Som veľmi nepokojný. Necítim sa dobre. Už týždeň túžim po Sylviinej nehe. A túžim aj po tom, aby ukojila moju sexuálnu túžbu po nej. Akýmkoľvek spôsobom. Ona to dokáže aj jediným dotykom prsta. Vtedy ma nechá dlho kľačať vedľa seba.
Len sa z času na čas pozrie na môj stoporený úd. Ten je stále v pozore a túžobne očakáva, že ho konečne stisne vo svojej dlani. Alebo ma aspoň pohladí. Vie to tak úžasne. Svojou krásnou dlaňou mi jemne prebehne od penisu cez vajcia až dozadu na zadok. A potom naspäť nechtíkmi zas až na koniec žaluďa. Až mi mráz prebehne po chrbte. Niekedy mi dokonca toto stačí na to, aby som dospel k orgazmu. Inokedy ma nechá s očakávaním nejakej podobnej slasti takto kľačať vedľa seba dlhé desiatky minút. Vie, že som veľmi vzrušený a zúfalo túžim po jej dotykoch. Ale ona sa len sa spokojne usmieva a číta si. Hrá sa so mnou. Potom, keď vycíti, že je tá správna chvíľa, stačí iba, aby priložila jeden prst na určité miesto na mojom penise a jemnúčko s ním pohybovala. Vtedy sa celý začnem chvieť a je len otázka sekúnd, než vystrieknem. Momentálne by mi ale stačilo, keby mi aspoň dovolila samému sa spraviť pri jej zbožňovaných nohách. Ale viem, že dnes nič také nebude. Je nekompromisná. Aj keď nemôžem povedať, že by sa ešte stále na mňa hnevala. Lenže ešte trvá môj trest týždennej pohlavnej abstinencie. Je ku mne síce milá, ale nič viac. Viem, že niekedy zabúdam, čo mi prikáže. Budem si musieť dávať na to veľký pozor. Nedám jej už žiadnu zámienku k tomu, aby ma takto potrestala. Ešte tri dni musím vydržať. Celé tri dni! Chodím nervózne po dome. Čakám, že zavolá, kedy dnes príde domov. Všetko už mám spravené. Nakoniec plný túžby vstupujem do jej spálne a líham si do jej perín. Nasávam ich vôňu, milujem sa s nimi, akoby to bola Ona. Potom sa maznám s jej jemnou nočnou blúzkou. Jej nočné nohavičky si kladiem na tvár. Inhalujem z nich jej vôňu. Je pre mňa ako droga. Rozpoznám ju ako pes pozná pach svojho pána. Náhle ma prepadá neodolateľná žiadostivosť. Otočím sa na chrbát a masturbujem. Pri tom šepkám - "Sylvia, Sylvia, Sylvia, zbožňujem Ťa!" Nedokážem prestať. Semeno mi prúdom vyteká na brucho. Zhlboka dýcham. Uľavilo sa mi. Dlho takto ležím a spokojne oddychujem. Až kým pomaly prichádzajú výčitky. Nevydržal som to. Porušil som jej zákaz.
Pred chvíľou poslala esemesku: "som na ceste". Kľačím nahý pri dverách a čakám. Sylvia vstupuje dnu. Nasleduje bežný rituál - jóga, sprcha, večera, vínko, oddych. Ona leží na pohovke a ja jej nežne masírujem krk, potom chrbát. Nakoniec lítka a chodidlá. Milujem dotýkať sa takto jej tela a spôsobovať jej príjemné pocty. Neskoro večer si líhame spať. Na chvíľku nastane ticho. Ale zrazu zažína nočnú lampu. "Miro, chcem sa ťa niečo opýtať!" Povedala zrazu. "Ty si si ho honil?! Tu v mojej posteli!" Pozrela sa veľmi prísne na mňa. Ja som sa zas pozrel prekvapene na ňu. Nechápem, ako na to prišla. Veď posteľ som pekne upratal. Ale hneď mi bolo jasné, že nemá význam to popierať. To by bolo oveľa horšie. Sylvia neznáša priame klamstvo. A okrem toho dobre vie, kedy klamem. Pozná ma. "Ano" Odpovedal som zahanbene a nesmelo. Vstala a išla von z izby. Po chvíli ma zavolala do haly. Stála tam v hodvábnej nočnej blúzke a v ruke držala dva remienky, s ktorým ma niekedy pripútavala. Na ráme balkónových dverí sú upevnené dve kovové oká, kam remene pripevnila. A potom tam pripútala aj moje ruky. Asi bude nasledovať výprask. Lenže Sylvia si sadla do fotela. Chvíľu sa na mňa dívala, akoby rozmýšľala, čo so mnou spraví. "To, že si minulý týždeň zabudol na svoje povinnosti dokážem ešte tolerovať. Ale toto veru nedovolím. Sám sa nebudeš odbavovať! Už sa to nebude nikdy opakovať!" Vstala a prišla ku mne celkom blízko. "Chápeš!?" "Ano Sylvia, chápem to. Uisťujem Ťa, že to už nikdy nespravím. Prosím Ťa odpusť mi." Hovorím. "Aby ti nebolo ľúto, že som ťa celý týždeň tak zanedbávala, teraz ti to vynahradím!" Začala mi ho honiť. Vzdychal som a po chvíli som vystrekol. Bolo mi krásne. Milujem takýto trest. Nechala ma pripútaného. Znova si sadla do fotela. Zapla televízor a začala pozerať nejaký film. Po pol hodine celý rituál so mnou zopakovala. Keď skončil film, prišla ku mne ešte raz. Spravila ma tretí krát. Už som nevládal. Nohy sa mi podlamovali. Odpútala ma. Ukázala na svoje nohy. Kľakol som si a začal som jej ich bozkávať.
Je skoro ráno a ja si robím svoje povinnosti v kuchyni. "Poď sem Miro!" Zaznelo zo spálne. Asi sa práve zobudila. Prišiel som za ňou. Vstala z postele a podišla ku mne. Postavila sa za mňa, chytila ma zozadu a zas ma začala honiť. Vzdychal som a o chvíľu som bol spravený. Ale po včerajšku toho zo mňa veľa nevytieklo. Dosť ma to vyčerpalo. To málo, čo jej stekalo medzi prstami mi utrela do tváre. Odišla do kúpeľne. Rýchlo som chystal raňajky, aby som všetko stihol, kým sa osprchuje a oblečie. Po raňajkách ju odprevádzam do haly. Ale ešte si neoblieka plášť. Opäť mi ho chytila. Už sa ani nepostavil. Ale po krátkom masírovaní predsa len stvrdol ako sa patrí. Začala mi ho honiť po piaty krát v priebehu pár hodín. "Sylvia, už nie. Prosím! Už nemôžem." Môj protest ignoruje. Nakoniec po chvíli cítim niečo, ako orgazmus. Ale semeno už nevystrekuje. Ona však stále energicky pokračuje. Žaluď penisu ma ukrutne bolí. Každý pohyb jej zápästia je pre mňa utrpením. Stonám od bolesti. "Prosím, už ma nechaj! Sylvia prosííím!" Pud sebazáchovy mi velí, aby som jej chytil ruky a tak zabránil tejto tortúre. Ale to si nedovolím. Viem, čo by to znamenalo. Len stojím so zaklonenou hlavou, s bolestivou grimasou v tvári a trpím. Zrazu sa mi spontánne a nekontrolovateľne podlamujú nohy. Padám na zem. Som hotový. Úplne vyžmýkaný. Ležím jej pri nohách. Špičku svojej topánky mi vsúva pod rameno a pohybom naznačuje, aby som sa otočil na chrbát. Prevalil som sa. Stojí nado mnou a s uspokojením sa na mňa díva, ako odovzdane ležím a čakám, čo ešte chce so mnou urobiť. Topánkou mi stúpa po mojom ubolenom penise. "Ááách" Vzdychám. Koľko ma ešte takto chce mučiť? Kedy to skončí? Pýtam sa v duchu. Díva sa mi uprene do očí. "Už to viac neurob Mirko. O tvojom uspokojovaní rozhodujem jedine ja. Navždy si to zapamätaj!" Pri jej pohľade cítim jej totálnu moc nado mnou. Aj ona ju cíti. Prestávam sa už ovládať. Plačem. Najprv celkom potichu, ale postupne úplne hlasno vzlykám, bez akejkoľvek sebakontroly. Som psychicky aj fyzicky zúbožený. Sylvia je už so svojim dielom spokojná. Na rozlúčku ešte prikladá podrážku svojej topánky na moje ústa. Bozkám jej ju. Zas sa na mňa usmieva. Odchádza z domu.
Len sa z času na čas pozrie na môj stoporený úd. Ten je stále v pozore a túžobne očakáva, že ho konečne stisne vo svojej dlani. Alebo ma aspoň pohladí. Vie to tak úžasne. Svojou krásnou dlaňou mi jemne prebehne od penisu cez vajcia až dozadu na zadok. A potom naspäť nechtíkmi zas až na koniec žaluďa. Až mi mráz prebehne po chrbte. Niekedy mi dokonca toto stačí na to, aby som dospel k orgazmu. Inokedy ma nechá s očakávaním nejakej podobnej slasti takto kľačať vedľa seba dlhé desiatky minút. Vie, že som veľmi vzrušený a zúfalo túžim po jej dotykoch. Ale ona sa len sa spokojne usmieva a číta si. Hrá sa so mnou. Potom, keď vycíti, že je tá správna chvíľa, stačí iba, aby priložila jeden prst na určité miesto na mojom penise a jemnúčko s ním pohybovala. Vtedy sa celý začnem chvieť a je len otázka sekúnd, než vystrieknem. Momentálne by mi ale stačilo, keby mi aspoň dovolila samému sa spraviť pri jej zbožňovaných nohách. Ale viem, že dnes nič také nebude. Je nekompromisná. Aj keď nemôžem povedať, že by sa ešte stále na mňa hnevala. Lenže ešte trvá môj trest týždennej pohlavnej abstinencie. Je ku mne síce milá, ale nič viac. Viem, že niekedy zabúdam, čo mi prikáže. Budem si musieť dávať na to veľký pozor. Nedám jej už žiadnu zámienku k tomu, aby ma takto potrestala. Ešte tri dni musím vydržať. Celé tri dni! Chodím nervózne po dome. Čakám, že zavolá, kedy dnes príde domov. Všetko už mám spravené. Nakoniec plný túžby vstupujem do jej spálne a líham si do jej perín. Nasávam ich vôňu, milujem sa s nimi, akoby to bola Ona. Potom sa maznám s jej jemnou nočnou blúzkou. Jej nočné nohavičky si kladiem na tvár. Inhalujem z nich jej vôňu. Je pre mňa ako droga. Rozpoznám ju ako pes pozná pach svojho pána. Náhle ma prepadá neodolateľná žiadostivosť. Otočím sa na chrbát a masturbujem. Pri tom šepkám - "Sylvia, Sylvia, Sylvia, zbožňujem Ťa!" Nedokážem prestať. Semeno mi prúdom vyteká na brucho. Zhlboka dýcham. Uľavilo sa mi. Dlho takto ležím a spokojne oddychujem. Až kým pomaly prichádzajú výčitky. Nevydržal som to. Porušil som jej zákaz.
Pred chvíľou poslala esemesku: "som na ceste". Kľačím nahý pri dverách a čakám. Sylvia vstupuje dnu. Nasleduje bežný rituál - jóga, sprcha, večera, vínko, oddych. Ona leží na pohovke a ja jej nežne masírujem krk, potom chrbát. Nakoniec lítka a chodidlá. Milujem dotýkať sa takto jej tela a spôsobovať jej príjemné pocty. Neskoro večer si líhame spať. Na chvíľku nastane ticho. Ale zrazu zažína nočnú lampu. "Miro, chcem sa ťa niečo opýtať!" Povedala zrazu. "Ty si si ho honil?! Tu v mojej posteli!" Pozrela sa veľmi prísne na mňa. Ja som sa zas pozrel prekvapene na ňu. Nechápem, ako na to prišla. Veď posteľ som pekne upratal. Ale hneď mi bolo jasné, že nemá význam to popierať. To by bolo oveľa horšie. Sylvia neznáša priame klamstvo. A okrem toho dobre vie, kedy klamem. Pozná ma. "Ano" Odpovedal som zahanbene a nesmelo. Vstala a išla von z izby. Po chvíli ma zavolala do haly. Stála tam v hodvábnej nočnej blúzke a v ruke držala dva remienky, s ktorým ma niekedy pripútavala. Na ráme balkónových dverí sú upevnené dve kovové oká, kam remene pripevnila. A potom tam pripútala aj moje ruky. Asi bude nasledovať výprask. Lenže Sylvia si sadla do fotela. Chvíľu sa na mňa dívala, akoby rozmýšľala, čo so mnou spraví. "To, že si minulý týždeň zabudol na svoje povinnosti dokážem ešte tolerovať. Ale toto veru nedovolím. Sám sa nebudeš odbavovať! Už sa to nebude nikdy opakovať!" Vstala a prišla ku mne celkom blízko. "Chápeš!?" "Ano Sylvia, chápem to. Uisťujem Ťa, že to už nikdy nespravím. Prosím Ťa odpusť mi." Hovorím. "Aby ti nebolo ľúto, že som ťa celý týždeň tak zanedbávala, teraz ti to vynahradím!" Začala mi ho honiť. Vzdychal som a po chvíli som vystrekol. Bolo mi krásne. Milujem takýto trest. Nechala ma pripútaného. Znova si sadla do fotela. Zapla televízor a začala pozerať nejaký film. Po pol hodine celý rituál so mnou zopakovala. Keď skončil film, prišla ku mne ešte raz. Spravila ma tretí krát. Už som nevládal. Nohy sa mi podlamovali. Odpútala ma. Ukázala na svoje nohy. Kľakol som si a začal som jej ich bozkávať.
Je skoro ráno a ja si robím svoje povinnosti v kuchyni. "Poď sem Miro!" Zaznelo zo spálne. Asi sa práve zobudila. Prišiel som za ňou. Vstala z postele a podišla ku mne. Postavila sa za mňa, chytila ma zozadu a zas ma začala honiť. Vzdychal som a o chvíľu som bol spravený. Ale po včerajšku toho zo mňa veľa nevytieklo. Dosť ma to vyčerpalo. To málo, čo jej stekalo medzi prstami mi utrela do tváre. Odišla do kúpeľne. Rýchlo som chystal raňajky, aby som všetko stihol, kým sa osprchuje a oblečie. Po raňajkách ju odprevádzam do haly. Ale ešte si neoblieka plášť. Opäť mi ho chytila. Už sa ani nepostavil. Ale po krátkom masírovaní predsa len stvrdol ako sa patrí. Začala mi ho honiť po piaty krát v priebehu pár hodín. "Sylvia, už nie. Prosím! Už nemôžem." Môj protest ignoruje. Nakoniec po chvíli cítim niečo, ako orgazmus. Ale semeno už nevystrekuje. Ona však stále energicky pokračuje. Žaluď penisu ma ukrutne bolí. Každý pohyb jej zápästia je pre mňa utrpením. Stonám od bolesti. "Prosím, už ma nechaj! Sylvia prosííím!" Pud sebazáchovy mi velí, aby som jej chytil ruky a tak zabránil tejto tortúre. Ale to si nedovolím. Viem, čo by to znamenalo. Len stojím so zaklonenou hlavou, s bolestivou grimasou v tvári a trpím. Zrazu sa mi spontánne a nekontrolovateľne podlamujú nohy. Padám na zem. Som hotový. Úplne vyžmýkaný. Ležím jej pri nohách. Špičku svojej topánky mi vsúva pod rameno a pohybom naznačuje, aby som sa otočil na chrbát. Prevalil som sa. Stojí nado mnou a s uspokojením sa na mňa díva, ako odovzdane ležím a čakám, čo ešte chce so mnou urobiť. Topánkou mi stúpa po mojom ubolenom penise. "Ááách" Vzdychám. Koľko ma ešte takto chce mučiť? Kedy to skončí? Pýtam sa v duchu. Díva sa mi uprene do očí. "Už to viac neurob Mirko. O tvojom uspokojovaní rozhodujem jedine ja. Navždy si to zapamätaj!" Pri jej pohľade cítim jej totálnu moc nado mnou. Aj ona ju cíti. Prestávam sa už ovládať. Plačem. Najprv celkom potichu, ale postupne úplne hlasno vzlykám, bez akejkoľvek sebakontroly. Som psychicky aj fyzicky zúbožený. Sylvia je už so svojim dielom spokojná. Na rozlúčku ešte prikladá podrážku svojej topánky na moje ústa. Bozkám jej ju. Zas sa na mňa usmieva. Odchádza z domu.
