Posted 4.10.2013 by SubNika
"Okamžite vstaň !"
Prvé čo počujem ráno. Hm, to zasa bude deň, dneska si zasa isto neoddýchnem.
"Máš na sprchu 10 minút a nech si oholená ako vždy !"
Ajajaaaj toto je naschval, zamračím sa a ofučaná ako balón trielim do kúpelne. Toto teda vôbec na príjemné ráno nevyzerá. Ale tak nie som tu od toho namietať a tak som sa posnažila stihnúť hoci takto z rána to ide veľmi ťažko.
"Meškáš 5 minút, neviem ako si to predstavuješ ale hneváš ma a to som dúfal že Tvoja výchova je už na konci a mám z Teba poslušnú subinku. Zjavne Ti treba opäť vysvetliť čo sa má a čo sa patrí !"
Tak strašne nemám rada keď sa pán hnevá.. nerobím to naschval ale ten časový limit, príliš kratučký...A tak sa na mojom krku opäť ocitol obojok, hm ten krásny pocit po jeho pripnutí, všetka tá hrdosť čo sa do mňa vlieva a zároveň pokora...
"Prines si povraz a dúfam že vieš ktorý.."
Áno viem, mala som sto chutí odseknúť ale rešpekt pred pánom mi to nedovolil. Prišlo mi to tak strašne nefér od neho, hoci napriek jeho nervlosti som začínala mať medzi nohami absolútnu rieku.
Zviazal mi ruky za chrbtom, zvyšný povraz prehodil cez klapku a vytiahol ma za ruky hore tak že som musela stáť na špičkách aby som si neublížila. Nebolo to moc príjemné ale bolo to pekelne vzršujúce a vo mne sa miešali všetky pocity nahromaždené za to ráno. Do úst som dostala guličku, ktorú mi pevne zatiahol za hlavou a taktiež šatku, vraj aby som to cítila intenzívnejšie...
"Koľkokrát Ti mám snáď pripomínať že za každý jeden príkaz čo dostaneš máš poďakovať ?"
Zahlási potichu pána riadne ma pleskne po zadku, cuknem kúštik ale nie moc. Nechcem mu dať ešte prípadne ďalší dôvod, aj bez toho to bude náročný ale krásny deň.
"Vidím to tak že Ti budem musieť pripomenúť čo to znamená mať poriadne jelitá, hoci to robím nerád, nechcem vidieť na Tvojom tele stopy tak dlho ale inú možnosť mi nedávaš."
S posledným slovom dopadla trstenica na môj zadok prvý krát a skutočne pán ma nešetril. Ak by som nebola priviazaná za ruky asi by somsa zosunula. Chcelo sa mi plakať, tá rana bola ukrutne štípajúca ale ovládla som sa. Vytrpím si zaslúžený trest a dokážem že si zaslúžim odmenu.
Druhá rana, velým telom sa mi rozlieva staré známe horko a vlhkosť v mojom rozkroku je snáď nekonečná. Mám sto chutí skríknuť ale nie, nedám na javo to že to bolí, nesmiem a vlastne ani nechcem, prečo aj keď je to tak hriešne vzrušujúce však ?
Tretia rana, a zároveň môj prvý výkrik, na zadku mám isto svietiace tri šrámy, nevydržím to... Zalomcujem zviazanými rukami ale povraz nepovolí.
Štvrtá rana, mykám sebou maximálne koľko mi len povraz dovolí. Strašne to páli a štípe. Áno som vzrušená ale tá bolesť je príšerná !
Piata rana, prvá slza a plač, nevládzem poriadne ani stáť na nohách, obyčajných 5 rán a som ako po maratóne, nemáť v ústach guličku tak by ma zlomil a prosila by som o milosť. Odrazu ma pohladí, jemne a nežne prejde rukou po mojom zadku, sleduje cestu šrámov a odrazu sa cítim opäť príjemne aj napriek ešte stále silnej bolesti. Miesto doznievajúceho štípania rán odrazu cítim hlavne neuveriteľlné vzrušenie.
Pán mi prechádza rukou po zadku a zablúdi aj nižšie. Prejde pár krát po vchode do pičky a po klitorise. Hm aky to je len krasny pocit, neovládnem sa a zavzdychám, tak strašne by som ho teraz chcela v sebe ale miesto toho príde len ďalšia rana a ďalšia, ďalšia, nevnímam už ani koľká je iba plačem a snažím sa uhnúť z dosahu.
Chvíľa na oddych, dúfam že je po všetkom. nI eosm schopná racionálne zhodnotiť koľko rých rán bolo ani aké z nich budú následky. Viem len, že som an pokraji orgazmu a ubolená. Pán mi uvoľní ruky ale len tak aby som sa mohla normálne vystrieť, som na pokraji šialenstva a tak ma nohy skoro nedokážu udržať. Potiahne ma ku gauču, sadne si a prinúti ma kľaknúť si pred neho. Z úst vytiahne guličku...
"Ďakujem Pane, ďakujem za to že máte so mnou trpezlivosť a za to že ste ma potrestali keď si to zaslúžim."
Poviem hneď ako mám možnosť a následne sa rozplačem, nie od bolesti ani zo strachu, ale z vďačnosti a to že si zo mňa pán chce vychovať skutočne hrdú a poslučnú subinku.
Prstom ma prinúti zdvyhnúť hlavu hore a s jemným úsmevom na perách na mňa hľadí.
"Tak to má byť subi, musíš poslúchať. Sama dobre vieš že to nerobíš preto aby som bol šťastný len ja ale aj ty. Treba ťa krotiť, najlepšie vieš akú máš povahu a to že zabúdaš poďakovať je neprípustné. Môžeš odísť kedykoľvek len chceš ale premysli si to, ak raz odídeš, nie je cesty späť."
Zľakla som sa, nechcela som nič podobné ani len počuť, nie tak sa nad tým ešte zamyslieť. Predtstava že by som sa vzdala tohoto čo teraz mám a prežívam je neprípustná.
"Nie pane, nechcem odísť."
Skoro šeptom som odpovedala a zahľadela sa uprene na neho. Pohladil ma po lící a vzápäti prišla facka.
"Do spálne a pekne po štyroh ako som ťa to učil !"
Poslúchla som okamžite príkaz a vykonala ho. V spálni ma môj pán ešte raz pohľadí a vzápäti mi pritiahne obojok silnejšie. Neškrtí moc ale je ho viac cítiť než kedykoľvek pred tým. Pán ma prehne cez kraj postele a prikáže mi rozkročiť sa. Pravú nohu priväzuje k pravej nohe postele a na druhej strana tak isto. Do úst dostávam opäť guličku ale oči mám teraz voľné.
Pán ma začne pomaly hladiť a rukou zájde aj k pičke, hrá sa s ňou, dotýka sa jej a odrazu je prstom dnu. Zastonám ako malé dieťa a zabudnem na všetko čo sa deje okolo mňa. Ucítim v sebe aj druhý prst. Podvedome sa začnem pohybovať pánvov tak aby som prstom vyšla v ústrety.
"Odbehnem si von, ty tu buď poslučná a možno sa dočkáš aj odmeny."
Povie mi a pleskne ma po zadku. A tak zostávam sama, sama so svojimi pocitmy, strachom, túžbou a predovšetkým vzrušením. ASama bez možnosti si pomôcť čo vo mne všetky tieto pocity poriadne znásobuje. Sama avšak so sľúbenou odmenou a nemať guličku tak aj s úsmevom na perách..
Prvé čo počujem ráno. Hm, to zasa bude deň, dneska si zasa isto neoddýchnem.
"Máš na sprchu 10 minút a nech si oholená ako vždy !"
Ajajaaaj toto je naschval, zamračím sa a ofučaná ako balón trielim do kúpelne. Toto teda vôbec na príjemné ráno nevyzerá. Ale tak nie som tu od toho namietať a tak som sa posnažila stihnúť hoci takto z rána to ide veľmi ťažko.
"Meškáš 5 minút, neviem ako si to predstavuješ ale hneváš ma a to som dúfal že Tvoja výchova je už na konci a mám z Teba poslušnú subinku. Zjavne Ti treba opäť vysvetliť čo sa má a čo sa patrí !"
Tak strašne nemám rada keď sa pán hnevá.. nerobím to naschval ale ten časový limit, príliš kratučký...A tak sa na mojom krku opäť ocitol obojok, hm ten krásny pocit po jeho pripnutí, všetka tá hrdosť čo sa do mňa vlieva a zároveň pokora...
"Prines si povraz a dúfam že vieš ktorý.."
Áno viem, mala som sto chutí odseknúť ale rešpekt pred pánom mi to nedovolil. Prišlo mi to tak strašne nefér od neho, hoci napriek jeho nervlosti som začínala mať medzi nohami absolútnu rieku.
Zviazal mi ruky za chrbtom, zvyšný povraz prehodil cez klapku a vytiahol ma za ruky hore tak že som musela stáť na špičkách aby som si neublížila. Nebolo to moc príjemné ale bolo to pekelne vzršujúce a vo mne sa miešali všetky pocity nahromaždené za to ráno. Do úst som dostala guličku, ktorú mi pevne zatiahol za hlavou a taktiež šatku, vraj aby som to cítila intenzívnejšie...
"Koľkokrát Ti mám snáď pripomínať že za každý jeden príkaz čo dostaneš máš poďakovať ?"
Zahlási potichu pána riadne ma pleskne po zadku, cuknem kúštik ale nie moc. Nechcem mu dať ešte prípadne ďalší dôvod, aj bez toho to bude náročný ale krásny deň.
"Vidím to tak že Ti budem musieť pripomenúť čo to znamená mať poriadne jelitá, hoci to robím nerád, nechcem vidieť na Tvojom tele stopy tak dlho ale inú možnosť mi nedávaš."
S posledným slovom dopadla trstenica na môj zadok prvý krát a skutočne pán ma nešetril. Ak by som nebola priviazaná za ruky asi by somsa zosunula. Chcelo sa mi plakať, tá rana bola ukrutne štípajúca ale ovládla som sa. Vytrpím si zaslúžený trest a dokážem že si zaslúžim odmenu.
Druhá rana, velým telom sa mi rozlieva staré známe horko a vlhkosť v mojom rozkroku je snáď nekonečná. Mám sto chutí skríknuť ale nie, nedám na javo to že to bolí, nesmiem a vlastne ani nechcem, prečo aj keď je to tak hriešne vzrušujúce však ?
Tretia rana, a zároveň môj prvý výkrik, na zadku mám isto svietiace tri šrámy, nevydržím to... Zalomcujem zviazanými rukami ale povraz nepovolí.
Štvrtá rana, mykám sebou maximálne koľko mi len povraz dovolí. Strašne to páli a štípe. Áno som vzrušená ale tá bolesť je príšerná !
Piata rana, prvá slza a plač, nevládzem poriadne ani stáť na nohách, obyčajných 5 rán a som ako po maratóne, nemáť v ústach guličku tak by ma zlomil a prosila by som o milosť. Odrazu ma pohladí, jemne a nežne prejde rukou po mojom zadku, sleduje cestu šrámov a odrazu sa cítim opäť príjemne aj napriek ešte stále silnej bolesti. Miesto doznievajúceho štípania rán odrazu cítim hlavne neuveriteľlné vzrušenie.
Pán mi prechádza rukou po zadku a zablúdi aj nižšie. Prejde pár krát po vchode do pičky a po klitorise. Hm aky to je len krasny pocit, neovládnem sa a zavzdychám, tak strašne by som ho teraz chcela v sebe ale miesto toho príde len ďalšia rana a ďalšia, ďalšia, nevnímam už ani koľká je iba plačem a snažím sa uhnúť z dosahu.
Chvíľa na oddych, dúfam že je po všetkom. nI eosm schopná racionálne zhodnotiť koľko rých rán bolo ani aké z nich budú následky. Viem len, že som an pokraji orgazmu a ubolená. Pán mi uvoľní ruky ale len tak aby som sa mohla normálne vystrieť, som na pokraji šialenstva a tak ma nohy skoro nedokážu udržať. Potiahne ma ku gauču, sadne si a prinúti ma kľaknúť si pred neho. Z úst vytiahne guličku...
"Ďakujem Pane, ďakujem za to že máte so mnou trpezlivosť a za to že ste ma potrestali keď si to zaslúžim."
Poviem hneď ako mám možnosť a následne sa rozplačem, nie od bolesti ani zo strachu, ale z vďačnosti a to že si zo mňa pán chce vychovať skutočne hrdú a poslučnú subinku.
Prstom ma prinúti zdvyhnúť hlavu hore a s jemným úsmevom na perách na mňa hľadí.
"Tak to má byť subi, musíš poslúchať. Sama dobre vieš že to nerobíš preto aby som bol šťastný len ja ale aj ty. Treba ťa krotiť, najlepšie vieš akú máš povahu a to že zabúdaš poďakovať je neprípustné. Môžeš odísť kedykoľvek len chceš ale premysli si to, ak raz odídeš, nie je cesty späť."
Zľakla som sa, nechcela som nič podobné ani len počuť, nie tak sa nad tým ešte zamyslieť. Predtstava že by som sa vzdala tohoto čo teraz mám a prežívam je neprípustná.
"Nie pane, nechcem odísť."
Skoro šeptom som odpovedala a zahľadela sa uprene na neho. Pohladil ma po lící a vzápäti prišla facka.
"Do spálne a pekne po štyroh ako som ťa to učil !"
Poslúchla som okamžite príkaz a vykonala ho. V spálni ma môj pán ešte raz pohľadí a vzápäti mi pritiahne obojok silnejšie. Neškrtí moc ale je ho viac cítiť než kedykoľvek pred tým. Pán ma prehne cez kraj postele a prikáže mi rozkročiť sa. Pravú nohu priväzuje k pravej nohe postele a na druhej strana tak isto. Do úst dostávam opäť guličku ale oči mám teraz voľné.
Pán ma začne pomaly hladiť a rukou zájde aj k pičke, hrá sa s ňou, dotýka sa jej a odrazu je prstom dnu. Zastonám ako malé dieťa a zabudnem na všetko čo sa deje okolo mňa. Ucítim v sebe aj druhý prst. Podvedome sa začnem pohybovať pánvov tak aby som prstom vyšla v ústrety.
"Odbehnem si von, ty tu buď poslučná a možno sa dočkáš aj odmeny."
Povie mi a pleskne ma po zadku. A tak zostávam sama, sama so svojimi pocitmy, strachom, túžbou a predovšetkým vzrušením. ASama bez možnosti si pomôcť čo vo mne všetky tieto pocity poriadne znásobuje. Sama avšak so sľúbenou odmenou a nemať guličku tak aj s úsmevom na perách..
