Trest....

"Mešká.... Kurva, ako si môže dovoliť meškať.... " Povie do priestoru... Zas a znova vyťukáva jej číslo.... Nedvíha.... Pán chodí v izbe ako pes s prebitou nohou. Mešká 5, 10 minút.... To by som ešte odpustil ale teraz mešká už hodinu.... Kurva čo ak sa jej niečo stalo a ešte ten debilný mobil nedviha.... V mysli si prehráva tie najhoršie možné scenáre...

Z myšlienok ho vyruší zvonenie ... Naštvaný ide otvoriť... Je tam Ona... Z výrazom vraha jej otvorí, otočí sa a sadne si do obývačky.... V nej atmosféra ako z hororu.... Zatemnené okná, horiace čierne a červené sviečky.... Uprostred stôl potiahnutý čiernou látkou.... Pôvodný plán sa zmenil, malo to byť o nej a jej prežívaní. Dnes si to odskáče...

"Môj Pane, prepáčte mi to meškanie...."
"Ticho..." Naštvaný jej skočí do rečí.... "5,10 alebo 15 minút sa meškať dá, to by som ti možno odpustil, ale hodinu a pol.... Ty nie si normálna... A k tomu ten mobil. Načo ho máš.... Nedvíhaš, kašleš na mňa" Studený pohľad jeho očí ju zabolí viac ako hocijaký mučiaci nástroj....

Už vo svojej póze... Kľačiac nahá na svojich značkách, v naučenej pozícii... Sklopený zrak v kútikoch očí slzy. On ich vidí ale neutrie ich.... Láme mu to srdce tak ju má rád, ale nemôže. Teraz je vytočený dobiela...

Začala hovoriť čo najtichšie ako sa dá."Môj Pane, mobil sa mi vybil. Zabudla som si nabíjačku a po ceste bola veľká kolóna.... Nedalo sa mi ozvať sa Vám Môj Pane. Prosím odpustite mi..." Nahodila pohľad ktorý by aj skalu roztopil....

Aj by som zmäkol, ale nie toto musím potrestať.... Bič alebo dútky.... Preletelo mu hlavou....

"Tak sa nehráme.... Dnešok, mal byť o tebe...." Vstal a pichol ju prstom do rebier. "Aj bude... Ale inak... Dnes ťa potrestám.... 45 rán... Nástroj zmeníme trikrát... Za každú ranu mi poďakuješ" Povedal jej ľadovým hlasom. A už mu v hlave výrili predstavy.... Tri nástroje tri miesta... Varecha tá pekne zmaľuje zadok, bičík pôjde cez prsia a dútky do rozkroku.... Hmmmm nádherná predstava....

Červený obojok, červené putá... Už som si ich zariadil. Na jej tvári sa mihol úsmev, keď videla ako jej sústredene zapína putá na rukách a nohách...

"Tu si ľahni" teatrálnym gestom ukázal stôl potiahnutý čiernou látkou... Na pokožke škriabala... Cítila každý jeden záhyb... Pripútal jej ruky a nohy.

"Prvý nástroj... Vybral som si tento bič, bude to jeho premiéra... 15 rán cez prsia..." Pridal jej aj štipce, uvidíme či sa mu ich podarí dať dolu.

Náprah a prvá rana pekne cez obe ...

Zaskučí ako ranené zviera ... "Jedna, ďakujem Môj Pane"

Na koži sa jej ukázal krásny červený pruh. Viem že ju to štípe a bolesť ju oslabuje. Ale vyzerá to tak nádherne... Pokračoval ďalej za jej nariekania a počítania. Tá 15 bola pre ňu vyslobodením. Dával som pozor aby som neudrel dvakrát na jedno miesto... Nechcem jej urobiť dlhotrvajúce zranenia.... Škoda štipce ostali....

Prsia má pália akoby som na nich mala uhlíky, ten bič, neviem či sa mi páči alebo nie. Bradavky mám z tých štipcov v jednom ohni... Ešte ma čaká 30 rán, ako to prežijem. Som nadržaná, nikdy by som nepovedala, že má bolesť tak dostane do varu.... Ubolená a nadržaná... Tečiem ako vodopád. Z myšlienok ju preberie ďalšie konštatovanie...

"15 máme za sebou 30 nás čaká... Chceš varechu alebo dútky... Vyber si."

"Môj Pane prosím si dútky"

"No dobre nástroj si si vybrala ... Ide sa vybrať miesto." Prechádzal okolo nej ako dravec číhajuci na korisť. "Tieto nemusíš počítať."

Tieto rany nebudú bolieť. Chcel jej priniesť aj trochu vzrušenia. Jemne ale zároveň dôrazne jej vymaľoval stehná a posledná 15 skončila v rozkroku....

"Áuuuuu" rozľahlo sa v miestnosti.
Zas som mala na mále. Zas to prerušil. On je strašný. To odďalovanie ma zabije, zaslúžim si to.

"Ticho... 30 máš za sebou a 15 ťa čaká... Ostala ti len varecha... Ale vidím čo to s tebou robí..." Vedieť to skôr, ako ju to vzrušuje používam tieto nástroje omnoho častejšie. Moja malá masochitka. Zas mi unikol úsmev. Zas tá prekliata erekcia.
"Teraz ťa odopnem. Prehneš sa cez stôl."
Zas som ju pripútal pekne rozkročenú. "Otvor ústa. Varecha bude veľmi intenzívna" vkladá jej do nich roubík a zapína ho ... Obchádza ju... Vyplašené zvieratko. Oči otvorené strachom.

Tak, predchádzajúce rany to bola len rozcvička... Týchto 15 si vychutnám. Jedna dva tri.... Tlmené výkriky bolesti. Krásne sa riťka farbí... Ďalsie rany rytmické dopadajú raz na jednu raz na druhú polovicu....

Už to viac nevydržím... Bolesť je strašná. On ma maľuje jak vajco. Kričím ako besná. Z úst mi idú sliny, slzy mi tečú po tvári. Už ani neviem kde som stratila štipce. Ani sama neviem čo bolí viac... Kozy? Stehná? Zadok? Pán sa postaví predo mňa. Vidím jeho triumfálny úsmev. Dá mi dole roubík.

Jemne ju pohladím po hlave... Sviečky už dohorievajú... Neposedné plamienky jej tancujú v očiach. Jemne a unavene sa usmieva... Pomaly jej dám pusu na čelo. Sadám si a pozerám na môj výtvor... Vytiahnem ho stojí v pozore....

Jej štavy visia do polky stehien. Ani sa nepýtam a tvrdo ju nabodávam. Idem rýchlo a tvrdo. "Smieš sa urobiť" poviem a pokračujem ďalej. V jej slastnom orgazme ju plním až do prasknutia....

Koniec... Finito...

Odputávam ju. Beriem na ruky a nesiem do spálne. Moje malé, zničené.... Ľahnem si k nej zoberiem do náruče. Rýchlo zaspáva. Hladím ju po hlave a do priestoru šepnem. "Musel som ťa potrestať. Bál som sa o teba, ty si meškala. Musel som."