Zuzana s hnevom pozerala na muža pred sebou. Ignorovala jeho príkaz. Nevidela dôvod, prečo by ho mala poslúchať. Žiadny chlap jej nebude rozkazovať a manipulovať s ňou.
„Si nevhodne oblečená. Prezleč sa do pripravených šiat, lebo ti pomôžem“, znel mrazivo chladný hlas muža sediaceho pred ňou.
„Čo je na mojich šatách nevhodné?! A nie som žiadna otrokyňa!“ odvrkla vzdorovito Zuzana. Nemala v úmysle sa podrobiť a bola rozhodnutá bojovať všetkými zbraňami.
„Mám rád divoké tigrice... a ten pôžitok pri ich krotení...“, usmial sa tajomne muž pred ňou.
Zuzanu dráždil jeho kľud a spokojný úsmev. Hlboko v podvedomí si uvedomovala prirodzenú autoritu, ktorá z neho vyžarovala. Hlavou jej preblesklo, že ten muž ju vlastne priťahuje. Túži sa mu podriadiť, poslúchať ho... Vzápätí tú myšlienku zavrhla. Ona je predsa dosť silná nato, aby mu odolávala. Nie je žiadna prostitútka, aby pred ním padla na kolená očarená jeho šarmom. Nepodrobí si ju! Ubráni sa! Tvár jej rozjasnil spokojný úsmev. Zvládne to. Ešte mu ukáže kto je silnejší...
„Predsa len si sa mala prezliecť sama... bolo by to pre teba príjemnejšie“, zaznel hlas takmer pri jej uchu. Až teraz postrehla, že muž je tesne pri nej. S údivom sledovala jeho výšku. Musela zakloniť hlavu aby mohla pozrieť do jeho pokojných očí. Z hrdla sa jej vydral prekvapený výkrik. Muž ju chytil za vlasy a zaklonil jej hlavu. Bol dôrazný, nie však surový, pohyb.
„Pravidlá sú jasne dané, holubička. Tu velím ja a ty ma budeš poslúchať. Čím skôr si to uvedomíš, tým lepšie pre teba. Zapamätaj si to a dobre si rozmysli, ako sa budeš správať. Skrotil som inakšie divošky a skrotím aj teba. Pochopila si to?!“, jeho hlas bol pokojný, ale nikoho nenechával na pochybách, že to myslí vážne.
Zo Zuzaniných očí šľahal vzdor a pevne zovreté pery prezrádzali jej myšlienky. Ako z diaľky prenikali slová do jej mysle. Ešte stále jej nedochádzal ich zmysel. Nechcela ich pochopiť.
„Som tvoj Pán a budeš ma tak oslovovať. Ty si moja otrokyňa a budeš mi slúžiť. Budeš plniť moje priania a budeš ich plniť s radosťou. Tvojim cieľom sa stane moja spokojnosť... Teraz sa prezleč“, zaznelo jej pri uchu a vzápätí povolilo zovretie.
Zuzana s odporom pozrela na kôpku šiat pripravených na stole. Takmer nebadane pokrútila hlavou na znak nesúhlasu. Skôr ako si stihla uvedomiť, čo sa deje, zacvakli jej na zápästí putá. Neveriaco pozerala striedavo na svoje ruky a do tváre muža pred sebou. Ten jej bez ďalšieho vysvetľovania zdvihol ruky nad hlavu. Zuzana očami sledovala ten pohyb. Rozšírili sa jej zreničky pri pohľade na hák, o ktorý prichytil kovové náramky. Skoncentrovala myšlienky a napadlo ju, že má stále voľné nohy. Bol to zlomok sekundy. Skôr ako stihla kopnúť, hák sa začal zdvíhať a jej telo sa naplo. Stála na špičkách a len ťažko udržiavala rovnováhu. ´Ten muž musí čítať jej myšlienky´, napadlo ju skôr ako sa nadýchla, aby začala protestovať. Ani nestihla dopovedať slovo, keď ju prerušilo rázny povel: „TICHO!“ V očiach jej zaiskril vzdor a znovu sa nadýchla. Skôr ako jej z úst vyšiel hlások, mala v nich roubík. Nahnevane do neho zahryzla. Bezmocne balancovala s rukami nad hlavou a pozerala ako k nej muž pristúpil. Dotkol sa výstrihu na jej blúzke. Prstom prešiel po nahej pokožke a prudko trhol. Z jemnej látky zostali franforce. Inštinktívne si chcela zakryť prsia, ale putá držali pevne. Uvedomila si svoju bezmocnosť. Prvýkrát pocítila strach. Ten sa zintenzívnil pri pohľade do miestnosti. Až teraz spozorovala, že to nie je obyčajná miestnosť v byte. Časť bola zariadená príjemným kreslom a posteľou. Hrôzu však naháňala druhá polovica miestnosti. Zuzana neveriaco pozerala na nástroje a zariadenia. Nič z toho nepatrilo k bežnému vybaveniu domácnosti. Zistenie jej vyrazilo dych. Bola to mučiareň! Spýtavo pozrela na muža, ktorý sa k nej pomaly približoval. Pri pohľade na jeho ruku hystericky vykríkla. ´On ju snáď chce zabiť!´, prebleslo jej mysľou s pohľadom upreným na veľký nôž. Špičkou sa dotkol jej hrude. Zuzana ani nedýchla, keď ju obišiel a špičku noža oprel o jej chrbát. Zatvorila oči a v duchu sa lúčila so životom.
Muž vycítil jej strach a prehovoril pokojným hlasom: „Ukľudni sa...neublížim ti... nezbavím sa predsa novej hračky... láka ma skrotiť tvoj odpor... chcem ťa!“ Rýchlym pohybom prešiel po sukni a Zuzana pred ním stála len v spodnom prádle. Striasla sa. Muž sa s ňou pohrával a ona nemala šancu brániť sa. Ani len protestovať nemohla... Stačilo pár pohybov nožom a Zuzana zostala úplne nahá. Podvedome zatvorila oči. Snažila sa presvedčiť samu seba, že keď nič nevidí ona, nevidí nikto ju.
Skôr tušila, ako naozaj vedela, že si ju muž pozorne obzerá. Snažila sa skľudniť dych, ktorý sa je začal zrýchľovať. Hanbila sa za svoju nahotu pred tým cudzím mužom. Zároveň ju tajomne priťahoval svojou prevahou, ktorú pociťovala. Veľmi nerada si priznávala, že ju vlastne vzrušuje. Nedokázala zakryť svoje vzrušenie, keď sa dotkol jej pŕs. Zachvela sa. Telo na nečakane jemný dotyk zareagovalo. Bradavky stuhli. Ruka sa posúvala nižšie. Je vzrušenie stúpalo. Dotkol sa citlivého miesta v rozkroku a Zuzana tlmene vzdychla. Túžila po ďalších dotykoch... Zrazu sa strhla. Miestnosťou zaburácal jeho smiech: „Ty si vzrušená! A tak si bránila...“ V ten moment ho Zuzana nenávidela. Ako môže byť niekto tak jemný a krutý zároveň?
Zuzana nemala odvahu otvoriť oči. Počula ako od nej odstúpil a potom len cítila dotyk hrubej látky na svojom tele. Zvedavo otvorila oči a zistila, že ma na sebe podivne vyzerajúci odev. Kusy látky ju zahaľovali. Pri prudšom pohybe by však cez početné otvory predsa len boli vidieť niektoré časti jej tela. Nervózne prestúpila na nohách a snažila sa uvoľniť si napnuté telo. Kovové náramky ju tlačili na zápästí. Prsty, na ktorých už dlhšie stála, jej tŕpli. Ruky jej nečakane klesli nižšie a Zuzana dostúpila na celé chodidlo. Uvoľnene si vydýchla. Okamžite zmobilizovala sily a začala premýšľať nad útekom. Strelila pohľadom na dvere a premýšľala, ako dlho by jej trvalo dostať sa k ním.
„Dvere sú zamknuté, nedostaneš sa odtiaľto,“ prehovoril muž, akoby čítal jej myšlienky. „Musíme sa pozhovárať. Poď sem a kľakni si.“
Zuzana prekvapene pozrela na muža pohodlne usadeného v kresle. Pri pohľade na bič v jeho ruke okamžite zavrhla myšlienku na odpor. Váhavo pristúpila k nemu a zostala stáť.
„Kľaknúť!“ zahrmelo miestnosťou tak, že sa Zuzana strhla. Bolo to po prvýkrát, čo zvýšil hlas. Nenávistne na neho pozrela a kľakla si.
„Vystri sa a ruky si zlož za hlavu. Oboznámim ťa zo základnými pravidlami. Ak ti niečo nebude jasné, smieš sa spýtať ako to bolo myslené. Je ti to jasné?!“ jeho hlas znel prísne.
Zuzana si niečo zabrblala pre seba a vzápätí skríkla od prekvapenia. Tesne vedľa nej zasvišťal bič. Nedotkol sa jej, ale zvuk ju vystrašil. Ustrašene pozrela na muža pred sebou.
„Budeš odpovedať celou vetou a oslovovať ma Pane. Nie som zvedavý na tvoje komentáre. Budeš hovoriť len vtedy, keď sa ťa na niečo spýtam. Je ti to jasne?!“, Zuzana rýchlo prikývla hlavou na súhlas. Pán sa usmial a uvoľnil jej ústa. „Nič som nepočul...“
„Je mi to jasné“, zašepkala sotva počuteľne Zuzana. Bič jej zasvišťal okamžite pri uchu znova.
„Nezabudla si na niečo?“ spýtal sa muž s prísnym pohľadom. Zuzana ho uprene sledovala a zaryto mlčala. Vzduchom znovu zasvišťal bič a Zuzana sa inštinktívne prikrčila.
„Pane!!!“ počula teraz už trochu rozčúlený hlas. „Odpovedz ešte raz a celou vetou!“
„Je mi to jasné... Pane“, zašepkala po krátkom zaváhaní Zuzana.
„No vidíš, že to ide. Stačí len trocha chcieť. A ty budeš chcieť veľmi,“ spokojne prikývol muž.
„Základnú informáciu už vieš. Si moja otrokyňa, hračka. Záleží len na tebe, čo sa s tebou stane ďalej. Uvedom si, že poslušná otrokyňa robí radosť svojmu Pánovi a ten potom vyhľadáva jej spoločnosť. V opačnom prípade ťa budem musieť potrestať a ver mi, že to nebude nič príjemné. Budeš vždy oblečená v šatách, ktoré máš teraz na sebe. To je presne to, čo si zaslúži otrokyňa nosiť. V mojej prítomnosti budeš vždy kľačať s rukami za chrbátom, pokiaľ nerozhodnem inak. Je ti to zatiaľ jasné?“
„Áno, Pane“, sotva počuteľným hlasom odpovedala Zuzana. Počúvala ho len veľmi nepozorne, nevedela sa vzdať myšlienky na útek. Nevšimla si preto diabolský úsmev, ktorý mu prebleskol v tvári.
„Mal by som dokonale poznať svoju otrokyňu. Takže by bolo vhodné, aby som ťa podrobne preskúmal.“
Zuzana zaregistrovala slovo preskúmať a spozornela. Márne skúšala čokoľvek vyčítať z jeho tváre. Len ten úsmev. Pánov úsmev bol veľavravný.
„Pretože to bude prvýkrát, popíšem ti, čo od teba očakávam. Si otrokyňa, ktorá sa bude starať o moje pohodlie a plniť bežné práce týkajúce sa mojej obsluhy. Ale ak budem mať náhodou chuť a náladu, budeš sexuálna otrokyňa a postaráš sa aj o moje uspokojenie. Zdrž sa poznámok! Na nič som sa ťa nepýtal! Nie si v pozícii, v ktorej by si mohla protestovať! Uvedom si to konečne!“ zahriakol ju skôr ako stihla zaprotestovať. Zuzana naprázdno zatvorila ústa. Len zaťatá sánka prezrádzala jej skutočné pocity. „Už som povedal, že ak budeš poslušná, bude dobre aj tebe. Zapamätaj si to už konečne!“
„Takže by sme mohli pristúpiť k ďalšiemu bodu. Chcem sa s tebou zoznámiť. Chcem poznať každý kúsok tvojho tela. A keď poviem, že každý, myslím tým každý. Niečo som už videl, ale zaujíma ma viac. Zostaň kľačať a predkloň sa. Hlavu aj ruky polož na zem.“
Zuzana nepohnute pozerala na muža, ktorého stále nechcela uznať za svojho Pána.
„Niečo som prikázal. Doporučujem ti urobiť to dobrovoľne, pretože použijem donucovacie prostriedky“ povedal zasa tým ľadovo kľudným hlasom.
Zuzana na chvíľu zaváhala a pomaly sa predklonila. Položila hlavu na podlahu a strnulo čakala. Počula ako Pán vstal a obišiel ju. Sedela si na pätách a kolená stláčala pevne k sebe.
„Zodvihni zadok! Nohy od seba!“ Zuzana nezaváhala ani na okamih. Ani sa nepohla a ešte pevnejšie sa zovrela do klbka. Prekvapene vykríkla, keď na chrbáte zacítila štipľavú bolesť. V skutočnosti sa viac zľakla ako by ju bolela rana od biča.
„Zodvihni zadok a nohy od seba!“ zaznelo zvýšeným hlasom nad ňou. Zuzana pomaly zodvihla zadok a ešte pomalšie rozkročila nohy. Do očí jej vyhŕkli slzy. Cítila sa ponížená, ale bála sa ďalšej rany. Hanbila sa. Ticho vykríkla, keď jej Pán nohou roztiahol ešte viac nohy. Aj ten chabý odev ju sklamal. Zošuchol sa po bokoch a odhalil jej najintímnejšie časti. Bola rada, že má hlavu na zemi a Pán nevidí jej slzy. Určite by si neodpustil štipľavú poznámku. Prudko sa strhla, keď sa prstom dotkol jej prirodzenia. Okamžite dosadla na päty. Ten pohyb neskôr veľakrát oľutovala, bolo však už neskoro.
„Vstaň!“ zaznelo ostrejšie ako plesknutie bičom. Zuzana sa ochotne postavila a rýchlo si utrela tvár od sĺz. Nečakane pevný stisk na ramene ju vystrašil. Už vedela, že mala radšej nehybne trpieť jeho dotyky. Vystrašene pozerala kam ju vedie. Hrôza v očiach bola čoraz väčšia. Pred sebou videla drevený hranol na vysokých nohách. Tušila, čo ju čaká.
„Nechcela si sa podriadiť dobrovoľne, budeš k tomu prinútená. Upozornil som ťa, že mám nato prostriedky. Prehni sa!“ Pán ju oprel o hranol, ktorý mala o niečo nižšie ako pás.
„Prepáčte mi, Pane. Už budem nepohnute kľačať. Nepriväzujte ma, prosím vás“, prekvapene počula svoj hlas.
„Neskoro“, jediné slovo, ktoré hovorilo za všetko.
Veľmi rýchlo jej priviazal ruky k oku na podlahe. Bez jediného slova jej vsunul nohu medzi kolená a prinútil ju rozkročiť sa. Zručne priviazal nohy a Zuzana si uvedomila, že teraz sa nebude môcť ani pohnúť. Rezignovane sa rozplakala. Bola pripravená na dotyky, ktorým sa doteraz bránila. Prekvapilo ju, že počula Pánov hlas zo vzdialenej časti miestnosti. Nepočula čo rozpráva, ale podľa tónu hlasu sa zabával. Zuzana premýšľala, kto je ešte v miestnosti a snažila sa rozpamätať, či ju môže dotyčný vidieť. Ale druhý hlas nepočula... Vtedy si uvedomila, že Pán telefonuje. Na chvíľu si vydýchla. Zrazu zostalo ticho a Zuzana čakala, že Pán začne skúmať jej telo. Nič sa nedialo. Všetky zvuky prichádzali zo vzdialenej časti miestnosti. Vtedy jej to došlo. Je vydaná na milosť a nemilosť svojho Pána. Ak sa mu to bude páčiť, nechá ju tu priviazanú niekoľko hodín. Pokúsila sa pohnúť nohou... márne. Zbytočne krútila rukami a snažila si vyslobodiť tie. Nemala šancu sa vyslobodiť.
Nedokázala odhadnúť ako dlho čakala. Zdalo sa jej to celú večnosť. Uvedomovala si jediné. Nech ten muž sedel kdekoľvek, mohol ju sledovať. Nohy mala roztiahnuté na maximum. Bola tak predklonené, že v medzere medzi nohami jej bolo vidieť dokonca na prsia. Najhoršie pre ňu bol fakt, že ju to celé vzrušovalo.
Bola tak zabratá do vlastných myšlienok, že ani nepostrehla kedy k nej Pán pristúpil. Zľakla sa dotyku na chrbáte. Chladná ruka ju pohladila po chrbtici a smerovala na bok. Pohladila ju po zadku.
„Neposlúchla si ma. Neposlušné otrokyne treba potrestať. Dostaneš 5 rán po zadku. Ale len preto tak málo, že ešte nepoznáš pravidlá. Budeš si rany nahlas počítať a na záver poďakuješ za trest. Nepomýľ sa, lebo začnem od začiatku.“
Kým stihla Zuzana zaprotestovať, skríkla. Vzduchom zasvišťala rákoska a dopadla na vystrčený zadok. Zostala pritlačená na miesto, kde dopadla a kĺzavo sa posúvala po obline zadku. Prekvapená Zuzana sa nezmohla na slovo.
„To bola prvá... Nepočul som, že by si začala počítať...“
„Daj mi pokoj! Si tyran! Ako ma môžeš takto trápiť?!“ vyhŕkla z nej.
„To bolo miesto prvej rany? Je to tvoje rozhodnutie...“ a zvukom zasvišťal ďalší úder. Vzápätí výkrik a ešte jeden. Ten druhý bol prekvapený. Na boľavom mieste sa jej jemne dotýkal Pán a hladil ju.
„Upokoj sa... neubližujem ti. Ale svojím chovaním si mi nedala inú možnosť. Uvedom si konečne, čo od teba chcem a všetko bude OK. Budem veľkorysý a zvyšný trest ti odpustím. Ale len preto, že je to po prvýkrát. Nepočítaj s tým že sa to zopakuje...“
Zuzana ťažko dýchala a zadok jej horel. Pohladenia pôsobili ako liečivý balzam. Veľmi jasne si uvedomovala, že hladenie začína byť intenzívnejšie. Už nevnímala, že ju drevená klada tlačí v páse. Sústredila sa na tie príjemné dotyky. Pán ju hladil po stehnách a nečakane sa občas dotkol vlhnúcej škáročky. Zuzana ticho vzdychla. Skúmal prstami pysky a akoby náhodou zasunul na malý okamih prst do nej. Zuzana nedokázala zadržať ďalšie a ďalšie vzdychy. Dotyky boli príjemné a prejavovalo sa to jej vlhnúcej vagíne. Prstami roztiahol pysky od seba a druhou rukou prešiel po vzrušenej štrbinke. Inštinktívne sa na dráždiacu ruku pritlačila. Odozvou jej boli dotyky na klitorose. Už sa nesnažila potláčať vzrušené vzdychy. Tichým výkrikom reagovala na prsty, ktoré nečakane zasunul do pošvy. Pomalým pohybom zasúval prsty hlbšie. Zuzana reagovala úplne automaticky. Nevnímala, že je priviazaná. Nevnímala, že sa jej dotýka cudzí muž. Dotyky boli dráždivé a vzrušujúce. Pohyby prstov boli nepravidelné a striedali sa s miernym tlakom vždy na inom mieste. Zuzana prudko dýchala a nezadržateľne sa blížila k orgazmu. V tom okamihu dotyky prestali. Zuzana zúfalo zakvílila. Zavrtela panvou a hľadala zdroj rozkoše.
„Dievčatko sa nám nejako rozparádilo... Ty moja hlupučká. Tak si sa bránila a teraz by si chcela ešte? Dočkáš sa, dočkáš. Ale až neskôr, až keď si zaslúžiš. A potom to bude stáť zato“, počula nad sebou a dych sa jej pomaly ukľudňoval.
„Si nevhodne oblečená. Prezleč sa do pripravených šiat, lebo ti pomôžem“, znel mrazivo chladný hlas muža sediaceho pred ňou.
„Čo je na mojich šatách nevhodné?! A nie som žiadna otrokyňa!“ odvrkla vzdorovito Zuzana. Nemala v úmysle sa podrobiť a bola rozhodnutá bojovať všetkými zbraňami.
„Mám rád divoké tigrice... a ten pôžitok pri ich krotení...“, usmial sa tajomne muž pred ňou.
Zuzanu dráždil jeho kľud a spokojný úsmev. Hlboko v podvedomí si uvedomovala prirodzenú autoritu, ktorá z neho vyžarovala. Hlavou jej preblesklo, že ten muž ju vlastne priťahuje. Túži sa mu podriadiť, poslúchať ho... Vzápätí tú myšlienku zavrhla. Ona je predsa dosť silná nato, aby mu odolávala. Nie je žiadna prostitútka, aby pred ním padla na kolená očarená jeho šarmom. Nepodrobí si ju! Ubráni sa! Tvár jej rozjasnil spokojný úsmev. Zvládne to. Ešte mu ukáže kto je silnejší...
„Predsa len si sa mala prezliecť sama... bolo by to pre teba príjemnejšie“, zaznel hlas takmer pri jej uchu. Až teraz postrehla, že muž je tesne pri nej. S údivom sledovala jeho výšku. Musela zakloniť hlavu aby mohla pozrieť do jeho pokojných očí. Z hrdla sa jej vydral prekvapený výkrik. Muž ju chytil za vlasy a zaklonil jej hlavu. Bol dôrazný, nie však surový, pohyb.
„Pravidlá sú jasne dané, holubička. Tu velím ja a ty ma budeš poslúchať. Čím skôr si to uvedomíš, tým lepšie pre teba. Zapamätaj si to a dobre si rozmysli, ako sa budeš správať. Skrotil som inakšie divošky a skrotím aj teba. Pochopila si to?!“, jeho hlas bol pokojný, ale nikoho nenechával na pochybách, že to myslí vážne.
Zo Zuzaniných očí šľahal vzdor a pevne zovreté pery prezrádzali jej myšlienky. Ako z diaľky prenikali slová do jej mysle. Ešte stále jej nedochádzal ich zmysel. Nechcela ich pochopiť.
„Som tvoj Pán a budeš ma tak oslovovať. Ty si moja otrokyňa a budeš mi slúžiť. Budeš plniť moje priania a budeš ich plniť s radosťou. Tvojim cieľom sa stane moja spokojnosť... Teraz sa prezleč“, zaznelo jej pri uchu a vzápätí povolilo zovretie.
Zuzana s odporom pozrela na kôpku šiat pripravených na stole. Takmer nebadane pokrútila hlavou na znak nesúhlasu. Skôr ako si stihla uvedomiť, čo sa deje, zacvakli jej na zápästí putá. Neveriaco pozerala striedavo na svoje ruky a do tváre muža pred sebou. Ten jej bez ďalšieho vysvetľovania zdvihol ruky nad hlavu. Zuzana očami sledovala ten pohyb. Rozšírili sa jej zreničky pri pohľade na hák, o ktorý prichytil kovové náramky. Skoncentrovala myšlienky a napadlo ju, že má stále voľné nohy. Bol to zlomok sekundy. Skôr ako stihla kopnúť, hák sa začal zdvíhať a jej telo sa naplo. Stála na špičkách a len ťažko udržiavala rovnováhu. ´Ten muž musí čítať jej myšlienky´, napadlo ju skôr ako sa nadýchla, aby začala protestovať. Ani nestihla dopovedať slovo, keď ju prerušilo rázny povel: „TICHO!“ V očiach jej zaiskril vzdor a znovu sa nadýchla. Skôr ako jej z úst vyšiel hlások, mala v nich roubík. Nahnevane do neho zahryzla. Bezmocne balancovala s rukami nad hlavou a pozerala ako k nej muž pristúpil. Dotkol sa výstrihu na jej blúzke. Prstom prešiel po nahej pokožke a prudko trhol. Z jemnej látky zostali franforce. Inštinktívne si chcela zakryť prsia, ale putá držali pevne. Uvedomila si svoju bezmocnosť. Prvýkrát pocítila strach. Ten sa zintenzívnil pri pohľade do miestnosti. Až teraz spozorovala, že to nie je obyčajná miestnosť v byte. Časť bola zariadená príjemným kreslom a posteľou. Hrôzu však naháňala druhá polovica miestnosti. Zuzana neveriaco pozerala na nástroje a zariadenia. Nič z toho nepatrilo k bežnému vybaveniu domácnosti. Zistenie jej vyrazilo dych. Bola to mučiareň! Spýtavo pozrela na muža, ktorý sa k nej pomaly približoval. Pri pohľade na jeho ruku hystericky vykríkla. ´On ju snáď chce zabiť!´, prebleslo jej mysľou s pohľadom upreným na veľký nôž. Špičkou sa dotkol jej hrude. Zuzana ani nedýchla, keď ju obišiel a špičku noža oprel o jej chrbát. Zatvorila oči a v duchu sa lúčila so životom.
Muž vycítil jej strach a prehovoril pokojným hlasom: „Ukľudni sa...neublížim ti... nezbavím sa predsa novej hračky... láka ma skrotiť tvoj odpor... chcem ťa!“ Rýchlym pohybom prešiel po sukni a Zuzana pred ním stála len v spodnom prádle. Striasla sa. Muž sa s ňou pohrával a ona nemala šancu brániť sa. Ani len protestovať nemohla... Stačilo pár pohybov nožom a Zuzana zostala úplne nahá. Podvedome zatvorila oči. Snažila sa presvedčiť samu seba, že keď nič nevidí ona, nevidí nikto ju.
Skôr tušila, ako naozaj vedela, že si ju muž pozorne obzerá. Snažila sa skľudniť dych, ktorý sa je začal zrýchľovať. Hanbila sa za svoju nahotu pred tým cudzím mužom. Zároveň ju tajomne priťahoval svojou prevahou, ktorú pociťovala. Veľmi nerada si priznávala, že ju vlastne vzrušuje. Nedokázala zakryť svoje vzrušenie, keď sa dotkol jej pŕs. Zachvela sa. Telo na nečakane jemný dotyk zareagovalo. Bradavky stuhli. Ruka sa posúvala nižšie. Je vzrušenie stúpalo. Dotkol sa citlivého miesta v rozkroku a Zuzana tlmene vzdychla. Túžila po ďalších dotykoch... Zrazu sa strhla. Miestnosťou zaburácal jeho smiech: „Ty si vzrušená! A tak si bránila...“ V ten moment ho Zuzana nenávidela. Ako môže byť niekto tak jemný a krutý zároveň?
Zuzana nemala odvahu otvoriť oči. Počula ako od nej odstúpil a potom len cítila dotyk hrubej látky na svojom tele. Zvedavo otvorila oči a zistila, že ma na sebe podivne vyzerajúci odev. Kusy látky ju zahaľovali. Pri prudšom pohybe by však cez početné otvory predsa len boli vidieť niektoré časti jej tela. Nervózne prestúpila na nohách a snažila sa uvoľniť si napnuté telo. Kovové náramky ju tlačili na zápästí. Prsty, na ktorých už dlhšie stála, jej tŕpli. Ruky jej nečakane klesli nižšie a Zuzana dostúpila na celé chodidlo. Uvoľnene si vydýchla. Okamžite zmobilizovala sily a začala premýšľať nad útekom. Strelila pohľadom na dvere a premýšľala, ako dlho by jej trvalo dostať sa k ním.
„Dvere sú zamknuté, nedostaneš sa odtiaľto,“ prehovoril muž, akoby čítal jej myšlienky. „Musíme sa pozhovárať. Poď sem a kľakni si.“
Zuzana prekvapene pozrela na muža pohodlne usadeného v kresle. Pri pohľade na bič v jeho ruke okamžite zavrhla myšlienku na odpor. Váhavo pristúpila k nemu a zostala stáť.
„Kľaknúť!“ zahrmelo miestnosťou tak, že sa Zuzana strhla. Bolo to po prvýkrát, čo zvýšil hlas. Nenávistne na neho pozrela a kľakla si.
„Vystri sa a ruky si zlož za hlavu. Oboznámim ťa zo základnými pravidlami. Ak ti niečo nebude jasné, smieš sa spýtať ako to bolo myslené. Je ti to jasné?!“ jeho hlas znel prísne.
Zuzana si niečo zabrblala pre seba a vzápätí skríkla od prekvapenia. Tesne vedľa nej zasvišťal bič. Nedotkol sa jej, ale zvuk ju vystrašil. Ustrašene pozrela na muža pred sebou.
„Budeš odpovedať celou vetou a oslovovať ma Pane. Nie som zvedavý na tvoje komentáre. Budeš hovoriť len vtedy, keď sa ťa na niečo spýtam. Je ti to jasne?!“, Zuzana rýchlo prikývla hlavou na súhlas. Pán sa usmial a uvoľnil jej ústa. „Nič som nepočul...“
„Je mi to jasné“, zašepkala sotva počuteľne Zuzana. Bič jej zasvišťal okamžite pri uchu znova.
„Nezabudla si na niečo?“ spýtal sa muž s prísnym pohľadom. Zuzana ho uprene sledovala a zaryto mlčala. Vzduchom znovu zasvišťal bič a Zuzana sa inštinktívne prikrčila.
„Pane!!!“ počula teraz už trochu rozčúlený hlas. „Odpovedz ešte raz a celou vetou!“
„Je mi to jasné... Pane“, zašepkala po krátkom zaváhaní Zuzana.
„No vidíš, že to ide. Stačí len trocha chcieť. A ty budeš chcieť veľmi,“ spokojne prikývol muž.
„Základnú informáciu už vieš. Si moja otrokyňa, hračka. Záleží len na tebe, čo sa s tebou stane ďalej. Uvedom si, že poslušná otrokyňa robí radosť svojmu Pánovi a ten potom vyhľadáva jej spoločnosť. V opačnom prípade ťa budem musieť potrestať a ver mi, že to nebude nič príjemné. Budeš vždy oblečená v šatách, ktoré máš teraz na sebe. To je presne to, čo si zaslúži otrokyňa nosiť. V mojej prítomnosti budeš vždy kľačať s rukami za chrbátom, pokiaľ nerozhodnem inak. Je ti to zatiaľ jasné?“
„Áno, Pane“, sotva počuteľným hlasom odpovedala Zuzana. Počúvala ho len veľmi nepozorne, nevedela sa vzdať myšlienky na útek. Nevšimla si preto diabolský úsmev, ktorý mu prebleskol v tvári.
„Mal by som dokonale poznať svoju otrokyňu. Takže by bolo vhodné, aby som ťa podrobne preskúmal.“
Zuzana zaregistrovala slovo preskúmať a spozornela. Márne skúšala čokoľvek vyčítať z jeho tváre. Len ten úsmev. Pánov úsmev bol veľavravný.
„Pretože to bude prvýkrát, popíšem ti, čo od teba očakávam. Si otrokyňa, ktorá sa bude starať o moje pohodlie a plniť bežné práce týkajúce sa mojej obsluhy. Ale ak budem mať náhodou chuť a náladu, budeš sexuálna otrokyňa a postaráš sa aj o moje uspokojenie. Zdrž sa poznámok! Na nič som sa ťa nepýtal! Nie si v pozícii, v ktorej by si mohla protestovať! Uvedom si to konečne!“ zahriakol ju skôr ako stihla zaprotestovať. Zuzana naprázdno zatvorila ústa. Len zaťatá sánka prezrádzala jej skutočné pocity. „Už som povedal, že ak budeš poslušná, bude dobre aj tebe. Zapamätaj si to už konečne!“
„Takže by sme mohli pristúpiť k ďalšiemu bodu. Chcem sa s tebou zoznámiť. Chcem poznať každý kúsok tvojho tela. A keď poviem, že každý, myslím tým každý. Niečo som už videl, ale zaujíma ma viac. Zostaň kľačať a predkloň sa. Hlavu aj ruky polož na zem.“
Zuzana nepohnute pozerala na muža, ktorého stále nechcela uznať za svojho Pána.
„Niečo som prikázal. Doporučujem ti urobiť to dobrovoľne, pretože použijem donucovacie prostriedky“ povedal zasa tým ľadovo kľudným hlasom.
Zuzana na chvíľu zaváhala a pomaly sa predklonila. Položila hlavu na podlahu a strnulo čakala. Počula ako Pán vstal a obišiel ju. Sedela si na pätách a kolená stláčala pevne k sebe.
„Zodvihni zadok! Nohy od seba!“ Zuzana nezaváhala ani na okamih. Ani sa nepohla a ešte pevnejšie sa zovrela do klbka. Prekvapene vykríkla, keď na chrbáte zacítila štipľavú bolesť. V skutočnosti sa viac zľakla ako by ju bolela rana od biča.
„Zodvihni zadok a nohy od seba!“ zaznelo zvýšeným hlasom nad ňou. Zuzana pomaly zodvihla zadok a ešte pomalšie rozkročila nohy. Do očí jej vyhŕkli slzy. Cítila sa ponížená, ale bála sa ďalšej rany. Hanbila sa. Ticho vykríkla, keď jej Pán nohou roztiahol ešte viac nohy. Aj ten chabý odev ju sklamal. Zošuchol sa po bokoch a odhalil jej najintímnejšie časti. Bola rada, že má hlavu na zemi a Pán nevidí jej slzy. Určite by si neodpustil štipľavú poznámku. Prudko sa strhla, keď sa prstom dotkol jej prirodzenia. Okamžite dosadla na päty. Ten pohyb neskôr veľakrát oľutovala, bolo však už neskoro.
„Vstaň!“ zaznelo ostrejšie ako plesknutie bičom. Zuzana sa ochotne postavila a rýchlo si utrela tvár od sĺz. Nečakane pevný stisk na ramene ju vystrašil. Už vedela, že mala radšej nehybne trpieť jeho dotyky. Vystrašene pozerala kam ju vedie. Hrôza v očiach bola čoraz väčšia. Pred sebou videla drevený hranol na vysokých nohách. Tušila, čo ju čaká.
„Nechcela si sa podriadiť dobrovoľne, budeš k tomu prinútená. Upozornil som ťa, že mám nato prostriedky. Prehni sa!“ Pán ju oprel o hranol, ktorý mala o niečo nižšie ako pás.
„Prepáčte mi, Pane. Už budem nepohnute kľačať. Nepriväzujte ma, prosím vás“, prekvapene počula svoj hlas.
„Neskoro“, jediné slovo, ktoré hovorilo za všetko.
Veľmi rýchlo jej priviazal ruky k oku na podlahe. Bez jediného slova jej vsunul nohu medzi kolená a prinútil ju rozkročiť sa. Zručne priviazal nohy a Zuzana si uvedomila, že teraz sa nebude môcť ani pohnúť. Rezignovane sa rozplakala. Bola pripravená na dotyky, ktorým sa doteraz bránila. Prekvapilo ju, že počula Pánov hlas zo vzdialenej časti miestnosti. Nepočula čo rozpráva, ale podľa tónu hlasu sa zabával. Zuzana premýšľala, kto je ešte v miestnosti a snažila sa rozpamätať, či ju môže dotyčný vidieť. Ale druhý hlas nepočula... Vtedy si uvedomila, že Pán telefonuje. Na chvíľu si vydýchla. Zrazu zostalo ticho a Zuzana čakala, že Pán začne skúmať jej telo. Nič sa nedialo. Všetky zvuky prichádzali zo vzdialenej časti miestnosti. Vtedy jej to došlo. Je vydaná na milosť a nemilosť svojho Pána. Ak sa mu to bude páčiť, nechá ju tu priviazanú niekoľko hodín. Pokúsila sa pohnúť nohou... márne. Zbytočne krútila rukami a snažila si vyslobodiť tie. Nemala šancu sa vyslobodiť.
Nedokázala odhadnúť ako dlho čakala. Zdalo sa jej to celú večnosť. Uvedomovala si jediné. Nech ten muž sedel kdekoľvek, mohol ju sledovať. Nohy mala roztiahnuté na maximum. Bola tak predklonené, že v medzere medzi nohami jej bolo vidieť dokonca na prsia. Najhoršie pre ňu bol fakt, že ju to celé vzrušovalo.
Bola tak zabratá do vlastných myšlienok, že ani nepostrehla kedy k nej Pán pristúpil. Zľakla sa dotyku na chrbáte. Chladná ruka ju pohladila po chrbtici a smerovala na bok. Pohladila ju po zadku.
„Neposlúchla si ma. Neposlušné otrokyne treba potrestať. Dostaneš 5 rán po zadku. Ale len preto tak málo, že ešte nepoznáš pravidlá. Budeš si rany nahlas počítať a na záver poďakuješ za trest. Nepomýľ sa, lebo začnem od začiatku.“
Kým stihla Zuzana zaprotestovať, skríkla. Vzduchom zasvišťala rákoska a dopadla na vystrčený zadok. Zostala pritlačená na miesto, kde dopadla a kĺzavo sa posúvala po obline zadku. Prekvapená Zuzana sa nezmohla na slovo.
„To bola prvá... Nepočul som, že by si začala počítať...“
„Daj mi pokoj! Si tyran! Ako ma môžeš takto trápiť?!“ vyhŕkla z nej.
„To bolo miesto prvej rany? Je to tvoje rozhodnutie...“ a zvukom zasvišťal ďalší úder. Vzápätí výkrik a ešte jeden. Ten druhý bol prekvapený. Na boľavom mieste sa jej jemne dotýkal Pán a hladil ju.
„Upokoj sa... neubližujem ti. Ale svojím chovaním si mi nedala inú možnosť. Uvedom si konečne, čo od teba chcem a všetko bude OK. Budem veľkorysý a zvyšný trest ti odpustím. Ale len preto, že je to po prvýkrát. Nepočítaj s tým že sa to zopakuje...“
Zuzana ťažko dýchala a zadok jej horel. Pohladenia pôsobili ako liečivý balzam. Veľmi jasne si uvedomovala, že hladenie začína byť intenzívnejšie. Už nevnímala, že ju drevená klada tlačí v páse. Sústredila sa na tie príjemné dotyky. Pán ju hladil po stehnách a nečakane sa občas dotkol vlhnúcej škáročky. Zuzana ticho vzdychla. Skúmal prstami pysky a akoby náhodou zasunul na malý okamih prst do nej. Zuzana nedokázala zadržať ďalšie a ďalšie vzdychy. Dotyky boli príjemné a prejavovalo sa to jej vlhnúcej vagíne. Prstami roztiahol pysky od seba a druhou rukou prešiel po vzrušenej štrbinke. Inštinktívne sa na dráždiacu ruku pritlačila. Odozvou jej boli dotyky na klitorose. Už sa nesnažila potláčať vzrušené vzdychy. Tichým výkrikom reagovala na prsty, ktoré nečakane zasunul do pošvy. Pomalým pohybom zasúval prsty hlbšie. Zuzana reagovala úplne automaticky. Nevnímala, že je priviazaná. Nevnímala, že sa jej dotýka cudzí muž. Dotyky boli dráždivé a vzrušujúce. Pohyby prstov boli nepravidelné a striedali sa s miernym tlakom vždy na inom mieste. Zuzana prudko dýchala a nezadržateľne sa blížila k orgazmu. V tom okamihu dotyky prestali. Zuzana zúfalo zakvílila. Zavrtela panvou a hľadala zdroj rozkoše.
„Dievčatko sa nám nejako rozparádilo... Ty moja hlupučká. Tak si sa bránila a teraz by si chcela ešte? Dočkáš sa, dočkáš. Ale až neskôr, až keď si zaslúžiš. A potom to bude stáť zato“, počula nad sebou a dych sa jej pomaly ukľudňoval.
