Najdiskutovanejšie poviedky

“Tu nie, ale doma mi ich môžeš roztrhať.”
“Len plytváš slovami,” dodal som vážne. Pozerala na mňa nechápavo. Prevalil som ju chrbtom na stôl a zapchal jej ústa.
Prstom som pretrhol silonky v rozkroku a rozpáral ich až po koleno. Nekričala. Len sa chcela vyslobodiť. Nesnažila sa ani kopať, len prudko dýchala cez rozšírené nozdry.
Odstúpil som od nej...

Jedna ovečka, druhá ovečka, tretia ovečka, štvrtá ovečka, kravička, kozička, strýko Donald farmu mal eeeejjjj macarena. Hmmm. Môj dedo bol elektrikár... Ten bol dobrý. Alebo ten: Koľko vážiš? Nepoviem! Tak aspoň prvé tri čísla. To bolo zabite. Keď budem rozmýšlať nad memečkami z internetu tak nezaspím. Skúsim to od znova.
Jeden, dva, tri... deväťde...

Keď som sa ráno zobudil a otvoril dvere spálne, Lamik už varila obed a Nicolas sa hral. Nevšimli si ma, keď som vyšiel zo spálne. Pokračovali vo svojich rolách, ako dobre nastavený stroj. Boli takí zladení, ako každá rodina. Vtedy som si uvedomil, že ja do toho stroja nezapadám. Aspoň zatiaľ nie. Neviem, či tu niekedy budem doma. Bude ma raz Nikola...

„Jani? Si to ty?” prehovoril som rozpačito a nastúpil do výťahu. Nepripravený na stretnutie so ženou, ktorá ma opustila.
„Ahoj” pozdravila váhavo.
„Nečakal som, že sa tu stretneme. Čo tu robíš?”
„Mám tu brigádu. Sprevádzam turistov pre jednu cestovku.”
„Tak to máš dobré.”
„Hej, mám.”

Rozhovor uviazol. Mlčali sme, až kým výťah nezastavil na recepcií...