„Ideme do podkrovia, no najskôr to tu trošku sprac. Budem ťa tam čakať.“ Povie mi bez toho, že by čakal nejakú odpoveď, capne ma po zadku a odchádza.
Páči sa mi keď mi hovorí čo mám robiť. Nevnímam to ako buzerovanie, ale ako vedenie - neschádzať na zlé chodníčky, ale držať si disciplínu, plniť si povinnosti, a až potom príde odmena a oddych. Ale d...