Venované všetkým tým, ktorí si myslia, že sú možno divní.
Veľa dobrých slov začína na písmeno O. Obojok, obed, orgazmus, opera, niekedy aj Obama. Aj jej meno na toto písmeno začínalo. „Óčko“ trpelo na nízke sebavedomie. Keď sa pozrela do zrkadla videla neatraktívnu hanblivú ženu s predkusom, s väčším, no nie veľkým zadkom a s nepeknými prsiami. A k tomu mala pocit, že je tak akosi divná.
To, že je iná si prvýkrát uvedomila v pätnástich rokoch. S rodičmi pozerala film, v ktorom v jednej scéne mučili mladú ženu. Zvlhla, vzrušilo ju to. Večer, keď zaspávala si v spomienkach túto scénu prehrávala a masturbovala pri tom. Táto skúsenosť ju utvrdila v tom, že musí byť divná, zvrátená a radšej všetko uchovávala v tajnosti.
Vyhýbala sa vzťahom s mužmi, pretože nechcela, aby vedeli, že je divná. Že ju vzrušujú takéto deviantné veci. Sledovala videá, popri ktorých onanovala a predstavovala si, ako je na mieste tých žien, ktoré sú zviazané a vydané na pospas mužovi či mužom, ktorí na nej robia tie všakovaké nepríjemné experimenty.
Ak čakáte, že ja som bol tým zázračným spasiteľom, romantickým románovým idolom, ktorý ju predviedol nepoznaným svetom a ukázal jej nepoznanú rozkoš, ste na omyle. Ja som to nebol. Podarilo sa mi však niečo možno ešte cennejšie – ukázal som, jej, že je možno iná než majoritná časť populácie, ale že určite nie je divná.
Spoznali sme sa, čo asi nebude príliš veľkým prekvapením, cez internet. Napísala mi prvá, páčila sa jej jedna z mojich poviedok, ktoré som napísal na dnes už neexistujúci blog. Napísala mi dlhočízny komentár, niekoľko násobne dlhší, než mi napísali ostatné fanúšičky, ak sa ich dá tak označiť. A tak začalo naše dopisovanie.
Nebola v tom erotika, výcvik, písali sme si o živote, o nás, o tom, o čom sme chceli. Prvé stretnutie naživo bolo rozpačité, ako tomu býva asi vždy. Ale keď už nič iné, aspoň sme si overili, že sme to skutočne my a za našimi opismi toho, kto sme, sa neukrýva žiadna faloš, klamstvo či zveličovania. Ona, predkus, veľký zadok. Ja postava bez svalstva a pár kíl naviac.
Neboli sme dvojica z katalógu, ale boli sme to my. Dvaja skutoční, reálni ľudia. Počas týždňov sa témy v našej komunikácii zmenili. Čoraz viac sa pýtala na to, „ako“. Samozrejme, všetko v rovine teórie. Ako by si pripravovala pôdu pre to, o čom sama tušila, že raz bude musieť nastať. A napokon sa to odhodlala skúsiť.
Písanie jej nerobilo problém nikdy. Napísala niekoľko stranový scenár toho, čo by chcela skúsiť a ako by to malo prebiehať. Vyzeralo to ako scéna z filmu spred niekoľkých rokov, po ktorom začala mať pocit, že je divná. V skratke - ja, neúprosný vyšetrovateľ. Ona – podozrivá, ktorú vyšetrovateľ kruto (samozrejme nie až tak kruto) mučí.
Žiadny sex, žiadny tvrdý výprask, žiadna elektrina, ak sa pýtate. Nič hardcore. Ale ani nič „lightové“. Bezpečnosť však na prvom mieste. Rád som do toho išiel a šiel by som aj znova. Páčil sa mi jej scenár a klamal by som, ak by som nepriznal, že som už dlhšie dúfal, že dostanem šancu sa pohrať s tým jej vo všetkých smeroch panensky nedotknutým telom.
Dovolila mi toho veľa. Spomínam na to, ako som jej prvýkrát siahol medzi nohy. Rozopol som gombík jej nohavíc a zips a dával som si pritom načas. Ľavú ruku som zašiel medzi jej nohy a pravou jej opatrne stisol krk a zašeptal som jej do ucha: „Teraz si moja a budem si s tebou robiť čo len chcem.“ Bola vlhká. Napomohlo tomu asi to, že predtým som sa cez tričko hral s jej prsiami.
Po sprche vlažnou vodou skončila už nahá priviazaná na stoličke, s roztiahnutejšími nohami, presne ako hrdinka vo filme, ktorý ako mladá videla. Necitlivo som sa jej hral s citlivými bradavkami, ktoré prvýkrát poznali štipce a svorky. Stískal som ich, fackoval a ťahal. A popritom jej kládol otázky toho najintímnejšieho charakteru. Ak som sa odpovede nedočkal, pritvrdil som.
Procedúry s jej rozkrokom, análnym otvorom a zadkom všeobecne boli obmedzené. Zostalo pri ťahaní za chlpy, vodnej pištoli so studenšou vodou na intímne partie, ľahkom výprasku bičíkom a zasúvaní malíčka do análneho otvoru na niekoľko málo milimetrov. Niektoré činnosti viac, iné menej, zvyšovali úroveň jej vzrušenia a približovali ju k „veľkému o“ - orgazmu.
S pomocou rozpernej tyče som jej pripútal nohy v požadovanej pozícii. Roztiahol som jej pysky a oblízal klitoris. Vybral vibrátor (stimulátor) klitorisu a začal som ju ním dráždiť. Jednou rukou som ho používal, druhou stimuloval jej ubolené bradavky. Bola dostatočne načatá a jej orgazmus bol rýchly. Pozerali sme si navzájom do očí ako v nejakom priblblom porno filme.
Malo to skončiť po treťom orgazme. Keď vyšla von zo sprchy, mokrá, nahá, voňavá, povedala, že chce ešte jeden. Jazykom. Bol som prvý muž, ktorý ju urobil jazykom. Prvý, ktorý ju urobil vôbec. Prvý, ktorému to dovolila. Prvý, ktorému sa otvorila. A zrejme aj prvý, ktorý jej ukázal, že hoci možno jej fantázie a túžby sú iné, ona sama divná nie je. Ale si nemyslite, že som to dokázal počas tohto jediného popoludnia.
Ak čakáte romantický, dojemný či inak krásny koniec, sklamem vás. Toto nebol ten príbeh o tom, ako si našiel muž ženu a zistili, že sú si pre seba stvorení. Toto, čo sa stalo, sa už nikdy nezopakovalo. „Óčko“ išlo študovať do zahraničia, kde si našlo priateľa a otehotnela. Tak vidíte, žije úplne normálnym, obyčajným a tuctovým životom nedivnej ženy.
Veľa dobrých slov začína na písmeno O. Obojok, obed, orgazmus, opera, niekedy aj Obama. Aj jej meno na toto písmeno začínalo. „Óčko“ trpelo na nízke sebavedomie. Keď sa pozrela do zrkadla videla neatraktívnu hanblivú ženu s predkusom, s väčším, no nie veľkým zadkom a s nepeknými prsiami. A k tomu mala pocit, že je tak akosi divná.
To, že je iná si prvýkrát uvedomila v pätnástich rokoch. S rodičmi pozerala film, v ktorom v jednej scéne mučili mladú ženu. Zvlhla, vzrušilo ju to. Večer, keď zaspávala si v spomienkach túto scénu prehrávala a masturbovala pri tom. Táto skúsenosť ju utvrdila v tom, že musí byť divná, zvrátená a radšej všetko uchovávala v tajnosti.
Vyhýbala sa vzťahom s mužmi, pretože nechcela, aby vedeli, že je divná. Že ju vzrušujú takéto deviantné veci. Sledovala videá, popri ktorých onanovala a predstavovala si, ako je na mieste tých žien, ktoré sú zviazané a vydané na pospas mužovi či mužom, ktorí na nej robia tie všakovaké nepríjemné experimenty.
Ak čakáte, že ja som bol tým zázračným spasiteľom, romantickým románovým idolom, ktorý ju predviedol nepoznaným svetom a ukázal jej nepoznanú rozkoš, ste na omyle. Ja som to nebol. Podarilo sa mi však niečo možno ešte cennejšie – ukázal som, jej, že je možno iná než majoritná časť populácie, ale že určite nie je divná.
Spoznali sme sa, čo asi nebude príliš veľkým prekvapením, cez internet. Napísala mi prvá, páčila sa jej jedna z mojich poviedok, ktoré som napísal na dnes už neexistujúci blog. Napísala mi dlhočízny komentár, niekoľko násobne dlhší, než mi napísali ostatné fanúšičky, ak sa ich dá tak označiť. A tak začalo naše dopisovanie.
Nebola v tom erotika, výcvik, písali sme si o živote, o nás, o tom, o čom sme chceli. Prvé stretnutie naživo bolo rozpačité, ako tomu býva asi vždy. Ale keď už nič iné, aspoň sme si overili, že sme to skutočne my a za našimi opismi toho, kto sme, sa neukrýva žiadna faloš, klamstvo či zveličovania. Ona, predkus, veľký zadok. Ja postava bez svalstva a pár kíl naviac.
Neboli sme dvojica z katalógu, ale boli sme to my. Dvaja skutoční, reálni ľudia. Počas týždňov sa témy v našej komunikácii zmenili. Čoraz viac sa pýtala na to, „ako“. Samozrejme, všetko v rovine teórie. Ako by si pripravovala pôdu pre to, o čom sama tušila, že raz bude musieť nastať. A napokon sa to odhodlala skúsiť.
Písanie jej nerobilo problém nikdy. Napísala niekoľko stranový scenár toho, čo by chcela skúsiť a ako by to malo prebiehať. Vyzeralo to ako scéna z filmu spred niekoľkých rokov, po ktorom začala mať pocit, že je divná. V skratke - ja, neúprosný vyšetrovateľ. Ona – podozrivá, ktorú vyšetrovateľ kruto (samozrejme nie až tak kruto) mučí.
Žiadny sex, žiadny tvrdý výprask, žiadna elektrina, ak sa pýtate. Nič hardcore. Ale ani nič „lightové“. Bezpečnosť však na prvom mieste. Rád som do toho išiel a šiel by som aj znova. Páčil sa mi jej scenár a klamal by som, ak by som nepriznal, že som už dlhšie dúfal, že dostanem šancu sa pohrať s tým jej vo všetkých smeroch panensky nedotknutým telom.
Dovolila mi toho veľa. Spomínam na to, ako som jej prvýkrát siahol medzi nohy. Rozopol som gombík jej nohavíc a zips a dával som si pritom načas. Ľavú ruku som zašiel medzi jej nohy a pravou jej opatrne stisol krk a zašeptal som jej do ucha: „Teraz si moja a budem si s tebou robiť čo len chcem.“ Bola vlhká. Napomohlo tomu asi to, že predtým som sa cez tričko hral s jej prsiami.
Po sprche vlažnou vodou skončila už nahá priviazaná na stoličke, s roztiahnutejšími nohami, presne ako hrdinka vo filme, ktorý ako mladá videla. Necitlivo som sa jej hral s citlivými bradavkami, ktoré prvýkrát poznali štipce a svorky. Stískal som ich, fackoval a ťahal. A popritom jej kládol otázky toho najintímnejšieho charakteru. Ak som sa odpovede nedočkal, pritvrdil som.
Procedúry s jej rozkrokom, análnym otvorom a zadkom všeobecne boli obmedzené. Zostalo pri ťahaní za chlpy, vodnej pištoli so studenšou vodou na intímne partie, ľahkom výprasku bičíkom a zasúvaní malíčka do análneho otvoru na niekoľko málo milimetrov. Niektoré činnosti viac, iné menej, zvyšovali úroveň jej vzrušenia a približovali ju k „veľkému o“ - orgazmu.
S pomocou rozpernej tyče som jej pripútal nohy v požadovanej pozícii. Roztiahol som jej pysky a oblízal klitoris. Vybral vibrátor (stimulátor) klitorisu a začal som ju ním dráždiť. Jednou rukou som ho používal, druhou stimuloval jej ubolené bradavky. Bola dostatočne načatá a jej orgazmus bol rýchly. Pozerali sme si navzájom do očí ako v nejakom priblblom porno filme.
Malo to skončiť po treťom orgazme. Keď vyšla von zo sprchy, mokrá, nahá, voňavá, povedala, že chce ešte jeden. Jazykom. Bol som prvý muž, ktorý ju urobil jazykom. Prvý, ktorý ju urobil vôbec. Prvý, ktorému to dovolila. Prvý, ktorému sa otvorila. A zrejme aj prvý, ktorý jej ukázal, že hoci možno jej fantázie a túžby sú iné, ona sama divná nie je. Ale si nemyslite, že som to dokázal počas tohto jediného popoludnia.
Ak čakáte romantický, dojemný či inak krásny koniec, sklamem vás. Toto nebol ten príbeh o tom, ako si našiel muž ženu a zistili, že sú si pre seba stvorení. Toto, čo sa stalo, sa už nikdy nezopakovalo. „Óčko“ išlo študovať do zahraničia, kde si našlo priateľa a otehotnela. Tak vidíte, žije úplne normálnym, obyčajným a tuctovým životom nedivnej ženy.
