Posted 7.02.2019 by ZvrhlaNevinnost
Vzpriamila sa a s hraným kľudom sama pred sebou napísala svoje meno pod jeho. Položila pero a prešla turniketom k výťahu. Keď sa otvorili dvere nastúpila a premerala si svoju postavu v zrkadle. Vystrela ramená a preppovala sa ako správny kouč.
"Nič sa nedeje. Prejdeš okolo jeho kancelárie, zdvihneš po ceste topánky a prejdeš k stolu. Ak sa stretnete milo ho pozdravíš a pôjdeš ďalej. Ak ťa zastaví .... " zasekla sa.. bude zapierať alebo sa naň usmeje a ospravedlní sa, že nečakala, že tam bude niekto na rande..?
Počas jej uvažovania sa otvorili dvere výťahu a ona vystúpila. Rozhliadla sa po prázdnych priestoroch a navonok vyrovnane vykročila. Ležérne sa pozrela na dvere Dominikovej kancelárie. Boli otvorené, trochu sa zatriasla a prinútila sa tváriť cool. Zastavila pri Marekovom stole akoby ju niečo na zemi zaujalo avšak veľmi rýchlo sa jej záujem stal reálny keď pod stolom nevidela svoje lodičky. Obzrela sa. Bola si istá, že ich nechala tu. Znervóznela. Kľakla si, či ich nedala ďalej, keď začula približujúce sa kroky. Zamrznutá sledovala koberec pod Marekovým stolom neschopná uvažovať nad stratégiou.
"Hľadáte niečo konkrétne slečna Vesná?" ozvalo sa zhora za ňou.
Tina stŕpla. Úprimne ale ani nie strachom ako vzrušením. Nikdy si predtým naplno neuvedomila aký môže byť hlas vzrušujúci nástroj. Nevedela ako odpovedať, všetky jej prípravy vyfučali von oknom v momente ako si uvedomila, že kľačí takmer rovnako ako to žieňa včera len nemá zaviazané oči ani ruky za chrbtom. V nohavičkách cítila postupne sa stupňujúce vlhko. Prehltla a pokúsila sa ukľudniť. Uvedomila si, že on celý čas čaká stojac nad ňou.
Nakoľko bola fyzicky pod stolom nevedela zpodtiaľ výjsť s akoukoľvek gráciou, uvedomila si. Položila teda ruky na zem a prevážila sa na všetky štyri. Na tvár nasadila vyrovnanú masku a takto sa otočila pod stolom smerom k nemu. Ustúpil avšak iba o jediný krok. Takto nemala veľký priestor na to výjsť. Hral sa s ňou, povedala si. Musela priznať, že ju to začalo baviť. Rozhodla sa teda tiež hrať jeho hru. Sadla si na lýtka ako mačka s rukami spolu na zemi a pozrela mu do očí.
"Prepáčte Pane." povedala nežne. Osobne tým myslela samozrejme aby jej uhol z cesty a ani si neuvedomila ako to môže vyznieť osobe akou je on.
Nedal na sebe však spoznať nič. Na tvári mal chladný nepreniknuteľný výraz, ktorý vystriedal ten mierny pobavený úsmev, ktorý mal keď ju našiel pod stolom. Spôsob akým ale s hrdosťou mačky vyriešila svoju situáciu ho tak prekvapil a natoľko mu imponoval, že keby bola jeho subinka ....
Otočil sa a vykročil ku svojej kancelárii.
"Poďte za mnou." Prikázal
Krátko po tom ako prešiel svojou kanceláriou k stolu počul jej kroky. Zastal opretý chrbtom o hranu stola čeliac dverám a sledoval ako vchádza dnu.
"Zavrite dvere."
Tina bola celá nesvoja a ruky sa jej triasli s každým jeho slovom viac ale stále sa snažila zachovať svoje cool. Chvíľu premýšľala bez toho aby bola schopná zhotoviť nejakú reálnu konštruktívnu myšlienku, nakoniec vzdala tento vnútorný boj o svoju hrdosť a zavrela dvere.
Otočila sa k nemu a pohľad jej padol na jej lodičky na stole vedľa jeho ľavej ruky
Chvíľu panovalo ticho. Akoby obaja hrali o to, kto ho prvý preruší. Dávajúc si dokopy všetky fakty Tina vedela, že on vie, že ona tam sedela cca trištvrte hodinu sledujúc najprv jeho čakajúcu priateľku a potom ich hru a to dokonca tak dlho, že si zložila lodičky aby jej bolo pohodlnejšie. Toto teda nemalo zmysel zapierať. Nakoniec musela priznať, že hoci si to môže akokoľvek ospravedlňovať ona je tá, ktorá sa mohla ozvať, ospravedlniť a odísť ale rozhodla sa tam schovávať a sledovať ich.
Je teda iba fér aby ona začala
"Pane mrzí ma, že som sa včera neozvala. Úprimne bola som zaskočená a nevedela som ako reagovať. Dúfam, že vaša priateľka to tiež pochopí, samozrejme, že to nebudem nikomu hovoriť ale bolo by asi dobré pre budúcnosť nájsť na to vhodnejšie miesto."
Prehnala to s tou poslednou vetou? Koniec-koncov nie je síce jej priamy nadriadený ale je na rovnakej vlastne dokonca možno aj vyššej úrovni. Mala sa vyjadriť s väčším rešpektom...
Stále bol ticho a iba ju chladne sledoval. Začínala byť z toho značne nervózna.
"Ak teda dovolíte iba si vezmem svoje topánky a sľubujem, že sa to nebude viac opakovať." povedala a vykročila
Pomaly položil ruku na lodičky a ona inštinktívne zastala. Striedavo pozerala na ne a na neho.
Všimla si, že si ju veľmi dôkladne prezerá, nevedela vyčítať jeho úmysel a tak iba stála a postupne cítila ako sa jej pod jeho pohľadom zrýchľuje dych a mierne sa trasie.
Netušila aké náročné rozhodovanie prebiehalo v jeho hlave. Sledoval to chutné hrdé stvorenie pred sebou a uvažoval do akej miery je ochotný riskovať a prekročiť svoje hranice. Spomenul si po x-tý krát na ten vzrušujúci orgazmický výkrik do ticha tesne po tom ako sám vyvrcholil, vybavil si ju opäť pod tým stolom prosiacu a predstavoval si jej telo oblečené iba v lane a tých lodičkách.
"Vyzleč sa!" Povedal to rozhodne, rázne ako rozkaz
Tina sa už citeľne roztriasla, vlna vzrušenia jej od lona prešla celým telom
"Pane?" jej otázka znela skôr ako zúfalá prosba
"Za vami sú dvere." povedal "Kedykoľvek môžete odísť. Pokiaľ sa rozhodnete odísť vaše lodičky si zajtra nájdete pod stolom. Nič z tohto sa nedostane z poza týchto dverí a už vôbec nie do nášho profesionálneho života. Táto situácia týmto oficiálne skončí. Pokiaľ sa ale rozhodnete zostať v tejto miestnosti platia v nej určité pravidlá, ktoré sa budete musieť naučiť dodržiavať. Jedným z nich je, že moja subinka nemôže predo mnou bez vyzvania stáť a aj, že pokiaľ jej rozkážem sa vyzliecť tak tak spraví bez rečí."
Nepovedal nič viac, iba sa jej díval do očí a v kútiku duše dúfal, že ju odhadol správne.
"Nič sa nedeje. Prejdeš okolo jeho kancelárie, zdvihneš po ceste topánky a prejdeš k stolu. Ak sa stretnete milo ho pozdravíš a pôjdeš ďalej. Ak ťa zastaví .... " zasekla sa.. bude zapierať alebo sa naň usmeje a ospravedlní sa, že nečakala, že tam bude niekto na rande..?
Počas jej uvažovania sa otvorili dvere výťahu a ona vystúpila. Rozhliadla sa po prázdnych priestoroch a navonok vyrovnane vykročila. Ležérne sa pozrela na dvere Dominikovej kancelárie. Boli otvorené, trochu sa zatriasla a prinútila sa tváriť cool. Zastavila pri Marekovom stole akoby ju niečo na zemi zaujalo avšak veľmi rýchlo sa jej záujem stal reálny keď pod stolom nevidela svoje lodičky. Obzrela sa. Bola si istá, že ich nechala tu. Znervóznela. Kľakla si, či ich nedala ďalej, keď začula približujúce sa kroky. Zamrznutá sledovala koberec pod Marekovým stolom neschopná uvažovať nad stratégiou.
"Hľadáte niečo konkrétne slečna Vesná?" ozvalo sa zhora za ňou.
Tina stŕpla. Úprimne ale ani nie strachom ako vzrušením. Nikdy si predtým naplno neuvedomila aký môže byť hlas vzrušujúci nástroj. Nevedela ako odpovedať, všetky jej prípravy vyfučali von oknom v momente ako si uvedomila, že kľačí takmer rovnako ako to žieňa včera len nemá zaviazané oči ani ruky za chrbtom. V nohavičkách cítila postupne sa stupňujúce vlhko. Prehltla a pokúsila sa ukľudniť. Uvedomila si, že on celý čas čaká stojac nad ňou.
Nakoľko bola fyzicky pod stolom nevedela zpodtiaľ výjsť s akoukoľvek gráciou, uvedomila si. Položila teda ruky na zem a prevážila sa na všetky štyri. Na tvár nasadila vyrovnanú masku a takto sa otočila pod stolom smerom k nemu. Ustúpil avšak iba o jediný krok. Takto nemala veľký priestor na to výjsť. Hral sa s ňou, povedala si. Musela priznať, že ju to začalo baviť. Rozhodla sa teda tiež hrať jeho hru. Sadla si na lýtka ako mačka s rukami spolu na zemi a pozrela mu do očí.
"Prepáčte Pane." povedala nežne. Osobne tým myslela samozrejme aby jej uhol z cesty a ani si neuvedomila ako to môže vyznieť osobe akou je on.
Nedal na sebe však spoznať nič. Na tvári mal chladný nepreniknuteľný výraz, ktorý vystriedal ten mierny pobavený úsmev, ktorý mal keď ju našiel pod stolom. Spôsob akým ale s hrdosťou mačky vyriešila svoju situáciu ho tak prekvapil a natoľko mu imponoval, že keby bola jeho subinka ....
Otočil sa a vykročil ku svojej kancelárii.
"Poďte za mnou." Prikázal
Krátko po tom ako prešiel svojou kanceláriou k stolu počul jej kroky. Zastal opretý chrbtom o hranu stola čeliac dverám a sledoval ako vchádza dnu.
"Zavrite dvere."
Tina bola celá nesvoja a ruky sa jej triasli s každým jeho slovom viac ale stále sa snažila zachovať svoje cool. Chvíľu premýšľala bez toho aby bola schopná zhotoviť nejakú reálnu konštruktívnu myšlienku, nakoniec vzdala tento vnútorný boj o svoju hrdosť a zavrela dvere.
Otočila sa k nemu a pohľad jej padol na jej lodičky na stole vedľa jeho ľavej ruky
Chvíľu panovalo ticho. Akoby obaja hrali o to, kto ho prvý preruší. Dávajúc si dokopy všetky fakty Tina vedela, že on vie, že ona tam sedela cca trištvrte hodinu sledujúc najprv jeho čakajúcu priateľku a potom ich hru a to dokonca tak dlho, že si zložila lodičky aby jej bolo pohodlnejšie. Toto teda nemalo zmysel zapierať. Nakoniec musela priznať, že hoci si to môže akokoľvek ospravedlňovať ona je tá, ktorá sa mohla ozvať, ospravedlniť a odísť ale rozhodla sa tam schovávať a sledovať ich.
Je teda iba fér aby ona začala
"Pane mrzí ma, že som sa včera neozvala. Úprimne bola som zaskočená a nevedela som ako reagovať. Dúfam, že vaša priateľka to tiež pochopí, samozrejme, že to nebudem nikomu hovoriť ale bolo by asi dobré pre budúcnosť nájsť na to vhodnejšie miesto."
Prehnala to s tou poslednou vetou? Koniec-koncov nie je síce jej priamy nadriadený ale je na rovnakej vlastne dokonca možno aj vyššej úrovni. Mala sa vyjadriť s väčším rešpektom...
Stále bol ticho a iba ju chladne sledoval. Začínala byť z toho značne nervózna.
"Ak teda dovolíte iba si vezmem svoje topánky a sľubujem, že sa to nebude viac opakovať." povedala a vykročila
Pomaly položil ruku na lodičky a ona inštinktívne zastala. Striedavo pozerala na ne a na neho.
Všimla si, že si ju veľmi dôkladne prezerá, nevedela vyčítať jeho úmysel a tak iba stála a postupne cítila ako sa jej pod jeho pohľadom zrýchľuje dych a mierne sa trasie.
Netušila aké náročné rozhodovanie prebiehalo v jeho hlave. Sledoval to chutné hrdé stvorenie pred sebou a uvažoval do akej miery je ochotný riskovať a prekročiť svoje hranice. Spomenul si po x-tý krát na ten vzrušujúci orgazmický výkrik do ticha tesne po tom ako sám vyvrcholil, vybavil si ju opäť pod tým stolom prosiacu a predstavoval si jej telo oblečené iba v lane a tých lodičkách.
"Vyzleč sa!" Povedal to rozhodne, rázne ako rozkaz
Tina sa už citeľne roztriasla, vlna vzrušenia jej od lona prešla celým telom
"Pane?" jej otázka znela skôr ako zúfalá prosba
"Za vami sú dvere." povedal "Kedykoľvek môžete odísť. Pokiaľ sa rozhodnete odísť vaše lodičky si zajtra nájdete pod stolom. Nič z tohto sa nedostane z poza týchto dverí a už vôbec nie do nášho profesionálneho života. Táto situácia týmto oficiálne skončí. Pokiaľ sa ale rozhodnete zostať v tejto miestnosti platia v nej určité pravidlá, ktoré sa budete musieť naučiť dodržiavať. Jedným z nich je, že moja subinka nemôže predo mnou bez vyzvania stáť a aj, že pokiaľ jej rozkážem sa vyzliecť tak tak spraví bez rečí."
Nepovedal nič viac, iba sa jej díval do očí a v kútiku duše dúfal, že ju odhadol správne.
