"Je to jediná cesta k mojej duši", povedal s kamenným výrazom na tvári. Kľačala som tam, obarená jeho vážnosťou. Kam sa podel ten vysmiaty chalan s kútikmi úst vyvesenými až do neba? Nevedela som sa sústrediť. Od začiatku z neho vyžarovalo niečo iné, niečo, čo ma k nemu priam bolesne priťahovalo. Ťažko sa mi pri ňom dýchalo, keď som chcela niečo povedať, vychádzali zo mňa väčšinou len samé hatlaniny. Keby o mne už čosi nevedel, asi by si myslel, že som vyšla z pomocnej školy. Hanbila som sa za seba. Z neho išla istota. Vedel čo chce. Ale čo ja? Chcem ho. Bože ako veľmi ho chcem!
"Daj sa do polohy dva", sadol si do kresla a s pokojom ľadovca na mierne rozvírenej hladine ma pozoroval. Očervenela som. Cítila som, ako mi horia líca. Dokelu, ako bola dvojka? Naučil ma už šesť polôh. Sprostá hlava! Rýchlo! Ako bola tá prekliata dvojka?! Videl, že začínam panikáriť. Kútiky úst mu vybehli do výšin. Takto som ho poznala. Jeho úsmev bol pre mňa alfou omegou. Rýchlo som sa kolenačky otočila zadkom k nemu, hlavu som položila na zem, ruky natiahla najviac ako mi v tej chvíli dovolili. Nohy som roztiahla obdobne. Nech má Pán výhľad, aký si zažiadal.
"Vidíš, že si to pamätáš", zaznelo do ticha plného mojich myšlienok. Strhla som sa. Jeho hlas ma neskutočne vzrušoval. Páčilo sa mi, čo to so mnou robilo. Slová sa mi vždy vryli do hlavy akoby ich tam vytesal a ešte niekoľko dní nato som sa ich v mysli nevedela zbaviť. Čakala som bez pohnutia, čo bude nasledovať. Počula som, ako sa zdvihol a niekam odišiel. Očami som sledovala kúsok gauča, na ktorý som mala aktuálny výhľad. Zo spálne sa ozvalo zacinkanie. Čo to mohlo byť? Nohy sa mi roztriasli, kolenám nevyhovovala táto poloha a drsný koberec už vôbec nie. To ma ešte viac rozdráždilo. Cítila som, ako vlhnem. Kriste ako ho chcem mať v sebe!
"Daj si putá a obojok", hodil ich ku mne a s neskrývaným záujmom si ma prezeral. Opäť som očervenela a roztriasli sa mi nohy. Bola som z neho úplne mimo. "Si nejaká nesvoja. Hanbíš sa?" "Áno, pane", oči som mala sklopené a keby som mohla, prepadla by som sa cez ten koberec až do pekla. Pousmial sa a mierne si vzdychol. Presne som si vedela predstaviť, ako sa tvári. Chcela by som to vidieť. Chcela by som sa k nemu pritúliť a pozorovať jeho pery. Má tak krásne pery, prechádzala by som po nich jemne prstom, hladila ich a bozkávala.
Zapla som si obojok, putá už boli na svojich miestach. Nastavila som sa do polohy dva a opäť čakala, čo sa bude diať. Podišiel ku mne a prstom pomaly prešiel po vlhkom klitorise. Skoro som vyskočila z kože.
"Niekto je tu nadržaný", zdvihol prst ku mne a nechal ma ho olízať. Zdvihla som k nemu zrak, hlava ostala sklopená. Usmieval sa, no len chvíľku. Úsmev vystriedala kamenná tvár. Schytil ma pod krkom a pritiahol si ma k sebe. Ústami sa mi takmer dotýkal pravého ucha. "Obuj sa a bež do spálne. Po kolenách", cítila som jeho dych na krku. Po celom tele mi prebehol mráz. Moje čierne lodičky musel mať poruke, pretože keď ma pustil, stáli rovno predomnou. "Áno, pane", obula som si ich roztrasenými rukami a dala sa na štyri. Kolená som mala odtlačené od koberca a ako som prešla na parkety, začali mi zbesilo pukať. Presúvala som sa pomaly. Pán ma zatiaľ pozoroval a občas ma pleskol po zadku.
Keď som vošla do spálne, čakal ma veľmi vzrušujúci pohľad...
"Daj sa do polohy dva", sadol si do kresla a s pokojom ľadovca na mierne rozvírenej hladine ma pozoroval. Očervenela som. Cítila som, ako mi horia líca. Dokelu, ako bola dvojka? Naučil ma už šesť polôh. Sprostá hlava! Rýchlo! Ako bola tá prekliata dvojka?! Videl, že začínam panikáriť. Kútiky úst mu vybehli do výšin. Takto som ho poznala. Jeho úsmev bol pre mňa alfou omegou. Rýchlo som sa kolenačky otočila zadkom k nemu, hlavu som položila na zem, ruky natiahla najviac ako mi v tej chvíli dovolili. Nohy som roztiahla obdobne. Nech má Pán výhľad, aký si zažiadal.
"Vidíš, že si to pamätáš", zaznelo do ticha plného mojich myšlienok. Strhla som sa. Jeho hlas ma neskutočne vzrušoval. Páčilo sa mi, čo to so mnou robilo. Slová sa mi vždy vryli do hlavy akoby ich tam vytesal a ešte niekoľko dní nato som sa ich v mysli nevedela zbaviť. Čakala som bez pohnutia, čo bude nasledovať. Počula som, ako sa zdvihol a niekam odišiel. Očami som sledovala kúsok gauča, na ktorý som mala aktuálny výhľad. Zo spálne sa ozvalo zacinkanie. Čo to mohlo byť? Nohy sa mi roztriasli, kolenám nevyhovovala táto poloha a drsný koberec už vôbec nie. To ma ešte viac rozdráždilo. Cítila som, ako vlhnem. Kriste ako ho chcem mať v sebe!
"Daj si putá a obojok", hodil ich ku mne a s neskrývaným záujmom si ma prezeral. Opäť som očervenela a roztriasli sa mi nohy. Bola som z neho úplne mimo. "Si nejaká nesvoja. Hanbíš sa?" "Áno, pane", oči som mala sklopené a keby som mohla, prepadla by som sa cez ten koberec až do pekla. Pousmial sa a mierne si vzdychol. Presne som si vedela predstaviť, ako sa tvári. Chcela by som to vidieť. Chcela by som sa k nemu pritúliť a pozorovať jeho pery. Má tak krásne pery, prechádzala by som po nich jemne prstom, hladila ich a bozkávala.
Zapla som si obojok, putá už boli na svojich miestach. Nastavila som sa do polohy dva a opäť čakala, čo sa bude diať. Podišiel ku mne a prstom pomaly prešiel po vlhkom klitorise. Skoro som vyskočila z kože.
"Niekto je tu nadržaný", zdvihol prst ku mne a nechal ma ho olízať. Zdvihla som k nemu zrak, hlava ostala sklopená. Usmieval sa, no len chvíľku. Úsmev vystriedala kamenná tvár. Schytil ma pod krkom a pritiahol si ma k sebe. Ústami sa mi takmer dotýkal pravého ucha. "Obuj sa a bež do spálne. Po kolenách", cítila som jeho dych na krku. Po celom tele mi prebehol mráz. Moje čierne lodičky musel mať poruke, pretože keď ma pustil, stáli rovno predomnou. "Áno, pane", obula som si ich roztrasenými rukami a dala sa na štyri. Kolená som mala odtlačené od koberca a ako som prešla na parkety, začali mi zbesilo pukať. Presúvala som sa pomaly. Pán ma zatiaľ pozoroval a občas ma pleskol po zadku.
Keď som vošla do spálne, čakal ma veľmi vzrušujúci pohľad...
