Bolo horúce sobotňajšie popoludnie a ja s kamarátom som sedel v jednej kaviarni v letnej záhrade. Len tak sme kecali a popíjali koňačik za koňačikom. Boli sme tam sami už asi dve hodiny a v krvi nám už prúdila riadna dávka alkoholu. Som taxikár a po dlhom čase mám celý víkend voľno. Otvorili sa dvere kaviarne a do záhrady vošli dve krásne slečny okolo dvadsiatky, evidentne sestry. Postavy ako z časopisu, krátke sukničky a na nohách šľapky. Sadli si k vedľajšiemu stolu a o chvíľu im čašník doniesol kávy. Alkohol urobil svoje a ja som si neodpustil niekoľko hlasných, štipľavých poznámok na ich adresu. Ako by som si to s nimi rozdal, či nechcú vybozkávať nožičky a veľa iných sprostých vecí. Vtedy som bol pripitý, teraz triezvy sa za to veľmi hanbím. A aj vtedy som bol okamžite a dosť tvrdo potrestaný. A zaslúžil som si to. Po poznámke či nemajú pri sebe fotku mamky sa postavila tá mladšie vyzerajúca, prešla ku mne, rozvalenému v ratanovom kresle s nohami pohodlne natiahnutými a postavila sa rovno medzi moje roztiahnuté nohy. Po mojej otázke “ čo je ? mačička“, prišla okamžitá a tvrdá odpoveď. Zodvihla svoju peknú nožičku a tvrdo mi opätkom šľapky stúpila do rozkroku. Mal som na sebe bermudy, čiže skoro nič. Nezmohol som sa na nijakú reakciu, vlastne som zo seba nedokázal dostať ani slovo. Môj kamarát, hotový z alkoholu, len tupo civel pred seba. Tak ohromnú bolesť ako mi spôsobila táto krehká dievčina, jednou, jedinou nožičkou som ešte nezažil. Okamžite mi vyhŕkli slzy a prestal som dýchať. V momente som bol triezvy. Chcel som rukami chytiť jej nohu, ale bál som sa jej čo i len dotknúť. Začala nožičkou točiť ako keď hasíte ohorok a gniaviť mi varlatá. Neskutočná bolesť. Zmohol som sa na letmý dotyk jej lýtka a ponížené, prerývané „prosím“. Pevným pohľadom mi pozerala do očí a povedala „ teraz už nie si taký frajer. Čo? “ . „ospravedlň sa mojej sestre a mne“. Prerušovane som zo seba dostal „prosím o prepáčenie slečny“ pomedzi slzy a bolesť to znelo úprimne a ponížene. „už sa to nikdy nestane“. Absolútne bez strachu priblížila svoju tvár k mojej, čím automaticky zväčšila tlak na nôžku a do oči mi povedala, že keď ma stretne ešte raz a ja čo i len krivo pozriem na ňu, že až potom uvidím. Zobrala nohu z môjho rozkroku a ja som sa od bolesti zvalil do trávy a stočil som sa do klbka. Nezaregistroval som kedy odišli. Ešte tri dni som mal problém sa bez bolesti posadiť. To bola riadna príučka. Každý deň som na to myslel a nesmierne ma to vzrušovalo. Asi dva týždne nato som slúžil, keď ma dispečerka poslala na istú adresu práve keď som končil. Zobral som to. Prišiel som pred blok a nikto tam nebol. Vystúpil som z auta a zapálil si, čakajúc na zákazníka. Otvoril sa vchod a mne vypadla cigareta z úst. Tá istá dievčina, v tej istej sukničke. Niesla v rukách dva batohy. Rozbehol som sa k nej a vravím „ madam, dovoľte pomôžem vám“ a zobral som batohy. S úsmevom na mňa pozrela. Pri aute som ich položil na zem a otvoril jej dvere. Teraz som si ju mohol prezrieť triezvy. Bola to fakt krásna baba. Štíhla pekne formovaná postava, nádherné nohy. Veľmi som sa hanbil a bol som rozhodnutý ešte raz sa jej poriadne ospravedlniť. Naložil som batožinu, nastúpil som a slušne som sa opýtal kam to bude. Chcela ísť do neďalekej dediny. Taxameter som ani nezapínal. Celý čas som mlčal a hanbil som sa na ňu pozrieť. Po príchode do dediny ma ešte chvíľu navigovala, až sme prišli do lesa nad dedinu k nejakej chalupe. Po zastavení som okamžite vyskočil a utekal jej otvoriť dvere, so slovami „nech sa páči“. Hneď sa vydala k chate a ja s batohmi za ňou. Odomkla chatu a povedala aby som vyniesol batohy hore. „ Áno pani „ zo mňa vyšlo automaticky. Po ceste dole po schodoch som sa pevne rozhodol, že sa hneď ospravedlním. Sedela na gauči a čakala. Prišiel som k nej a ona sa opýtala koľko platí. Páčilo sa mi že vôbec nespomenula ten incident. Kľakol som si a sklopil som hlavu. Nesmelo som začal, hanba, nehanba. „Slečna, prosím odpustite mi, že som bol k vám a k vašej sestre sprostý, že som vás urazil. Veľmi, veľmi ľutujem čo som urobil.“ Čakal som na reakciu. Nohou mi podvihla hlavu a povedala „takže nakoniec si celkom slušný chlapec.“ „Odpúšťam ti, trest si už vlastne dostal.“ Sklonil som hlavu a pobozkal jej nárt. Zhodila si z druhej nožičky šľapku a bosým chodidlom mi fukla facku so slovami „a čo tak poprosiť o dovolenie.“. „prepáčte, slečna, prosím vás o dovolenie bozkávať vám vaše krásne nožičky.“ „ no vidíš !“ „tak ukáž čo vieš.“ A ja som bozkával jej hebučkú pokožku. Každý prštek a celé chodidielko. Mäkučkú pätu. Nádherná chuť jej nožičiek a moje duševné uvoľnenie po ospravedlnení sa, to bol ten najfantastickejší pocit. Postavila sa a povedala „ľahni si na zem.“ Ľahol som si s dosť veľkou obavou, lebo som mal v živej pamäti akú bolesť mi spôsobila naposledy. Vyzula sa a postavila na moju hruď a strkala mi do úst raz jednu, potom druhú svoju rozkošnú nožičku. Ja som jej ich cmúľal ako najatý. Po chvíli povedala, že stačí a ostala stáť na mne, pozerajúc sa na mňa zhora. Nehýbal som sa a zrazu prišla ďalšia facka chodidlom. „ a poďakuje kto ?“ začal som jej ďakovať. Prerušila ma a povedala aby som prišiel o ôsmej večer pre ňu. Nesmierne som sa tešil. Zaľúbil som sa do nej na prvé šliapnutie !
Delluxe.
Delluxe.
