Zasúval a letmo vysúval som jej umelý penis z rozkroku. Zrýchľoval som tieto svoje pohyby úmerne tomu, ako ona rýchlejšie dýchala. Už jej nevadila hrúbka penisu ani jeho dĺžka, všetko to, čo chcela bolo, aby som tentoraz už neprestal. Určite verila, že už má konečne nárok na to, aby dosiahla vôbec prvý orgazmus. Veď som jej povedal, že ich zažije niekoľko. Bude toto ten prvý a jeden z mnohých? Alebo tento výstup na vrchol opätovne skončím tesne pred jeho dosiahnutím? Odopriem jej to potešenie, na ktoré už tak dlho čakala alebo nie?
Po pár desiatkách sekúnd vyvrcholila. Jemne sa prehla, jej svaly sa akoby zatli a zhlboka sa vydýchla. „Ďakujem,“ povedala s úsmevom na tvári a s pocitom nesmiernej úľavy. Nechal som ju tam chvíľu ležať. Plachta bola mokrá, ona trochu spotená. Utrel som penis a odložil ho. „Poď, osprchujem ťa. Čaká ťa toho ešte veľa.“ Zopakoval som scenár so sprchou, len s tým rozdielom, že tentoraz som ju v nej nedráždil. Omyl som ju hubkou, trochu rukami a pekne utrel od vody a natrel. Zobral som ju späť a položil opäť na gauč. „Čaká ťa tretia poloha,“ oznámil som jej.
Už vedela, čo nasleduje, čakala len na príkazy. Požiadal som ju, nech sa otočí na brucho a roztiahne si rukami polky od seba. Čakala takto, kým som jej dnu nevložil prst. „Aaach“. Toto asi nebola tá najpríjemnejšia poloha. Keďže som jej však v predstihu avizoval, že dnes to nebude len med lízať, pokračoval som. Trochu sa vrtela. Nezdalo sa, že toto je to, po čom by túžila. Neprestával som. Nebolo to ani tak z toho dôvodu, že som jej chcel pôsobiť bolesť, ale skôr o tom, že som ju chcel trochu pripraviť na to všetko, čo bude nasledovať v ďalších desiatkách minút.
Po niekoľkých ďalších sekundách som k jej spokojnosti konečne prestal a bol som vlastne aj rád, keďže ono slovo „stop“ opäť nezaznelo. Usúdil som, že je trochu čas na prestávku a dali sme si ľahký obed. Počas neho i po ňom sme sa trochu zhovárali o rôznych veciach a medzi rečou som sa jej opýtal, ako to dnes hodnotí na stupnici od jedna do desať, kde desať je najlepšie. „Osem a pol.“ Opýtal som sa jej, čo sa jej nepáčilo. „Dúfal som, že prst v mojej zadnej časti necháš dlhšie, nech ma potrestáš za moju nevďačnosť, keď si ma prehmatával prstami.“ Jej úprimnosť bola niečím novým.
Dal som jej po obede čas nech sa jej jedlo trochu utrasie a nechal som ju sedieť v župane v kresle, zahalenú. Po tom, čo si odskočila na malú, som jej rozkrok trochu opláchol vo vani. Všetko už poznala, nič nové to pre ňu nebolo. Zobral som ju späť a požiadal ju, nech si ľahne na gauč a dvihne nohy. „To, čo ťa teraz čaká sa odborne volá rektovaginálne vyšetrenie.“ Ďalšie vysvetľovanie nebolo treba. Držala si rukami nohy a ja som do nej zaviedol dva prsty – jeden do análneho otvoru a druhý do vagíny. Celé to zvládla pomerne hrdinsky a bez väčšieho vrtenia.
Vrátila sa do pôvodnej polohy v leže a opätovne čakala, čo bude nasledovať. „Teraz si zistím, ako na tom reálne si. Odstopujem ti to, za ako dlho sa dokážeš sama priviesť k orgazmu.“ Toto bol pokyn, ktorý by rada určite splnila. „Aby si to však nemala až tak jednoduché, budem ti popri tvojej masturbácie mierne bolestivo zvierať bradavky.“ Chytil som ju za jednu silnejšie, až trochu vykríkla a snažila sa moju ruku odtlačiť. Zvoľnil som a začal som hľadať ten správnu úroveň, aby to nebolo ani príliš málo a ani veľa. Napokon som našiel.
Silvia si olízla prsty a začala si dráždiť klitoris. Zvieral som jej bradavky, no až na trochu zvraštené telo si to nevšímala. Zasúvala si prsty do rozkroku a snažila sa dosiahnuť orgazmus. Ako sa blížila, moje zovretie silnelo, no ona to už príliš nevnímala. Vzdychala, pohybovala sa po posteli, hrýzla sa do pier, hladila si telo a bolesť už vôbec nevnímala. Uvoľnil som jej bradavky a doprial jej sladký záver svojej „one-woman show.“ Explodovala do veľkého orgazmu. Ešte sekundy po ňom ležala na posteli a rozdýchavala to, čo práve zažila. Prezradila, že tento bol ešte väčší, než predtým.
„Nebolí ťa ešte rozkrok,“ zámerne som sa jej opýtal. Odpovedala, že nie a skôr cíti teplo, ktoré sa rozlieva celým jej telom. Bolo zvláštne ju pozorovať. Donedávna bola skôr introvertná a nevedel som si ju ani predstaviť v takomto niečom a zrazu bola úplne otvorená a úprimná. Myslím, že trochu našla, to čo hľadala a už sa nebála prejaviť taká, aká bola. V tento deň zažila druhý orgazmus a tušila, že nebol posledný. Zároveň však aj tušila, že to, čo bude teraz nasledovať, bude v mnohých smeroch oveľa ťažšie. Až teraz mala totiž zistiť to, čo skutočne dokáže.
„Vieš, čo ťa čaká?“ Prikývla. Samozrejme, že to vedela, dohodli sme sa na tom vopred. Ale je niečo iné sa na tom dohodnúť ústne a dotiahnuť to do konca. To, čo zažívala doteraz, bol len príjemný rozjazd plný vzrušenia a orgazmov. V nasledujúcich minútach a možno niekoľko málo hodinách sa mala dostať na dno. Túžila objaviť to, kde sú jej hranice, kam už nie je ochotná a schopná zájsť. Každý má totiž svoje hranice a ona ešte ani raz nedostala príležitosť zistiť, kde sú tie jej. Aký je jej prah bolesti, ako znesie dlhšiu bolesť? Nad týmto všetkým určite rozmýšľala. A to neraz.
Nikdy priamo nespoznala, čo sa ukrýva za termínmi ako spanking, bondage, alebo aké je to mať na bradavkách štipce, aké je to ich mať podviazané, alebo napríklad aj to, aké je to cítiť na tele ľad. Bola nepopísanou knihou, mladou začínajúcou „pannou“, ktorá nepotrebovala, ale chcela zistiť, čo všetko dokáže a zvládne. Aj keby to znamenalo cítiť bolesť. „Za každou bolesťou sa vždy ukrýva niečo iné. Bolesť je reakciou tela a s každou reakciou prichádza i niečo viac,“ napísala mi do dotazníku, kde som sa pýtal, ako znáša bolesť a aký je jej vzťah ku bolesti.
Začali sme niečím jednoduchým. Prehla sa mi cez nohu. Vedela, čo bude nasledovať. „Ak mi v tom budeš brániť, bude to pre teba horšie,“ varoval som ju pre istotu v predstihu. Bola si vedomá trestov, ktoré by nasledovali, ak by akokoľvek bránila tomu, čo bude nasledovať. Dala teda radšej ruky dole a držala si ich pri sebe, aby sa náhodou neprevinila. Dohoda bola na pätnástich úderoch rukou po zadku. Nech obaja zistíme, ako na tom vlastne je a čo zvládne. Prvý. Vzdychne od bolesti, no ruky nechá pri sebe. Druhý. Vzdychne ešte viac. Zdá sa, že čakala, že to bude ľahšie.
Pokračujem ďalšími. Tretí, štvrtý, piaty, šiesty … vzdychá čoraz viac, objavuje sa už aj jemné „au“, neprestávam … siedmy, ôsmy, deviaty …. a objavuje sa ruka, ktorá mi bráni pokračovať. Nepovedala vopred „stop“, takže chce i nechce prestať. Chce prestať nateraz, ale nechce prestať navždy. Ruku necháva na svojom pozadí dlhšie, hľadí si ho od bolesti. To nie je inštinkt, to je túžba chytiť druhý dych. Prvýkrát v živote dostala rukou takto po zadku. Je červený a boľavý. Ale to ju neospravedlňuje od toho, aby tam tú ruku dala. Rozmýšľam chvíľu nad tým, či to nie je signál, že chce viac.
Prinášam jej z druhej miestnosti krabicu s popísanými papiermi. Je ich asi dvadsať a na každom z nich je nejaký trest, ktorý by na ňu čakal, ak by niečo pokazila a pritom nepožiadala o prestávku slovom „stop“. Môžete sa pýtať, prečo nepovedala už viackrát „stop“, alebo prečo nepovedala teraz, ale túžba pokračovať a neprerušovať tieto minúty bola myslím silnejšia. V krabici boli niektoré veľmi prísne tresty, iné pomerne jednoduché a k tomu i dva žolíky – prvý, že ju trest nečaká a druhý, že ju čakajú oba. Otvoril som jej krabicu a vybrala si malý biely papier.
Ďalšia časť už ZAJTRA.
Po pár desiatkách sekúnd vyvrcholila. Jemne sa prehla, jej svaly sa akoby zatli a zhlboka sa vydýchla. „Ďakujem,“ povedala s úsmevom na tvári a s pocitom nesmiernej úľavy. Nechal som ju tam chvíľu ležať. Plachta bola mokrá, ona trochu spotená. Utrel som penis a odložil ho. „Poď, osprchujem ťa. Čaká ťa toho ešte veľa.“ Zopakoval som scenár so sprchou, len s tým rozdielom, že tentoraz som ju v nej nedráždil. Omyl som ju hubkou, trochu rukami a pekne utrel od vody a natrel. Zobral som ju späť a položil opäť na gauč. „Čaká ťa tretia poloha,“ oznámil som jej.
Už vedela, čo nasleduje, čakala len na príkazy. Požiadal som ju, nech sa otočí na brucho a roztiahne si rukami polky od seba. Čakala takto, kým som jej dnu nevložil prst. „Aaach“. Toto asi nebola tá najpríjemnejšia poloha. Keďže som jej však v predstihu avizoval, že dnes to nebude len med lízať, pokračoval som. Trochu sa vrtela. Nezdalo sa, že toto je to, po čom by túžila. Neprestával som. Nebolo to ani tak z toho dôvodu, že som jej chcel pôsobiť bolesť, ale skôr o tom, že som ju chcel trochu pripraviť na to všetko, čo bude nasledovať v ďalších desiatkách minút.
Po niekoľkých ďalších sekundách som k jej spokojnosti konečne prestal a bol som vlastne aj rád, keďže ono slovo „stop“ opäť nezaznelo. Usúdil som, že je trochu čas na prestávku a dali sme si ľahký obed. Počas neho i po ňom sme sa trochu zhovárali o rôznych veciach a medzi rečou som sa jej opýtal, ako to dnes hodnotí na stupnici od jedna do desať, kde desať je najlepšie. „Osem a pol.“ Opýtal som sa jej, čo sa jej nepáčilo. „Dúfal som, že prst v mojej zadnej časti necháš dlhšie, nech ma potrestáš za moju nevďačnosť, keď si ma prehmatával prstami.“ Jej úprimnosť bola niečím novým.
Dal som jej po obede čas nech sa jej jedlo trochu utrasie a nechal som ju sedieť v župane v kresle, zahalenú. Po tom, čo si odskočila na malú, som jej rozkrok trochu opláchol vo vani. Všetko už poznala, nič nové to pre ňu nebolo. Zobral som ju späť a požiadal ju, nech si ľahne na gauč a dvihne nohy. „To, čo ťa teraz čaká sa odborne volá rektovaginálne vyšetrenie.“ Ďalšie vysvetľovanie nebolo treba. Držala si rukami nohy a ja som do nej zaviedol dva prsty – jeden do análneho otvoru a druhý do vagíny. Celé to zvládla pomerne hrdinsky a bez väčšieho vrtenia.
Vrátila sa do pôvodnej polohy v leže a opätovne čakala, čo bude nasledovať. „Teraz si zistím, ako na tom reálne si. Odstopujem ti to, za ako dlho sa dokážeš sama priviesť k orgazmu.“ Toto bol pokyn, ktorý by rada určite splnila. „Aby si to však nemala až tak jednoduché, budem ti popri tvojej masturbácie mierne bolestivo zvierať bradavky.“ Chytil som ju za jednu silnejšie, až trochu vykríkla a snažila sa moju ruku odtlačiť. Zvoľnil som a začal som hľadať ten správnu úroveň, aby to nebolo ani príliš málo a ani veľa. Napokon som našiel.
Silvia si olízla prsty a začala si dráždiť klitoris. Zvieral som jej bradavky, no až na trochu zvraštené telo si to nevšímala. Zasúvala si prsty do rozkroku a snažila sa dosiahnuť orgazmus. Ako sa blížila, moje zovretie silnelo, no ona to už príliš nevnímala. Vzdychala, pohybovala sa po posteli, hrýzla sa do pier, hladila si telo a bolesť už vôbec nevnímala. Uvoľnil som jej bradavky a doprial jej sladký záver svojej „one-woman show.“ Explodovala do veľkého orgazmu. Ešte sekundy po ňom ležala na posteli a rozdýchavala to, čo práve zažila. Prezradila, že tento bol ešte väčší, než predtým.
„Nebolí ťa ešte rozkrok,“ zámerne som sa jej opýtal. Odpovedala, že nie a skôr cíti teplo, ktoré sa rozlieva celým jej telom. Bolo zvláštne ju pozorovať. Donedávna bola skôr introvertná a nevedel som si ju ani predstaviť v takomto niečom a zrazu bola úplne otvorená a úprimná. Myslím, že trochu našla, to čo hľadala a už sa nebála prejaviť taká, aká bola. V tento deň zažila druhý orgazmus a tušila, že nebol posledný. Zároveň však aj tušila, že to, čo bude teraz nasledovať, bude v mnohých smeroch oveľa ťažšie. Až teraz mala totiž zistiť to, čo skutočne dokáže.
„Vieš, čo ťa čaká?“ Prikývla. Samozrejme, že to vedela, dohodli sme sa na tom vopred. Ale je niečo iné sa na tom dohodnúť ústne a dotiahnuť to do konca. To, čo zažívala doteraz, bol len príjemný rozjazd plný vzrušenia a orgazmov. V nasledujúcich minútach a možno niekoľko málo hodinách sa mala dostať na dno. Túžila objaviť to, kde sú jej hranice, kam už nie je ochotná a schopná zájsť. Každý má totiž svoje hranice a ona ešte ani raz nedostala príležitosť zistiť, kde sú tie jej. Aký je jej prah bolesti, ako znesie dlhšiu bolesť? Nad týmto všetkým určite rozmýšľala. A to neraz.
Nikdy priamo nespoznala, čo sa ukrýva za termínmi ako spanking, bondage, alebo aké je to mať na bradavkách štipce, aké je to ich mať podviazané, alebo napríklad aj to, aké je to cítiť na tele ľad. Bola nepopísanou knihou, mladou začínajúcou „pannou“, ktorá nepotrebovala, ale chcela zistiť, čo všetko dokáže a zvládne. Aj keby to znamenalo cítiť bolesť. „Za každou bolesťou sa vždy ukrýva niečo iné. Bolesť je reakciou tela a s každou reakciou prichádza i niečo viac,“ napísala mi do dotazníku, kde som sa pýtal, ako znáša bolesť a aký je jej vzťah ku bolesti.
Začali sme niečím jednoduchým. Prehla sa mi cez nohu. Vedela, čo bude nasledovať. „Ak mi v tom budeš brániť, bude to pre teba horšie,“ varoval som ju pre istotu v predstihu. Bola si vedomá trestov, ktoré by nasledovali, ak by akokoľvek bránila tomu, čo bude nasledovať. Dala teda radšej ruky dole a držala si ich pri sebe, aby sa náhodou neprevinila. Dohoda bola na pätnástich úderoch rukou po zadku. Nech obaja zistíme, ako na tom vlastne je a čo zvládne. Prvý. Vzdychne od bolesti, no ruky nechá pri sebe. Druhý. Vzdychne ešte viac. Zdá sa, že čakala, že to bude ľahšie.
Pokračujem ďalšími. Tretí, štvrtý, piaty, šiesty … vzdychá čoraz viac, objavuje sa už aj jemné „au“, neprestávam … siedmy, ôsmy, deviaty …. a objavuje sa ruka, ktorá mi bráni pokračovať. Nepovedala vopred „stop“, takže chce i nechce prestať. Chce prestať nateraz, ale nechce prestať navždy. Ruku necháva na svojom pozadí dlhšie, hľadí si ho od bolesti. To nie je inštinkt, to je túžba chytiť druhý dych. Prvýkrát v živote dostala rukou takto po zadku. Je červený a boľavý. Ale to ju neospravedlňuje od toho, aby tam tú ruku dala. Rozmýšľam chvíľu nad tým, či to nie je signál, že chce viac.
Prinášam jej z druhej miestnosti krabicu s popísanými papiermi. Je ich asi dvadsať a na každom z nich je nejaký trest, ktorý by na ňu čakal, ak by niečo pokazila a pritom nepožiadala o prestávku slovom „stop“. Môžete sa pýtať, prečo nepovedala už viackrát „stop“, alebo prečo nepovedala teraz, ale túžba pokračovať a neprerušovať tieto minúty bola myslím silnejšia. V krabici boli niektoré veľmi prísne tresty, iné pomerne jednoduché a k tomu i dva žolíky – prvý, že ju trest nečaká a druhý, že ju čakajú oba. Otvoril som jej krabicu a vybrala si malý biely papier.
Ďalšia časť už ZAJTRA.
