Výročie

Od rána mi stále vyzváňal telefón, šéfstvo si zmyslelo, že chce mať výročnú správu na stole doobeda, aj keď do vypršania termínu zostávajú takmer dva týždne, a navyše mám zariadiť všetko okolo letnej firemnej párty. Mám pocit, že mi praskne hlava a túžim len po tom, aby som sa dostala domov a mohla si ísť prevetrať hlavu spolu s mojím zlatým retrieverom.
Môjmu priateľovi som sa už pár dní neozvala, neodpísala na správy, maily, nezdvíhala mu telefón... Asi som naňho nemala ani chuť, ani čas. Ale dnes mi až citeľne chýba. Túžim po ňom nielen fyzicky, ale aj psychicky. Asi ho prekvapím...
Domov som sa dostala opäť až po šiestej, dala si rýchlu sprchu a vybehla hneď spolu so psom na prechádzku. Napísala som mu sms s textom: -Ahoj, dnes sa budeme hrať, ako chceš ty. Chýbaš mi... – Zaliečavo, viem predsa, ako naňho. Vzápätí mi odpísal: - Ako madam rozkáže, aj keď... Ozveš sa len vtedy, keď ma potrebuješ. Aj Ty mi chýbaš.- Uff, takže moje zaliečanie nezabralo, očividne je naštvaný, veď čo som čakala? Nevadí, dnes mu to vynahradím...
Keď som sa vrátila domov, už sedel pred telkou s dvoma pohármi a fľašou šampusu. „Niečo oslavujeme?“
„Áno, to, že sme konečne spolu. Chýbala si mi. A keďže je dnes réžia v mojich rukách, chcem, aby bol dnešný večer lepší, než úžasný.“
Sadla som si k nemu, letmo ho pobozkala a pocítila to známe iskrenie, ktoré medzi nami prýšti pri každom dotyku.
„Na posteli máš darček. Chcel som Ti ho dať už predvčerom, mali sme totižto výročie. Ale keďže si ma ignorovala, vychutnáme si ho dnes.“ Bože, my sme mali výročie? Super, zabúdam už aj na relatívne podstatné veci. Tak bodaj by sa nehneval. Vošla som do spálne a na posteli ma čakal nádherný čierny čipkovaný catsuit. Pri posteli stáli čierne lodičky s hrozivo sexi červenými podpätkami a čierne zamatové šatky. Navliekla som si overal, ktorý dokonalo obopínal moju ženskú postavu, nasunula lodičky a spokojne sa poobzerala v zrkadle. Vrátila som sa k nemu a ticho zapriadla, čím som ho prekvapila a keď ma zbadal, hrdelne zavrčal a uznanlivo potriasol hlavou.
„Si nádherná, moja Bohyňa.“ nespúšťal zo mňa oči, otvoril šampus a nalial nám. „Na Teba, na nás, na dnešný večer!“ predniesol prípitok a ticho doložil: „Vieš, ja nie som dobrý režisér, a Ty najlepšie vieš, čo sa mi páči...“
Na líca mi mierne vystúpil rumenec, pri nedávnej spomienke som sa jemne usmiala, chytila ho za ruku a odviedla si ho do spálne. Šampanské som zobrala so sebou, dnes sa mi ešte zíde.
V spálni sa meníme z obyčajných milencov na niečo viac. Obaja prijímame svoju pozíciu, akosi to vždy takto vyplynie. Postavím sa pred neho, pobozkám a potom už ticho syknem: „Na kolená! A nahý!“ Okamžite sa začne vyzliekať, milujem ten pohľad, keď sa z uhladeného biznismana stáva poddajné šteňa. Vecí si uloží na stoličku a kľaká si predo mňa. „Takže ty si mi kúpil darček... A nie je to náhodou darček pre teba?“ „Och, Madam, keď Vás teraz vidím, mám pocit, že je to naozaj skôr darček pre mňa.“ Klopí zrak, veď áno, nedovolila som sa mu na mňa dívať. „Hm, takže ty si vlastne nechcel potešiť mňa, ale seba. Tak?!?“ „Tak to nie je, Madam, chcel som Vám dopriať potešenie, aj keď som tušil, že Vy budete vyzerať úžasne, a že to bude mojím malým zadosťučinením.“ V duchu som sa usmiala, on vie lichotiť, aj keď mu ide o kožu.  „Nuž dobre, tak ma teraz poteš tým, že uctíš tie moje nové lodičky.“ Nastavila som mu nohu a on sa pekne hlboko predklonil a hneď začal s bozkávaním a ovoniavaním tých krásnych topánok. Ako má pri tomto úklone úžasne natrčenú riťku! Neodolám, moje dlane ma dávno takto nesvrbeli, a plesknem mu jednu po pravej polke. Mykne ním, čo využívam na výmenu nôh. „Teraz druhú a poriadne.“ Skláňa sa a provokatívne ten zadok našpúli ešte viac. Vie, že s pravou nohou dostala jeho pravá polovička, pri ľavej nohe ho čaká plesknutie po tej ľavej. Udieram ho štipľavo a ešte silnejšie, ako prvý raz. Syknem, aj mne to svrbenie prešlo do štípania. „Stačí!“ Chytám ho za vlasy, zdvíham a zakláňam mu hlavu. Pokorne na mňa hľadí a čaká. Mám chuť ho pobozkať, teraz by to však očakával. Trhnem mu hlavou a nechávam ho tam stáť. Vidím, ako veľmi je vzrušený, jeho pýcha sa už leskne od prvých kvapôčok. Beriem masku na oči, už si užil toho pohľadu na mňa dosť. Pristúpim k nemu, natiahnem mu masku a poviem: „Ruky za chrbát a neopováž sa teraz pohnúť!“ Okamžite ich zakladá do správnej pozície a skôr cítim, ako vidím, že sa celý chvie. Špičkou topánky mu prejdem hore stehnom až k jeho guľkám a poťažkám si ich. Potom k nim priložím ten úzky podpätok a jemne ho poškriabem. Musím sa chytiť stoličky, na tých štekliach dlho rovnováhu neudržím. Prejdem mu špičkou aj po druhom stehne a teraz mu už do tých plných guliek kopnem. Myká sebou, ale ja som predsa nežná. „Nehýb sa!“ Ten pohyb a jemné nakopnutie párkrát zopakujem, ale keď vidím, že to už priam očakáva, prestáva ma to baviť. Sadnem si na posteľ, zavelím, nech okamžite vstane a príde a keď ho vidím v celej kráse, dostávam naňho okamžite chuť. Beriem z postele prvú šatku a obratne mu zväzujem ruky. Letmo sa pritom ramenom obtieram o jeho ftáka a cítim, ako sa napína a tíško vzdychá. Keď som spokojná, obliznem si peru a jazykom prejdem po uzdičke na jeho penise. Akoby stratil rovnováhu, ale nehodlám s tým prestať. Nedotýkam sa ho inak, ako jazykom. Jemne oblížem guľky, ktoré sú trošku poškriabané od podpätkov, potom prechádzam po celej jeho dĺžke, nakoniec opäť uzdička a obkolesím aj žaluď. Zavlní sa, čo sa mi nepáči, preto sa odtiahnem a plesknem mu po tom stožiari. Keby nemal masku, určite by teraz vypleštil oči, ale ani necekne. Pokračujem už v začatom, keď dostanem chuť na bublinky. Odpijem si zo šampusu a s plnými ústami si beriem jeho žaluď. Zavzdychá, studené šampanské ho chladí, bublinky zas príjemne šteklia. Prehltnem, usmejem sa a pýtam sa, či je smädný. Nesmelo kýva súhlasne hlavou. „Tak ma o pár hltov šampusu pekne popros.“ „Madam, prosím Vás, môžem láskavo dostať pár kvapiek aj ja?“ Pousmejem sa, pár kvapiek, veď ešte uvidíš, ako ti bude chutiť! Sotím ho vedľa seba na posteľ, ruky mu na chvíľu rozviažem, ale len preto, aby som mu ich vzápätí priviazala k posteli a obkročmo si naňho sadám. Znovu si odpíjam zo šampusu, chvíľu ho držím v ústach a potom sa k nemu skláňam. Stále ma na očiach masku, takže keď zacíti môj dych, tuší, čo bude nasledovať. Poslušne otvára ústa, páči sa mi, že nepotrebujem vydať príkaz, že ho vie sám vycítiť, a ja mu v tenkom pramienku púšťam tekutinu na jazyk. Slastne sa oblizne a žobre: „Moja Bohyňa, prosím, ešte, prosím...“ Och, ako veľmi som vzrušená... Napijem sa znovu, tentoraz však takmer všetko prehltnem a jemu do úst púšťam len ten zvyšok, čo sa už poctivo premiešal s mojimi slinami. Prehltne a otvára ústa, tak mi napadne, že by mal ochutnať predsa ešte niečo. Strkám si prst do svojich úst, nasliním si ho a potom si ho zasuniem do mojej už vlhkej dierky. Chvíľu ním kmitám a potom mu prst strkám do úst. „Líž!“ Hneď, ako ochutná, zavrčí: „Och, Bohyňa, chutíte lepšie ako všetko šampanské sveta.“ No nemilujte ho!  A keď mu už teda tak chutím, sadám si na jeho tvár a šepnem: „Tak ma teraz ochutnaj poriadne!“ Prisaje sa a začína jazykom prechádzať po celej štrbinke. Vzdychnem, začínam sa vrtieť, presne viem, že toto už neustojím. Rýchlo kontrolujem stav jeho mužstva a spokojne si vychutnám ten majestátny stav. Zrazu ho chcem. Chcem ho v sebe, chcem, aby ma šukal tvrdo a divoko. Zosadnem z jeho tváre, rukou mu párkrát prejdem po ftákovi, len krátko, aby sa napol na maximum a potom mu šepnem: „Moja réžia, tvoje potešenie. Šukaj ma, prosím. Hneď!“ Rozväzujem mu ruky, teraz už bez bočných úmyslov, strhávam mu masku a v jeho očiach vidím divokú túžbu. Tú mám teraz v každej bunke svojho tela. „Ty prosíš?“ Usmeje sa, sadne si a pobozká ma. Uff, ako rýchlo prešiel opäť k tykaniu, ale nech.. Veď som prosila.  „Hneď!!!“ vydýchnem mu do úst a cítim, ako ma pretáča. Uloží si ma na štyri, pleskne mi po zadku, čo ma zarazí a vzruší zároveň, ale chápem, odplata, a vtom ho do mňa vrazí. Vykríknem, počujem aj jeho hrdelný ston a plytký dych a žiadostivo naňho narážam. A on začne prirážať, šialeným tempom hneď od začiatku, guľkami mi plieska o klitoris, v rukách pevne zviera moje boky a ja cítim, ako sa zasúva až po koreň. Presne takto to mám rada, ako ma len pozná, ten môj pseudodominant. Cítim, že sa rútim niekam vysoko a spolu s vyvrcholením zažívam voľný pád. Celé telo sa mi napne v opojnom kŕči a potom zvláčnie, zatiaľ čo on šeptom zreve: „Už viac nemôžem, môžem striekať, prosím?“ Kde sa podela tá jeho chvíľková dominantnosť? V duchu sa zaškerím a odsúvam sa od neho, pretáčam sa a sadám si tak, že šepnem skôr jeho ftákovi, ako jemu, že dnes ho vysajem do poslednej kvapky. Beriem ho do úst, hlboko, až do hrdla, prehltnem a cítim, ako mu ten oter o moje mandle berie dych a mne sa ústa zapĺňajú jeho horúcou mrdkou. Celý stuhne a potom zvláčnie aj on. Skláňa sa ku mne a bozká ma, delím sa s ním o obsah mojich úst, potom sa natiahnem po šampuse a jemne si ním ústa vypláchnem najprv ja a potom aj on. Chutí to šialene, kombinácia jeho šťavy a už teplého šampanského, ale neviem sa toho nabažiť. Žmurknem naňho a ešte raz ho pobozkám. Šepne: „Ďakujem, Bohyňa, úžasný darček pre Teba, ale dokonalý pre mňa.“ Vtedy si uvedomím, že ešte stále mám na sebe ako catsuit, zmáčaný v rozkroku, tak aj lodičky. Lodičky mi však vyzúva aj bez výzvy sám, dobre vie, že po takomto zážitku sa chcem stúliť na jeho hruď. Líhame si, opieram si hlavu o jeho hruď a upokojujem tak svoje telo i dych. „Krásne výročie!“ šepnem ticho a on mi vtláča do vlasov nežný bozk.