Neviem koľko bolo hodín, keď som sa zobudila, no izba bola krásne zaliata slnkom a môj pán vedľa mňa neležal. Roztiahla som sa po celej posteli, poriadne sa ponaťahovala a spomínala na včerajšiu úžasnú noc. Spali sme v druhej izbe, v ktorej som nemala žiadne veci, a tak som sa nahá vydala hľadať svojho úžasného pána.
Hanblivosť už ma prešla a v kútiku duše som dúfala v ranný sex, ktorým by sme začali krásny deň. Našla som ho v kuchyni, bol mi chrbtom otočený a niečo miešal pri sporáku. Prišla som potichu k nemu, zozadu ho objala a dala mu bozk na líce. Otočil sa ku mne a bozk mi opätoval na ústa. Hlavu mi držal oboma rukami a cúval so mnou k jedálenskému stolu.
Vyskočila som na stôl a nohy rozkročila do strán, aby sa medzi ne mohol postaviť. Chvíľu sme sa bozkávali, rukou mi zašiel do vlasov a potom ma za ne z ničoho nič zdrapil, šľahol o zem a držal, kým ja som na neho nechápavo hľadela.
“Mal som pocit, že som ti včera vysvetlil, ako fungujú hodinky” povedal mi vážnym hlasom a ja som naprázdno preglgla, pretože som nemala ani poňatia ako dlho som spala.
Vedel, že o čase nemám ani poňatie a tak mi hlavu surovo trhol smerom k hodinám. Boli dve hodiny poobede a mne sa stiahol žalúdok. Bez slova som na neho hľadela a bála sa čo i len ceknúť. Nechápala som, že som pol dňa strávila spaním miesto toho, aby som sa mu venovala, no nenapadali ma žiadne argumenty na moju obhajobu.
Áno mohol za to, že moje telo bolo v jednom ohni, a že som po toľkej sexuálnej aktivite zaspala ako zabitá, nemala som však odvahu vyčítať mu to. Napadlo ma, že keď chcel, mohol ma zobudiť, keď som sa však pozrela do jeho naštvaných očí, hneď som sa rozhodla radšej mlčať.
Videla som na ňom, že len kvôli spaniu by toľko nevyvádzal, no ja som si nedokázala spomenúť na to, kvôli čomu by ešte mohol byť naštvaný, keď včera som si svoj trest už odpykala. Spomínala som na to, čo sa včera udialo a potom som si predstavila neporiadok v izbe, ktorý som sľúbila ráno upratať a raňajky, ktoré som mu do postele nedoniesla, pretože som prespala aj čas obeda.
Nahodila som môj najnevinnejší výraz, kľakla si na kolená a prosila o odpustenie. Videla som na ňom, že moje pokánie na neho trošku zabralo, avšak moje vlasy stále nepúšťal.
“Chceš tu byť so mnou alebo nie” spýtal sa ma a ja som vedela, že sú len dve odpovede na túto otázku. Ak áno, čo som naozaj chcela, budem určite musieť prijať ďalší trest a ak nie, mohla som si ísť rovno zbaliť kufre a zabudnúť na všetko krásne, čo mi tento muž ešte mohol ponúknuť.
Na kolenách som ho prosila, že s ním chcem určite zostať a opäť som sa ospravedlňovala. Nič mi nevravel, držiac ma za vlasy ma ťahal za sebou z kuchyne až k prázdnej obývačkovej stene, z ktorej trčali kovové oká. K stene ma otočil tvárou a ruky aj nohy mi lanami priviazal o oká ďaleko od seba.
Stále nič nevravel a ja som sa bála toho, že som tých prúserov urobila už toľko, že mi jednoducho neodpustí. V správach mi vždy písal o tom, že subinka má v prvom rade poslúchať, inak nemá zmysel ďalej sa ňou zaoberať a strácať čas.
Mala som za sebou najlepší sexuálny zážitok v živote a o muža, ktorý dokázal splniť všetky moje sexuálne predstavy som nechcela prísť kvôli svojej neschopnosti. Bola som odhodlaná urobiť všetko pre to, aby vedel, že o neho naozaj stojím a som ochotná urobiť všetko, čo mi rozkáže.
Nechal ma priviazanú o stenu niekoľko minút, nechal ma tam samú stáť, a keď sa vrátil postavil sa za mňa a prehovoril vyrovnaným, no stále naštvaným hlasom.
“Dnes si ma naozaj sklamala” a ja som sklopila hlavu od hanby “sľubuješ veci, čo nevieš splniť a očakávaš odo mňa, že ja budem plniť čo ti na očiach vidím.” Jeho slová boli pravdivé a bolestivé, a ja som na ne nedokázala nijako reagovať.
“Neznášam keď subka neposlúcha, neznášam keď niekto chodí neskoro a z duše nenávidím, ak niekto sľubuje niečo, čo nedokáže splniť.” Z očí sa mi vykotúľali prvé slzy a mne bolo ľúto, že som takto sklamala muža, na ktorom mi tak veľmi záležalo.
“Odpúšťať je ľudské a dokážem to aj ja, avšak budeš ma musieť presvedčiť o tom, že za to naozaj stojíš.” Túto vetu povedal o niečo vľúdnejšie a ja som opäť narovnala hlavu. Slzy z očí som nedokázala nijako zastaviť, no aspoň tu bola šanca opäť si získať svojho pána. Ticho som čakala, čo mi ďalej povie.
“Je viacero vecí, o ktorých viem, že sa ti v bdsm nepáčia a na začiatku som sa to rozhodol rešpektovať. Keďže ty nedokážeš rešpektovať ani základy slušného správania a fungujúceho vzťahu, zaslúžiš si tri tresty pozostávajúce z vecí, ktoré by sme možno za žiadnych okolností nevyskúšali.”
Dych sa mi zatajil a ja som premýšľala nad všetkými praktikami, ktoré som nikdy nemala odvahu vyskúšať alebo sa mi hnusili. Vôbec ma nevzrušovalo pet play, pissing, kaviár, ihly, dusenie, klinik, spanking, nútená nahota, verejné ponižovanie, mumifikácia a už vôbec som netúžila po zapojení ďalších osôb alebo análnom sexe.
Čakala som čo prehovorí ďalej a mala som pocit, že si môj pocit neistoty vychutnáva. “Ak tu chceš zostať vydržíš 20 rán bičom, 10 zozadu a 10 spredu, na dve hodiny si vyskúšaš aké je to byť slušnou a oddanou fenkou. Posledný trest pre teba bude prekvapením.”
Dopovedal a ja som v hlave analyzovala akú bolesť môže spôsobiť bič, ktorým šľahá rozzúrený chlap. Nevedela som, či takú bolesť vydržím, no keď som si spomenula, ako som sa bála včerajšej plácačky, dodávala som si odvahu.
Hra na fenku mi príliš nevadila, len to nebolo niečo čo by mi robilo radosť alebo sa mi páčilo. Ak potom však túžil, bola som ochotná mu jeho prianie splniť. Pocítila som, ako mi rukou hladí zadoček, čím prerušil moje premýšľanie. Jediné, čoho som sa naozaj obávala bolo spomínané prekvapenie. Už len pocit, že niečo neviem mi robil vrásky, pretože som mala rada život pod kontrolou. Vedela som, že na tejto chate budeme robiť len to čo som mu dovolila, teraz ma však čakala neznáma úloha, o ktorej som vopred vedela, že sa mi nebude páčiť.
Prihovoril sa mi tichým, ale žiadostivým hlasom: “Maličká, naozaj si si to dnes u mňa pokazila. Buď rozumná, pretože s tebou nemusím mať viac zľutovania.” Perami ma bozkával na pleci a ja som bola z jeho správania úplne zmätená. Rukou mi stále hľadel zadoček a keď mi prstami zablúdil medzi nohy, bolo rozhodnuté.
Pre muža, ktorý ma dokáže za pár sekúnd takto rozpáliť som ochotná vydržať omnoho viac ako si žiadal. Súhlasila som s jeho trestom a on okamžite vybral mokré prsty z môjho vnútra. Odišiel odo mňa na niekoľko krokov a bez upozornenia ma prvýkrát šľahol bičom. Tvárou mi preletel šok a v pľúcach sa mi zasekol vzduch. Bolesť, ktorú mi spôsoboval bola obrovská a hlas sa mi vrátil až po štvrtom údere. Päť rán mi skončilo na chrbáte a päť venoval môjmu zadočku, ktorý teraz horel.
Aj napriek môjmu odhodlaniu vydržať bez vydania hlásku, som pri posledných ranách kričala a trhala sa od bolesti. Keď skončil, odpútal mi najskôr nohy a potom ruky. Otočila som sa na neho a celým telom som ho objala a dúfala, že naša tortúra skončila.
On však na svojich ďalších 10 rán nezabudol a opäť ma pútal k stene, tentokrát čelom k nemu. Najskôr spútal ruky a potom nohy, a potom odo mňa odstúpil na vzdialenosť asi 1,5 metra. Čakala som prvý úder a zavierala oči, on však stál a nerobil nič. Zdvihla som hlavu, aby som sa na neho pozrela, keď mi cez brucho preletela prvá rana.
Jediným šťastím bolo, že ma držali putá, inak už by som sa zvíjala od bolesti na zemi. Bolesť bola omnoho intenzívnejšia, ako zozadu a ja som mala pocit, že na mieste kde bič pristál mám rozťatú kožu (kožu som však samozrejme mala vcelku).
“Prosím” vykríkla som zúfalo, ďalšia rana mi však pristála rovno na stehnách. Tentokrát na nič nečakal a stehná mi prepleskol ešte raz. Nohy som krčila k sebe, celou váhou som visela na spútaných rukách a neustále vzlykala a prosila aby prestal. Nikdy v živote som necítila horšiu bolesť a celé telo ma pálilo.
Na chvíľu naozaj prestal s udieraním a keď som si konečne myslela, že prestal nastálo, priletela mi rana rovno na prsia a za ňou ešte jedna, až som sa celá napla a neudržala moč, ktorý mi teraz tiekol po stehnách. Telo mi horelo, bola som úplne ponížená a zlomená, neskutočne som sa hanbila a jediné čo som si želala bolo, aby to celé skončilo.
Cez slzy som ho už ani nevidela. Nedokázala som hlavu držať vzpriamenú, a keď mi zavelil, aby som sa na neho opäť pozrela bola to pre mňa nadľudská úloha. “Maličká pozri sa na mňa” povedal jemným hlasom keď ku mne pristúpil a hlavu mi podvihol za bradu, aby som sa mu mohla pozrieť do očí.
“Si statočné dievčatko” povedal mi milo “dokáž mi, svoju poslušnosť a vydrž pre mňa ešte päť rán” povedal a dal mi pusu na čelo. Jeho jemnosť ma prekvapila. Bola som si veľmi dobre vedomá toho, že s týmto trestom som súhlasila sama, a že sa teraz nemôžem vzdať.
“Prosím” skúsila som ho obmäkčiť a dúfala som, že ho slzy dokážu presvedčiť o tom, že už mám toho dosť a zároveň ho nechcem opustiť. On však bol o svojom treste pevne rozhodnutý. Pristúpil k prvému kovovému oku a popritom ako odmotával lano mi vysvetľoval, že sa môžem čím skôr zbaliť a odísť.
Už som mala uvoľnenú jednu ruku keď som začala nahlas plakať, tentokrát však nie od bolesti, ale od zúfalstva a začala som ho prosiť, aby svoj trest dokončil. Sama som nemohla uveriť tomu čo vravím, jediné čo som však nechcela viac ako byť potrestaná bolo zbaliť sa a ísť domov.
Spýtal sa ma, či chcem naozaj pokračovať v treste a ja som mu na znak presvedčenia podala svoju voľnú ruku, aby ju mohol opäť priviazať. Keď tak urobil, povedal: “Dostaneš 5 rán naviac za svoju drzosť” a ja som sa hrdo napriamila, aby som ich dokázala zvládnuť.
Opäť odo mňa odstúpil a bičom ma pleskol cez ubolené stehná. Jedna rana ešte pristála na bruchu a posledné tri si vychutnal na prsiach. Cítila som krv v ústach, ako som si rozhrýzla peru, keď som sa snažila nekričať, aj keď pri posledných troch úderoch zo mňa predsa len výkriky vyšli.
Teraz ma čakalo ešte päť bonusových rán a ja už som bola úplne zmorená. Na chvíľu niekam odišiel a ja som bola rada, že som dostala krátky oddych. Vrátil sa s plácačkou z prechádzajúcej noci a ja som sa trochu upokojila. Postavil sa blízko ku mne a rukami mi hladil ubolené prsia.
“Chcem, aby si bola statočné dievča” povedal a hľadel mi priamo do očí. Nevedela som, kam ma chce s plácačkou udrieť, ale už teraz som vedela, že sa mi to nebude páčiť. Nič nerobil a čakal na moju odpoveď.
“Á-áno budem” vykoktala som zo seba po chvíľke a on mi kázal sa riadne vystrieť. Mala som sa pozerať priamo pred seba a ja som sa z posledných síl snažila jeho inštrukcie dodržať. Hľadela som na protiľahlú stenu o ktorú sa opieral gauč a čakala, aké miesto na mojom tele potrápi tentokrát.
“Chcem, aby si rátala nahlas” povedal a ja som si nebola istá, či budem vedieť vydať hláska. Nečakal, čo mu odpoviem, nebola to otázka, ale rozkaz. Vzal plácačku a silno ma ňou šľahol cez najcitlivejšie miesto na mojom tele, priamo medzi nohami. Zavyla som od bolesti, kričala ako zviera a trhala sa ako zmyslov zbavená. Bolesť bola tak intenzívna a obrovská, že som nedokázala prestať kričal. Aj po minúte mi uderené miesto horelo a ja som ostrú bolesť stále rozdýchavala.
“Rátaj” zopakoval prísnym hlasom ja som po ďalšej minúte bola schopná povedať “Jedna”.
Pravdepodobne už mal dosť môjho nariekania a kriku, pretože zašiel do kuchyne a vrátil sa s drevenou vareškou. Jej rúčku mi vložil do úst a prikázal mi ju za žiadnych okolností nepustiť. Opäť som dostala ďalšiu ranu a zuby som zarezala do drevenej varešky. Moje výkriky boli síce tlmené ale bolesť bola obrovská. Keď som sa trošku upokojila varešku mi vybral a ja som narátala do dvoch.
Potom prišla tretia rana a ja som si opäť trošku cvrkla, pretože som už vôbec nemala silu sa na čokoľvek sústrediť. Keď mi vybral varešku z úst jemne ma ňou capol cez pravý prsník a trochu ma tak vrátil do reality. “Tri” povedala som a potom mi ju opäť vrátil do úst.
Štvrtá rana bola o niečo miernejšia, minimálne sa mi to tak zdalo alebo som už strácala cit. Oči som mala zaplavené slzami a keď som cítila, že mám prázdne ústa slabým šeptom som zašepkala “štyri”.
“Dobré dievčatko” povedal mi, pohladil ma po vlasoch a potom mi varešku do úst zastrčil naposledy. Hlavu mi pridržal za vlasy a potom naposledy poriadne šľahol tak silno, že som sa neudržala na nohách a jediné čo ma držalo bola jeho ruka v mojich vlasoch a kovové oká, na ktorých som visela.
Dovolil mi vypľuť varešku na zem a potom ma pomaly odpútal. Moje polovládne telo si prehodil cez plecia a doniesol ma až do sprchového kúta. Tam ma oprel a celú poumýval, nevládala som ani stáť na nohách. Viackrát ma pochválil za moju statočnosť a potom ma vzal do spálne, v ktorej som sa dnes sama zobudila.
Nežne ma natieral telovým mliekom a keď sa dostal k môjmu rozkroku, sykla som od bolesti. Nakoniec som ho nechala, aby sa ma dotkol aj tam a oddychovala som po najnáročnejšom zážitku môjho života. Neviem, koľko ma nechal oddychovať, ale celú dobu bol so mnou, šepkal mi krásne veci a jemne ma hladil.
Keď som sa cítila o niečo lepšie, otočila som sa k nemu a nemo mu hľadela do očí. Vôbec som nevedela, čo si mám myslieť. Čakala som, že k nemu budem cítiť nenávisť za to všetko čo mi spravil, ale tá neprichádzala. Za to, ako pekne sa ku mne správal som cítila jedine vďaku a možno lásku? Sama som zo seba a svojich pocitov bola zmätená a celé telo ma bolelo, ako keby ma prešiel bager.
“Urobila si na mňa obrovský dojem dievčatko” povedal a ja som sa mu privinula k ruke, ktorou ma hladil po tvári. Ešte pár minút sme spolu ležali, keď sa ma spýtal, či som ochotná mu ísť pomôcť s upratovaním.
Bola som rada, že hneď nechce pokračovať v trestaní, a tak som sa upratovaniu veľmi potešila. Najskôr ma čakalo upratanie izby po včerajšej nočnej aktivite a potom som išla poupratovať spúšť, ktorú som narobila v obývačke. Keď som videla kovové oká, dych sa mi zrýchlil. Rýchlo som upratala čo bolo treba a potom som za ním išla späť do kuchyne. Chystal večeru a môj škŕkajúci žalúdok mi pripomenul, že som celý deň nič nejedla. Ospravedlňujúco som sa na neho usmiala a on mi úsmev opätoval.
Kázal mi ísť si vymeniť tepláky a tričko za niečo vhodnejšie k večeri, a ja som sa rozhodla pre čierny korzet s tangami, čiernymi pančuškami a podväzkami. S prípravou som sa ponáhľala, a aj napriek tomu, že mi nedal žiadny časový limit, teraz ma hnal môj hlad.
Vrátila som sa do kuchyne, sadla si za stôl a čakala na svoj tanier. Môj pán dal tanier najskôr sebe a potom položil psiu misku k svojim nohám pod stolom a ja som na neho pozerala s vytreštenými očami.
“Maličká, pokračujeme ďalším trestom” povedal mi, rukou si pobúchal po boku stehna a privolal ma k sebe slovami “ku mne”.
Ako dopadol výcvik fenky a čo bolo prekvapením? Pokračovanie zajtra
Hanblivosť už ma prešla a v kútiku duše som dúfala v ranný sex, ktorým by sme začali krásny deň. Našla som ho v kuchyni, bol mi chrbtom otočený a niečo miešal pri sporáku. Prišla som potichu k nemu, zozadu ho objala a dala mu bozk na líce. Otočil sa ku mne a bozk mi opätoval na ústa. Hlavu mi držal oboma rukami a cúval so mnou k jedálenskému stolu.
Vyskočila som na stôl a nohy rozkročila do strán, aby sa medzi ne mohol postaviť. Chvíľu sme sa bozkávali, rukou mi zašiel do vlasov a potom ma za ne z ničoho nič zdrapil, šľahol o zem a držal, kým ja som na neho nechápavo hľadela.
“Mal som pocit, že som ti včera vysvetlil, ako fungujú hodinky” povedal mi vážnym hlasom a ja som naprázdno preglgla, pretože som nemala ani poňatia ako dlho som spala.
Vedel, že o čase nemám ani poňatie a tak mi hlavu surovo trhol smerom k hodinám. Boli dve hodiny poobede a mne sa stiahol žalúdok. Bez slova som na neho hľadela a bála sa čo i len ceknúť. Nechápala som, že som pol dňa strávila spaním miesto toho, aby som sa mu venovala, no nenapadali ma žiadne argumenty na moju obhajobu.
Áno mohol za to, že moje telo bolo v jednom ohni, a že som po toľkej sexuálnej aktivite zaspala ako zabitá, nemala som však odvahu vyčítať mu to. Napadlo ma, že keď chcel, mohol ma zobudiť, keď som sa však pozrela do jeho naštvaných očí, hneď som sa rozhodla radšej mlčať.
Videla som na ňom, že len kvôli spaniu by toľko nevyvádzal, no ja som si nedokázala spomenúť na to, kvôli čomu by ešte mohol byť naštvaný, keď včera som si svoj trest už odpykala. Spomínala som na to, čo sa včera udialo a potom som si predstavila neporiadok v izbe, ktorý som sľúbila ráno upratať a raňajky, ktoré som mu do postele nedoniesla, pretože som prespala aj čas obeda.
Nahodila som môj najnevinnejší výraz, kľakla si na kolená a prosila o odpustenie. Videla som na ňom, že moje pokánie na neho trošku zabralo, avšak moje vlasy stále nepúšťal.
“Chceš tu byť so mnou alebo nie” spýtal sa ma a ja som vedela, že sú len dve odpovede na túto otázku. Ak áno, čo som naozaj chcela, budem určite musieť prijať ďalší trest a ak nie, mohla som si ísť rovno zbaliť kufre a zabudnúť na všetko krásne, čo mi tento muž ešte mohol ponúknuť.
Na kolenách som ho prosila, že s ním chcem určite zostať a opäť som sa ospravedlňovala. Nič mi nevravel, držiac ma za vlasy ma ťahal za sebou z kuchyne až k prázdnej obývačkovej stene, z ktorej trčali kovové oká. K stene ma otočil tvárou a ruky aj nohy mi lanami priviazal o oká ďaleko od seba.
Stále nič nevravel a ja som sa bála toho, že som tých prúserov urobila už toľko, že mi jednoducho neodpustí. V správach mi vždy písal o tom, že subinka má v prvom rade poslúchať, inak nemá zmysel ďalej sa ňou zaoberať a strácať čas.
Mala som za sebou najlepší sexuálny zážitok v živote a o muža, ktorý dokázal splniť všetky moje sexuálne predstavy som nechcela prísť kvôli svojej neschopnosti. Bola som odhodlaná urobiť všetko pre to, aby vedel, že o neho naozaj stojím a som ochotná urobiť všetko, čo mi rozkáže.
Nechal ma priviazanú o stenu niekoľko minút, nechal ma tam samú stáť, a keď sa vrátil postavil sa za mňa a prehovoril vyrovnaným, no stále naštvaným hlasom.
“Dnes si ma naozaj sklamala” a ja som sklopila hlavu od hanby “sľubuješ veci, čo nevieš splniť a očakávaš odo mňa, že ja budem plniť čo ti na očiach vidím.” Jeho slová boli pravdivé a bolestivé, a ja som na ne nedokázala nijako reagovať.
“Neznášam keď subka neposlúcha, neznášam keď niekto chodí neskoro a z duše nenávidím, ak niekto sľubuje niečo, čo nedokáže splniť.” Z očí sa mi vykotúľali prvé slzy a mne bolo ľúto, že som takto sklamala muža, na ktorom mi tak veľmi záležalo.
“Odpúšťať je ľudské a dokážem to aj ja, avšak budeš ma musieť presvedčiť o tom, že za to naozaj stojíš.” Túto vetu povedal o niečo vľúdnejšie a ja som opäť narovnala hlavu. Slzy z očí som nedokázala nijako zastaviť, no aspoň tu bola šanca opäť si získať svojho pána. Ticho som čakala, čo mi ďalej povie.
“Je viacero vecí, o ktorých viem, že sa ti v bdsm nepáčia a na začiatku som sa to rozhodol rešpektovať. Keďže ty nedokážeš rešpektovať ani základy slušného správania a fungujúceho vzťahu, zaslúžiš si tri tresty pozostávajúce z vecí, ktoré by sme možno za žiadnych okolností nevyskúšali.”
Dych sa mi zatajil a ja som premýšľala nad všetkými praktikami, ktoré som nikdy nemala odvahu vyskúšať alebo sa mi hnusili. Vôbec ma nevzrušovalo pet play, pissing, kaviár, ihly, dusenie, klinik, spanking, nútená nahota, verejné ponižovanie, mumifikácia a už vôbec som netúžila po zapojení ďalších osôb alebo análnom sexe.
Čakala som čo prehovorí ďalej a mala som pocit, že si môj pocit neistoty vychutnáva. “Ak tu chceš zostať vydržíš 20 rán bičom, 10 zozadu a 10 spredu, na dve hodiny si vyskúšaš aké je to byť slušnou a oddanou fenkou. Posledný trest pre teba bude prekvapením.”
Dopovedal a ja som v hlave analyzovala akú bolesť môže spôsobiť bič, ktorým šľahá rozzúrený chlap. Nevedela som, či takú bolesť vydržím, no keď som si spomenula, ako som sa bála včerajšej plácačky, dodávala som si odvahu.
Hra na fenku mi príliš nevadila, len to nebolo niečo čo by mi robilo radosť alebo sa mi páčilo. Ak potom však túžil, bola som ochotná mu jeho prianie splniť. Pocítila som, ako mi rukou hladí zadoček, čím prerušil moje premýšľanie. Jediné, čoho som sa naozaj obávala bolo spomínané prekvapenie. Už len pocit, že niečo neviem mi robil vrásky, pretože som mala rada život pod kontrolou. Vedela som, že na tejto chate budeme robiť len to čo som mu dovolila, teraz ma však čakala neznáma úloha, o ktorej som vopred vedela, že sa mi nebude páčiť.
Prihovoril sa mi tichým, ale žiadostivým hlasom: “Maličká, naozaj si si to dnes u mňa pokazila. Buď rozumná, pretože s tebou nemusím mať viac zľutovania.” Perami ma bozkával na pleci a ja som bola z jeho správania úplne zmätená. Rukou mi stále hľadel zadoček a keď mi prstami zablúdil medzi nohy, bolo rozhodnuté.
Pre muža, ktorý ma dokáže za pár sekúnd takto rozpáliť som ochotná vydržať omnoho viac ako si žiadal. Súhlasila som s jeho trestom a on okamžite vybral mokré prsty z môjho vnútra. Odišiel odo mňa na niekoľko krokov a bez upozornenia ma prvýkrát šľahol bičom. Tvárou mi preletel šok a v pľúcach sa mi zasekol vzduch. Bolesť, ktorú mi spôsoboval bola obrovská a hlas sa mi vrátil až po štvrtom údere. Päť rán mi skončilo na chrbáte a päť venoval môjmu zadočku, ktorý teraz horel.
Aj napriek môjmu odhodlaniu vydržať bez vydania hlásku, som pri posledných ranách kričala a trhala sa od bolesti. Keď skončil, odpútal mi najskôr nohy a potom ruky. Otočila som sa na neho a celým telom som ho objala a dúfala, že naša tortúra skončila.
On však na svojich ďalších 10 rán nezabudol a opäť ma pútal k stene, tentokrát čelom k nemu. Najskôr spútal ruky a potom nohy, a potom odo mňa odstúpil na vzdialenosť asi 1,5 metra. Čakala som prvý úder a zavierala oči, on však stál a nerobil nič. Zdvihla som hlavu, aby som sa na neho pozrela, keď mi cez brucho preletela prvá rana.
Jediným šťastím bolo, že ma držali putá, inak už by som sa zvíjala od bolesti na zemi. Bolesť bola omnoho intenzívnejšia, ako zozadu a ja som mala pocit, že na mieste kde bič pristál mám rozťatú kožu (kožu som však samozrejme mala vcelku).
“Prosím” vykríkla som zúfalo, ďalšia rana mi však pristála rovno na stehnách. Tentokrát na nič nečakal a stehná mi prepleskol ešte raz. Nohy som krčila k sebe, celou váhou som visela na spútaných rukách a neustále vzlykala a prosila aby prestal. Nikdy v živote som necítila horšiu bolesť a celé telo ma pálilo.
Na chvíľu naozaj prestal s udieraním a keď som si konečne myslela, že prestal nastálo, priletela mi rana rovno na prsia a za ňou ešte jedna, až som sa celá napla a neudržala moč, ktorý mi teraz tiekol po stehnách. Telo mi horelo, bola som úplne ponížená a zlomená, neskutočne som sa hanbila a jediné čo som si želala bolo, aby to celé skončilo.
Cez slzy som ho už ani nevidela. Nedokázala som hlavu držať vzpriamenú, a keď mi zavelil, aby som sa na neho opäť pozrela bola to pre mňa nadľudská úloha. “Maličká pozri sa na mňa” povedal jemným hlasom keď ku mne pristúpil a hlavu mi podvihol za bradu, aby som sa mu mohla pozrieť do očí.
“Si statočné dievčatko” povedal mi milo “dokáž mi, svoju poslušnosť a vydrž pre mňa ešte päť rán” povedal a dal mi pusu na čelo. Jeho jemnosť ma prekvapila. Bola som si veľmi dobre vedomá toho, že s týmto trestom som súhlasila sama, a že sa teraz nemôžem vzdať.
“Prosím” skúsila som ho obmäkčiť a dúfala som, že ho slzy dokážu presvedčiť o tom, že už mám toho dosť a zároveň ho nechcem opustiť. On však bol o svojom treste pevne rozhodnutý. Pristúpil k prvému kovovému oku a popritom ako odmotával lano mi vysvetľoval, že sa môžem čím skôr zbaliť a odísť.
Už som mala uvoľnenú jednu ruku keď som začala nahlas plakať, tentokrát však nie od bolesti, ale od zúfalstva a začala som ho prosiť, aby svoj trest dokončil. Sama som nemohla uveriť tomu čo vravím, jediné čo som však nechcela viac ako byť potrestaná bolo zbaliť sa a ísť domov.
Spýtal sa ma, či chcem naozaj pokračovať v treste a ja som mu na znak presvedčenia podala svoju voľnú ruku, aby ju mohol opäť priviazať. Keď tak urobil, povedal: “Dostaneš 5 rán naviac za svoju drzosť” a ja som sa hrdo napriamila, aby som ich dokázala zvládnuť.
Opäť odo mňa odstúpil a bičom ma pleskol cez ubolené stehná. Jedna rana ešte pristála na bruchu a posledné tri si vychutnal na prsiach. Cítila som krv v ústach, ako som si rozhrýzla peru, keď som sa snažila nekričať, aj keď pri posledných troch úderoch zo mňa predsa len výkriky vyšli.
Teraz ma čakalo ešte päť bonusových rán a ja už som bola úplne zmorená. Na chvíľu niekam odišiel a ja som bola rada, že som dostala krátky oddych. Vrátil sa s plácačkou z prechádzajúcej noci a ja som sa trochu upokojila. Postavil sa blízko ku mne a rukami mi hladil ubolené prsia.
“Chcem, aby si bola statočné dievča” povedal a hľadel mi priamo do očí. Nevedela som, kam ma chce s plácačkou udrieť, ale už teraz som vedela, že sa mi to nebude páčiť. Nič nerobil a čakal na moju odpoveď.
“Á-áno budem” vykoktala som zo seba po chvíľke a on mi kázal sa riadne vystrieť. Mala som sa pozerať priamo pred seba a ja som sa z posledných síl snažila jeho inštrukcie dodržať. Hľadela som na protiľahlú stenu o ktorú sa opieral gauč a čakala, aké miesto na mojom tele potrápi tentokrát.
“Chcem, aby si rátala nahlas” povedal a ja som si nebola istá, či budem vedieť vydať hláska. Nečakal, čo mu odpoviem, nebola to otázka, ale rozkaz. Vzal plácačku a silno ma ňou šľahol cez najcitlivejšie miesto na mojom tele, priamo medzi nohami. Zavyla som od bolesti, kričala ako zviera a trhala sa ako zmyslov zbavená. Bolesť bola tak intenzívna a obrovská, že som nedokázala prestať kričal. Aj po minúte mi uderené miesto horelo a ja som ostrú bolesť stále rozdýchavala.
“Rátaj” zopakoval prísnym hlasom ja som po ďalšej minúte bola schopná povedať “Jedna”.
Pravdepodobne už mal dosť môjho nariekania a kriku, pretože zašiel do kuchyne a vrátil sa s drevenou vareškou. Jej rúčku mi vložil do úst a prikázal mi ju za žiadnych okolností nepustiť. Opäť som dostala ďalšiu ranu a zuby som zarezala do drevenej varešky. Moje výkriky boli síce tlmené ale bolesť bola obrovská. Keď som sa trošku upokojila varešku mi vybral a ja som narátala do dvoch.
Potom prišla tretia rana a ja som si opäť trošku cvrkla, pretože som už vôbec nemala silu sa na čokoľvek sústrediť. Keď mi vybral varešku z úst jemne ma ňou capol cez pravý prsník a trochu ma tak vrátil do reality. “Tri” povedala som a potom mi ju opäť vrátil do úst.
Štvrtá rana bola o niečo miernejšia, minimálne sa mi to tak zdalo alebo som už strácala cit. Oči som mala zaplavené slzami a keď som cítila, že mám prázdne ústa slabým šeptom som zašepkala “štyri”.
“Dobré dievčatko” povedal mi, pohladil ma po vlasoch a potom mi varešku do úst zastrčil naposledy. Hlavu mi pridržal za vlasy a potom naposledy poriadne šľahol tak silno, že som sa neudržala na nohách a jediné čo ma držalo bola jeho ruka v mojich vlasoch a kovové oká, na ktorých som visela.
Dovolil mi vypľuť varešku na zem a potom ma pomaly odpútal. Moje polovládne telo si prehodil cez plecia a doniesol ma až do sprchového kúta. Tam ma oprel a celú poumýval, nevládala som ani stáť na nohách. Viackrát ma pochválil za moju statočnosť a potom ma vzal do spálne, v ktorej som sa dnes sama zobudila.
Nežne ma natieral telovým mliekom a keď sa dostal k môjmu rozkroku, sykla som od bolesti. Nakoniec som ho nechala, aby sa ma dotkol aj tam a oddychovala som po najnáročnejšom zážitku môjho života. Neviem, koľko ma nechal oddychovať, ale celú dobu bol so mnou, šepkal mi krásne veci a jemne ma hladil.
Keď som sa cítila o niečo lepšie, otočila som sa k nemu a nemo mu hľadela do očí. Vôbec som nevedela, čo si mám myslieť. Čakala som, že k nemu budem cítiť nenávisť za to všetko čo mi spravil, ale tá neprichádzala. Za to, ako pekne sa ku mne správal som cítila jedine vďaku a možno lásku? Sama som zo seba a svojich pocitov bola zmätená a celé telo ma bolelo, ako keby ma prešiel bager.
“Urobila si na mňa obrovský dojem dievčatko” povedal a ja som sa mu privinula k ruke, ktorou ma hladil po tvári. Ešte pár minút sme spolu ležali, keď sa ma spýtal, či som ochotná mu ísť pomôcť s upratovaním.
Bola som rada, že hneď nechce pokračovať v trestaní, a tak som sa upratovaniu veľmi potešila. Najskôr ma čakalo upratanie izby po včerajšej nočnej aktivite a potom som išla poupratovať spúšť, ktorú som narobila v obývačke. Keď som videla kovové oká, dych sa mi zrýchlil. Rýchlo som upratala čo bolo treba a potom som za ním išla späť do kuchyne. Chystal večeru a môj škŕkajúci žalúdok mi pripomenul, že som celý deň nič nejedla. Ospravedlňujúco som sa na neho usmiala a on mi úsmev opätoval.
Kázal mi ísť si vymeniť tepláky a tričko za niečo vhodnejšie k večeri, a ja som sa rozhodla pre čierny korzet s tangami, čiernymi pančuškami a podväzkami. S prípravou som sa ponáhľala, a aj napriek tomu, že mi nedal žiadny časový limit, teraz ma hnal môj hlad.
Vrátila som sa do kuchyne, sadla si za stôl a čakala na svoj tanier. Môj pán dal tanier najskôr sebe a potom položil psiu misku k svojim nohám pod stolom a ja som na neho pozerala s vytreštenými očami.
“Maličká, pokračujeme ďalším trestom” povedal mi, rukou si pobúchal po boku stehna a privolal ma k sebe slovami “ku mne”.
Ako dopadol výcvik fenky a čo bolo prekvapením? Pokračovanie zajtra
