1. časť
Silviu som spoznal, keď mala devätnásť rokov. Žila úplne obyčajným životom tínedžerky, chodila do školy, cez víkendy občas na diskotéky, rada nakupovala a smiala sa. Nebola navonok ničím výnimočná a ničím iná. „Trvalo mi dlho, kým som porozumela tomu, aká som,“ povedala mi pri jednom úprimnom rozhovore. Silvia bola v niečom iná, aspoň tak sa cítila. Nemohla však o tom komukoľvek povedať, či sa akokoľvek prejaviť, keďže sa bála toho, že by ju ostatní odsúdili ako niečo deviantné, zvrátené, divné. A preto aj s chlapcami a mužmi, udržiavala prísne „normálny“ vzťah, veď je predsa normálna, hovorila si.
V určitý moment sa niečo zmenilo. Vlastne, ani ja sám neviem čo a možno ani ona, a Silvia si povedala, že čo ak to skúsi. Raz. Anonymne. Myslím, že sa necítila úplne vo svojej koži, keď nemohla byť taká, ako cíti. Je to ako milovať mäso a byť vegetariánom. Dá sa s tým žiť, len to nemusí byť ono. Asi tak nejako sa cítila aj Silvia. Vedela, že zapadá do mainstreamu, je jedným z davu, no samej to neprinášalo úplné uspokojenie. Počas dní a nocí realizovala pri masturbácii svoje fantázie a čím ďalej tým viac rozmýšľala, či nevyjsť z ulity a pokúsiť sa nájsť to, čo celý život akosi hľadala.
Nebudem tu rozoberať to, ako sme sa so Silviou spoznali. Napíšem len toľko, že sme sa poznali už dlhšie, no ani jeden z nás nevedel, aký je v skutočnosti ten druhý. Je totiž rozdiel to, akí sme navonok a akí vo vnútri. Raz sa naše cesty spojili a čiastočne vďaka šťastnej náhode sme tak nejako zistili, že možno si budeme rozumieť oveľa lepšie, než sme si kedykoľvek mysleli. Bol som prostriedkom k tomu, aby Silvia objavila svoje potlačené Ja a zistila, kým v skutočnosti je. A hlavne to prijala. Nemusela podľa toho nutno nutne žiť, ale bolo dobré, že to vedela.
Asi by som vám mal napísať, aká to Silvia vlastne bola. Nebola to žena, za ktorou sa na ulici otáčali neustále nejakí muži a hľadeli jej na pozadie. Mala však niečo oveľa viac, než mnohé podobne tuctové ženy – špecifický šarm. Taký ten šarm, ktorý si naplno uvedomíte až vtedy, keď ju bližšie spoznáte a keď zistíte, aká v skutočnosti je. Mala podľa kritérií súčasnosti priemernú postavu, primerane veľké prsia, primerane veľký zadok a aj primeranú výšku a váhu. Nič, čo by sa nejako vymykalo z normálu. Nič, čo by sa vám po čase mohlo nejako znepáčiť.
„Myslím, že od mladosti som tak nejako tušila, aká som. Len som sa bála priznať toho, aká som.“ Silvia hľadala celý život niečo iné, než to, čoho sa jej väčšinu života dostávalo. Predstavovala si to, ako je degradovaná, ponižovaná, ako cíti hanbu, stud, bolesť … a vzrušenie. Pri „normálnom“ sexe nemala problém dosiahnuť orgazmus, ale cítila, že to nie je ono. Že je to len sex, žiadne milovanie. Snívala o tom, že nájde niekoho, pri kom zistí, aká skutočne je a či to, čo hľadá je len mýtus alebo niečo, na čo sa dá reálne dosiahnuť. Bez toho, aby to však skúsila, to nemohla zistiť.
Silvii, pochopiteľne, trvalo dlho, kým sa otvorila a začalo hovoriť o veciach, o ktorých s nikým nikdy predtým nehovorila. O svojich utajených predstavách, potlačovaných pocitoch, plánoch či neuskutočnených fantáziách. Bola toho všetkého plná, len vždy sa bála spraviť ďalší krok. Čo ak jej skúsenosť bude negatívna a zlá? Čo ak sa to dostane až za hranicu toho, kam by bola ochotná zájsť? Čo ak ten, koho nájde, nebude pre ňu ten pravý? Tieto a podobné otázky vírili jej hlavou možno už roky. Od momentu, kedy objavila svoju sexualitu. Snažil som sa ju presvedčiť, že mi môže veriť.
Ako povedal Robin Williams vo filme Dobrý Will Hunting, dôvera je základ. A v takomto vzťahu dominantnosti a podradenosti to platí azda dvojnásob. Jeden musí veriť druhému, že to, čo robí robí nielen pre seba, ale aj pre toho druhého. Takýto vzťah je vzťahom symbiotickým, no zároveň nesmierne pevným. Nezomiera na nedostatok lásky či nedostatok sexu (či ak chcete milovania), pretože obaja tak nejako cítia, že našli človeka, ktorý im rozumie a pri ktorom sa nemusia pretvarovať. A taký nejako bol môj vzťah so Silviou. Pevný a krásny.
Keď sme sa ako-tak zhodli na tom, kto v princípe sme a čo hľadáme, pristúpili sme k tomu, ako celú vec zrealizovať. Je rozdiel iba o tom hovoriť, a robiť „to“. Teória a prax sú dve odlišné veci. Keďže Silvia mala problém o niektorých veciach hovoriť, vytvoril som jej detailný dotazník (mám ho dodnes). Myslím, že sa jej ľahšie písalo o tom, než o tom hovorilo. Bol to skutočne detailný dotazník, prostredníctvom ktorého som sa snažil zistiť to, aká je a čo má rada a podľa toho potom navrhnúť akýsi program a harmonogram našich, nazvime to stretnutí.
Chcel som o Silvii vedieť všetko. O jej obľúbených polohách, o tom, ako často masturbuje, čo si pri tom predstavuje, aký ma prah bolesti, koľko mala v minulosti sexuálnych partnerov, aký má vzťah ku rôznym praktikám a podobne. Taký ten nevyhnutný základ, ktorý mi poskytol veľmi dobrý obraz o tom, s kým mám vlastne tú česť. To, čo by mi dávkovala možno mesiace mi takto napísala na pár listov papiera a bolo hotovo. Myslím, že počas odpovedania na tieto otázky si tak nejako uvedomila to, že je taká, aká si vlastne myslela, že celý život je.
Dohodli sme sa na prvom stretnutí. Povedal som jej, čo na ňu bude približne čakať a nezdalo sa, že protestuje. Povedal som jej i to, že kedykoľvek sa jej niečo nebude stopercentne pozdávať, má právo povedať „stop“ a celú vec môžeme v pokoji prediskutovať. Predsa len, niečo podobné na ňu čakalo vôbec po prvýkrát. Požiadal som ju o to, aby prišla na prvé stretnutie v sukni, ktorá nebude ani príliš krátka a ani príliš dlhá. I to, nech si prinesie čisté náhradné spodné prádlo i akékoľvek pomôcky, o ktorých si myslí, že by sme ich mohli využiť. Videl som na nej vzrušenie. Ale aj ja som ho pociťoval.
Silvia prišla evidentne nervózna. Pri vstupe len letmo pozdravila a hľadela do zeme. Myslím, že sa hanbila už len pri predstave toho, čo ju čaká. Uistil som sa, či je pripravená. Aby som ju upokojil, zopakoval som jej, že (skoro) kedykoľvek má právo povedať „stop“. Prezradím vám už teraz, že ani raz nepovedala. Ale i tak myslím, že ju táto moja veta potešila a upokojila. Povedal som jej, že ju čaká veľa pocitov od hanby, studu i bolesti, ale i bolesť bola pre ňu prostriedkom k dosiahnutiu vzrušenia, o ktorom sa jej doposiaľ ani nezdalo. Bola pripravená, na všetko.
Dohodli sme sa na tom, že mi najprv dovolí, aby som ju dôkladne spoznal. Aby som vedel, aké je jej telo, ako reaguje na rôzne podnety. Myslím, že i ona sama to chcela vedieť, keďže doposiaľ netušila, aké vlastne je. Poznala ho z rôznych strán, ale nie z tohto. Chcela vedieť, aké je, keď sa úplne odovzdá nejakému mužovi, o ktorom však vedela, že jeho cieľom je to, aby sa cítila dobre a aby našla to, čo hľadala, nech to znamenalo v úvod toho dňa čokoľvek. Požiadal som ju, nech sa postaví k stene, rukami sa oprie o stenu a jemne sa predkloní. Nadvihol som jej sukňu …
Prvýkrát od chvíle, čo som ju spoznal, som videl, aké nosí nohavičky. Boli čierne. Pozvoľna som jej rukou prešiel po stehnách smerom k pozadiu. Zastavil som sa tesne pred ním. Povedal som si, že to nateraz stačí. Podarilo sa mi ju dostať do akejsi lepšej prevádzkovej teploty. Ešte raz som sa uistil, že je všetko v poriadku a len tichým hlasom povedala, že áno. Miesil sa v nej mix hanby z toho, ako stojí opretá o stenu a nejaký muž, ktorého pred pár týždňami brala ako nanajvýš známeho jej siaha na stehná a vzrušenia z toho, čo bude nasledovať.
Keď som si tak ako formu prípravy na tento deň predčítaval dotazník, na mieste, kde som sa jej pýtal na preferencie v oblasti análnych hier odpovedala, že to nemá príliš rada, no zároveň sa nebráni to skúsiť znova. Análny sex mala podľa dotazníka len raz a príliš ju to neoslovilo. Rozhodol som sa, že začneme niečim z tohto. Šlo mi o to overiť, či je skutočne pripravená a nepovie ešte predtým „stop“ i zároveň som bol zvedavý, ako to vezme. Dal som jej sukňu späť, ako bola, požiadal som ju, aby si dala ruky za hlavu a išla do vedľajšej miestnosti.
Položil som ju na stôl s tým, že brucho mala na stole a rozkročil som jej nohy. Nadvihol som jej sukňu a odhalil tak opäť nohavičky. Chvíľu som ju nechal tak, nech si zvykne. Stiahol som jej nohavičky na stehná. Neprotestovala. Chvíľu som na ňu hľadel a kochal sa tým krásnym pohľadom. V duchu som si hovoril, že takto vyzerá Silviin zadok. Bol nádherný, myslím, že najkrajší, aký som dovtedy videl. Ani primerane malý a plochý a ani príliš veľký. Nasledovalo pár sekúnd pravdy. Požiadal som ju, nech si roztiahne polky od seba.
Určite jej v hlave vírili myšlienky, že čo ju teraz čaká. Análny sex? Keď počula zvuk rukavíc, ktoré som si dával na ruku, tak myslím, že sa upokojila, že na to zatiaľ nedošlo. Dal som na rukavice trochu gélu, a natrel ho na jej otvor. Už tušila, čo ju čaká. Prst v análnom otvore už dlho nemala. „Prehmatám ťa rektálne, jedným prstom,“ povedal som jej. Mlčala. Opatrne som vložil prst dnu. Vzdychla. Dostal som sa ešte hlbšie. Vzdychla. „Stop“ však nepovedala. Vybral som prst a znova ho tam vložil. Jej pocity sa opakovali. Zopakoval som to ešte raz.
Keď som skončil, navliekol som jej nohavičky spať a dal aj sukňu do pôvodného tvaru. Pohladil som ju a nech ju to trochu predýchať. Po chvíli som ju požiadal vstať a odobrali sme sa do inej miestnosti. Sadla si na gauč. Odmeral som jej tlak a tep, zmeral váhu i výšku. Prezrel jej držanie tela a nohy. Skontroloval dýchanie. Keď bolo po tom všetkom, musela stáť predomnou s mierne rozkročenými nohami a rukami za hlavou. Povedal som jej, že vždy ju mám právo obliecť alebo vyzliecť len ja. Pokiaľ, samozrejme, nepoviem inak. Nemala nič proti.
Postavil som sa oproti nej a začal ju vyzliekať do spodného prádla. Najprv tričko a potom sukňa. Rozopol som podprsenku a po prvýkrát videl jej prsia. Snažil som sa krotiť úžas. Dívala sa pred seba. Podišiel som za ňu a opatrne som jej stiahol dole nohavičky. Vrátil som sa späť k nej a pozrel som sa nižšie. Uvidel som mierne zarastené ohanbie. Dotkol som sa ho. Ani nepípla. „To musí ísť dole. U mňa musí byť žena vždy vyholená alebo mať chĺpky do vzorca.“ Ukázal som jej na obrázkoch, aké vzorce akceptujem. Prikývla a potichu ma požiadala o odpustenie.
Zobral som ju do kúpeľne a položil do vane s tým, že jej jedna noha trochu trčala. Zobral som žiletku a penu a podal som jej ju s tým, nech sa vyholí. Pustila sa do práce. Sledoval som ju pozorne. Keď si myslela, že je hotovo, postavila sa. Skontroloval som ju. Bolo to už akceptovateľné. Požiadal som ju nech si sadne na všetky štyri, že ju vyholím aj v okolí análneho otvoru. Oholil som tých zopár drobných chĺpkov, ktoré tam mala a zapol sprchu. Požiadal som ju, nech si čupne a začal som ju dôsledne umývať. Celé jej telo zasypávali kvapky vody.
Pokračovanie ZAJTRA.
Silviu som spoznal, keď mala devätnásť rokov. Žila úplne obyčajným životom tínedžerky, chodila do školy, cez víkendy občas na diskotéky, rada nakupovala a smiala sa. Nebola navonok ničím výnimočná a ničím iná. „Trvalo mi dlho, kým som porozumela tomu, aká som,“ povedala mi pri jednom úprimnom rozhovore. Silvia bola v niečom iná, aspoň tak sa cítila. Nemohla však o tom komukoľvek povedať, či sa akokoľvek prejaviť, keďže sa bála toho, že by ju ostatní odsúdili ako niečo deviantné, zvrátené, divné. A preto aj s chlapcami a mužmi, udržiavala prísne „normálny“ vzťah, veď je predsa normálna, hovorila si.
V určitý moment sa niečo zmenilo. Vlastne, ani ja sám neviem čo a možno ani ona, a Silvia si povedala, že čo ak to skúsi. Raz. Anonymne. Myslím, že sa necítila úplne vo svojej koži, keď nemohla byť taká, ako cíti. Je to ako milovať mäso a byť vegetariánom. Dá sa s tým žiť, len to nemusí byť ono. Asi tak nejako sa cítila aj Silvia. Vedela, že zapadá do mainstreamu, je jedným z davu, no samej to neprinášalo úplné uspokojenie. Počas dní a nocí realizovala pri masturbácii svoje fantázie a čím ďalej tým viac rozmýšľala, či nevyjsť z ulity a pokúsiť sa nájsť to, čo celý život akosi hľadala.
Nebudem tu rozoberať to, ako sme sa so Silviou spoznali. Napíšem len toľko, že sme sa poznali už dlhšie, no ani jeden z nás nevedel, aký je v skutočnosti ten druhý. Je totiž rozdiel to, akí sme navonok a akí vo vnútri. Raz sa naše cesty spojili a čiastočne vďaka šťastnej náhode sme tak nejako zistili, že možno si budeme rozumieť oveľa lepšie, než sme si kedykoľvek mysleli. Bol som prostriedkom k tomu, aby Silvia objavila svoje potlačené Ja a zistila, kým v skutočnosti je. A hlavne to prijala. Nemusela podľa toho nutno nutne žiť, ale bolo dobré, že to vedela.
Asi by som vám mal napísať, aká to Silvia vlastne bola. Nebola to žena, za ktorou sa na ulici otáčali neustále nejakí muži a hľadeli jej na pozadie. Mala však niečo oveľa viac, než mnohé podobne tuctové ženy – špecifický šarm. Taký ten šarm, ktorý si naplno uvedomíte až vtedy, keď ju bližšie spoznáte a keď zistíte, aká v skutočnosti je. Mala podľa kritérií súčasnosti priemernú postavu, primerane veľké prsia, primerane veľký zadok a aj primeranú výšku a váhu. Nič, čo by sa nejako vymykalo z normálu. Nič, čo by sa vám po čase mohlo nejako znepáčiť.
„Myslím, že od mladosti som tak nejako tušila, aká som. Len som sa bála priznať toho, aká som.“ Silvia hľadala celý život niečo iné, než to, čoho sa jej väčšinu života dostávalo. Predstavovala si to, ako je degradovaná, ponižovaná, ako cíti hanbu, stud, bolesť … a vzrušenie. Pri „normálnom“ sexe nemala problém dosiahnuť orgazmus, ale cítila, že to nie je ono. Že je to len sex, žiadne milovanie. Snívala o tom, že nájde niekoho, pri kom zistí, aká skutočne je a či to, čo hľadá je len mýtus alebo niečo, na čo sa dá reálne dosiahnuť. Bez toho, aby to však skúsila, to nemohla zistiť.
Silvii, pochopiteľne, trvalo dlho, kým sa otvorila a začalo hovoriť o veciach, o ktorých s nikým nikdy predtým nehovorila. O svojich utajených predstavách, potlačovaných pocitoch, plánoch či neuskutočnených fantáziách. Bola toho všetkého plná, len vždy sa bála spraviť ďalší krok. Čo ak jej skúsenosť bude negatívna a zlá? Čo ak sa to dostane až za hranicu toho, kam by bola ochotná zájsť? Čo ak ten, koho nájde, nebude pre ňu ten pravý? Tieto a podobné otázky vírili jej hlavou možno už roky. Od momentu, kedy objavila svoju sexualitu. Snažil som sa ju presvedčiť, že mi môže veriť.
Ako povedal Robin Williams vo filme Dobrý Will Hunting, dôvera je základ. A v takomto vzťahu dominantnosti a podradenosti to platí azda dvojnásob. Jeden musí veriť druhému, že to, čo robí robí nielen pre seba, ale aj pre toho druhého. Takýto vzťah je vzťahom symbiotickým, no zároveň nesmierne pevným. Nezomiera na nedostatok lásky či nedostatok sexu (či ak chcete milovania), pretože obaja tak nejako cítia, že našli človeka, ktorý im rozumie a pri ktorom sa nemusia pretvarovať. A taký nejako bol môj vzťah so Silviou. Pevný a krásny.
Keď sme sa ako-tak zhodli na tom, kto v princípe sme a čo hľadáme, pristúpili sme k tomu, ako celú vec zrealizovať. Je rozdiel iba o tom hovoriť, a robiť „to“. Teória a prax sú dve odlišné veci. Keďže Silvia mala problém o niektorých veciach hovoriť, vytvoril som jej detailný dotazník (mám ho dodnes). Myslím, že sa jej ľahšie písalo o tom, než o tom hovorilo. Bol to skutočne detailný dotazník, prostredníctvom ktorého som sa snažil zistiť to, aká je a čo má rada a podľa toho potom navrhnúť akýsi program a harmonogram našich, nazvime to stretnutí.
Chcel som o Silvii vedieť všetko. O jej obľúbených polohách, o tom, ako často masturbuje, čo si pri tom predstavuje, aký ma prah bolesti, koľko mala v minulosti sexuálnych partnerov, aký má vzťah ku rôznym praktikám a podobne. Taký ten nevyhnutný základ, ktorý mi poskytol veľmi dobrý obraz o tom, s kým mám vlastne tú česť. To, čo by mi dávkovala možno mesiace mi takto napísala na pár listov papiera a bolo hotovo. Myslím, že počas odpovedania na tieto otázky si tak nejako uvedomila to, že je taká, aká si vlastne myslela, že celý život je.
Dohodli sme sa na prvom stretnutí. Povedal som jej, čo na ňu bude približne čakať a nezdalo sa, že protestuje. Povedal som jej i to, že kedykoľvek sa jej niečo nebude stopercentne pozdávať, má právo povedať „stop“ a celú vec môžeme v pokoji prediskutovať. Predsa len, niečo podobné na ňu čakalo vôbec po prvýkrát. Požiadal som ju o to, aby prišla na prvé stretnutie v sukni, ktorá nebude ani príliš krátka a ani príliš dlhá. I to, nech si prinesie čisté náhradné spodné prádlo i akékoľvek pomôcky, o ktorých si myslí, že by sme ich mohli využiť. Videl som na nej vzrušenie. Ale aj ja som ho pociťoval.
Silvia prišla evidentne nervózna. Pri vstupe len letmo pozdravila a hľadela do zeme. Myslím, že sa hanbila už len pri predstave toho, čo ju čaká. Uistil som sa, či je pripravená. Aby som ju upokojil, zopakoval som jej, že (skoro) kedykoľvek má právo povedať „stop“. Prezradím vám už teraz, že ani raz nepovedala. Ale i tak myslím, že ju táto moja veta potešila a upokojila. Povedal som jej, že ju čaká veľa pocitov od hanby, studu i bolesti, ale i bolesť bola pre ňu prostriedkom k dosiahnutiu vzrušenia, o ktorom sa jej doposiaľ ani nezdalo. Bola pripravená, na všetko.
Dohodli sme sa na tom, že mi najprv dovolí, aby som ju dôkladne spoznal. Aby som vedel, aké je jej telo, ako reaguje na rôzne podnety. Myslím, že i ona sama to chcela vedieť, keďže doposiaľ netušila, aké vlastne je. Poznala ho z rôznych strán, ale nie z tohto. Chcela vedieť, aké je, keď sa úplne odovzdá nejakému mužovi, o ktorom však vedela, že jeho cieľom je to, aby sa cítila dobre a aby našla to, čo hľadala, nech to znamenalo v úvod toho dňa čokoľvek. Požiadal som ju, nech sa postaví k stene, rukami sa oprie o stenu a jemne sa predkloní. Nadvihol som jej sukňu …
Prvýkrát od chvíle, čo som ju spoznal, som videl, aké nosí nohavičky. Boli čierne. Pozvoľna som jej rukou prešiel po stehnách smerom k pozadiu. Zastavil som sa tesne pred ním. Povedal som si, že to nateraz stačí. Podarilo sa mi ju dostať do akejsi lepšej prevádzkovej teploty. Ešte raz som sa uistil, že je všetko v poriadku a len tichým hlasom povedala, že áno. Miesil sa v nej mix hanby z toho, ako stojí opretá o stenu a nejaký muž, ktorého pred pár týždňami brala ako nanajvýš známeho jej siaha na stehná a vzrušenia z toho, čo bude nasledovať.
Keď som si tak ako formu prípravy na tento deň predčítaval dotazník, na mieste, kde som sa jej pýtal na preferencie v oblasti análnych hier odpovedala, že to nemá príliš rada, no zároveň sa nebráni to skúsiť znova. Análny sex mala podľa dotazníka len raz a príliš ju to neoslovilo. Rozhodol som sa, že začneme niečim z tohto. Šlo mi o to overiť, či je skutočne pripravená a nepovie ešte predtým „stop“ i zároveň som bol zvedavý, ako to vezme. Dal som jej sukňu späť, ako bola, požiadal som ju, aby si dala ruky za hlavu a išla do vedľajšej miestnosti.
Položil som ju na stôl s tým, že brucho mala na stole a rozkročil som jej nohy. Nadvihol som jej sukňu a odhalil tak opäť nohavičky. Chvíľu som ju nechal tak, nech si zvykne. Stiahol som jej nohavičky na stehná. Neprotestovala. Chvíľu som na ňu hľadel a kochal sa tým krásnym pohľadom. V duchu som si hovoril, že takto vyzerá Silviin zadok. Bol nádherný, myslím, že najkrajší, aký som dovtedy videl. Ani primerane malý a plochý a ani príliš veľký. Nasledovalo pár sekúnd pravdy. Požiadal som ju, nech si roztiahne polky od seba.
Určite jej v hlave vírili myšlienky, že čo ju teraz čaká. Análny sex? Keď počula zvuk rukavíc, ktoré som si dával na ruku, tak myslím, že sa upokojila, že na to zatiaľ nedošlo. Dal som na rukavice trochu gélu, a natrel ho na jej otvor. Už tušila, čo ju čaká. Prst v análnom otvore už dlho nemala. „Prehmatám ťa rektálne, jedným prstom,“ povedal som jej. Mlčala. Opatrne som vložil prst dnu. Vzdychla. Dostal som sa ešte hlbšie. Vzdychla. „Stop“ však nepovedala. Vybral som prst a znova ho tam vložil. Jej pocity sa opakovali. Zopakoval som to ešte raz.
Keď som skončil, navliekol som jej nohavičky spať a dal aj sukňu do pôvodného tvaru. Pohladil som ju a nech ju to trochu predýchať. Po chvíli som ju požiadal vstať a odobrali sme sa do inej miestnosti. Sadla si na gauč. Odmeral som jej tlak a tep, zmeral váhu i výšku. Prezrel jej držanie tela a nohy. Skontroloval dýchanie. Keď bolo po tom všetkom, musela stáť predomnou s mierne rozkročenými nohami a rukami za hlavou. Povedal som jej, že vždy ju mám právo obliecť alebo vyzliecť len ja. Pokiaľ, samozrejme, nepoviem inak. Nemala nič proti.
Postavil som sa oproti nej a začal ju vyzliekať do spodného prádla. Najprv tričko a potom sukňa. Rozopol som podprsenku a po prvýkrát videl jej prsia. Snažil som sa krotiť úžas. Dívala sa pred seba. Podišiel som za ňu a opatrne som jej stiahol dole nohavičky. Vrátil som sa späť k nej a pozrel som sa nižšie. Uvidel som mierne zarastené ohanbie. Dotkol som sa ho. Ani nepípla. „To musí ísť dole. U mňa musí byť žena vždy vyholená alebo mať chĺpky do vzorca.“ Ukázal som jej na obrázkoch, aké vzorce akceptujem. Prikývla a potichu ma požiadala o odpustenie.
Zobral som ju do kúpeľne a položil do vane s tým, že jej jedna noha trochu trčala. Zobral som žiletku a penu a podal som jej ju s tým, nech sa vyholí. Pustila sa do práce. Sledoval som ju pozorne. Keď si myslela, že je hotovo, postavila sa. Skontroloval som ju. Bolo to už akceptovateľné. Požiadal som ju nech si sadne na všetky štyri, že ju vyholím aj v okolí análneho otvoru. Oholil som tých zopár drobných chĺpkov, ktoré tam mala a zapol sprchu. Požiadal som ju, nech si čupne a začal som ju dôsledne umývať. Celé jej telo zasypávali kvapky vody.
Pokračovanie ZAJTRA.
