Náš bežný život nebol len interiérový, ale často sme chodili aj von. Nebolo to len o bolesti, vzrušení, orgazmoch, ale aj o normálnych rozhovoroch, chodeniu do kina a podobne. Nebol to vzťah, kedy by na konci každého dňa bol vždy sex či vášnivé bozkávanie. Nebozkávali sme sa. Myslím však, že to čo bolo medzi nami, bolo niečo viac. Silvii som neurčoval aké má mať koníčky, čo má cez deň robiť, ako má žiť. Často sa ma pýtala na môj názor a vždy som sa jej snažil poradiť čo najlepšie, ako som vedel.
Nie som typom krutého, nemilosrdného netvora, ktorý ženu nijako nešetril, som skôr mierny, no za to vyžadujem skoro bezvýhradnú poslušnosť. Silvia to vedela. Ja som rešpektoval to, aká bola, že to, čo sa dialo vnútri, nemala potrebu verejne exhibovať. Chcela vyzerať navonok „normálne“, tak ako jej to spoločenské konvencie prikazovali. Tento svoj druhý život chcela žiť anonymne, no za to naplno. Len tu pri tomto sa dokázala otvoriť, odhaliť svoju slabosť a tým bola úprimnejším človekom, než iní pokrytci naokolo.
Silvia dodržiavala pravidlá, na ktorých sme sa dohodli. Rozhodoval som o úpravách jej zovňajšku a keď si chcela ísť nafarbiť vlasy, najprv prišla za mnou, aby som jej to dovolil. Mimochodom, dovolil. Ohanbie som jej holil sám, alebo si ho vyholovala podľa pokynov. Ťahanie za chĺpky je pre trestaného nepríjemné a pre ňu špeciálne. Pravidelne každé tri týždne absolvovala kompletné prehliadky a zapisoval si vývoj jej výkonnosti a stavu. Vďaka zdravšej strave dokonca schudla asi dve tri kilogramy.
Keď sa necítila dobre alebo bola chorá, upravili sme podľa toho program. Keď mala teplotu a navštívil som ju, merával som jej teplotu a dával obklady a pomáhal pri sprche vo vlažnej vode. Keď išla na nepríjemné vyšetrenie k lekárovi a bála sa ísť sama, šiel som s ňou. Určite si hovoríte, že sme boli pár, ale to všetko, čo popisujem sa udialo počas dlhej doby. Príbehy a program sme ladili podľa toho, kedy obaja mohli, aby sme na všetko mali čas a nemuseli nič uponáhlať.
Mnohé veci sme neskúšali, niečo preto, že sa toho bála a nechcela to, iné preto, že sa nám to jednoducho nezdalo zaujímavé. Len málokedy sme napríklad využívali niečo ako obojok. Cievkovanie odmietala, klystýru sa bála. Osobne by som obe veci rád skúsil, ale tlačiť ju do niečoho, čo nechcela, sa mi zdalo byť kontraproduktívne. Hovoril som, že možno zmení názor. Dbali sme na to, aby „škody“ po našich príbehoch boli v určitých medziach. Aby napríklad nekončila na pohotovosti a podobne.
Akonáhle vstúpila dnu, prekročila prah, tak sa akoby prepla do iného módu. Častokrát postávala pri stene a nervózne očakávala, čo som si pre ňu prichystal. Príbehy rôzne variovali – v niektorých som ju nechal fyzicky pracovať, v iných ju podroboval rôznym testom a úlohám. V ďalších reprezentovala sexuálnu otrokyňu. Spoločným menovateľom bolo to, že (skoro) vždy na konci na ňu čakala príjemná odmena. Myslím, že aj kvôli nej znášala všetko ostatné.
Spomínam, že sa od bolesti rozplakala tak poriadne len raz. Stalo sa to vtedy, keď chcela zistiť, kde až sú jej skutočné hranice a poprosila ma, nech pritlačím. Nech ju nešetrím. Spravil som to tak, že sa ani príliš nemohla hýbať, zobral do ruky remeň a vyhovel som jej. Prvých niekoľko rán hrdinsky zvládla, potom prepukla v srdcervúci plač. Dal som jej ešte pár, nech má pamiatku, a prestal som. Vzal som ju do náručia a utíšil. Rýchlo sa upokojila a priadla ako spokojná mačka.
Nemal som však pocit, že by sa z tejto skúsenosti poučila. O niečo neskôr ma prosila opäť, nech pritlačím, ale tentoraz „trochu jemnejšie, než predtým.“ Takmer celú som ju zviazal a tentoraz zobral rákosku a postupne jej zošvihal jej zadnú časť. Nechal som jej ruku voľnú, dráždila si ňou klitoris, aby to celé lepšie zvládla. Keď sme skončili, voľnú ruku som jej opäť pevne zviazal a k jej veľkej spokojnosti ju prstami dorobil. Najradšej to však mala v sprche aj za pomoci vody.
Experimentovali sme a ja, ako ten čo sa týka fantázie, lepšie obdarený, som vymýšľal niečo ako scenáre. Nebol to scenár, v ktorom by bolo všetko rozpísané presne do detailov, skôr náčrty, aby sme nespadli do rutiny. Práve tá zabijakom vzťahu a to i v d/s i v iných vzťahoch. A preto treba nachádzať niečo nové, zvyšovať latku, realizovať viac a viac fantázii a udržovať tak vzťah živý. Rutina ako taká však nie je až tak zlý nástroj k poslušnosti. Rutina totiž veľakrát utužuje vzťah v tom, že sa tomu druhému už nechce hľadať niečo nové, keďže to, čo hľadal, už možno našiel.
Zároveň však nie je dobré nebyť aktívny, keďže to vedie k ochabovaniu vášní, túžob a fantázii. Silvia mi často hovorila, čo by chcela skúsiť a niekedy som to nejako zakomponoval do pomyselného deja hry a inokedy nie. Snažil som sa, aby rástla aj duševne a dával jej čítať zaujímavé knihy, o ktorých sme sa následne rozprávali. Išlo mi o to z nej vychovať slušnejšiu, odolnejšiu a inteligentnejšiu ženu. Zničiť v nej to jej miestami rebelské, namyslené a arogantné ja, ktoré malo miestami tendenciu nezmyselne a zbytočne odvrávať a tým sebe škodiť.
Na jedno z týchto stretnutí prišla neskoro o takmer hodinu. Hovorila, že zaspala. Sebavedomo prehlásila, že je ochotná prijať akýkoľvek trest. Nechal som ju stáť polhodinu opretú o stenu. Ku koncu ma začala prosiť, že potrebuje ísť na záchod, tak som jej dal misku. Stiahol som jej nohavice i spodné prádlo a povedal som jej, že môže začať. Celý čas som ju sledoval, aby jej to bolo o to nepríjemnejšie. Keď skončila svoju malú potrebu, utrel som ju, nasadil jej späť nohavice i nohavičky a nechal ju tam stáť ďalších pätnásť minút. Potom som ju zobral bez slova za ruku do izby.
Vyzliekol som ju do naha a nechal ju stáť tvárou k stene. Na posteľ som dal uteráky a keď som mal hotovo aj s inými vecami, nakázal som jej dať si na všetky štyri a zaviazal som jej oči, nech nevidí, čo sa bude ďalej diať. Nič sa nepýtala, bola ticho, pokorne chcela prijať svoj trest. Nasadil som si rukavice, dal na prst gél a vložil prst do jej análneho otvoru. Mal som ho tam dosť dlho a všelijako ho krútil, čo nebolo to, čo mala rada, čo som však veľmi dobre vedel. Po chvíli som ho vytiahol a jej sa dozaista uľavilo. Myslela si, že má možno už po tom. Mýlila sa.
Zobral som do ruky pinzetu, nasmeroval ju na chlp v okolí jej otvoru a vytiahol ho. Zastonala. Podal som jej vankúš, nech môže kričať do neho. Vrátil som sa späť a odtrhol jej ďalší chĺpok. Snažila sa nevrtieť, ale nešlo jej to. Inštinktívne sa odťahovala odomňa a zatínala polky v nádeji, že tým ujde bolesti. Nepomohlo jej to. Tretí, štvrtý a piaty postupne zmizli. Mala dosť. Toto nebolo niečo, čo si myslela, že je niekedy bude niekto robiť. Kedysi bola skôr hanblivá. A dnes ležala s vyšpúleným pozadím pred mužom, ktorý jej vytrhával pinzetou chlpy z miest, kam nikoho bežne nevpúšťala.
Myslím, že d/s vzťah, alebo čokoľvek čo to medzi nami bolo, nemá úplne jasné pravidlá. Jasné, má nejaké styčné body, má nejaké rámce, čo ho definujú, ale inak je to na dohode medzi dvomi stranami a na tom, čo obaja chcú a čo od toho, čo robia čakajú. Silvia čakala novú skúsenosť, nové zážitky a toho sa jej vrchovate dostávalo v rôznych formách. Objavila postupne nič netušiace pocity, ktoré dovtedy skôr potláčala a za ktoré sa vlastne aj tak trochu hanbila. O našom poslednom stretnutí napíšem niečo nabudúce.
Nie som typom krutého, nemilosrdného netvora, ktorý ženu nijako nešetril, som skôr mierny, no za to vyžadujem skoro bezvýhradnú poslušnosť. Silvia to vedela. Ja som rešpektoval to, aká bola, že to, čo sa dialo vnútri, nemala potrebu verejne exhibovať. Chcela vyzerať navonok „normálne“, tak ako jej to spoločenské konvencie prikazovali. Tento svoj druhý život chcela žiť anonymne, no za to naplno. Len tu pri tomto sa dokázala otvoriť, odhaliť svoju slabosť a tým bola úprimnejším človekom, než iní pokrytci naokolo.
Silvia dodržiavala pravidlá, na ktorých sme sa dohodli. Rozhodoval som o úpravách jej zovňajšku a keď si chcela ísť nafarbiť vlasy, najprv prišla za mnou, aby som jej to dovolil. Mimochodom, dovolil. Ohanbie som jej holil sám, alebo si ho vyholovala podľa pokynov. Ťahanie za chĺpky je pre trestaného nepríjemné a pre ňu špeciálne. Pravidelne každé tri týždne absolvovala kompletné prehliadky a zapisoval si vývoj jej výkonnosti a stavu. Vďaka zdravšej strave dokonca schudla asi dve tri kilogramy.
Keď sa necítila dobre alebo bola chorá, upravili sme podľa toho program. Keď mala teplotu a navštívil som ju, merával som jej teplotu a dával obklady a pomáhal pri sprche vo vlažnej vode. Keď išla na nepríjemné vyšetrenie k lekárovi a bála sa ísť sama, šiel som s ňou. Určite si hovoríte, že sme boli pár, ale to všetko, čo popisujem sa udialo počas dlhej doby. Príbehy a program sme ladili podľa toho, kedy obaja mohli, aby sme na všetko mali čas a nemuseli nič uponáhlať.
Mnohé veci sme neskúšali, niečo preto, že sa toho bála a nechcela to, iné preto, že sa nám to jednoducho nezdalo zaujímavé. Len málokedy sme napríklad využívali niečo ako obojok. Cievkovanie odmietala, klystýru sa bála. Osobne by som obe veci rád skúsil, ale tlačiť ju do niečoho, čo nechcela, sa mi zdalo byť kontraproduktívne. Hovoril som, že možno zmení názor. Dbali sme na to, aby „škody“ po našich príbehoch boli v určitých medziach. Aby napríklad nekončila na pohotovosti a podobne.
Akonáhle vstúpila dnu, prekročila prah, tak sa akoby prepla do iného módu. Častokrát postávala pri stene a nervózne očakávala, čo som si pre ňu prichystal. Príbehy rôzne variovali – v niektorých som ju nechal fyzicky pracovať, v iných ju podroboval rôznym testom a úlohám. V ďalších reprezentovala sexuálnu otrokyňu. Spoločným menovateľom bolo to, že (skoro) vždy na konci na ňu čakala príjemná odmena. Myslím, že aj kvôli nej znášala všetko ostatné.
Spomínam, že sa od bolesti rozplakala tak poriadne len raz. Stalo sa to vtedy, keď chcela zistiť, kde až sú jej skutočné hranice a poprosila ma, nech pritlačím. Nech ju nešetrím. Spravil som to tak, že sa ani príliš nemohla hýbať, zobral do ruky remeň a vyhovel som jej. Prvých niekoľko rán hrdinsky zvládla, potom prepukla v srdcervúci plač. Dal som jej ešte pár, nech má pamiatku, a prestal som. Vzal som ju do náručia a utíšil. Rýchlo sa upokojila a priadla ako spokojná mačka.
Nemal som však pocit, že by sa z tejto skúsenosti poučila. O niečo neskôr ma prosila opäť, nech pritlačím, ale tentoraz „trochu jemnejšie, než predtým.“ Takmer celú som ju zviazal a tentoraz zobral rákosku a postupne jej zošvihal jej zadnú časť. Nechal som jej ruku voľnú, dráždila si ňou klitoris, aby to celé lepšie zvládla. Keď sme skončili, voľnú ruku som jej opäť pevne zviazal a k jej veľkej spokojnosti ju prstami dorobil. Najradšej to však mala v sprche aj za pomoci vody.
Experimentovali sme a ja, ako ten čo sa týka fantázie, lepšie obdarený, som vymýšľal niečo ako scenáre. Nebol to scenár, v ktorom by bolo všetko rozpísané presne do detailov, skôr náčrty, aby sme nespadli do rutiny. Práve tá zabijakom vzťahu a to i v d/s i v iných vzťahoch. A preto treba nachádzať niečo nové, zvyšovať latku, realizovať viac a viac fantázii a udržovať tak vzťah živý. Rutina ako taká však nie je až tak zlý nástroj k poslušnosti. Rutina totiž veľakrát utužuje vzťah v tom, že sa tomu druhému už nechce hľadať niečo nové, keďže to, čo hľadal, už možno našiel.
Zároveň však nie je dobré nebyť aktívny, keďže to vedie k ochabovaniu vášní, túžob a fantázii. Silvia mi často hovorila, čo by chcela skúsiť a niekedy som to nejako zakomponoval do pomyselného deja hry a inokedy nie. Snažil som sa, aby rástla aj duševne a dával jej čítať zaujímavé knihy, o ktorých sme sa následne rozprávali. Išlo mi o to z nej vychovať slušnejšiu, odolnejšiu a inteligentnejšiu ženu. Zničiť v nej to jej miestami rebelské, namyslené a arogantné ja, ktoré malo miestami tendenciu nezmyselne a zbytočne odvrávať a tým sebe škodiť.
Na jedno z týchto stretnutí prišla neskoro o takmer hodinu. Hovorila, že zaspala. Sebavedomo prehlásila, že je ochotná prijať akýkoľvek trest. Nechal som ju stáť polhodinu opretú o stenu. Ku koncu ma začala prosiť, že potrebuje ísť na záchod, tak som jej dal misku. Stiahol som jej nohavice i spodné prádlo a povedal som jej, že môže začať. Celý čas som ju sledoval, aby jej to bolo o to nepríjemnejšie. Keď skončila svoju malú potrebu, utrel som ju, nasadil jej späť nohavice i nohavičky a nechal ju tam stáť ďalších pätnásť minút. Potom som ju zobral bez slova za ruku do izby.
Vyzliekol som ju do naha a nechal ju stáť tvárou k stene. Na posteľ som dal uteráky a keď som mal hotovo aj s inými vecami, nakázal som jej dať si na všetky štyri a zaviazal som jej oči, nech nevidí, čo sa bude ďalej diať. Nič sa nepýtala, bola ticho, pokorne chcela prijať svoj trest. Nasadil som si rukavice, dal na prst gél a vložil prst do jej análneho otvoru. Mal som ho tam dosť dlho a všelijako ho krútil, čo nebolo to, čo mala rada, čo som však veľmi dobre vedel. Po chvíli som ho vytiahol a jej sa dozaista uľavilo. Myslela si, že má možno už po tom. Mýlila sa.
Zobral som do ruky pinzetu, nasmeroval ju na chlp v okolí jej otvoru a vytiahol ho. Zastonala. Podal som jej vankúš, nech môže kričať do neho. Vrátil som sa späť a odtrhol jej ďalší chĺpok. Snažila sa nevrtieť, ale nešlo jej to. Inštinktívne sa odťahovala odomňa a zatínala polky v nádeji, že tým ujde bolesti. Nepomohlo jej to. Tretí, štvrtý a piaty postupne zmizli. Mala dosť. Toto nebolo niečo, čo si myslela, že je niekedy bude niekto robiť. Kedysi bola skôr hanblivá. A dnes ležala s vyšpúleným pozadím pred mužom, ktorý jej vytrhával pinzetou chlpy z miest, kam nikoho bežne nevpúšťala.
Myslím, že d/s vzťah, alebo čokoľvek čo to medzi nami bolo, nemá úplne jasné pravidlá. Jasné, má nejaké styčné body, má nejaké rámce, čo ho definujú, ale inak je to na dohode medzi dvomi stranami a na tom, čo obaja chcú a čo od toho, čo robia čakajú. Silvia čakala novú skúsenosť, nové zážitky a toho sa jej vrchovate dostávalo v rôznych formách. Objavila postupne nič netušiace pocity, ktoré dovtedy skôr potláčala a za ktoré sa vlastne aj tak trochu hanbila. O našom poslednom stretnutí napíšem niečo nabudúce.
