...obojok na krku,symbol...som subinka...
Som veľmi unavená ,ale tou najkrajšou únavou aká môže byť. Stojím v sprche voda preteká po mojom tele ,je to príjemné privriem oči a predstavujem si všetko čo som prežila .Moje pocity ,myšlienky ktorých je tak veľa ,že neviem ktorou začať .Neviem ako dlho stojím v sprche, ale preberie ma chlad ,asi som tu už dlho. Vykročím zo sprchy moje telo obtočím osuškou a vyjdem do izby . Je prázdna, som tu sama ale popritom cítim jeho blízkosť . Začnem sa obliekať a rozmýšľam.....čo bude dalej? ozve sa? Pohľad do zrkadla a vtedy si uvedomím že obojok mám stále na krku . Zodvihnem ruky aby som ho odopla ,ale vtedy si uvedomím ešte nie ,ešte potrebujem cítiť ten pocit....som subinka...
Teraz sa poteším v mojej záľube a šatku si obtočím okolo krku tak aby nebolo vidieť ten krásny symbol.Posledný pohľad po izbe vtedy mi padnú oči na krabičku urobím krok ku nej natiahnem ruku . Nie ona tu bola ked som prišla tak tu má asi ostať . Zoberiem kabelku a otvorím dvere a znovu pocítim ten závan chladného vzduchu a privriem oči ,tento pocit si budem pamätať navždy .
Cesta domov je odrazu dlhá.Rádio hrá ani neviem čo vnímam len cestu a autá ktoré ma míňajú. Čo cítim? Neviem. Občas si siahnem na krk a to uistí ,že to nebol sen ale realita .
Sedím doma káva vonia po celom byte a ja sa snažím nemyslieť na to čo sa stalo ,ale nejde to . Stále počujem jeho slová ..ozvem sa...prešlo pár hodín odvtedy a ja mám pocit že celá večnosť .Ani neviem ako mi oči privrelo a zaspala som,neviem čo sa mi snívalo, ale zobudil ma nejaký zvuk s vonku.
Je ráno dnes nejdem do práce ,som aj rada potrebujem si utriediť myšlienky . Otvorím okno a ten studený závan vzduchu telom mi prejde príjemný pocit ,spomienka. Odrazu zazvoní telefon ,volá mi kamarátka pozerám na mobil a rozmýšľam čo asi chcem.Zodvihnem a ozve sa veselé...ahoj čo dnes podnikneme?...Preberiem sa zo sna myšlienok a odpoviem....neviem dáme wellness?...Jej veselý hlas rýchlo odpovie ...super o dve hodiny prídem ....Využijem ten čas a rýchlo niečo porobím a pripravím sa.
Niekto zvoní idem otvoriť a znovu ten závan toho chladného vzduchu "ach" preberie ma len jej veselý hlas ...no pod už... Zoberiem tašku a kľúče od auta.Cesta nie je dlhá a hlavne kamarátka stále niečo hovorí ani neviem čo len má nejaký nový objekt a ako vždy je to ten pán dokonalý.Voda je príjemná uvoľňuje moje telo oslobodzuje napätie ktoré cítim .Ležím v bublinkách a myšlienkami som úplne inde.Len z diaľky počujem hlasy ľudí a naliehanie kamarátky aby som jej odpovedala.Len sa na ňu usmejem a ona sa ma opýta ..deje sa niečo?...neviem čo jej mám povedať ,rozmýšľam či jej mám povedať čo som prežila.Ale myslím ,že by to nepochopila tak radšej si to svoje krásne tajomstvo nechám pre seba .
Cesta domov bola taká istá ako cesta tam len som počúvala ale myšlienkami som inde.Zastanem pred jej domom a ona hneď povie ...dáme kávu?...Len sa strhnem a odpoviem ...nie nejak ma bolí hlava ...vidím sklamanie v jej očiach viem ,že mi toho chcela veľa povedať ,ale dnes ozaj nie som dobrá spoločnosť.Rozlúčime sa, vystúpi zakýva a ja odchádzam ešte sa pozriem za ňou a kývnem .
Prichádzam domov zaparkujem som rada ,že na ulici nik nie je a nemusím sa s nikým stretnúť . Vkročím do bytu a v tom momente mi pípne telefon. Srdce mi bije ako zvon pozriem sa ...Pan...Ruky sa mi chvejú ako sa snažím otvoriť sms . Čítam rýchlo,ale pozorne ....o 19.30 na tom istom mieste....nič viac žiadne slovo len jednoduchý príkaz.Odpíšem tiež tak isto...áno Pane ...Srdce sa mi rozbúcha radosťou ,vzrušením ,usmejem sa a na rýchlo vybehnem do bytu zavriem dvere.
Pohľad na hodiny je 18.45 už som pripravená a už musím ísť aby som prišla na čas ,aby som nemeškala.Na rýchlo zoberiem kľúče ,vtom mi zazvoní mobil volá kamarátka zdvihnem a hneď jej veselý hlas ...už ti je lepšie?...odpoviem ...ano...ved ju neklamem je mi krásne som šťastná ,ale zase toto jej povedať nemôžem. Jej dobrá nálada je počuť na jej hlase a odrazu povie...prídem ku tebe pokecáme...Strhne ma čo jej poviem? Nemôže prísť ved mňa čaká môj Pan ,čaká ma krásna noc ....S vážnym hlasom jej poviem ...nie dnes to nejde pôjdem si skoro ľahnúť som nejaká unavená...Ticho v telefone a potom jej hlas ..no dobre tak si oddýchni ,len dúfam ,že sa nič nestalo?...Znovu pohľad na hodiny je 18.55 už nieje čas tak na rýchlo odpoviem...nie nič sa nestalo ráno sa ti ozvem.Rozlúčim sa s ňou ani nestihne dopovedať už zložím a rýchlo zatváram dvere bytu a ponáhľam sa do auta.
Prichádzam ku motelu vonku je šero na parkovisku sú nejaké autá ale ináč je tam ticho a kľud. Vkročím do haly kde sedí slečna tá istá čo včera .Usmeje sa na mňa a nestihnem nič povedať podáva ma kľúč znovu 35. Rozmýšľam čo si asi myslí kto som? ,načo som sem prišla ? ,ale chlad kľúča v mojej ruke ma preberie rozlúčim sa s ňou a vykročím do schodov.Dnes žiadna obálka ,žiadne inštrukcie rozmýšľam čo mám robiť .Odomkýnam dvere znovu ten závan chladného vzduchu .V izbe je tma nič nevidím len na jednom mieste horí sviečka a v siluete jej svetla vidím krabičku so šatkou....Odložím si kabelku a bundu a strhne ma hlas ...vitaj subinka moja...On je tu telom mi prejde mrazenie ,ale rýchlo odpoviem...ďakujem Pane ,prajem dobrý večer....Jeho hlas je úplne iný ....dnes to skúsime ináč... Neviem čo mám robiť nevidím ho len stojím a čakám čo povie. Strhne ma jeho hlas...v kúpeľni máš pripravené veci ....odpoviem ...áno Pane...
Vkročím do kúpeľne konečne je tam svetlo a na poličke vidím položený korzet ,podväzky a na zemi lodičky .Rýchlo sa vyzlečiem dám bleskovú sprchu a oblečiem sa .Korzet vytlačí moje prsia ,podväzky pripnem na silonky a obujem si lodičky ,sú veľmi vysoké nohy sa ma zachvejú ,ale nadýchnem sa a pevne postavím.Pohľad do zrkadla na seba .Vyzerám dobre sama sebe uznám a ten krásny symbol na mojom krku to krásne doplňa.
Otvorím dvere do izby znovu tma a moje oči si musia zvyknúť na to. Urobim krok pevne rozhodnutá ,odhodlaná a šťastná ...on je pri mne.......
Som veľmi unavená ,ale tou najkrajšou únavou aká môže byť. Stojím v sprche voda preteká po mojom tele ,je to príjemné privriem oči a predstavujem si všetko čo som prežila .Moje pocity ,myšlienky ktorých je tak veľa ,že neviem ktorou začať .Neviem ako dlho stojím v sprche, ale preberie ma chlad ,asi som tu už dlho. Vykročím zo sprchy moje telo obtočím osuškou a vyjdem do izby . Je prázdna, som tu sama ale popritom cítim jeho blízkosť . Začnem sa obliekať a rozmýšľam.....čo bude dalej? ozve sa? Pohľad do zrkadla a vtedy si uvedomím že obojok mám stále na krku . Zodvihnem ruky aby som ho odopla ,ale vtedy si uvedomím ešte nie ,ešte potrebujem cítiť ten pocit....som subinka...
Teraz sa poteším v mojej záľube a šatku si obtočím okolo krku tak aby nebolo vidieť ten krásny symbol.Posledný pohľad po izbe vtedy mi padnú oči na krabičku urobím krok ku nej natiahnem ruku . Nie ona tu bola ked som prišla tak tu má asi ostať . Zoberiem kabelku a otvorím dvere a znovu pocítim ten závan chladného vzduchu a privriem oči ,tento pocit si budem pamätať navždy .
Cesta domov je odrazu dlhá.Rádio hrá ani neviem čo vnímam len cestu a autá ktoré ma míňajú. Čo cítim? Neviem. Občas si siahnem na krk a to uistí ,že to nebol sen ale realita .
Sedím doma káva vonia po celom byte a ja sa snažím nemyslieť na to čo sa stalo ,ale nejde to . Stále počujem jeho slová ..ozvem sa...prešlo pár hodín odvtedy a ja mám pocit že celá večnosť .Ani neviem ako mi oči privrelo a zaspala som,neviem čo sa mi snívalo, ale zobudil ma nejaký zvuk s vonku.
Je ráno dnes nejdem do práce ,som aj rada potrebujem si utriediť myšlienky . Otvorím okno a ten studený závan vzduchu telom mi prejde príjemný pocit ,spomienka. Odrazu zazvoní telefon ,volá mi kamarátka pozerám na mobil a rozmýšľam čo asi chcem.Zodvihnem a ozve sa veselé...ahoj čo dnes podnikneme?...Preberiem sa zo sna myšlienok a odpoviem....neviem dáme wellness?...Jej veselý hlas rýchlo odpovie ...super o dve hodiny prídem ....Využijem ten čas a rýchlo niečo porobím a pripravím sa.
Niekto zvoní idem otvoriť a znovu ten závan toho chladného vzduchu "ach" preberie ma len jej veselý hlas ...no pod už... Zoberiem tašku a kľúče od auta.Cesta nie je dlhá a hlavne kamarátka stále niečo hovorí ani neviem čo len má nejaký nový objekt a ako vždy je to ten pán dokonalý.Voda je príjemná uvoľňuje moje telo oslobodzuje napätie ktoré cítim .Ležím v bublinkách a myšlienkami som úplne inde.Len z diaľky počujem hlasy ľudí a naliehanie kamarátky aby som jej odpovedala.Len sa na ňu usmejem a ona sa ma opýta ..deje sa niečo?...neviem čo jej mám povedať ,rozmýšľam či jej mám povedať čo som prežila.Ale myslím ,že by to nepochopila tak radšej si to svoje krásne tajomstvo nechám pre seba .
Cesta domov bola taká istá ako cesta tam len som počúvala ale myšlienkami som inde.Zastanem pred jej domom a ona hneď povie ...dáme kávu?...Len sa strhnem a odpoviem ...nie nejak ma bolí hlava ...vidím sklamanie v jej očiach viem ,že mi toho chcela veľa povedať ,ale dnes ozaj nie som dobrá spoločnosť.Rozlúčime sa, vystúpi zakýva a ja odchádzam ešte sa pozriem za ňou a kývnem .
Prichádzam domov zaparkujem som rada ,že na ulici nik nie je a nemusím sa s nikým stretnúť . Vkročím do bytu a v tom momente mi pípne telefon. Srdce mi bije ako zvon pozriem sa ...Pan...Ruky sa mi chvejú ako sa snažím otvoriť sms . Čítam rýchlo,ale pozorne ....o 19.30 na tom istom mieste....nič viac žiadne slovo len jednoduchý príkaz.Odpíšem tiež tak isto...áno Pane ...Srdce sa mi rozbúcha radosťou ,vzrušením ,usmejem sa a na rýchlo vybehnem do bytu zavriem dvere.
Pohľad na hodiny je 18.45 už som pripravená a už musím ísť aby som prišla na čas ,aby som nemeškala.Na rýchlo zoberiem kľúče ,vtom mi zazvoní mobil volá kamarátka zdvihnem a hneď jej veselý hlas ...už ti je lepšie?...odpoviem ...ano...ved ju neklamem je mi krásne som šťastná ,ale zase toto jej povedať nemôžem. Jej dobrá nálada je počuť na jej hlase a odrazu povie...prídem ku tebe pokecáme...Strhne ma čo jej poviem? Nemôže prísť ved mňa čaká môj Pan ,čaká ma krásna noc ....S vážnym hlasom jej poviem ...nie dnes to nejde pôjdem si skoro ľahnúť som nejaká unavená...Ticho v telefone a potom jej hlas ..no dobre tak si oddýchni ,len dúfam ,že sa nič nestalo?...Znovu pohľad na hodiny je 18.55 už nieje čas tak na rýchlo odpoviem...nie nič sa nestalo ráno sa ti ozvem.Rozlúčim sa s ňou ani nestihne dopovedať už zložím a rýchlo zatváram dvere bytu a ponáhľam sa do auta.
Prichádzam ku motelu vonku je šero na parkovisku sú nejaké autá ale ináč je tam ticho a kľud. Vkročím do haly kde sedí slečna tá istá čo včera .Usmeje sa na mňa a nestihnem nič povedať podáva ma kľúč znovu 35. Rozmýšľam čo si asi myslí kto som? ,načo som sem prišla ? ,ale chlad kľúča v mojej ruke ma preberie rozlúčim sa s ňou a vykročím do schodov.Dnes žiadna obálka ,žiadne inštrukcie rozmýšľam čo mám robiť .Odomkýnam dvere znovu ten závan chladného vzduchu .V izbe je tma nič nevidím len na jednom mieste horí sviečka a v siluete jej svetla vidím krabičku so šatkou....Odložím si kabelku a bundu a strhne ma hlas ...vitaj subinka moja...On je tu telom mi prejde mrazenie ,ale rýchlo odpoviem...ďakujem Pane ,prajem dobrý večer....Jeho hlas je úplne iný ....dnes to skúsime ináč... Neviem čo mám robiť nevidím ho len stojím a čakám čo povie. Strhne ma jeho hlas...v kúpeľni máš pripravené veci ....odpoviem ...áno Pane...
Vkročím do kúpeľne konečne je tam svetlo a na poličke vidím položený korzet ,podväzky a na zemi lodičky .Rýchlo sa vyzlečiem dám bleskovú sprchu a oblečiem sa .Korzet vytlačí moje prsia ,podväzky pripnem na silonky a obujem si lodičky ,sú veľmi vysoké nohy sa ma zachvejú ,ale nadýchnem sa a pevne postavím.Pohľad do zrkadla na seba .Vyzerám dobre sama sebe uznám a ten krásny symbol na mojom krku to krásne doplňa.
Otvorím dvere do izby znovu tma a moje oči si musia zvyknúť na to. Urobim krok pevne rozhodnutá ,odhodlaná a šťastná ...on je pri mne.......
