Je to tak dávno a pritom ako by to bolo včera. Keď sme sa stretli nikto nevedel aký osud nás čaká. Po nekonečných cestách sme sa nakoniec stretli. V ten večer na terase pri potoku. Kde nebolo nič len ty, ja a zvuky potoka. Čas plynul ako voda a len jeden okamih s tebou bolo ako prežiť celý vek ľudského pokolenia. Pocit nesmrteľnosti a svet patriaci len nám. Ako čas utekal, pocit zbližovania naberal na obrátkach. Aj keď sme o druhom vedeli všetko akoby sme o druhom nevedeli nič. Bolo tu ešte niečo, niečo čo nás samo zožieralo vnútri človeka. Bol to strach, strach z toho čo naše tajomstvá odkryjú, ukážu sa a uzrú svetlo sveta, ktoré by sme radšej nikomu neukázali. Strach, že nás nepochopí a odsúdi. Ukázať ti to čo vidím ja svojimi očami čo ma napĺňa bola hrôza a zdesenie. Keď chodíš po tenkom ľade raz za pod tebou preborí. No ak to neskúsiš nevieš či to vydrží. Niekedy človek musí riskovať, niekedy musí skúsiť staviť všetko len na jednú kartu a dúfať. Neprezradiť to, zožieralo by ma to. Prezradiť ale mohlo znamenať ťa stratiť.
Znamenala si pre mňa veľa. Keď som ti povedal o svojich pocitoch a záľubách videl som v tvojich očiach zdesenie, rozčarovanie, ktoré by sa dvihlo zo stoličky na mieste mi strelilo facku a odkráčalo preč. No videl som aj prekvapenie a zvedavosť, ktoréá ťa udržala na mieste a mala kopu otázok. Pochopiť to všetko bol beh na dlhé trate no ty si ostala počúvala a pýtala sa. Zvedavosť ti nedala príležitosť odísť iba to preskúmať a ukojiť ju. Temnota je niekedy to čo nás pohltí. Po niekoľkých hodinách rozprávania a otázok si nakoniec len mlčky vstala, rozlúčila sa a odišla. Mňa naplnila už len beznádej a zúfalstvo, že som stratil niekoho tak výnimočného ako ty.
Znamenala si pre mňa veľa. Keď som ti povedal o svojich pocitoch a záľubách videl som v tvojich očiach zdesenie, rozčarovanie, ktoré by sa dvihlo zo stoličky na mieste mi strelilo facku a odkráčalo preč. No videl som aj prekvapenie a zvedavosť, ktoréá ťa udržala na mieste a mala kopu otázok. Pochopiť to všetko bol beh na dlhé trate no ty si ostala počúvala a pýtala sa. Zvedavosť ti nedala príležitosť odísť iba to preskúmať a ukojiť ju. Temnota je niekedy to čo nás pohltí. Po niekoľkých hodinách rozprávania a otázok si nakoniec len mlčky vstala, rozlúčila sa a odišla. Mňa naplnila už len beznádej a zúfalstvo, že som stratil niekoho tak výnimočného ako ty.
