Len tíško zašeptala: „Mám strach.“ Neprekvapilo ma to. Dal som jej ten najsúcitnejší úsmev, ktorý som dokázal vyčariť na svojej tvári. „Mala by som sa ti priznať. Nikdy som to nerobila.“ „Hovorila si predsa,...“ „...len vo fantáziách. Predstavovala som si to nespočetne veľakrát, no nikdy … skutočne.“ Slová sa jej strácali v ústach, v ktorej musela ...