Výsluch
Roger si prezrel miestnosť a zmocnil sa ho panický strach. Čo videl okolo seba už vonkoncom na žart nevyzeralo. V priestrannej temnej miestnosti videl množstvo nástrojov, ktoré nemohli slúžiť na nič iné, ako mučenie.
„Vyzleč sa“, prikázala mu jedna z policajtiek.
V ruke držala elektrický obušok. Druhá na neho mierila pištoľou na uspávacie injekcie. Hľadel pred seba ako v tranze. Silný elektrošok ho zbavil rovnováhy. Po niekoľkých sekundách sa pozbieral. Klásť odpor nemalo zmysel. Pomaly a neochotne sa začal vyzliekať. Keď tam stál iba v boxerkách, prestal. Pritlačila mu obušok na krk a precedila pomedzi zuby: „Pokračuj!“
Stál tam úplne nahý. Policajtka s obuškom mu na remene na oboch nohách aj rukách zacvakla karabínky. Dievča z poroty si sadla za zvláštne vyzerajúci ovládací panel a niečo stláčala. Ozval sa zvuk nejakého elektrického zariadenia a oceľové lanká spojené karabínkou k jeho remeňoch sa začali navíjať. Onedlho tam stál napnutý s roztiahnutými rukami aj nohami, pričom zeme sa dotýkal iba špičkami. Zostal bezmocný, vydaný na milosť a nemilosť svojím trýzniteľkám.
Sudkyňa sa obrátila na Jenifer:
„Tvrdili ste, že viete jeho úmysel dokázať“.
„Ctihodnosť, stačí sa pozrieť na jeho penis.“ Až teraz si Roger uvedomil, že mu stojí. Má ho tvrdý, vztýčený a nabehnutý na prasknutie.
„Máte pravdu“, odvetila sudkyňa.
„Je to chlípne a nadržané prasa. Zaslúži si vyklieštiť. Myslím, že ďalšie vyšetrovanie je zbytočné. Vy ako obeť jeho zvrátenej túžby máte tú česť vykonať rozsudok osobne. Penis si po vypreparovaní samozrejme môžete nechať na pamiatku.“
Policajtka pristúpila k Jenifer a podala jej do rúk veľké kliešte.
„Neunáhlite sa, vaša ctihodnosť. Jednalo sa o chladnokrvne naplánovaný zločin. Nemalo by mu to prejsť tak hladko. Podľa mňa to nie je jeho prvý násilný čin. Zaslúži si oveľa tvrdší trest“.
„Námietka“, ozvala sa obhajkyňa.
O tom, že je vinný z pokusu o znásilnenie, niet pochýb. Žiadne ďalšie zločiny mu však neboli dokázané, nemal by byť teda za ne ani trestaný“.
„Vaša ctihodnosť, som presvedčená, že pri výsluchu sa dozvieme mnoho zaujímavých skutočností“. Oponovala Jenifer.
„Zamieta sa“, rozhodla sudkyňa a vymenila si s obhajkyňou spokojný úsmev.
„Začnite s mučením!“, prikázala sudkyňa policajtkám. „A skôr než začnete, podviažte mu gule aj s vtákom, nech ho má počas celého výsluchu pekne tvrdý, aby bolo celý čas jasne vidieť, aká je to odporná nadržaná sviňa. Policajtka položila uspávaciu pištoľ, vzala do ruky gumené škrtidlo a skúseným hmatom mu podviazala pohlavie.
Dievča s obuškom chvíľu niečo nastavovalo na svojom nástroji. Potom mu ho bez slova priložilo ku genitáliám a spustilo šoky. Boli menej intenzívne, ako ten, čo dostal pred chvíľou, no nasledovali v rýchlom slede za sebou. Nešťastník spustil ohlušujúci rev. Lomcoval sebou, nakoľko mu to putá dovoľovali. Nič mu to však nebolo platné. Dievčina mu pomaly prechádzala obuškom po penise aj vajciach. Ostatné prítomné sa nahlas zabávali na jeho utrpení.
Keď ich mučenie elektrošokmi prestalo baviť, pokračovali osvedčenou klasikou. Obe nepravé policajtky vzali do rúk asi meter dlhé kožené biče. Prechádzali sa okolo svojej obete. Roger plačlivo prosil o zmilovanie. Jeho prosby však mali na mučiteľky skôr stimulujúci účinok. Keď ho začali surovo bičovať, vydával zvuky, pri ktorých tuhla krv v žilách. Dievčatá to však čoraz viac rajcovalo. Tie, čo práve neboli zaneprázdnené mučením svojho väzňa, si začali rukou dráždiť vzrušené jaskynky. Oba biče zatiaľ zanechávali na Rogerovom tele ďalšie a ďalšie červené pruhy, ktoré po chvíli pokrývali celé jeho telo. Rany postupne fialoveli a na miestach, kde koža pod dotykmi biča praskla, začala presakovať krv. Dochádzal mu dych a okolo úst sa mu začala tvoriť pena. Prestali ho bičovať. Posledné rany už aj tak sotva vnímal.
Dievča z poroty na paneli vyslalo signál otrokovi-čističovi. Do mučiarne vošiel, lepšie povedané kolenačky priliezol nahý mladý muž. V zuboch držal vedro s vodou. Dostal sa až k bezmocne visiacemu Rogerovmu telu, ktoré sebou občas pohlo za sprievodu sotva počuteľných stonov. Otrok položil vedro na zem medzi Rogerove nohy. Vybral z neho mokrú handru a začal mu umývať rany. Stále na kolenách, dôkladne zmýval handrou krv a pot z úbohého Rogera. Keď bol z jednej strany hotový, postupne sa presúval dookola. Dievčatá to so záujmom sledovali a vymieňali si pobavené poznámky. Keď bol ako-tak čistý, po tele mu stále stekalo niekoľko pramienkov krvi z čerstvých rán, nariadili najzábavnejšiu časť procedúry. Otrok vytiahol z malej lekárničky na opasku fľaštičku s dezinfekciou, vylial celý obsah na handru a priložil ju na krvácajúcu ranu. Rogerovi vyletela z hrdla celá stupnica bolestného kvílenia. Jenifer slastne vzdychla. S vývojom hry bola veľmi spokojná.
Otrok ukončil ošetrovanie rán a odliezol z miestnosti. Výsluch sa ujala Jenifer. Zapálila si cigaretu a pristúpila ku svojej obeti. Pozrela sa mu do bolesťou skrivenej tváre, potiahla si z cigarety a vydýchla na neho obláčik dymu. „Tak čo ty smrad, priznaj sa, čo si so mnou chcel urobiť?“, vyzvedala sa.
„Len som išiel okolo, naozaj som vám nechcel ublížiť, prosíííím, milosť!“, kričal zúfalým hlasom. Opäť si potiahla z cigarety, vyfúkla mu dym do tváre, chytila ho za spodnú peru a oklepala si na ňu popol. „Klameš, úbožiak, si zbabelý priznať, že si do mňa chcel strčiť svojho chuja. Chcel si si na mne urobiť dobre, vystriekať sa do mňa, len si to pekne priznaj“.
Ľavou rukou sa pohrávala s jeho podviazaným vtákom.
„Slečna, prosím, zľutujte sa nado mnou. Nikdy v živote by som si nedovolil dotknúť sa vás!“, modlikal o zmilovanie. Jenifer sa na neho usmiala. „Máš to márne, nakoniec sa aj tak priznáš. A zaspievaš nám aj o ďalších svojich zločinoch. Nebudeme tu teraz s tebou zbytočne zabíjať čas. Sám nás budeš prosiť, aby sme si vypočuli tvoje priznanie“. Dohovorila a dofajčila. Ľavou rukou mu vyhrnula predkožku, pevne ho uchopila za penis a zahasila cigaretu o žaluď. Opäť spustil zvierací rev.
Jenifer sa obrátila na spoločníčky: „Dámy, poďme sa trochu uvoľniť. Mrštné jazýčky našich otrokov rozkoše už na nás netrpezlivo čakajú. A kým si budeme užívať, má tento potkan čas usporiadať si v hlave, čo mal vlastne za lubom. Jessica, Kelly, spríjemnite mu premýšľanie“.
Opäť k nemu podišli obe policajtky. Na prsné bradavky mu pripevnili kovové svorky. Ostré zuby sa mu zarezávali do citlivých miest a spôsobovali mu ukrutné muky. To však nebolo všetko, na svorky zavesili ťažké závažia, čím sa jeho utrpenie znásobilo. Mal pocit, že sa mu obe bradavky odtrhnú. Okrem kvapky krvi však k vážnejšiemu zraneniu nedošlo. Napokon mu na podviazané gule zavesili vedro z umelej hmoty. Do vedra vložili hadicu, z ktorej kvapkala voda. Pred mučeného nainštalovali kameru, ktorá im mala ukázať, kedy bude zlomený. S niekoľkými posmešnými poznámkami opustili všetky dievčatá mučiareň.
To be continued
Roger si prezrel miestnosť a zmocnil sa ho panický strach. Čo videl okolo seba už vonkoncom na žart nevyzeralo. V priestrannej temnej miestnosti videl množstvo nástrojov, ktoré nemohli slúžiť na nič iné, ako mučenie.
„Vyzleč sa“, prikázala mu jedna z policajtiek.
V ruke držala elektrický obušok. Druhá na neho mierila pištoľou na uspávacie injekcie. Hľadel pred seba ako v tranze. Silný elektrošok ho zbavil rovnováhy. Po niekoľkých sekundách sa pozbieral. Klásť odpor nemalo zmysel. Pomaly a neochotne sa začal vyzliekať. Keď tam stál iba v boxerkách, prestal. Pritlačila mu obušok na krk a precedila pomedzi zuby: „Pokračuj!“
Stál tam úplne nahý. Policajtka s obuškom mu na remene na oboch nohách aj rukách zacvakla karabínky. Dievča z poroty si sadla za zvláštne vyzerajúci ovládací panel a niečo stláčala. Ozval sa zvuk nejakého elektrického zariadenia a oceľové lanká spojené karabínkou k jeho remeňoch sa začali navíjať. Onedlho tam stál napnutý s roztiahnutými rukami aj nohami, pričom zeme sa dotýkal iba špičkami. Zostal bezmocný, vydaný na milosť a nemilosť svojím trýzniteľkám.
Sudkyňa sa obrátila na Jenifer:
„Tvrdili ste, že viete jeho úmysel dokázať“.
„Ctihodnosť, stačí sa pozrieť na jeho penis.“ Až teraz si Roger uvedomil, že mu stojí. Má ho tvrdý, vztýčený a nabehnutý na prasknutie.
„Máte pravdu“, odvetila sudkyňa.
„Je to chlípne a nadržané prasa. Zaslúži si vyklieštiť. Myslím, že ďalšie vyšetrovanie je zbytočné. Vy ako obeť jeho zvrátenej túžby máte tú česť vykonať rozsudok osobne. Penis si po vypreparovaní samozrejme môžete nechať na pamiatku.“
Policajtka pristúpila k Jenifer a podala jej do rúk veľké kliešte.
„Neunáhlite sa, vaša ctihodnosť. Jednalo sa o chladnokrvne naplánovaný zločin. Nemalo by mu to prejsť tak hladko. Podľa mňa to nie je jeho prvý násilný čin. Zaslúži si oveľa tvrdší trest“.
„Námietka“, ozvala sa obhajkyňa.
O tom, že je vinný z pokusu o znásilnenie, niet pochýb. Žiadne ďalšie zločiny mu však neboli dokázané, nemal by byť teda za ne ani trestaný“.
„Vaša ctihodnosť, som presvedčená, že pri výsluchu sa dozvieme mnoho zaujímavých skutočností“. Oponovala Jenifer.
„Zamieta sa“, rozhodla sudkyňa a vymenila si s obhajkyňou spokojný úsmev.
„Začnite s mučením!“, prikázala sudkyňa policajtkám. „A skôr než začnete, podviažte mu gule aj s vtákom, nech ho má počas celého výsluchu pekne tvrdý, aby bolo celý čas jasne vidieť, aká je to odporná nadržaná sviňa. Policajtka položila uspávaciu pištoľ, vzala do ruky gumené škrtidlo a skúseným hmatom mu podviazala pohlavie.
Dievča s obuškom chvíľu niečo nastavovalo na svojom nástroji. Potom mu ho bez slova priložilo ku genitáliám a spustilo šoky. Boli menej intenzívne, ako ten, čo dostal pred chvíľou, no nasledovali v rýchlom slede za sebou. Nešťastník spustil ohlušujúci rev. Lomcoval sebou, nakoľko mu to putá dovoľovali. Nič mu to však nebolo platné. Dievčina mu pomaly prechádzala obuškom po penise aj vajciach. Ostatné prítomné sa nahlas zabávali na jeho utrpení.
Keď ich mučenie elektrošokmi prestalo baviť, pokračovali osvedčenou klasikou. Obe nepravé policajtky vzali do rúk asi meter dlhé kožené biče. Prechádzali sa okolo svojej obete. Roger plačlivo prosil o zmilovanie. Jeho prosby však mali na mučiteľky skôr stimulujúci účinok. Keď ho začali surovo bičovať, vydával zvuky, pri ktorých tuhla krv v žilách. Dievčatá to však čoraz viac rajcovalo. Tie, čo práve neboli zaneprázdnené mučením svojho väzňa, si začali rukou dráždiť vzrušené jaskynky. Oba biče zatiaľ zanechávali na Rogerovom tele ďalšie a ďalšie červené pruhy, ktoré po chvíli pokrývali celé jeho telo. Rany postupne fialoveli a na miestach, kde koža pod dotykmi biča praskla, začala presakovať krv. Dochádzal mu dych a okolo úst sa mu začala tvoriť pena. Prestali ho bičovať. Posledné rany už aj tak sotva vnímal.
Dievča z poroty na paneli vyslalo signál otrokovi-čističovi. Do mučiarne vošiel, lepšie povedané kolenačky priliezol nahý mladý muž. V zuboch držal vedro s vodou. Dostal sa až k bezmocne visiacemu Rogerovmu telu, ktoré sebou občas pohlo za sprievodu sotva počuteľných stonov. Otrok položil vedro na zem medzi Rogerove nohy. Vybral z neho mokrú handru a začal mu umývať rany. Stále na kolenách, dôkladne zmýval handrou krv a pot z úbohého Rogera. Keď bol z jednej strany hotový, postupne sa presúval dookola. Dievčatá to so záujmom sledovali a vymieňali si pobavené poznámky. Keď bol ako-tak čistý, po tele mu stále stekalo niekoľko pramienkov krvi z čerstvých rán, nariadili najzábavnejšiu časť procedúry. Otrok vytiahol z malej lekárničky na opasku fľaštičku s dezinfekciou, vylial celý obsah na handru a priložil ju na krvácajúcu ranu. Rogerovi vyletela z hrdla celá stupnica bolestného kvílenia. Jenifer slastne vzdychla. S vývojom hry bola veľmi spokojná.
Otrok ukončil ošetrovanie rán a odliezol z miestnosti. Výsluch sa ujala Jenifer. Zapálila si cigaretu a pristúpila ku svojej obeti. Pozrela sa mu do bolesťou skrivenej tváre, potiahla si z cigarety a vydýchla na neho obláčik dymu. „Tak čo ty smrad, priznaj sa, čo si so mnou chcel urobiť?“, vyzvedala sa.
„Len som išiel okolo, naozaj som vám nechcel ublížiť, prosíííím, milosť!“, kričal zúfalým hlasom. Opäť si potiahla z cigarety, vyfúkla mu dym do tváre, chytila ho za spodnú peru a oklepala si na ňu popol. „Klameš, úbožiak, si zbabelý priznať, že si do mňa chcel strčiť svojho chuja. Chcel si si na mne urobiť dobre, vystriekať sa do mňa, len si to pekne priznaj“.
Ľavou rukou sa pohrávala s jeho podviazaným vtákom.
„Slečna, prosím, zľutujte sa nado mnou. Nikdy v živote by som si nedovolil dotknúť sa vás!“, modlikal o zmilovanie. Jenifer sa na neho usmiala. „Máš to márne, nakoniec sa aj tak priznáš. A zaspievaš nám aj o ďalších svojich zločinoch. Nebudeme tu teraz s tebou zbytočne zabíjať čas. Sám nás budeš prosiť, aby sme si vypočuli tvoje priznanie“. Dohovorila a dofajčila. Ľavou rukou mu vyhrnula predkožku, pevne ho uchopila za penis a zahasila cigaretu o žaluď. Opäť spustil zvierací rev.
Jenifer sa obrátila na spoločníčky: „Dámy, poďme sa trochu uvoľniť. Mrštné jazýčky našich otrokov rozkoše už na nás netrpezlivo čakajú. A kým si budeme užívať, má tento potkan čas usporiadať si v hlave, čo mal vlastne za lubom. Jessica, Kelly, spríjemnite mu premýšľanie“.
Opäť k nemu podišli obe policajtky. Na prsné bradavky mu pripevnili kovové svorky. Ostré zuby sa mu zarezávali do citlivých miest a spôsobovali mu ukrutné muky. To však nebolo všetko, na svorky zavesili ťažké závažia, čím sa jeho utrpenie znásobilo. Mal pocit, že sa mu obe bradavky odtrhnú. Okrem kvapky krvi však k vážnejšiemu zraneniu nedošlo. Napokon mu na podviazané gule zavesili vedro z umelej hmoty. Do vedra vložili hadicu, z ktorej kvapkala voda. Pred mučeného nainštalovali kameru, ktorá im mala ukázať, kedy bude zlomený. S niekoľkými posmešnými poznámkami opustili všetky dievčatá mučiareň.
To be continued