Stratená v púpavách - 1. začiatok

Príbehy, ktoré ti rozpoviem sa stali. Napísal ich môj život. Náš život. Stretávam mnoho priateľov z BDSM, ktorí poznali našu dlhú cestu k môjmu Pánovi. Teraz sme už spolu viacej ako 10 rokov.

Mnohým náš príbeh pomohol. Skromne dúfam, že aj teba aspoň zaujme... Či dokonca pomôže, inspiruje alebo...

Ja - učiteľka v materskej skole - 32 r.
On - profesionálny hudobník. Violončelo -38 r.


Stratená Púpava - Môj Pán ma tak v ťažkom období vnímal. Ako stratenú púpavu. Pesnička od Mariky Gombitovej. Ta pesnička síce nie je úplné BDSM - upravila som si ju. Marika prepáč.


... neviem čo sa stalo s ňou...
Tak príď, v tmavej chodbe stoj a blúď.
Zazvoň, prídem pokľaknúť...

Tak príď, do tej izby podkrovnej,
Veď vieš, vyhnala som lásku z nej.

Stratená v púpavách,
stala som tam raz...

Tak hraj o kvitnutí púpav...


Náš začiatok :


Sledovala som ho skôr, než on vôbec tušil. Skôr než by vedel, že ON už ma dávno vlastní. Vlastnil ma vždy, len som nevedela čo TO slovo - čo TEN pocit znamená. Vlastnil ma a ja som chcela vlastniť jeho. Patriť mu. Nevedela som ani čo je to BDSM. Len som TO vždy vnútorne cítila. Nakoniec nás TO dobehlo. A nebolo pred tým úniku.

Prišla prvá pusa. Zamilovaná. Očakávaná. No cítila som ju inak. VIAC !

Raz prišiel za mnou a v tmavom kuté ma zdrapol. Ten jeho pohľad ! Nedovolil mi dotknúť sa ho. Prečo ? Nechápala som. Otočil si ma odzadu, oprel o stenu, vyhrnul sukňu. Silonky a nohavičky nedostali šancu. "Daj ruky nad hlavu srdiečko. A vypuč zadok."

Jeho hlas ma úplné odzbrojil. Prepol ma do stavu, ktorý som nepoznala. Vyplo ma niekam do hlbín podsvetia. Vrazil mi ho do kundy a začal ma používať ako zviera. Ako zviera, ktoré sa vrhlo a chytilo svoju korisť. Ja som sa dostala mimo. Držal ma ako priklincovanú o tu stenu a používal ma. Ruka na hrdle, druha mi držala ruky nad hlavou a prirážal do mňa tak, že som myslela, že ta stena spadne. Vytiahol sa a prudko mi ho vrazil do zadku. Mam rada análny sex, ale toto strašne bolelo. Zobral si ma a použil ako poslednú vec na svete. Vec, ktorá mu ma poslúžiť na ukojenie šialenej a úžasnej potreby. Vykríkla som bolesťou, ale on neprestával. Naopak, stlačil mi ruky ešte mocnejšie, doslova priklincoval o stenu. Chcela som sa vyšmyknúť, ale držal ma pevne. Použil ma tam ako poslednú špinavú kurvu. "Pokojne som držala". Zmierená so svojim osudom, nech by to aj bola moja posledná minúta. Zrazu som cítila, že žijem... Prvé sekundy môjho ozajstného života. Prvý naozajstný nádych. Žijem, konečne !!! Vyplo ma. Do stavu, ktorý som nepoznala. Ktorý mi dokázal potom navodiť obyčajným pohľadom.

Použil ma a dotrhanú, ostriekanú si ma otočil a objal. Od toho dňa sa môj život zmenil. Spoznala som ozajstného Dominanta, ktorý sa nepýta. Ktorému patrím. Naozaj patrím prvému človeku po 30 rokoch života. Z každého pohľadu, dotyku cítim jeho lásku a úctu... Že ma vlastni. Zoberie si ma vždy bez pýtania. Od toho dňa už nebolo cesty naspäť.

Ja - "Ľúbim ta. Nechaj si ma prosím. Patrím len tebe."
ON - "Tiež to tak cítim. A netykaj mi srdiečko... "


Otázky a pochybnosti :


So šťastím prišli aj prvé otázky. Som normálna a som v poriadku ? Ako to, že mu patrím, ako to, že ma vlastní ? Neovládateľný orgazmus. Nepochopiteľná potreba patriť ako majetok, suka, dievčatko, princezná. Len jemu ! Celou bytosťou. Prečo sa mi to stalo ? On mi to urobil ? Prečo som to tak nikdy pred tým necítila ? A pri nikom ? Prečo to tak mám ? Prečo nad tým vôbec premýšľam, keď som šťastná ? Každý to (ne)zvládneme inak. U mňa rozum zo začiatku komplet prehral.

Viedol ma. Dnes to viem, viedol ma stále, aj keď som mu ubližovala. Viedol ma vždy a stál pri mne, aj keď bol na dne. "TO" Dominánt robí.

Potrebovala som informácie. Podeliť sa o šťastie, aj o tie pochybnosti... Za mamou som isť nemohla tá by ma poslala skratkou do blázninca. Za manželom už vôbec nie. Kto sa dokáže len tak postaviť do dverí a povedať "Som iná a mam všetko inak, je len otázka čašu a opustím ta." Koľko BDSM ľudí zostalo s vanilkou ? Ostať a trpieť ? Koli deťom ? Ako dlho sa to dá vydržať ? Ja som mala hneď jasno.


Zdôverila som sa so všetkým Lívii - najlepšej priateľke. Ach Livka, Livka...

Povedala som jej o mojej láske k svojmu Pánovi. Možno ma vtedy len nechápala, možno závidela, možno žiarlila. Možno všetko dokopy. Zaplietla do toho ľudí z môjho okolia. Netrvalo dlho a bola som označená za chorú. Vravela, že som len sfanatizovaná. Dala mi aj takú "žartovnú" prezývku. "Fanatička !" Najprv len v súkromí, potom aj pred ostatnými blízkymi.

Možno to teraz vyzerá všelijako, ale vo mne to vtedy vyvolávalo pocit viny. Vinu a menejcennosť. "Si fanatička !" Žartíky, smiech, predstieraný falošný záujem. No vo mne to zakaždým zanechalo hlbšiu a hlbšiu ryhu... "Fanatička." "Zmanipulovaná." - zraňujúce slova... Snažila som sa tomu brániť, no tým som sa len viac zamotala a prijímla. Začala som to robiť pred ňou tiež. "Naozaj nie som v poriadku. A spôsobil mi to ON."

Jemu to ubližovalo. Každé moje slovo. Neuvedomovala som si čo to spôsobuje človeku, ktorý ma naozaj miloval.

Sa ma snažil viezť a hľadal spôsob ako to všetko zlé zastaviť. Po dobrom, aj po zlom. Občas pokojne vysvetľoval a pokojne dookola opakoval, inokedy len ticho počúval a pritakával, skúsil obdobie bez sexu, proste vseto... Skúsil svoju suku zbiť, potrestať a cez BDSM svet to zastaviť. Nič nezabralo. Vždy sa to otočilo proti nemu. Proti tomu proste nemohol bojovať. Trpel a viedol ma. Bol stále pri mne. Trvalo to dlho. Dva roky. Každý jeho pokus to zastaviť vyznel naopak. Líviine reči vo mne vytvorili strach úplné v každom smere nášho partnerského života. Od toho, čí dokážeme byť spolu a žiť "NAŠIM" spôsobom života, až po strach o financie.

Jeho snaha dať ma dokopy však mala tiež svoju hranicu. Sám pritom padal stále viac na dno. Môj Pán nakoniec odišiel. Odišiel !



Dni bez môjho Pána :


Prešiel mesiac, dva, tri - pol roka... S manželom sme sa nakoniec rozviedli. On mal život ešte pred sebou, nemohla som ho držať. Aj keď... on strašne chcel. No musela som rozhodnúť za náš oboch. Ťažké rozhodnutie. Deti, okolie, rodina, finančné problémy...

Nevedela som čo sa stalo s mojim Pánom. Snažila som sa vtedy zabudnúť. Ako sa to dá ? Nedá !

Niektoré dni som zvládala, niektoré dni úplné zabudla, no potom stejne prišlo zúfalstvo. Dni sa striedali dookola. Pred okolím, deťmi, priateľmi som sa tvárila šťastné a bezprostredne. Občas mi pomohlo pišať si s ľuďmi z BDSM sveta. Život musel isť ďalej. Ale trpela som. Spomienky, potreba. Dotyky, vôňa, pohľady, zážitky. Občas som si to robievala na miestach, kde si ma brával Môj Pán. Potreby ma dobiehali. Stále viac. Nedalo sa zabudnúť. Proste to všetko nebol ON. Neboli sme to MY DVAJA.

Moje okolie a všetci ti ľudia tu ostali aj s ich správaním. Boli súčasťou môjho sveta, ale zároveň tu podstatnú časť nechápali a odsudzovali. Snažila som sa prispôsobiť, prežiť. On už pri mne nebol. Priznám sa, skúsila som kontaktovať iných Dominantov. No vždy som za nimi hladala jeho... Nenapĺňalo ma to tak. Nikto nedotváral môj svet, moje ciele, predstavy, túžby.


Začala som časom chápať prečo odišiel. Ja som dala okoliu zbytočné veľký význam, snažila som sa ich pohľad zmeniť. No nerešpektovali ma. Riešila som náš vzťah s inými ľuďmi. Prečo som ich predsudky prijala ? Aké rady mi mohli asi dať ? Stratila som sa.

Stratila som samu seba, svoju podstatu.

Zapísala som si do môjho zápisníku poznámky. A na prvú stranu, nech to mam vždy pekne na očiach

1. STRATENA PUPAVA
2. BYT MAJETOK = ZMYSEL STASTIE


Pokus o záchranu :

Na ČASE ako takom - ma vždy udivovalo - že roky nás tak veľa naučia, no dni to nepostrehnú. Rozhodla som sa konať. Musím byt šťastná a zachrániť to. Zachrániť NÁS. Vzťah o ktorý som prišla. Ak sa to ešte dá. Obnoviť jeho dôveru, aspoň sa o to pokúsiť. Je rad na mne !

Napísala som email svojmu Pánovi. Trvalo mi niekoľko hodín, kým som ho dopísala a prepísala a prepísala a prepísala... Odoslané - "Váš email nebol doručený". Skúšam znova, nedalo sa. Skúsila som mu napišať SMS. Ani SMS nebola doručená. Ten človek prestal existovať. Môj Pán prestal existovať. Neviete si predstaviť čo som zažívala. Nemám na neho kontakt. Skúšala som obvolať jeho priateľov, každý z nich však mlčal. Nevedela som prečo, ani čo sa deje. Nikto mi nič nechcel povedať.

Ležala som na posteli a preplakala celu noc. Pochopila som. Chyby najprv vždy od seba. Nemôžem hodnotiť a odsúdiť druhého, ak nezačnem od seba.

Pribudlo mi ďalšie pravidlo.

1. STRATENA PUPAVA
2. BYT MAJETOK = ZMYSEL STASTIE
3. CHYBY NAJPRV OD SEBA !


Bezdomovec v BA :

Nevedela čo sa stalo s mojim Pánom. Dozvedela som sa to až neskôr. Zrútil sa. Priatelia ho náhodou našli po par týždňoch na ulici v Bratislave. Bezdomovec a na ulici. ANO, toto sa môže stať zamilovanému človeku. A neujde pred tým ani Dominant. Proste to nedal. Kto si predstavuje Dominanta ako necitlivý stroj na Dominanciu, tak taký neexistuje !!! Kto si predstavuje BDSM ako násilie, nikdy sa nezamiluje...

Priatelia ho zobrali domov, ubytovali, vybavili miesto v novom orchestri a on začal zase hrať a pracovať. Prešlo par týždňov a on sa postavil na nohy. Obnovil svoj život. Žíl síce len ako mátoha, len podľa denného harmonogramu a pravidiel (jeho slova) - ale aspoň zase žíl. Ako hudobník cestoval po svete. Toto všetko som však vtedy nevedela a netušila.



Pomoc od manžela :


Teraz som sa tak cítila ja. Na dne a že to nezvládnem. Prešiel týždeň odkedy som ho skúsila nájsť. Povedala som svoj príbeh môjmu bývalému manželovi. Všetko. Ako sa cítim a čo som si spackala. Chcel ma zobrať na psychiatriu. A snažil sa ma akože chápavým zase otočiť proti mojmu Pánovi. Žiarlivosť, možno mužská ješitnosť. Ublížilo mi to ešte viac. Chápete ? Ďalší omyl v živote. Proste to bola posledná osobná vec, ktorú som vanilke kedy povedala. Vtedy som si do zápisníku napísala ďalší bod.


1. STRATENA PUPAVA
2. BYT MAJETOK = ZMYSEL STASTIE
3. CHYBY NAJPRV OD SEBA !
4. VANILKA NEPOCHOPI


Môj zoznam osobných poznámok sa rozrástol. Rozhodla som sa, že tieto chyby už nesmiem opakovať. Vytetovala som si ich.


Prvé stretnutie :

Prešli mesiace. V jeden letný podvečer sme sedeli s priateľkou na vínku. Veronika. Vytiahla ma von, do mesta. A bola som rada, pretože doma som doslova zomierala so svojimi myšlienkami. No aj vonku som bola duchom neprítomná. Často za posledný rok. Ona bola úžasné chápavá, rozprávala a rozprávala. Veronika vie, čo cítim a pozná moje trápenie. Ostala mi najbližším človekom. Vie prečo sa z vecne vyškereného dievčaťa stala polobytost. Skrátim to...

V ten večer sa pri bare objavil ON ! MOJ PAN ! MOJ PAN ! Chápete ???

Srdce mi skoro doslova vyskočilo z hrude. Nie, nie, nie - presnejšie - skoro som na mieste zomrela. Zrazu som sa nevedela nadýchnuť. Musela som isť na WC a niekoľko minúť si tvar namacať v studenej vode, aby sa mi ukludnili myšlienky. Vtedy som pocítila strašne napätie v mojej kunde. Ja som sa ti tam urobila ! Samovoľné, z ničoho nič ! Z toho prekvapenia a napätia v nej som sa za ňu chytila a nemohla prestať si ju hladkať. Za par sekúnd som cítila prichádzať ďalší orgazmus. Poznáte to niekto ? DOST ! Zbláznila by som sa. Nech mi toto niekto vysvetli, kto zažil niečo podobne... :-*


Charizma. Môj PAN. Jeho črty tvare. Môj stratený Boh ! Žiadne arogantné reči, žiadne slovne násilie (okrem herne, chvalabohu za to). Úsmev, rešpekt, vnímavosť... A jeho pohľad ! Ani stopa po tom, čo si kôli mne zažil. (...vtedy som to ešte nevedela...)


Veroniku som poprosila, aby za nim išla a poprosila ho o rozhovor. Nie ! Nie o rozhovor. Priamo som ju poprosila, aby mu odkázala, že tu je jeho majetok, ktorý mu vždy patril a nikdy to už nebude inak. Neostal zaskočený len sa odmlčal. Po chvíľke rozmýšľania precitol a odkázal mi, že mam počkať a on si ma príde vypočuť.


Každá sekunda čakania bola akoby na mňa niekto hodil dalisu a ďalšiu koľajnicu. Sedela som tam a snažila sa dýchať. Nešlo to. Neviem ako dlho to trvalo. Kožu na rukách som mala od nechtov a z nervozity takú doškriabanú ! Som musela Veronike pripadať ako čistý blázon. Zakaždým, keď brala do ruky mobil, myslela som, že pre mňa vola záchranku. Ona sa na mňa vždy chápavo pousmiala, občas sa ku mne cez stôl naklonila a chytila mi ruky. Aby ma podporila a aby som sa ukludnila. Nepomáhalo.

V hlave mi hučali všetky myšlienky. Všetky za posledný rok. Po čase za nami prišiel aj môj Pán. Sadol si oproti. Ja som v tom momente skoro preskočila cez stôl a hodila sa mu k nohám. "Môžeš začať hovoriť srdiečko..." povedal.

A ja som zrazu mala zemiak v hrdle. Obrovský. Ten najväčší na svete. Taký, pri ktorom sa nedá ani dýchať, nie ešte hovoriť. "NEPRESTAŇ HOVORIŤ ! NEZAČNI PLAKAŤ ! VŠETKO MU POVEDZ !" - znelo mi v hlave. Zapíjala som ten zemiak v hrdle a hovorila a hovorila a vysvetľovala všetko.

Už som si musela zobrať Veronikin pohár s vínkom a ten zemiak nie a nie odisť. Ukazovala som mu MOJE TETOVANIA a vysvetľovala a vysvetľovala. S posledným dopovedaným slovom som to nevydržala a rozplakala sa. Hlava sklonená, vlasy cez tvar, aby nikto nevidel.

Podal mi vreckovku. Nie papierovú, ale platenú. Ako nosí len on. Voňavú po levandule. To ma rozplakalo ešte viac. "Milujem TA ! Prosím prepáč, pokazila som to všetko. ANO, hlavne JA ! Viem to, dnes už to chápem. Viem ako veľmi som ti ublížila, ale neviem to sama napraviť. Neviem sa s tým ani vyrovnať. Viem, že si stal vždy pri mne. Naprav to, ak môžeš. Prosím naprav to ! Ja to sama nedokážem. Bez teba nežijem. Si so mnou všade a ja nežijem."

Zastavila som sa, pretože som si uvedomila, že hovorím moc nahlas. A najviac - tykám svojmu Pánovi.


On tam len sedel a uprene sa na mňa pozeral. Nepozrela som sa na neho, nemala som tu silu mu pozrieť do oči. Ale cítila som, že sa na mňa uprene pozerá. Ticho prerušila až čašníčka. "Prinesiem Vám ešte niečo ?" Objednali mi ďalšie vínko a vodu.

Po chvíli ticha vstal a odišiel. Vrátil sa s perom a papierom. Ukludnila som sa... Prehovoril na mňa kludnym hlasom. Bože, jak ja milujem ten hlas.

"Srdiečko, teraz si ma vypočuješ. Chcem, aby to všetko bolo pred svedkom. A chcem aby si mi dala odpoveď ešte v dnešný večer. Poriadne si to však premysli, pretože ak chceš byt so mnou, tak toto bude tvoj najťažší rok v živote. Ja ti dôverovať po tom všetkom nezačnem zo dňa na deň. Záleží len na tebe... Ale dôvera sa vždy dá obnoviť, ak na tom dvaja usilovne pracujú."


On začal hovoriť a ja som si začala robiť poznámky. "Ak chceš napraviť čo si spôsobila, musíš mi dokázať, že ti môžem veriť. Ublížila si nám obom a veľmi. Stratili sme roky trápením sa. Možno to bola naša cesta, možno je toto zbytočný večer - čas ukáže. Netušíš čo som všetko zažil kôli tvojej nezrelosti. Schudol som, prišiel som o všetko a skončil som na ulici." - vtedy som to ešte nevedela, číže keď toto povedal, skoro na mňa priskočilo. Môj pocit viny narastal každou sekundou.

- "Všetko čo si mi rozpovedala ma utvrdzuje, že naozaj si toho veľa pochopila. No nie naozaj všetko. Chcem, aby si mi dokázala, že za odpustenie a novú dôveru naozaj stojíš. Ak budem s tebou spokojný, tak po trestoch si ťa zoberiem na výcvik subinky. Ak zvládneš aj ten výcvik... budeme spolu. Až keď uverím, že máme šancu spolu šťastní zostarnúť."

- "Rozumiem Pane."

To celé sa odohrávalo v bare plnom ľudí. My dvaja a moja priateľka. Žiadna komorná atmosféra. Ale pri tom stole sa v tom momente rozhodoval môj ďalší život.

- "Na začiatku splníš 3 skúšky. Potrebujem vedieť, čí za to stojíš, aj keď s tebou fyzicky nebudem. Dáš výpoveď vo svojej prací. Aj tak sama vieš, že tam nemáš budúcnosť. Na dcérku ti budem prispievať, aby netrpela nedostatkom a mala všetko, čo potrebuje. Ale ty si na seba za rok nemôžeš kúpiť nič a nebudeš jest jej jedlo. Ani keby si bola akokoľvek hladná. Budeš chodiť len v tom, čo máš, alebo v tom, čo ti kto daruje. Od dnešného dňa sa budeš stravovať len podľa mojich pokynov. Ostatne sa dozvieš priebežné. Ďalej... "

- "Orgazmus budeš mat zakázaný počas celého obdobia. Môžeš si ho u mňa skúsiť vyprosiť, alebo zaslúžiť, ale to je všetko. Ak ti ho nedovolím, neurobíš sa aj celý rok. Ak niečo nesplníš alebo porušíš, naša dohoda padne."

- "K tým trom trestom. Vybavíš si teraz po víkende voľno na 3 dni. Dcérku daj zatiaľ k mame alebo k manželovi. Zoberiem ťa do cudzieho mesta a tam si odpikáš prvé 3 tresty - skúšky. Ak ich splníš, dám ti obojok a ostatne symboly podriadenia."

- "Do rana mi povieš, čí s tým súhlasíš. Pred svedkami."

Hrdlo mi zvieralo, keď som si uvedomila čo odo mňa chce. V našej malej obci dať len tak výpoveď, bez príčiny, označia ma za blázna. A všetci ti ľudia, ktorí nám rozbili vzťah a označili ma za chorú, budú prví, ktorí do mňa budú hádzať kameňom.

- "SÚHLASÍM !" Vyhŕklo zo mňa. Keby vtedy povedal, že si mám odrezať všetky prsty na ruke, tak to okamžité urobím.

"Číže nepotrebuješ čas na rozmyslenie ?" "Nie môj Pane, ja súhlasím so všetkým. Urobím všetko preto, aby som tie stratené roky napravila a dohnala. Už nechcem byť bez vás, nikdy v živote. Nedokážem byť bez vás. Viem, že ma budete viezť životom tak, aby to bolo dobre."


Môj Pán odišiel si niekam zavolať. O chvíľu sa vrátil a podával mi preložený papierik a peniaze. "Toto hneď teraz zanesieš do tetovacieho štúdia. Čakajú ta tam, ešte dnes večer robia. Tento papier im podáš a oni budú vedieť čo s tým ďalej. Zaplatíš a hneď sa vrátiš naspäť." Vypleštila som oči. Ale vnútorné som cítila pokoj. Kým mi dáva úlohy, nie je všetko stratené. "Rozumiem Pane."


Mal talent na nečakané úlohy. Vôbec som nepochybovala, že aj tento večer sa nejakým ešte viac bizarným spôsobom zapíše do môjho života. Odišla som preč. Vonku zobrala taxík a za 5 minúť som bola v tetovacom štúdiu. Nesmelo podala papierik. Tetér mi vyhrnul blúzku, pozrel sa na moje predošlé tetovania.... Viete si to určíte živo predstaviť. "Bože, čo mi tam ide urobiť ? Je to pomsta od môjho Paňa ?" ... Nie je predsa pomstychitivý, tak som sa nejaký tak vnútorne upokojovala, že nebudem chodiť s vulgárnym slovom na tele do konca života. Myšlienky ma tak pohltili, že som si neuvedomila ako rýchlo to bolo hotové.

Zaplatila som, poďakovala a ponáhľala sa naspäť. Taxi ma už čakal. V hlave mi hučali všetky myšlienky. Ale uprostred toho chaosu jedna hlavná. Môj PÁN ! Stretli sme sa konečne a asi mi dá šancu. V tom návale myšlienok som si vôbec nepozrela čo tam mám vytetované. Chápeš ??? Proste prepnutá suka splnila úlohu svojho Paňa a uteká naspäť. Jak čistá mešuge :D


Vrátila som sa, prisadla si. "Hotovo Pane." Ticho som sedela a vnímala každý jeho pohyb. Nasávala som do seba každý prejav jeho osobnosti. KAŽDÝ ! Zobral mobil a niečo napísal. Pípla mi SMS. Neznáme číslo... "Počkaj ma na pánskom WC."

Okamžité som sa postavila, zobrala mobil a odišla na pánske WC, umyla si ruky, sadla si do kabinky a zamkla sa. Čakala som. Dlho. Nekonečné čakanie.


Nevedela som, že kým som bola v tetovaciom štúdiu, môj Pán poslal Veronike na účet peniaze pre každý prípad, keby mi bolo treba pomôcť. Nevedela som, že Veronika sa stala vtedy jeho spojencom, ktorý ma mal chrániť za neho, ak by mi bolo treba súrne pomôcť. Čo som si myslela ? Nikdy by ma nevystavil takým problémom, keby neurobil poistku.


Nad priepasťou :

Otvorili sa dvere na WC a prišiel ON. Umyl si ruky (milujem zodpovedných mužov ) . Nahlas povedal ... "Kde si ?" Otvorila som dvere. Chcela som niečo povedať, ale v momente, keď som otvorila ústa, mi strelil takú facku, že mi zadunelo v hlave. Otočil ma a od toho momentu som bola v inom svete. Zdrapol a potiahol ma tak za vlasy, že som ostala s dozadu zaklonenou hlavou a prehnutá v páse s vypučenou riťou a roztvorenými ústami... Jeho dych. Ako zviera. Som doma ! Dotýka sa ma, použije ma. Šťastie...

Roztrhol mi blúzku, vyhrnul sukňu a pritlačil o stenu. Jediným ťahom zo mňa strhol nohavičky a zahodil ich do záchodu. Zamkol dvere a zobral si ma od zadku.


Automaticky som sa vytiahla hore na špičky. Vrazil mi najprv prsty do kundy a ja som sa skoro zbláznila. Jednou rukou mi ťahal vlasy, druhou ma škrtil na hrdle odzadu a jebal ma do kundy na záchode ako obyčajnú špinavú barovú kurvu. Som jeho kurya. To je mi jasne už dávno. Striekala som pri každom jeho prirazení. Zakaždým, keď mi jeho vták prevŕtal kundu, zo mňa vystrekol prúdom mokrý orgazmus. Striekala som, používal ma môj Pán a ja som bola kompletne mimo. Vytiahol sa z mojej kundy a vrazil mi ho tvrdo do zadku. Strašná bolesť, zasipela som, ale on prirážal a prirážal. Vzdychala som nahlas a bolo mi jedno, že ma tam niekto bude počuť. Pre toto som sa narodila. Byť jeho majetok.

Stláčal mi prsia a stláčal mi kožu. Budem mať strašné modriny... Milujem ten pocit, keď sa mi jeho ruky takto podpisujú na kožu. Som len poslušné držala a prijímala každý jeho dotyk ako dávku drogy. Každé jeho vniknutie do môjho zadku. Netrvalo dlho a vystriekal sa mi do zadku a utrel si vtáka papierom.

"Zober si ho do huby a vyfajčí ma suka." Kľakla som si pred neho a zasunula si jeho stále stoporeny penis do hrdla. Hladkala a bozkávala som jeho penis. Honila ho rukou a túlila sa k nemu. Vzdychala som nahlas, pretože jemu sa to tak páči. Vystriekal sa mi na kozy... "Uprav sa a choď za Veronikou. Semeno na kozách neutieraj."

Odišiel. Použitú a ostriekanú ma tam nechal kľačať na zemi v kabínke. Počula som ako sa zavreli dvere a zo mňa sa v tom momente všetko nahromadene chcelo dostať von. Šťastie, že ma môj Pán zase použil, že som bola po roku s ním. Večer, ktorý začal rovnako ako ostatné - zúfalo, skončil však konečne s nádejou. Pozrela som sa na svoje nové tetovanie a rozplakala som sa. Plakala som tam asi 10 minúť. Neplačem. Ale emócie teraz museli isť von.


1. STRATENA PUPAVA
2. BYT MAJETOK = ZMYSEL STASTIE
3. CHYBY NAJPRV OD SEBA !
4. VANILKA NEPOCHOPI
5. NAD PRIEPASTOU SME UZ BOLI...


V tej vete bola nádej. Mohol by mi odpustiť. Vtedy som nevedela, čo všetko podstúpim... Ale bola som rozhodnutá. JA TO DÁM !


Upravila som sa. Jeho semeno na prsiach mi voňalo a strašne ma vzrušovalo. Mala som neuveriteľnú potrebu sa urobiť. Nemohla som... Ako vydržím rok ? Som si vravela v duchu. Roztrhanú blúzku som si zapravila tak, aby nebolo nič vidno. Bez nohavičiek mi bude vidieť polka rite a pri sedení si budem musieť dávať pozor. Umyla som si tvár, ruky a odišila som za Veronikou... Môj Pán tam už nebol. Šťastná. Ja za seba a Veronika za mňa. Sedeli sme tam asi 15 minúť bez slova. Potrebujem cigaretu. Už roky nefajčím, ale v ten večer som si tu cigaretu dopriala.



"Ako ?" prerušila mlčanie Veronika. Nedopovedala som. Vyhrnula som si blúzku a ukázala jej moje nove tetovanie. "Vidíš, vravela som ti, že patríte k sebe. Nechápem čo to všetko znamená. VANILKA NEPOCHOPÍ. Ale po roku sa zase naozaj usmievaš. Nechápem to. Ale veľmi vám držím palce..."

"Mám právo byt šťastná a túto poslednú šancu na život so svojim Pánom využijem."

Ostalo ticho, Veronika sa a chápavo pousmiala...

"Aj keby ma za ten rok malo rozjebat bez orgazmu !" Smiech... Oslobodzujúci smiech. Taký naozajstný. Šťastný. Prvý po rokoch...