Zvoní budík. Je ráno. Pondelok. Treba vstávať do školy. Otvorím oči a prvé čo vidím je môj pán. Ešte spí. Vyzerá tak nevinne... Vstanem pomaly, aby som ho nezobudila a pôjdem do sprchy.
Keď som sa vrátila, pán už bol hore. Ležal v posteli a usmieval sa. To sa často nestáva. Zneistela som. Vtom som si všimla, že niečo tmavé leží na mojej strane postele. Váhavo som k tomu pristúpila. Bolo to moje obľúbené oblečenie – čierny korzet, krátka sukňa, saténové nohavičky, samodržky, ktoré sa viazali na saténovú mašľu a obojok. Nechápala som. Zo zamyslenia ma vytrhol pánov hlas: ,,To si dnes oblečieš do školy!“ Zachvela som sa. To bolo už trochu moc. Normálne si obliekam rifle, tričko a botasky. V škole ma majú za bifľu, ktorá sa nevie odviazať a teraz prídem v tomto... Skúšala som pána obmäkčiť, ale dostalo sa mi len chladného nahnevaného pohľadu, ktorý jasne hovoril neuposlúchni ma a týždeň si nesadneš na zadok. Aj tak mám nepríjemný pocit, že už len to váhanie pri uposlúchnutí rozkazu ma bude ešte mrzieť. Opatrne som siahla po nohavičkách a obliekla som si ich. Pán ma odmenil úškrnom: ,,Vidím, že ti to ide akosi pomaly. Subka asi potrebuje trochu popohnať...“ Síce na to rýchlo nasledovalo moje – nie, pane – presunul sa za mňa bleskovo ako šelma a capol ma cez zadok. ,,Ďakujem, pane!,“ vyletelo zo mňa. Pán potom vzal do ruky korzet a obliekol mi ho. ,,Sadni si“, prikázal a obliekol mi aj pančušky a potom aj sukňu. ,,Takto sa mi páčiš,“ prezeral si ma obdivne a ja by som sa preňho aj rozliala. ,,Ešte sa namaľuj a keď budeš odchádzať, nezabudni na tie vysoké topánky.“ ,,Samozrejme, pane,“ odpovedala som, aj keď mi veľmi stiahlo hrdlo. Neznášam vysoké topánky... ,,Poslušná subinka,“ dostalo sa mi pochvaly.
Keď ma pán vyprevádzal z dier, pošepol mi: ,, Niečo si si ešte zabudla na posteli.“ Zamrazilo ma. Obojok! ,,Pre dnešok to ešte necháme tak, ale musí ti byť jasné, že večer ťa čaká trest. A jeho rozsah bude závisieť od toho, ako sa budeš správať na hodine.“ Zavrel dvere a ja som zostala stáť ako prikovaná. Ako som len mohla zabudnúť? Môj pán je aj mojim profesorom a dnes máme spolu hodinu. A v tomto oblečení? To neprežijem. Ešte že nemám obojok...
Po príchode do školy som si želala zostať v posteli s pánom. Všetci na mňa čumeli ako na zjavenie. Od chalanov sa mi dostávalo pískania a od báb pohŕdavé odfrkovanie. Najhoršie to bolo so spolužiakmi. Radšej sa ku mne ani nehlásili a o dušu si šepkali.
Nastala dvojhodinovka s pánom. Sedela som v lavici rovno pred katedrou, ako mám prikázané a len čo vošiel do dverí (pravdaže ako by sa nič nedialo) som bola vlhká až za ušami. Na vysokej síce väčšina vyučujúcich nevyžaduje, aby sme sa postavili, ale on je výnimka. A potom povedal tie slová: ,,Sadnúť!“ a díval sa pri tom priamo na mňa. Väčšinou len kývne hlavou. Všetci si normálne sadli, ale moje nohy trochu pozabudli, kde sa nachádzajú a automaticky si chceli sadnúť – na nohy. Skoro som spadla, ale na poslednú chvíľu som za sebou zacítila stoličku a zosunula som sa na ňu. To bol teda krásny začiatok... Pánovi myklo kútikmi. Určite už v hlave počíta, koľkokrát si za to zaslúžim bičíkom. A ja sa neviem rozhodnúť, či chcem, aby to bolo veľa alebo málo. Potom si zobral do ruky paličku na ukazovanie a začal normálne vykladať látku z literatúry. Sem – tam na niečo ukázal na stene ( kde sa premietal power point ), ale inak si ňou búchal do dlane. Začala som sa v jeho slovách strácať. Nedokázala som sa sústrediť na prednášku. Videla som len tú paličku, ktorá sa potom premenila v bičík a putá a lano a... ,,Alexandra!“ Mykla som sa a absolútne vydesene som civela na pána neschopná slova. ,,Neviete? Aká škoda. Takže šaty predsa len robia človeka. To ste si akože mysleli, že keď sa takto oblečiete, nemusíte dávať pozor? Veľký omyl...“ Spolužiaci sa samozrejme smiali a boli veeeľmi spokojní. To bola od pána rana pod pás. Veď to bol on, kto chcel, aby som sa takto obliekla! Ale potom mi došlo, že mi tým chcel len povedať ,,To si ešte vypiješ, nedávať pozor na mojej prednáške. Subka si zaslúži trest. A ešte aký!!!“ A zas sa prechádzal poklepkávajúc si paličkou do dlane. Ešte viac sa mi zrýchlil dych a hltala som ho ako hladný luxusné menu.
Hodina skončila ani neviem ako a on vyšiel z triedy – ani sa na mňa nepozrel. Bolo mi strašne. Celý deň bol príšerný. Na nič som sa nevedela sústrediť, boleli ma nohy z topánok, znášala som divné pohľady ako študentov, tak vyučujúcich, prišla som o akú - takú povesť a bála som sa ísť domov – k pánovi.
Konečne skončila posledná hodina a ja som bežala (áno, na tých podpätkoch) ulicami, aby som čo najskôr bola u môjho pána. V momente, keď som dobehla k dverám, otvorili sa. Nestihla som ani pozdraviť a už ma jeho ruka schmatla a tlačila izbami, až kým na nehodila na posteľ. ,,To čo si v tej škole stvárala? A navyše, nedávala pozor na mojich hodinách? To ti je už pán ľahostajný?“ Mne sa darilo len jachtať ,,Nie, pane...“ a ,, Prepáčte, pane...“ a nejaká divná nevysvetliteľná sila ma prinútila povedať aj ,,Ja som sa snažila, ale vy...“ a to mi už facka pristávala na pravom líci. ,,Tak ty to ešte budeš hádzať na pána, to som ťa naozaj nič nenaučil? No toto bude dlhá noc. Subka potrebuje prevychovať!“ ,,Prepáčte, pane,“ povedala som tichučko, ale to už bolo neskoro. Schytil ma, posadil chrbtom k dverám a rozkázal: ,,Rýchlo sa vyzleč, potom si sadni a neopováž sa pohnúť!“ A moje vzrušenie sa začalo pomaličky šíriť celým telom, z toho miesta do celého tela. Počula som ako niečo hľadá. Potom tiché kroky a prasknutie dverami. Pravdaže, mykla som sa. ,,Neprikázal som ti sedieť bez pohnutia?,“ zahromžil a už som len počul ako sviští bičík. Dopadol mi rovno do stredu chrbta, až ma prehlo. ,,Tak ty naozaj nechceš poslúchať? A navyše si ani nepoďakovala. No ako chceš,“ to bol už len šepot, ktorý však prehlušil moje ,,Prepáčte, pane, ďakujem, pane...“ Schytila ma a hodil tvárou na posteľ. Zovrel mi zápästia a silne ich k sebe pripútal. To urobil aj s nohami a potom zviazal aj nohy z rukami, až som bola schúlená do klbka. ,,Vyšpúliť zadok!“ zrúkol a ja som sa rýchlo ponáhľala splniť to. ,,A nezabudni si počítať rany. To by ma už naozaj vytočilo.“ ,,Áno, pane.“ Kým som to hovorila, padla prvá rana a za ňou veľmi rýchlo aj druhá a tretia. Mne sa nejakým zázrakom podarilo povedať niečo ako ,,Razdvatri“ a pán mi to na prekvapenie zobral. Dostala som celkom desať rán a tušila som, že to ani zďaleka nie je všetko. Horúčava mi spaľovala telo a ja som sa naozaj nevedela rozhodnúť, či sa mi to páči, alebo nie. Ale rozhodne sa to páčilo mojej kundičke, ktorá tiekla ako by jej za to platili. Potom sa postavil predo mňa a k ústam priložil svojho vtáka. Najprv som ho oblizla, jemne hryzla a jazykom prešla po uzdičke. Ako vždy chutil skvele! ,,Chcela by si sa mu povenovať viac?“ ,,Áno,“ vzdychla som. ,,To je dobre, ale teraz nie.“ A presunul sa mi zo zorného poľa. Už som len zacítila jeho prst v kundičke a zastonala som, na čo som dostala pekné dve rany. ,,Toto je tvoj trest, nemáš si ho užívať!“ zrúkol. ,,Ale si mi pekne nadržaná. Chcela by si ma mať v sebe?“ ,,Áno, pane.“ ,,A zaslúžiš si to?“ ,,Nie, pane.“ ,,Aspoň že tak.“ Ešte párkrát do mňa vstúpil prstom, ale už som nevydala ani hlások. Na to mi povolil putá a skríkol: ,,Dole!“ Moje údy si ešte nezvykli na to, že sú voľné, a tak som sa skôr zviezla na zem ako si kľakla. ,,A teraz ma urob najlepšie ako vieš!“ A ja som sa naozaj snažila. Najprv som mu pomaly prechádzala jazykom po žaludi a potom som sa presunula na jeho guľky, ktoré som najprv oblizla, potom sala, potiahla raz, druhý raz, tretí, zas oblizla a jemne do nich zahryzla. Jazykom som mu potom prešla po celej dĺžke penisu, až som zas skončila pri žaludi. Potom som ho vzala do úst a prešla hore – dole a ešte raz a ešte. Hryzla som doň, potiahla a vzala ho do ruky. Tou som hýbala nahor a dole, pričom som ho sala pusou. ,,Dobre, subka, to na teraz stačí,“ pošepkal, chytil ma za rameno a postavil. On sám si sadol na posteľ a prehodil si ma cez kolá. Pľasol ma po zadku (ďakujem, pane) a dvoma prstami do mňa vstúpil. Už som si dávala pozor, aby som nevzdychla, ale bolo to veľmi ťažké. Vo vnútri nimi totiž hýbal tak, ako vie len on. Keď ich vytiahol, tak jedným tým zababraným prstom začal hladiť môj anál a pomaly, pomaličky do mňa ten prst zasunul. To bol už skoro heroický výkon nevykríknuť, ale podarilo sa. Začal ním pohybovať a to som sa už neovládla a zavzdychala som. ,,Ty nevieš, čo sa patrí?“ ,,Prepáčte, pane!“ ,,Dobre, subka.“ Niečo zavrčalo a vstúpilo do mojej kundičky. Vibrátor. ,,Nesmieš sa urobiť, kým ti to nedovolím a dnes sa neurobíš aj keby som ťa ml z kože zdrať, rozumieš?“ Toho som sa obávala. Prečo ma trestá tým, že ma dráždi až do zošalenia, ale nedovolí mi vyvrcholiť. To je na zbláznenie! Okrem toho ešte odniekiaľ vytiahol aj kolík a zasunul mi ho do zadočku. Och, ten pocit tepla, ktorý sa mi začal rozlievať telom. Na toto som celý deň čakala, už – už to napätie povolí... a nie. Pán vytiahol vibrátor a všetko začalo pomaly miznúť. ,,Však si sa nechcela urobiť?“ ,,Nie, pane, nedovolili ste mi to.“ ,,Správne, len aby si na to nezabudla.“ ,,Áno, pane...“ a mala som sto chutí ho zabiť. Najprv ma núti obliecť si do školy korzet, potom ma strápni, zbije a nedovolí mi urobiť sa! Keby som mala len malú šancu, že ho premôžem, asi by som sa o to pokúsila. Ale keďže sa na to ani myslieť nedá... Musím sa sústrediť a všetko bude v poriadku. ,,Chcela by si mi niečo povedať?“ ,,Nie, pane.“ ,,Veď pre to! Daj sa na štyri,“ prikázal a vstúpil do mňa. Ani on to u nemohol vydržať. Nie je taký nedotklivý ako si o sebe myslí. Aspoň nejaké potešenie... Bral si ma rýchlo a tvrdo, ako to mám rada a ja som sa musela neskutočne premáhať, aby som potlačila orgazmus. Začala som myslieť na škrabanie zemiakov, umývanie riadu a vysávanie a celkom to zaberalo, keď v tom ma plesol po zadku. Už som s tým nedokázala nič spraviť, len som sa prehla do oblúka, pri čom som ešte niekde v pozadí mysle cítila, že pán do mňa strieka svoje husté semeno. Bolo to nádherné a oslobodzujúce. A potom prišla facka, jedna, druhá, tretia. ,,Ty suka! Ty si sa urobila! Tak to bude dlhá a ťažká noc – pre teba.“ Prehodil si ma cez plece a zaniesol do druhej izby. Tam ma postavil na zem, spútal ruky, priviazal k nim lano a to prehodil cez kladku. Vytiahol ma na špičky a odišiel...
Keď som sa vrátila, pán už bol hore. Ležal v posteli a usmieval sa. To sa často nestáva. Zneistela som. Vtom som si všimla, že niečo tmavé leží na mojej strane postele. Váhavo som k tomu pristúpila. Bolo to moje obľúbené oblečenie – čierny korzet, krátka sukňa, saténové nohavičky, samodržky, ktoré sa viazali na saténovú mašľu a obojok. Nechápala som. Zo zamyslenia ma vytrhol pánov hlas: ,,To si dnes oblečieš do školy!“ Zachvela som sa. To bolo už trochu moc. Normálne si obliekam rifle, tričko a botasky. V škole ma majú za bifľu, ktorá sa nevie odviazať a teraz prídem v tomto... Skúšala som pána obmäkčiť, ale dostalo sa mi len chladného nahnevaného pohľadu, ktorý jasne hovoril neuposlúchni ma a týždeň si nesadneš na zadok. Aj tak mám nepríjemný pocit, že už len to váhanie pri uposlúchnutí rozkazu ma bude ešte mrzieť. Opatrne som siahla po nohavičkách a obliekla som si ich. Pán ma odmenil úškrnom: ,,Vidím, že ti to ide akosi pomaly. Subka asi potrebuje trochu popohnať...“ Síce na to rýchlo nasledovalo moje – nie, pane – presunul sa za mňa bleskovo ako šelma a capol ma cez zadok. ,,Ďakujem, pane!,“ vyletelo zo mňa. Pán potom vzal do ruky korzet a obliekol mi ho. ,,Sadni si“, prikázal a obliekol mi aj pančušky a potom aj sukňu. ,,Takto sa mi páčiš,“ prezeral si ma obdivne a ja by som sa preňho aj rozliala. ,,Ešte sa namaľuj a keď budeš odchádzať, nezabudni na tie vysoké topánky.“ ,,Samozrejme, pane,“ odpovedala som, aj keď mi veľmi stiahlo hrdlo. Neznášam vysoké topánky... ,,Poslušná subinka,“ dostalo sa mi pochvaly.
Keď ma pán vyprevádzal z dier, pošepol mi: ,, Niečo si si ešte zabudla na posteli.“ Zamrazilo ma. Obojok! ,,Pre dnešok to ešte necháme tak, ale musí ti byť jasné, že večer ťa čaká trest. A jeho rozsah bude závisieť od toho, ako sa budeš správať na hodine.“ Zavrel dvere a ja som zostala stáť ako prikovaná. Ako som len mohla zabudnúť? Môj pán je aj mojim profesorom a dnes máme spolu hodinu. A v tomto oblečení? To neprežijem. Ešte že nemám obojok...
Po príchode do školy som si želala zostať v posteli s pánom. Všetci na mňa čumeli ako na zjavenie. Od chalanov sa mi dostávalo pískania a od báb pohŕdavé odfrkovanie. Najhoršie to bolo so spolužiakmi. Radšej sa ku mne ani nehlásili a o dušu si šepkali.
Nastala dvojhodinovka s pánom. Sedela som v lavici rovno pred katedrou, ako mám prikázané a len čo vošiel do dverí (pravdaže ako by sa nič nedialo) som bola vlhká až za ušami. Na vysokej síce väčšina vyučujúcich nevyžaduje, aby sme sa postavili, ale on je výnimka. A potom povedal tie slová: ,,Sadnúť!“ a díval sa pri tom priamo na mňa. Väčšinou len kývne hlavou. Všetci si normálne sadli, ale moje nohy trochu pozabudli, kde sa nachádzajú a automaticky si chceli sadnúť – na nohy. Skoro som spadla, ale na poslednú chvíľu som za sebou zacítila stoličku a zosunula som sa na ňu. To bol teda krásny začiatok... Pánovi myklo kútikmi. Určite už v hlave počíta, koľkokrát si za to zaslúžim bičíkom. A ja sa neviem rozhodnúť, či chcem, aby to bolo veľa alebo málo. Potom si zobral do ruky paličku na ukazovanie a začal normálne vykladať látku z literatúry. Sem – tam na niečo ukázal na stene ( kde sa premietal power point ), ale inak si ňou búchal do dlane. Začala som sa v jeho slovách strácať. Nedokázala som sa sústrediť na prednášku. Videla som len tú paličku, ktorá sa potom premenila v bičík a putá a lano a... ,,Alexandra!“ Mykla som sa a absolútne vydesene som civela na pána neschopná slova. ,,Neviete? Aká škoda. Takže šaty predsa len robia človeka. To ste si akože mysleli, že keď sa takto oblečiete, nemusíte dávať pozor? Veľký omyl...“ Spolužiaci sa samozrejme smiali a boli veeeľmi spokojní. To bola od pána rana pod pás. Veď to bol on, kto chcel, aby som sa takto obliekla! Ale potom mi došlo, že mi tým chcel len povedať ,,To si ešte vypiješ, nedávať pozor na mojej prednáške. Subka si zaslúži trest. A ešte aký!!!“ A zas sa prechádzal poklepkávajúc si paličkou do dlane. Ešte viac sa mi zrýchlil dych a hltala som ho ako hladný luxusné menu.
Hodina skončila ani neviem ako a on vyšiel z triedy – ani sa na mňa nepozrel. Bolo mi strašne. Celý deň bol príšerný. Na nič som sa nevedela sústrediť, boleli ma nohy z topánok, znášala som divné pohľady ako študentov, tak vyučujúcich, prišla som o akú - takú povesť a bála som sa ísť domov – k pánovi.
Konečne skončila posledná hodina a ja som bežala (áno, na tých podpätkoch) ulicami, aby som čo najskôr bola u môjho pána. V momente, keď som dobehla k dverám, otvorili sa. Nestihla som ani pozdraviť a už ma jeho ruka schmatla a tlačila izbami, až kým na nehodila na posteľ. ,,To čo si v tej škole stvárala? A navyše, nedávala pozor na mojich hodinách? To ti je už pán ľahostajný?“ Mne sa darilo len jachtať ,,Nie, pane...“ a ,, Prepáčte, pane...“ a nejaká divná nevysvetliteľná sila ma prinútila povedať aj ,,Ja som sa snažila, ale vy...“ a to mi už facka pristávala na pravom líci. ,,Tak ty to ešte budeš hádzať na pána, to som ťa naozaj nič nenaučil? No toto bude dlhá noc. Subka potrebuje prevychovať!“ ,,Prepáčte, pane,“ povedala som tichučko, ale to už bolo neskoro. Schytil ma, posadil chrbtom k dverám a rozkázal: ,,Rýchlo sa vyzleč, potom si sadni a neopováž sa pohnúť!“ A moje vzrušenie sa začalo pomaličky šíriť celým telom, z toho miesta do celého tela. Počula som ako niečo hľadá. Potom tiché kroky a prasknutie dverami. Pravdaže, mykla som sa. ,,Neprikázal som ti sedieť bez pohnutia?,“ zahromžil a už som len počul ako sviští bičík. Dopadol mi rovno do stredu chrbta, až ma prehlo. ,,Tak ty naozaj nechceš poslúchať? A navyše si ani nepoďakovala. No ako chceš,“ to bol už len šepot, ktorý však prehlušil moje ,,Prepáčte, pane, ďakujem, pane...“ Schytila ma a hodil tvárou na posteľ. Zovrel mi zápästia a silne ich k sebe pripútal. To urobil aj s nohami a potom zviazal aj nohy z rukami, až som bola schúlená do klbka. ,,Vyšpúliť zadok!“ zrúkol a ja som sa rýchlo ponáhľala splniť to. ,,A nezabudni si počítať rany. To by ma už naozaj vytočilo.“ ,,Áno, pane.“ Kým som to hovorila, padla prvá rana a za ňou veľmi rýchlo aj druhá a tretia. Mne sa nejakým zázrakom podarilo povedať niečo ako ,,Razdvatri“ a pán mi to na prekvapenie zobral. Dostala som celkom desať rán a tušila som, že to ani zďaleka nie je všetko. Horúčava mi spaľovala telo a ja som sa naozaj nevedela rozhodnúť, či sa mi to páči, alebo nie. Ale rozhodne sa to páčilo mojej kundičke, ktorá tiekla ako by jej za to platili. Potom sa postavil predo mňa a k ústam priložil svojho vtáka. Najprv som ho oblizla, jemne hryzla a jazykom prešla po uzdičke. Ako vždy chutil skvele! ,,Chcela by si sa mu povenovať viac?“ ,,Áno,“ vzdychla som. ,,To je dobre, ale teraz nie.“ A presunul sa mi zo zorného poľa. Už som len zacítila jeho prst v kundičke a zastonala som, na čo som dostala pekné dve rany. ,,Toto je tvoj trest, nemáš si ho užívať!“ zrúkol. ,,Ale si mi pekne nadržaná. Chcela by si ma mať v sebe?“ ,,Áno, pane.“ ,,A zaslúžiš si to?“ ,,Nie, pane.“ ,,Aspoň že tak.“ Ešte párkrát do mňa vstúpil prstom, ale už som nevydala ani hlások. Na to mi povolil putá a skríkol: ,,Dole!“ Moje údy si ešte nezvykli na to, že sú voľné, a tak som sa skôr zviezla na zem ako si kľakla. ,,A teraz ma urob najlepšie ako vieš!“ A ja som sa naozaj snažila. Najprv som mu pomaly prechádzala jazykom po žaludi a potom som sa presunula na jeho guľky, ktoré som najprv oblizla, potom sala, potiahla raz, druhý raz, tretí, zas oblizla a jemne do nich zahryzla. Jazykom som mu potom prešla po celej dĺžke penisu, až som zas skončila pri žaludi. Potom som ho vzala do úst a prešla hore – dole a ešte raz a ešte. Hryzla som doň, potiahla a vzala ho do ruky. Tou som hýbala nahor a dole, pričom som ho sala pusou. ,,Dobre, subka, to na teraz stačí,“ pošepkal, chytil ma za rameno a postavil. On sám si sadol na posteľ a prehodil si ma cez kolá. Pľasol ma po zadku (ďakujem, pane) a dvoma prstami do mňa vstúpil. Už som si dávala pozor, aby som nevzdychla, ale bolo to veľmi ťažké. Vo vnútri nimi totiž hýbal tak, ako vie len on. Keď ich vytiahol, tak jedným tým zababraným prstom začal hladiť môj anál a pomaly, pomaličky do mňa ten prst zasunul. To bol už skoro heroický výkon nevykríknuť, ale podarilo sa. Začal ním pohybovať a to som sa už neovládla a zavzdychala som. ,,Ty nevieš, čo sa patrí?“ ,,Prepáčte, pane!“ ,,Dobre, subka.“ Niečo zavrčalo a vstúpilo do mojej kundičky. Vibrátor. ,,Nesmieš sa urobiť, kým ti to nedovolím a dnes sa neurobíš aj keby som ťa ml z kože zdrať, rozumieš?“ Toho som sa obávala. Prečo ma trestá tým, že ma dráždi až do zošalenia, ale nedovolí mi vyvrcholiť. To je na zbláznenie! Okrem toho ešte odniekiaľ vytiahol aj kolík a zasunul mi ho do zadočku. Och, ten pocit tepla, ktorý sa mi začal rozlievať telom. Na toto som celý deň čakala, už – už to napätie povolí... a nie. Pán vytiahol vibrátor a všetko začalo pomaly miznúť. ,,Však si sa nechcela urobiť?“ ,,Nie, pane, nedovolili ste mi to.“ ,,Správne, len aby si na to nezabudla.“ ,,Áno, pane...“ a mala som sto chutí ho zabiť. Najprv ma núti obliecť si do školy korzet, potom ma strápni, zbije a nedovolí mi urobiť sa! Keby som mala len malú šancu, že ho premôžem, asi by som sa o to pokúsila. Ale keďže sa na to ani myslieť nedá... Musím sa sústrediť a všetko bude v poriadku. ,,Chcela by si mi niečo povedať?“ ,,Nie, pane.“ ,,Veď pre to! Daj sa na štyri,“ prikázal a vstúpil do mňa. Ani on to u nemohol vydržať. Nie je taký nedotklivý ako si o sebe myslí. Aspoň nejaké potešenie... Bral si ma rýchlo a tvrdo, ako to mám rada a ja som sa musela neskutočne premáhať, aby som potlačila orgazmus. Začala som myslieť na škrabanie zemiakov, umývanie riadu a vysávanie a celkom to zaberalo, keď v tom ma plesol po zadku. Už som s tým nedokázala nič spraviť, len som sa prehla do oblúka, pri čom som ešte niekde v pozadí mysle cítila, že pán do mňa strieka svoje husté semeno. Bolo to nádherné a oslobodzujúce. A potom prišla facka, jedna, druhá, tretia. ,,Ty suka! Ty si sa urobila! Tak to bude dlhá a ťažká noc – pre teba.“ Prehodil si ma cez plece a zaniesol do druhej izby. Tam ma postavil na zem, spútal ruky, priviazal k nim lano a to prehodil cez kladku. Vytiahol ma na špičky a odišiel...
bude aj pokračovanie? 
