Posted 2.10.2013 by SubNika
Prvá moja poviedka tohoto druhu avšak dúfam že sa zapáči... 
Je piatok večer a som na cetse domov z práce, unavená, vyšťavená a samozrejme riadne vzrušená a plná chutí. Teším sa na dlhú vaňu a pohár vínka. Ako si užijem pokojný večer. Hm keby som len v tom momente tak tušila ako večer dopadne..
Po príchode domov viem hneď že niečo nie je v poriadku, poznám to podľa pohľadu ktorý môj pán na mňa nahodí už medzi dverami.
"Máš 10 minút na sprchu a dať sa dokopy, neopováž sa meškať."
Ajajaaj tak toto bude niečo veľmi zlé, tón pánovho hlasu sa mi vôbec nepáči avšak pri predstave trestu som mokrá až za ušami. POnáhľam sa do kúpelne a snažím sa stihnúť to v časovom limite... Hm ale ako každá typická žena, hoci sa snažím, nestíham. V myšlienkach stále premýšlam nad dôvodom prečo je pán nahnevaný. Trielim rýchlo do obyvačky, nahá. POhľad pánových očí mi hneď prezradí aj to že meškám, sklopím pohľad, poklaknem a čakám. Na krk dostávam obojok a v mometne jeho pripnutia strácam pojem o realite, môj život dostáva nový rozmer. Po obojku nasledujú putá. Pán si sadne a nechá ma so sklopenou hlavou čakať čo sa stane. Neviem ani akým zázrakom ale odrazu má v ruke trestenicu a dvíha mi s ňou bradu aby som sa pozrela priamo na neho.
"Uvedomuješ si, čo si spravila zle ?"
"Nie pane" odpovedám zo strachom, nebojím sa ublíženia je to skôr príjemný strach z toho že neviem čo bude nasledovať, príjemný a tak veľmi vzrušujúci. Pánové oči sršia hnevom a ja sama sebe prestávam závidieť situáciu v ktorej sa nachádzam.
"Začiatkom týždňa som Ti zadal niekoľko úloh ak si nespomínaš a dneska som zistil že sotva polovica nie je hotová, čo to má znamenať ?"
Ach, prebehne mi hlavou. Úplne som na tie úlohy zabudla, mala som náročný týdeň v práci.
"Pane, ale práca.." začnem odvrávať avšak vetu nestihnem ani len dopovedať nakoľko dostanem facku. Je mi to jasné, výhovorky sú zbytočné.
"Prehni sa cez operadlo, rátaj si rany a nezabudni čo sa patrí !"
Spĺňam čo pán prikázal. Stojí za mnou takže nemám šancu vidieť kedy príde prvá rana a o to viac ma prekvapí. Zasyčím ale neskrýknem. Telom sa mi rozleje staré známe teplo a celý zadok mám v jednom ohni. Na chvílku mám tmu pred očami, dokonca som zabudla odrátať ranu a poďakovať. Do reality ma dostane späť až facka, pán sa medzi časom premiestnil predomňa.
"Neviem o čo sa snažíš ale koleduješ si o riadny trest ! Človek ti nechá chvíľu trochu voľnosti a už sa nevieš vpratať do kože !" Naštvane prehodí pán a za obojok ma potiahne za sebou do spálne. Sotí ma na posteľ ale tak aby sa mi pri páde nič nestalo, do rúk berie povraz a začne ma zväzovať, nohy v členkoch a pod kolenami k sebe, ruky zivaže ešte v lakťoch a moju bezmocnosť dokončí tým, že ma zviaže do kozelca. Pretočí ma na bok a podviaže prsia, do úst dostávam krúžok. Pán na chílku odchádza z miestosti a vracia sa aj s trstenicou. Uštedrí mi 20 rán po chodidlách, zadku, prsiach a sem tam švihne kam sa mu len zapáči. Zvýjam sa v povrazoch avšak je mi to zbytočné. Nepovolia a nedovolia mi brániť sa.
"Máš čas popremýšlať o svojich chybách a o tom ako mi výsledok úloh najbližšie dni vynahradíš." Povie a nechá ma v spálni samú.
Nechávam v sebe dozniež pocity z výprasku, tak strašne ma všetko páli a štípe. Tak strašne sa mi to ale páči, rozmýšlam nad všetkým možným a moja fantázia pracuje na plno. MOja situácia ma privádza na pokraj zúfalstva a šialenosti. Tak strašne by som rukou chcela siahnuť na pičku, stačilo by v tomto stave pár jemných dotykov ale nie. Putá sú pevné až príliš na to aby mi to dovolili. V očiach sa mi musí zrkadliť neskutočnén vzrušenie a túžba ale pánovi to je jedno, zabáva sa vo vedľajšej miestnosti a mňa tu nechá takto "trpieť".
Neviem akú dlhú dobu ma tam nechal samú ale prišlo mi to ako večnosť, všetko ma už začalo poriadne bolieť, povrazy sa následkom môjho vrtenia riadne zarezali a bolo ich patrične cítiť. To by nebolo ani tak zlé, ako to že to vo mne umocnilo pocit vzrušenia natoľko že by stačil snáď len jeden dotyk a ja by som vybuchla v krásnom a hlavne silnom orgazme. Avšak nie, pán nevyzerá že by mi dneska doprial. Rozviaže ma celú okrem pút a krúžku. Vezme ma za vlasy, prinúti kľaknúť a nechá ma fajčiť ho ať dokonca. POtom si ma odvedie do kuchyne kde na mňa už v miske čaká moja večera, odopne mi krúžok.
"Máš 10 minút, najedz sa a neopováž sa všetko zasviniť !"
Nechal ma v miestnosti samú a môj boj s jedlom sa začal, našťastie mi dal dosť veľa času, takže som sa stihla aj najesť, hoci úplne čistotne sa to bez rúk nedá. Odopne mi teda putá a poľle ma umyť sa do kúpeľne.
Ako sa vraciam za ním do obyvačky, všímam si že je už dosť hodín, uvedomujem si zároveň aj únabu ktorá ma začína zmáhať. Je mi jasné že som neni jediná unavená a že sa dneska už isto uvoľnenia nedočkám. Pred spánkom mi ešte pán zviaže ruky pred sebou a priviaže hore k pelesti postele.
"To je len preventívne aby ťa ani len náhodou nenapadlo si sama pomôcť, koniec koncov môžeš byť vôbec rada že môžeš dneska spať so mnou v posteli."
Keby mohol pohľad zabíjať, ručím za to že by sa dneska zo mňa stal vrah. A tak mi nezostáva nič iné len pomaly zaspávať s pocitom vzrušenia a neukojenia, avšak zároveň s úsmevom na tvári, po tak krásnom závere dňa...
Je piatok večer a som na cetse domov z práce, unavená, vyšťavená a samozrejme riadne vzrušená a plná chutí. Teším sa na dlhú vaňu a pohár vínka. Ako si užijem pokojný večer. Hm keby som len v tom momente tak tušila ako večer dopadne..
Po príchode domov viem hneď že niečo nie je v poriadku, poznám to podľa pohľadu ktorý môj pán na mňa nahodí už medzi dverami.
"Máš 10 minút na sprchu a dať sa dokopy, neopováž sa meškať."
Ajajaaj tak toto bude niečo veľmi zlé, tón pánovho hlasu sa mi vôbec nepáči avšak pri predstave trestu som mokrá až za ušami. POnáhľam sa do kúpelne a snažím sa stihnúť to v časovom limite... Hm ale ako každá typická žena, hoci sa snažím, nestíham. V myšlienkach stále premýšlam nad dôvodom prečo je pán nahnevaný. Trielim rýchlo do obyvačky, nahá. POhľad pánových očí mi hneď prezradí aj to že meškám, sklopím pohľad, poklaknem a čakám. Na krk dostávam obojok a v mometne jeho pripnutia strácam pojem o realite, môj život dostáva nový rozmer. Po obojku nasledujú putá. Pán si sadne a nechá ma so sklopenou hlavou čakať čo sa stane. Neviem ani akým zázrakom ale odrazu má v ruke trestenicu a dvíha mi s ňou bradu aby som sa pozrela priamo na neho.
"Uvedomuješ si, čo si spravila zle ?"
"Nie pane" odpovedám zo strachom, nebojím sa ublíženia je to skôr príjemný strach z toho že neviem čo bude nasledovať, príjemný a tak veľmi vzrušujúci. Pánové oči sršia hnevom a ja sama sebe prestávam závidieť situáciu v ktorej sa nachádzam.
"Začiatkom týždňa som Ti zadal niekoľko úloh ak si nespomínaš a dneska som zistil že sotva polovica nie je hotová, čo to má znamenať ?"
Ach, prebehne mi hlavou. Úplne som na tie úlohy zabudla, mala som náročný týdeň v práci.
"Pane, ale práca.." začnem odvrávať avšak vetu nestihnem ani len dopovedať nakoľko dostanem facku. Je mi to jasné, výhovorky sú zbytočné.
"Prehni sa cez operadlo, rátaj si rany a nezabudni čo sa patrí !"
Spĺňam čo pán prikázal. Stojí za mnou takže nemám šancu vidieť kedy príde prvá rana a o to viac ma prekvapí. Zasyčím ale neskrýknem. Telom sa mi rozleje staré známe teplo a celý zadok mám v jednom ohni. Na chvílku mám tmu pred očami, dokonca som zabudla odrátať ranu a poďakovať. Do reality ma dostane späť až facka, pán sa medzi časom premiestnil predomňa.
"Neviem o čo sa snažíš ale koleduješ si o riadny trest ! Človek ti nechá chvíľu trochu voľnosti a už sa nevieš vpratať do kože !" Naštvane prehodí pán a za obojok ma potiahne za sebou do spálne. Sotí ma na posteľ ale tak aby sa mi pri páde nič nestalo, do rúk berie povraz a začne ma zväzovať, nohy v členkoch a pod kolenami k sebe, ruky zivaže ešte v lakťoch a moju bezmocnosť dokončí tým, že ma zviaže do kozelca. Pretočí ma na bok a podviaže prsia, do úst dostávam krúžok. Pán na chílku odchádza z miestosti a vracia sa aj s trstenicou. Uštedrí mi 20 rán po chodidlách, zadku, prsiach a sem tam švihne kam sa mu len zapáči. Zvýjam sa v povrazoch avšak je mi to zbytočné. Nepovolia a nedovolia mi brániť sa.
"Máš čas popremýšlať o svojich chybách a o tom ako mi výsledok úloh najbližšie dni vynahradíš." Povie a nechá ma v spálni samú.
Nechávam v sebe dozniež pocity z výprasku, tak strašne ma všetko páli a štípe. Tak strašne sa mi to ale páči, rozmýšlam nad všetkým možným a moja fantázia pracuje na plno. MOja situácia ma privádza na pokraj zúfalstva a šialenosti. Tak strašne by som rukou chcela siahnuť na pičku, stačilo by v tomto stave pár jemných dotykov ale nie. Putá sú pevné až príliš na to aby mi to dovolili. V očiach sa mi musí zrkadliť neskutočnén vzrušenie a túžba ale pánovi to je jedno, zabáva sa vo vedľajšej miestnosti a mňa tu nechá takto "trpieť".
Neviem akú dlhú dobu ma tam nechal samú ale prišlo mi to ako večnosť, všetko ma už začalo poriadne bolieť, povrazy sa následkom môjho vrtenia riadne zarezali a bolo ich patrične cítiť. To by nebolo ani tak zlé, ako to že to vo mne umocnilo pocit vzrušenia natoľko že by stačil snáď len jeden dotyk a ja by som vybuchla v krásnom a hlavne silnom orgazme. Avšak nie, pán nevyzerá že by mi dneska doprial. Rozviaže ma celú okrem pút a krúžku. Vezme ma za vlasy, prinúti kľaknúť a nechá ma fajčiť ho ať dokonca. POtom si ma odvedie do kuchyne kde na mňa už v miske čaká moja večera, odopne mi krúžok.
"Máš 10 minút, najedz sa a neopováž sa všetko zasviniť !"
Nechal ma v miestnosti samú a môj boj s jedlom sa začal, našťastie mi dal dosť veľa času, takže som sa stihla aj najesť, hoci úplne čistotne sa to bez rúk nedá. Odopne mi teda putá a poľle ma umyť sa do kúpeľne.
Ako sa vraciam za ním do obyvačky, všímam si že je už dosť hodín, uvedomujem si zároveň aj únabu ktorá ma začína zmáhať. Je mi jasné že som neni jediná unavená a že sa dneska už isto uvoľnenia nedočkám. Pred spánkom mi ešte pán zviaže ruky pred sebou a priviaže hore k pelesti postele.
"To je len preventívne aby ťa ani len náhodou nenapadlo si sama pomôcť, koniec koncov môžeš byť vôbec rada že môžeš dneska spať so mnou v posteli."
Keby mohol pohľad zabíjať, ručím za to že by sa dneska zo mňa stal vrah. A tak mi nezostáva nič iné len pomaly zaspávať s pocitom vzrušenia a neukojenia, avšak zároveň s úsmevom na tvári, po tak krásnom závere dňa...
