štebotala a štebotala. Ja som sa stále viac a viac usmieval. Bola mi od prvého momentu sympatická a strašne ukecaná.
K slovu ma ani nepustila. Ja som tam len sedel, prikyvoval a usmieval sa. Po hodnej chvíľke som sa postavil a išiel jej pripraviť svoju spálňu na spanie. Aj keď sa zaprisahávala, že sa vyspí na gauči, nechcel som o tom nič počuť. Ja som bol aj tak zvyknutý spať na gauči. Bol pohodlný.
Ukázal som jej na dvere do mučiarne, čo samozrejme ona nevedela a poprosil som ju aby tam nechodila, lebo to je moja pracovňa. Chatku som mal po kompletnej rekonštrukcii takže som sa nehanbil ukázať jej kúpeľňu a wc. Hneď si dala dobrú horúcu sprchu a ja som zatiaľ pripravil rýchlu večeru.
Z kúpeľne vyšla už prezlečená do domáceho. V chate bolo teplo. Mala na sebe len sivé tepláky a krátke biele tričko a pod ním nič. Ani podprsenka ani prsia. Navečerali sme sa a išiel som aj ja do sprchy. Zo sprchy som vyšiel tiež len v teplákoch a krátkom tričku. Z kuchynskej linky som zobral balík chipsov, vysypal do misky a bral som ich položiť na stolík ku gauču na ktorom sedela Mirka.
V prvom momente som si ani nevšimol a nepochopil, že atmosféra v chate sa zmenila. Až keď som sa priblížil ku gauču Mirka vyskočila na nohy a na gauč. V ruke držala môj 20cm kuchynský nôž a šialene ním pred sebou mávala a kričala na mňa. „Nepribližuj sa ku mne ty perverzný úchylák!“ V očiach mala šialený výraz plný strachu a beznádeje.
Ostal som šokovane stáť a nechápal som čo sa stalo. Až po pár sekundách som sa jej spýtal. Bola si v mojej pracovni? A ona na mňa začala vrieskať, že to nie je žiadna pracovňa ale väzenie s mučením.
Chcel som ju upokojiť a ubezpečiť, že jej nič nehrozí. Asi ešte nikdy nepočula o BDSM. Usmial som sa na ňu a pomaly som sa k nej približoval so slovami „porozprávajme sa“. Ona však skočila dole z gauča a trielila čo najďalej odo mňa. Aj keď to bola pre mňa prekérna situácia, pobavila ma. Vôbec som sa jej nebál aj keď pološialená od strachu mi pobehovala s nožom v ruke po chate.
Po chvíľke opatrného približovania som ju takticky zahnal do kúta. Chúlila sa chúďa s vypleštenými očami v kúte a mávala nožom pred sebou ako by som jej neviem čo chcel spraviť. Ja som len pokojne stál meter od nej a usmieval som sa. Neviem prečo, ale celá tá situácia mi pripadala veľmi smiešna.
Dal som jej čas aby sa trošku spamätala, no vôbec to nepomohlo. Tak som sa jej len spýtal „a čo teraz“? Nato ma znovu prekvapila. Pustila nôž na zem, zdvihla ruky nad hlavu na znamenie, že sa vzdáva a začala strašne plakať. Nervy mala asi v kýbli. Ale asi si uvedomila, že v tejto snehovej kalamite nemá šancu nikam z chaty odísť a jej šance premôcť takého obra ako som ja sú nulové.
Bolo mi jej fakt ľúto. Podišiel som k nej chytil som ju okolo pása a ako bábiku som si ju zobral so sebou na gauč. Bola pre mňa ľahunká ako pierko. Posadil som sa na gauč a ju som si posadil obkročmo na seba, objal som ju, hojdal na sebe a hladkal som jej chrbát zatiaľ čo ona plakala tak strašne, že ledva vedela dýchať.
Počkal som pokiaľ prestane plakať a vydýcha sa. Potom som si ľahol na gauč aj s ňou tak, že ešte stále sedela na mne obkročmo. Ruky som si dal za hlavu. Dúfal som, že sa bude cítiť bezpečnejšie keď sa na mňa bude ona pozerať z hora. Mýlil som sa. Jej vypúlené oči boli obrovské a onemela.
Tak som sa pustil do vysvetľovania ja. Vysvetlil som jej čo je to BDSM, prečo mám mučiareň na chate uprostred ničoho, čomu sa venujem a tak ďalej. Ona tam len sedela na mne v šoku a nepreriekla ani jedno slovo. Zo štebotavého vrabčeka, ktorého som nechal v obývačke keď som sa šiel sprchovať nezostal ani tieň. Utrpela asi nejaký šok alebo traumu alebo ja neviem čo.
Tak som dostal dosť hlúpi nápad. Aj keď som to myslel dobre. Že keď jej poukazujem moju mučiareň a vysvetlím, že to je len taká netypická herňa tak sa hádam upokojí. Naozaj som to myslel dobre a v tej chvíli mi to pripadalo ako rozumný nápad.
Tak som ju znovu vzal na ruky a zobral do mučiarne. Aj keď som jej vysvetľoval, že jej ju chcem len ukázať a že sa ma nemusí báť, hneď ako som ju položil v mučiarni na nohy šprintovala preč odo mňa a pobehovala po mučiarni ako zmyslov zbavená, ako keby hľadala kade ujsť . Z mučiarne sa ujsť nedalo. Boli tam len jedny dvere, žiadne okno.
Pre istotu som zamkol dvere na mučiarni z vnútra aby som ju nemusel naháňať znovu po chate. Ostal som stáť pri dverách a len som ju sledoval ako zúfalo pobehuje sem a tam. Trápilo ma že onemela. Najhoršie na celom bolo, že ako som tam tak stál a sledoval ju, zistil som, že ma vzrušuje jej strach, tá hrôza v jej očiach a jej triaška strachu čo som cítil z nej keď som ju niesol. Cítil som sa ako boh. Takýto strach som ešte u nikoho nevidel. Vždy všetky lekcie boli dopredu dohodnuté a bola to vždy len hra. Ale dnes to bolo skutočné.
Natoľko ma to vzrušovalo, že už som si nebol istý či chcem aby sa upokojila. Keď sa vybehala a ostala zadýchaná stáť v mučiarni na mieste, autoritárne som ukázal pred seba a prikázal jej „poď sem“. Nezaváhala ani na sekundu a okamžite prišla pol metra nemá predo mňa. Ten strach ju úplne ovládol a už nemala slobodnú vôľu vzdorovať. Asi usúdila, že ma musí poslúchať aby sa jej nič nestalo, aj keď jej samozrejme od samého začiatku nič nehrozilo.
Mňa však jej strach a poslušnosť nenormálne vzrušila a nemohol som si pomôcť. Prikázal som jej „vyzleč sa“ a ona sa bez zaváhania začala vyzliekať. Veľmi ma to prekvapilo. Dala si dole tričko aj tepláky. Chcela si dať dole aj nohavičky, asi si myslela, že musí. Zastavil som ju však. Stála tam predo mnou len v nohavičkách a prsia si zakrývala prekríženými rukami. Chytil som ju za rameno a odviedol som si ju k veľkému drevenému X ktoré som mal primontované ku stene. Vyviazal som si ju s roztiahnutými rukami aj nohami. Vôbec sa nebránila ani neodporovala. Aj keď mala prsia jednotky veľmi sa mi páčili. Boli fakt krásne.
Bál som sa o jej duševné zdravie a onemenie. Tak som dostal ďalší dosť hlúpi nápad, že ju rozosmejem. Zobral som si do ruky dlhé pávie pierko a začal som ju ním pomaly jemne štekliť po celom tele. Rýchlo som pochopil, že na bruchu je najšteklivejšia. Páčilo sa mi jej krásne vypracované ploché brucho, ktoré neustále napínala keď som sa ho dotkol. Pierko som odložil a začal som ju štekliť oboma rukami na bruchu.
Po chvíli sa začala konečne smiať, až sa celá mučiareň ozývala a pre mňa to bola veľká úľava, že nie je z traumy nemá. Neprestal som však, ale som ju naďalej šteklil a šteklil a šteklil. Priznám sa, že preto, lebo sa mi to veľmi páčilo ako sa priviazaná na kríži vrtí. Bohužiaľ ako som písal bol to blbý nápad. Šteklil som ju tak dlho až sa z toho pomočila. Najprv som ucítil zápach moču a až potom som zbadal jeho pramienky stekajúce jej po stehnách až na gumenú podlahu. Pozrel som sa jej do očí a videl som aká je červená od hanby v tvári. Ja som sa nezmohol na nič iné ako „prepáč“.
Odviazal som ju a ťahajúc ju za sebou som ju odviedol do sprchy. Prisahám, že som ostal v kúpeľni len preto , lebo som sa bál aby niečo nevyviedla. Ona tam však len stála ešte stále v opišaných nohavičkách v sprche ako v nejakom tranze, ako keby nevedela čo má robiť.
Ako keby čakala na povel. Mňa však vtedy zasiahla vlna vzrušenia z tejto situácie a už som si nemohol pomôcť.
Usmial som sa na ňu a uštipačne som sa jej spýtal či sa chce sprchovať v pomočených nohavičkách. Vyzliekla si nohavičky, úplne bez hanby, už si nič nezakrývala a znovu tam len nemo nehybne stála, už som si fakt nemohol pomôcť. Aj keď som sa pred chvíľkou sprchoval, prikázal som jej „vyzleč ma“. Vyšla zo sprchy. Vyzliekla mi tričko, tepláky aj boxerky a samozrejme jej neušlo, že môj stožiar je v pozore.
Vošli sme spolu do sprchy a aj keď ja na sprchovanie používam sprchový gél, jej som dal do ruky mydlo a prikázal som jej „umy ma“. Ledva mi dočiahla na ramená ako sa snažila držať odo mňa odstup aby ju nepichal môj stožiar. Bola fakt malinká.
Bol to úžasný pocit nechať sa takto umývať a trvalo jej to dosť dlho, nakoľko moje telo je nadrozmerné. Poumývala ma celého až na moje gule a stožiar. Nevedela či môže alebo nie. Tak som sa jej na konci spýtal „nevynechala si niečo?“ Hneď to pochopila a o chvíľku som už bol celý umytý.
Cítila a videla akého ho mám tvrdého a aké napumpované mám gule. Vtedy konečne prehovorila prvé dve slová po hodine odkedy mi vynadala do úchyláka a perverzáka. Tie dve slová boli „ vyfajčím ťa?“ A to ma už totálne šokovalo, to ja som už nechápal čo sa to tu deje.
Milo pobavene som sa jej len spýtal „prečo pre boha ma chceš vyfajčiť?“ A ona odpovedala „aby si ma neznásilnil“ Netuším čo si ona o mne myslela, alebo za koho ma ona mala, nemala, ale v tej chvíli mi tá situácia pripadala tak absurdne, že ma chytil záchvat smiechu a začal som sa tak smiať až sa celá kúpeľňa triasla.
Po tomto mojom smiechu som ju určite utvrdil v tom, že som nejaký šialenec, ale nevedel som zadržať smiech. Len som jej prikázal aby sa umyla. Ona bola hneď hotová a vyšli sme zo sprchy. Vyžíval som sa v jej strachu. Bol to neuveriteľný pocit, aký som nikdy v živote nezažil. Vyšli sme zo sprchy a prikázal som jej aby osušila mňa aj seba a potom aby mi obliekla boxerky. Za ruku som ju odviedol do spálne.
Prikázal som jej „na posteľ“ a tá ťava sa tam postavila nahá na posteli doprostred a ostala tam stáť. Ten strach mal nad ňou neuveriteľnú moc. Prikázal som jej „zostaň“ a odišiel som umyť dlážku čo pomočila v mučiarni. Keď som sa vrátil stále tam stála nahá na posteli. Z kufra som jej vybral jedny červené čipkované tanga nohavičky. Prikázal som jej aby si ich obliekla.
Nasadil som jej masívny hrubý kožený uzamykací obojok, prikázal jej ľahnúť si. Obojok som spojil asi metrovou reťazou s jednou nohou postele aby mi tu v noci nebehala. Ľahol som si tiež do postele, pritiahol som si ju k sebe a objal ju. Pobozkal som ju na čelo a poprial jej dobrú noc a sladké sny. Objímal som ju ako plyšového medvedíka a cítil som ako sa ešte stále trasie od strachu a srdce je bilo ako o život. Bol som však vďačný aspoň za to, že neonemela. Vedel som, že ona asi tak skoro nezaspí no ja som sa už po pár minútach túlal v ríši snov. Ráno som sa zobudil prvý ja .....
Napísal: Worlonko
Ak ste to dočítali až sem, poprosím hodnotenie či už pozitívne alebo negatívne, ďakujem.
Som 35 ročný bývalý kulturista. Výška 1.95m, váha 128kg a aj keď už mám najlepšie roky svojej športovej kariéry za sebou, stále som jedna veľká hora svalov. Čo však mnohí o mne netušia je moja posadnutosť BDSM. Už len a nie len kvôli mojej postave som veľmi silno dominantný.
Epidémia korona vírusu nám zavrela prevádzku kde pracujem, tak som ostal na nútenej dvojtýždňovej dovolenke. Rozhodol som sa ju stráviť u seba na chate. Mám chatku na samote cca 30 km široko ďaleko na vôkol nebýva ani živá duša. Je to môj osobný raj. Jedna spálňa, kuchynka spojená s obývačkou a samozrejme najväčšia miestnosť profesionálna mučiareň, na ktorú som obzvlášť hrdý. Investoval som do nej nemálo prostriedkov a nepreháňam keď poviem, že patrí medzi TOP na Slovensku. Tá mučiareň by vedela rozprávať príbehy, keďže v nej už roky rokúce prijímam subinky a subíkov z celého Slovenska.
No ale poďme k veci. Vonku zúrila snehová fujavica a napadalo toľko snehu, koľko za život nepamätám. Odrezalo ma to od sveta a bolo mi jasné, že sa tak skoro z chaty domov nedostanem. Nevadilo mi to, lebo som naobedovaný vylihoval v obývačke na gauči pred kozubom a čítal som si moju obľúbenú knižku už x-tý krát.
Z pokojného relaxovania ma vyrušilo náhle silné búchanie. Aj keď sa nezvyknem ľakať, tentoraz mi skoro srdce z hrude vyskočilo. Na terase za sklenenými posuvnými dverami čo viedli do obývačky stálo v snehovej metelici nejaké malé dieťa v kabáte s kapucňou a o dušu búchalo na dvere. Situácia ako z hororu, keďže ako som spomínal 30km odo mňa nebýva nikto a už sa stmievalo. Nehovoriac o tom, že som bol odrezaný snehovými závejmi od zvyšku sveta.
Odomkol a odsunul som sklenené dvere a to strašidlo mi vbehlo do chaty a namierilo si to rovno ku kozubu v kabáte a topánkach od snehu. Na terase som zbadal stredne veľký kufor na kolieskach. Patril strašidlu. Tak som ho dal do chaty, zavrel dvere a podišiel som k tomu strašidlu ku kozubu.
Dala si dole kabát s kapucňu a mne bolo hneď jasné, že to nie je žiadne strašidlo ani dieťa. Bola to mladá žena s veľmi peknou tváričkou. Vek okolo 25 rokov aj keď mala postavu dieťaťa. Výška asi 1.50 , váha určite menej ako 50kg. Tenučká. Také malé drobné žieňa. Pod kabátom mala len tenký modrý pulóver a hneď bolo vidno, že poprsím nie je veľmi obdarená. Ešte stále sa triasla od zimy a to ešte netušila, že sa dnes bude ešte viac triasť od strachu. Ale nepredbiehajme.
Postavila sa, podala mi ruku. Predstavila sa ako Mirka a hneď sa začala ospravedlňovať, že mi sem nanosila toľko snehu. Pri mojej výške a váhe Mirka vyzerala ako trpaslík. Veľkostný rozdiel bol enormný. Celá šťastná, že „prežila“ fujavicu mi začala vysvetľovať čo sa stalo. S rozžiarenou tvárou štebotala ako vrabček, že bola na ceste domov do Bratislavy keď ju zastihla metelica a autom uviazla vo vysokom snehu čo nafúkalo na cestu.
Mobilom nevedela zavolať pomoc, keďže tu u nás medzi kopcami samozrejme žiadny vysielač nie je. Ešte predtým, ako sa jej vybil mobil si stihla pozrieť na mapke, že toto je jediná budova široko ďaleko, tak sa vybrala sem. Brodila sa sem závejmi snehu niekoľko hodín a bola úplne premrznutá a vyčerpaná. Tá trafená ešte k tomu ťahala aj svoj kufor so sebou, lebo v ňom mala nie len šaty ale aj veci do práce. Vracala sa totižto zo služobnej cesty. Hodil som jej deku, do ktorej sa zabalila, posadila sa na gauč a ja som jej priniesol horúci čaj na zahriatie.
Vkuse ďakovala a ospravedlňovala sa, že ma tu takto prepadla, ale nemala inú možnosť. V jej podaní aj obyčajný sneh vyznel ako hotová apokalypsa. Však Bratislavčania. Len tak sama od seba začala rozprávať o sebe, o svojej práci, živote. Štebotala a štebotala a štebotala. Ja som sa stále viac a viac usmieval. Bola mi od prvého momentu sympatická a strašne ukecaná.
K slovu ma ani nepustila. Ja som tam len sedel, prikyvoval a usmieval sa. Po hodnej chvíľke som sa postavil a išiel jej pripraviť svoju spálňu na spanie. Aj keď sa zaprisahávala, že sa vyspí na gauči, nechcel som o tom nič počuť. Ja som bol aj tak zvyknutý spať na gauči. Bol pohodlný.
Ukázal som jej na dvere do mučiarne, čo samozrejme ona nevedela a poprosil som ju aby tam nechodila, lebo to je moja pracovňa. Chatku som mal po kompletnej rekonštrukcii takže som sa nehanbil ukázať jej kúpeľňu a wc. Hneď si dala dobrú horúcu sprchu a ja som zatiaľ pripravil rýchlu večeru.
Z kúpeľne vyšla už prezlečená do domáceho. V chate bolo teplo. Mala na sebe len sivé tepláky a krátke biele tričko a pod ním nič. Ani podprsenka ani prsia. Navečerali sme sa a išiel som aj ja do sprchy. Zo sprchy som vyšiel tiež len v teplákoch a krátkom tričku. Z kuchynskej linky som zobral balík chipsov, vysypal do misky a bral som ich položiť na stolík ku gauču na ktorom sedela Mirka.
V prvom momente som si ani nevšimol a nepochopil, že atmosféra v chate sa zmenila. Až keď som sa priblížil ku gauču Mirka vyskočila na nohy a na gauč. V ruke držala môj 20cm kuchynský nôž a šialene ním pred sebou mávala a kričala na mňa. „Nepribližuj sa ku mne ty perverzný úchylák!“ V očiach mala šialený výraz plný strachu a beznádeje.
Ostal som šokovane stáť a nechápal som čo sa stalo. Až po pár sekundách som sa jej spýtal. Bola si v mojej pracovni? A ona na mňa začala vrieskať, že to nie je žiadna pracovňa ale väzenie s mučením.
Chcel som ju upokojiť a ubezpečiť, že jej nič nehrozí. Asi ešte nikdy nepočula o BDSM. Usmial som sa na ňu a pomaly som sa k nej približoval so slovami „porozprávajme sa“. Ona však skočila dole z gauča a trielila čo najďalej odo mňa. Aj keď to bola pre mňa prekérna situácia, pobavila ma. Vôbec som sa jej nebál aj keď pološialená od strachu mi pobehovala s nožom v ruke po chate.
Po chvíľke opatrného približovania som ju takticky zahnal do kúta. Chúlila sa chúďa s vypleštenými očami v kúte a mávala nožom pred sebou ako by som jej neviem čo chcel spraviť. Ja som len pokojne stál meter od nej a usmieval som sa. Neviem prečo, ale celá tá situácia mi pripadala veľmi smiešna.
Dal som jej čas aby sa trošku spamätala, no vôbec to nepomohlo. Tak som sa jej len spýtal „a čo teraz“? Nato ma znovu prekvapila. Pustila nôž na zem, zdvihla ruky nad hlavu na znamenie, že sa vzdáva a začala strašne plakať. Nervy mala asi v kýbli. Ale asi si uvedomila, že v tejto snehovej kalamite nemá šancu nikam z chaty odísť a jej šance premôcť takého obra ako som ja sú nulové.
Bolo mi jej fakt ľúto. Podišiel som k nej chytil som ju okolo pása a ako bábiku som si ju zobral so sebou na gauč. Bola pre mňa ľahunká ako pierko. Posadil som sa na gauč a ju som si posadil obkročmo na seba, objal som ju, hojdal na sebe a hladkal som jej chrbát zatiaľ čo ona plakala tak strašne, že ledva vedela dýchať.
Počkal som pokiaľ prestane plakať a vydýcha sa. Potom som si ľahol na gauč aj s ňou tak, že ešte stále sedela na mne obkročmo. Ruky som si dal za hlavu. Dúfal som, že sa bude cítiť bezpečnejšie keď sa na mňa bude ona pozerať z hora. Mýlil som sa. Jej vypúlené oči boli obrovské a onemela.
Tak som sa pustil do vysvetľovania ja. Vysvetlil som jej čo je to BDSM, prečo mám mučiareň na chate uprostred ničoho, čomu sa venujem a tak ďalej. Ona tam len sedela na mne v šoku a nepreriekla ani jedno slovo. Zo štebotavého vrabčeka, ktorého som nechal v obývačke keď som sa šiel sprchovať nezostal ani tieň. Utrpela asi nejaký šok alebo traumu alebo ja neviem čo.
Tak som dostal dosť hlúpi nápad. Aj keď som to myslel dobre. Že keď jej poukazujem moju mučiareň a vysvetlím, že to je len taká netypická herňa tak sa hádam upokojí. Naozaj som to myslel dobre a v tej chvíli mi to pripadalo ako rozumný nápad.
Tak som ju znovu vzal na ruky a zobral do mučiarne. Aj keď som jej vysvetľoval, že jej ju chcem len ukázať a že sa ma nemusí báť, hneď ako som ju položil v mučiarni na nohy šprintovala preč odo mňa a pobehovala po mučiarni ako zmyslov zbavená, ako keby hľadala kade ujsť . Z mučiarne sa ujsť nedalo. Boli tam len jedny dvere, žiadne okno.
Pre istotu som zamkol dvere na mučiarni z vnútra aby som ju nemusel naháňať znovu po chate. Ostal som stáť pri dverách a len som ju sledoval ako zúfalo pobehuje sem a tam. Trápilo ma že onemela. Najhoršie na celom bolo, že ako som tam tak stál a sledoval ju, zistil som, že ma vzrušuje jej strach, tá hrôza v jej očiach a jej triaška strachu čo som cítil z nej keď som ju niesol. Cítil som sa ako boh. Takýto strach som ešte u nikoho nevidel. Vždy všetky lekcie boli dopredu dohodnuté a bola to vždy len hra. Ale dnes to bolo skutočné.
Natoľko ma to vzrušovalo, že už som si nebol istý či chcem aby sa upokojila. Keď sa vybehala a ostala zadýchaná stáť v mučiarni na mieste, autoritárne som ukázal pred seba a prikázal jej „poď sem“. Nezaváhala ani na sekundu a okamžite prišla pol metra nemá predo mňa. Ten strach ju úplne ovládol a už nemala slobodnú vôľu vzdorovať. Asi usúdila, že ma musí poslúchať aby sa jej nič nestalo, aj keď jej samozrejme od samého začiatku nič nehrozilo.
Mňa však jej strach a poslušnosť nenormálne vzrušila a nemohol som si pomôcť. Prikázal som jej „vyzleč sa“ a ona sa bez zaváhania začala vyzliekať. Veľmi ma to prekvapilo. Dala si dole tričko aj tepláky. Chcela si dať dole aj nohavičky, asi si myslela, že musí. Zastavil som ju však. Stála tam predo mnou len v nohavičkách a prsia si zakrývala prekríženými rukami. Chytil som ju za rameno a odviedol som si ju k veľkému drevenému X ktoré som mal primontované ku stene. Vyviazal som si ju s roztiahnutými rukami aj nohami. Vôbec sa nebránila ani neodporovala. Aj keď mala prsia jednotky veľmi sa mi páčili. Boli fakt krásne.
Bál som sa o jej duševné zdravie a onemenie. Tak som dostal ďalší dosť hlúpi nápad, že ju rozosmejem. Zobral som si do ruky dlhé pávie pierko a začal som ju ním pomaly jemne štekliť po celom tele. Rýchlo som pochopil, že na bruchu je najšteklivejšia. Páčilo sa mi jej krásne vypracované ploché brucho, ktoré neustále napínala keď som sa ho dotkol. Pierko som odložil a začal som ju štekliť oboma rukami na bruchu.
Po chvíli sa začala konečne smiať, až sa celá mučiareň ozývala a pre mňa to bola veľká úľava, že nie je z traumy nemá. Neprestal som však, ale som ju naďalej šteklil a šteklil a šteklil. Priznám sa, že preto, lebo sa mi to veľmi páčilo ako sa priviazaná na kríži vrtí. Bohužiaľ ako som písal bol to blbý nápad. Šteklil som ju tak dlho až sa z toho pomočila. Najprv som ucítil zápach moču a až potom som zbadal jeho pramienky stekajúce jej po stehnách až na gumenú podlahu. Pozrel som sa jej do očí a videl som aká je červená od hanby v tvári. Ja som sa nezmohol na nič iné ako „prepáč“.
Odviazal som ju a ťahajúc ju za sebou som ju odviedol do sprchy. Prisahám, že som ostal v kúpeľni len preto , lebo som sa bál aby niečo nevyviedla. Ona tam však len stála ešte stále v opišaných nohavičkách v sprche ako v nejakom tranze, ako keby nevedela čo má robiť.
Ako keby čakala na povel. Mňa však vtedy zasiahla vlna vzrušenia z tejto situácie a už som si nemohol pomôcť.
Usmial som sa na ňu a uštipačne som sa jej spýtal či sa chce sprchovať v pomočených nohavičkách. Vyzliekla si nohavičky, úplne bez hanby, už si nič nezakrývala a znovu tam len nemo nehybne stála, už som si fakt nemohol pomôcť. Aj keď som sa pred chvíľkou sprchoval, prikázal som jej „vyzleč ma“. Vyšla zo sprchy. Vyzliekla mi tričko, tepláky aj boxerky a samozrejme jej neušlo, že môj stožiar je v pozore.
Vošli sme spolu do sprchy a aj keď ja na sprchovanie používam sprchový gél, jej som dal do ruky mydlo a prikázal som jej „umy ma“. Ledva mi dočiahla na ramená ako sa snažila držať odo mňa odstup aby ju nepichal môj stožiar. Bola fakt malinká.
Bol to úžasný pocit nechať sa takto umývať a trvalo jej to dosť dlho, nakoľko moje telo je nadrozmerné. Poumývala ma celého až na moje gule a stožiar. Nevedela či môže alebo nie. Tak som sa jej na konci spýtal „nevynechala si niečo?“ Hneď to pochopila a o chvíľku som už bol celý umytý.
Cítila a videla akého ho mám tvrdého a aké napumpované mám gule. Vtedy konečne prehovorila prvé dve slová po hodine odkedy mi vynadala do úchyláka a perverzáka. Tie dve slová boli „ vyfajčím ťa?“ A to ma už totálne šokovalo, to ja som už nechápal čo sa to tu deje.
Milo pobavene som sa jej len spýtal „prečo pre boha ma chceš vyfajčiť?“ A ona odpovedala „aby si ma neznásilnil“ Netuším čo si ona o mne myslela, alebo za koho ma ona mala, nemala, ale v tej chvíli mi tá situácia pripadala tak absurdne, že ma chytil záchvat smiechu a začal som sa tak smiať až sa celá kúpeľňa triasla.
Po tomto mojom smiechu som ju určite utvrdil v tom, že som nejaký šialenec, ale nevedel som zadržať smiech. Len som jej prikázal aby sa umyla. Ona bola hneď hotová a vyšli sme zo sprchy. Vyžíval som sa v jej strachu. Bol to neuveriteľný pocit, aký som nikdy v živote nezažil. Vyšli sme zo sprchy a prikázal som jej aby osušila mňa aj seba a potom aby mi obliekla boxerky. Za ruku som ju odviedol do spálne.
Prikázal som jej „na posteľ“ a tá ťava sa tam postavila nahá na posteli doprostred a ostala tam stáť. Ten strach mal nad ňou neuveriteľnú moc. Prikázal som jej „zostaň“ a odišiel som umyť dlážku čo pomočila v mučiarni. Keď som sa vrátil stále tam stála nahá na posteli. Z kufra som jej vybral jedny červené čipkované tanga nohavičky. Prikázal som jej aby si ich obliekla.
Nasadil som jej masívny hrubý kožený uzamykací obojok, prikázal jej ľahnúť si. Obojok som spojil asi metrovou reťazou s jednou nohou postele aby mi tu v noci nebehala. Ľahol som si tiež do postele, pritiahol som si ju k sebe a objal ju. Pobozkal som ju na čelo a poprial jej dobrú noc a sladké sny. Objímal som ju ako plyšového medvedíka a cítil som ako sa ešte stále trasie od strachu a srdce je bilo ako o život. Bol som však vďačný aspoň za to, že neonemela. Vedel som, že ona asi tak skoro nezaspí no ja som sa už po pár minútach túlal v ríši snov. Ráno som sa zobudil prvý ja .....
Napísal: Worlonko
Ak ste to dočítali až sem, poprosím hodnotenie či už pozitívne alebo negatívne, ďakujem.
