Ráno som ako vždy skontroloval nočný záznam. Spala pokojne,až niekedy nad ránom sa začala prevaľovať. Skopala prikrývku,nohami niekoľko krát udrela do mreže. Bolesť ju nezobudila,skôr vzrušila,pretože sa začala hladiť,jednou rukou prsia,druhou kundičku. Dráždia sa stále silnejšie,prsty mokré od štiav ktoré z nej tiekli zarazila do seba a vybuchla v silnom orgazme. Bol to nádherný pohľad,ale bolo jasné že ju trest neminie a ona zatiaľ o tom ani nevedela.
Potichu som zišiel dole. Snažila sa zamaskovať stopy svojej rozkoše,ale mokrý fľak na matraci sa schovať nedal.
"Dobre ráno."
Pozrela na mňa a v očiach som zbadal náznak paniky.
"Dobre ráno. Prosím prepáč,neviem ako sa to stalo,ale v spánku som porušila Tvoj zákaz. Nebolo to naschvál,trest si nezaslúžim."
"Ale zaslúžiš! Teraz odchod do kúpelne. Máš pätnásť minút."
Zo zvesenou hlavou odkrývala. Bol som prekvapený že už,aj ked s problémami chodí,ale o to rýchlejšie môžem začať výcvik.
Vyšla z kúpelne,zabalená do osušky a zostala stat v strede miestnosti.
"Čo to má byt?"
Nechápavo na mňa pozrela.
"Tá osuška! Okamžite ju daj dolu a do budúcna si zapamätaj,že kým Ti neprikážem inak,tak budeš chodiť iba nahá."
Váhavo nechala osušku sklznuť na zem.
"Ten bordel na zemi má čo znamenať?" doslova som zahučal.
"Myslíš ze sama odíde späť do kúpeľne?
Rýchlo sa zohla a osušku odniesla. Opäť stála v strede miestnosti a mierne sa chvela.
"Čakám!"
Nechápavo na mňa pozrela.
"Nič? Tak fajn. Mala si mi niečo pripomenúť. Keďže si to neurobila trest bude dvojnásobný. Koľko rán máš dostať?"
"Dvadsať." Povedala to nahlas a zdvihla vyzývavo hlavu. Vyzeralo to ze ma provokuje,ale iba dúfala že tých dvadsať rán ma uspokojí a trest za jej nočnú radosť opomeniem.
Odviedol som ju do kúta kde stála kovová konštrukcia. Vhodná na pripútanie v rôznych polohách a vďaka rýchloupínaniu jednoducho prispôsobitelná momentálnym potrebám. Teraz nebol dôvod sa tým zdržiavať. Jednoducho som ju prehol a ruky aj nohy pripútal k jednému oku. Takto s vystrčeným zadkom nemala šancu sa ani pohnúť.
"Budeš rátať nahlas. Ak nebudem počuť,alebo sa pomýliš,tak začnem od začiatku. Rozumela si? Zopakuj mi co som povedal."
"Budem rátať nahlas a ak nebudeš počuť,alebo sa pomýliš,tak začneš od začiatku."
Švihol som rákoskou a prvá rana dopadla na zadok. V rýchlom slede za ňou daľšie štyri na to isté miesto. Pivnicou zaznel krik a začala zo sebou zmietať. Chvíľu som počkal.
"Nič? Fajn,tak začneme znova."
"To niéééé jeden dva tri štyri päť."
"Neskoro dievčatko,keby to bolo bez upozornenia,tak Ti to uznám. Tak a ideme."
Začal som na vrchu zadku a každú ranu som umiestnil trochu nižšie. Po každej skríkla číslo a zatiaľ sa ani raz nepomýlila. Pri pätnástej som bol už v polovici stehien a ozval sa vo mne sadista. Má to príliš jednoduché.
"Koľko máš rokov?"
Neviem či naťahovala pauzu,alebo si neuvedomila čo sa pýtam.
"Koľko máš rokov? Odpovedaj!"
"26"
"Koľko dní si u mňa?"
Chvíľu bolo ticho.
"Toto je štvrtý"
"Dobre,tak pokračujeme."
Dopadla ďalšia rana,po nej výkrik,ale číslo až po chvíľke.
"Trinásť"
"Ups. Tuším nevieš rátať. To bolo šestnásť. Vieš čo to znamená. Začneš rátať od začiatku."
"Prosím niééé,to niééé,to nevydržím." Kričala a plakala zároveň. Rukami aj nohami sa pokúšala vytrhnúť oko o ktoré bola pripútaná,ale to sa ani nepohlo. Pohodlne som sa posadil,zapálil si cigaretu a nechal ju nech sa ukľudní a vydýcha.
"Tak ideme,nech to máme za sebou,nemáme na to celý deň."
Teraz som ju už nechal rátať až do konca a trochu som ubral aj na intenzite rán. Predsa len ju čakal ešte jeden trest.
Po poslednej rane som polozil ruku na jej zadok. Bol horúci ale nikde sa neobjavila krv. Prechádzal som zhora dolu po stehnách,pokúšala sa uhnúť,ale to nebolo možné. Zasunul som jej ruku medzi nohy. Prsty samé vklzli do vlhkej jaskynky akoby len na to čakala. Stačilo niekoľko pohybov a plač sa zmenil na hlasne stenanie.
"Pamätaj si že sa nesmieš urobiť!"
Sám som bol už riadne vzrušený,tak som do nej vrazil vtáka až po koreň. Hlasno vykríkla a ja som si vychutnával jej horúcu vlhkosť. Zbesilo a bezohľadne som do nej vrážal. Doslova som ju použil ako vec a explodoval do nej.
"Prosím pokračuj. Prosím...urob ma. Potom ma aj zabi,ale prosím teraz ma urob."
Kričala takmer nepríčetná od vzrušenia.
"Žiadne také nebude dievčatko. To si musíš zaslúžiť a zatiaľ si si zaslúžila iba tresty."
Vzrušene vzdychanie sa zmenilo na bezmocný plač.
Už som vedel čo je pre ňu horšie ako akýkoľvek trest a bolesť. Vedel som ako z nej vychovať prítulnú a poslušnú subinku.
Uvoľnil som jej putá a postavil. Pokúsila si siahnuť medzi nohy,ale razantná facka ju prinútila to neurobiť. Celá sa triasla a prudko dýchala.
"Daj si ruky za hlavu a neopováž sa pohnúť."
Stála tam takto viac ako hodinu. Občas som jej dlaňou prešiel medzi nohami,podráždil prstom klitoris,medzi prstami pomrvil bradavky. Bolo vidieť,že je stále vzrušená,ale neodvážila sa pohnúť. Nakoniec ma to prestalo baviť. Na bradavky dostala svorky s malým závažím a odviedol som ju hore.
"Teraz máš prácu. Treba tu upratať a poriadne. Som si istý,že si chceš zaslúžiť aj nejakú odmenu,tak sa snaž a možno ju dostaneš."
Dom je rozľahlý,takže až do večera mala čo robiť. Naozaj sa snažila a musel som uznať,že tak vyluxovaný už dávno nebol.
"Som s Tebou spokojný a odmenu si zaslúžiš a aj ju dostaneš. Ale máš dostať aj trest,takže máš na výber. Najskôr príde trest,pretože ten si si zaslúžila skôr a potom odmena. Alebo sa navzájom vykrátia a nedostaneš nič. Máš päť sekúnd na odpoved."
"Aký bude trest a aká odmena?"
"To dozvieš až ich dostaneš."
"Tak...štyri..tri...dva...jed...."
"Chcem oboje"
Trochu som to čakal,tak som sa iba usmial.
"Tak šup do cely." Capol som ju pri tom po zadku a tuším podskočila viac od radosti ako od bolesti.
Matrac som dal do stredu cely a priniesol reťaze.
"Lahni si na chrbát:"
Zápästia a členky som omotal reťazou,zaistil zámkom. Konce reťaze upevnil do rohov miestnosti tak,že ležala v tvare písmena X. Skontroloval či sú správne napnuté a po úprave spokojne pozrel ako tam bezmocne leží.
"Tak si si istá,že si si vybrala správne? Posledná možnosť to zmeniť."
Neisto sledovala čo robím,ale hlas mala pevný.
"Nie,nie som si istá,ale pokračuj."
Vzal som za hrsť svoriek. Jednu som jej ukázal. Pevná pružina a zubaté čeluste budili strach.
"Tvoja pička bola v noci neposlušná,tak dnes v noci bude potrestaná."
Zatvorila oči a odvrátila hlavu. Sadol som si jej na brucho,lebo som vedel že sa bude hádzať. Nohy mala široko roztiahnuté,pičku pekne prístupnú. Prešiel som svorkou po stehnách,začala sa chvieť. Natiahol som veľký pysk a svorku pripol čo najnižšie. Zvrieskla a začala sa metať. Reťaze rinčali,cítil som ako napína svaly,ako sa ich pokúša zbaviťoo a ako ma chce zo seba zhodiť. Nedbal som na to a postupne pripol dalšie štyri. Tak isto aj na druhý pysk. To už iba plakala a prosila nech prestanem. Poslednú svorku,bez zúbkov a zo slabšou pružinou dostala na klitoris. Zasa zvrieskla a napla sa tak,že ma zo seba zhodila. Ale už som bol hotový,tak mi to nevadilo. Pohľadom som skontroloval či je všetko tak ako som si predstavoval a už som ju iba prikryl dekou.
"Dobrú noc Bábika a bud dobrá. Ráno sa uvidíme...."
Pokračovanie? Možno....
Potichu som zišiel dole. Snažila sa zamaskovať stopy svojej rozkoše,ale mokrý fľak na matraci sa schovať nedal.
"Dobre ráno."
Pozrela na mňa a v očiach som zbadal náznak paniky.
"Dobre ráno. Prosím prepáč,neviem ako sa to stalo,ale v spánku som porušila Tvoj zákaz. Nebolo to naschvál,trest si nezaslúžim."
"Ale zaslúžiš! Teraz odchod do kúpelne. Máš pätnásť minút."
Zo zvesenou hlavou odkrývala. Bol som prekvapený že už,aj ked s problémami chodí,ale o to rýchlejšie môžem začať výcvik.
Vyšla z kúpelne,zabalená do osušky a zostala stat v strede miestnosti.
"Čo to má byt?"
Nechápavo na mňa pozrela.
"Tá osuška! Okamžite ju daj dolu a do budúcna si zapamätaj,že kým Ti neprikážem inak,tak budeš chodiť iba nahá."
Váhavo nechala osušku sklznuť na zem.
"Ten bordel na zemi má čo znamenať?" doslova som zahučal.
"Myslíš ze sama odíde späť do kúpeľne?
Rýchlo sa zohla a osušku odniesla. Opäť stála v strede miestnosti a mierne sa chvela.
"Čakám!"
Nechápavo na mňa pozrela.
"Nič? Tak fajn. Mala si mi niečo pripomenúť. Keďže si to neurobila trest bude dvojnásobný. Koľko rán máš dostať?"
"Dvadsať." Povedala to nahlas a zdvihla vyzývavo hlavu. Vyzeralo to ze ma provokuje,ale iba dúfala že tých dvadsať rán ma uspokojí a trest za jej nočnú radosť opomeniem.
Odviedol som ju do kúta kde stála kovová konštrukcia. Vhodná na pripútanie v rôznych polohách a vďaka rýchloupínaniu jednoducho prispôsobitelná momentálnym potrebám. Teraz nebol dôvod sa tým zdržiavať. Jednoducho som ju prehol a ruky aj nohy pripútal k jednému oku. Takto s vystrčeným zadkom nemala šancu sa ani pohnúť.
"Budeš rátať nahlas. Ak nebudem počuť,alebo sa pomýliš,tak začnem od začiatku. Rozumela si? Zopakuj mi co som povedal."
"Budem rátať nahlas a ak nebudeš počuť,alebo sa pomýliš,tak začneš od začiatku."
Švihol som rákoskou a prvá rana dopadla na zadok. V rýchlom slede za ňou daľšie štyri na to isté miesto. Pivnicou zaznel krik a začala zo sebou zmietať. Chvíľu som počkal.
"Nič? Fajn,tak začneme znova."
"To niéééé jeden dva tri štyri päť."
"Neskoro dievčatko,keby to bolo bez upozornenia,tak Ti to uznám. Tak a ideme."
Začal som na vrchu zadku a každú ranu som umiestnil trochu nižšie. Po každej skríkla číslo a zatiaľ sa ani raz nepomýlila. Pri pätnástej som bol už v polovici stehien a ozval sa vo mne sadista. Má to príliš jednoduché.
"Koľko máš rokov?"
Neviem či naťahovala pauzu,alebo si neuvedomila čo sa pýtam.
"Koľko máš rokov? Odpovedaj!"
"26"
"Koľko dní si u mňa?"
Chvíľu bolo ticho.
"Toto je štvrtý"
"Dobre,tak pokračujeme."
Dopadla ďalšia rana,po nej výkrik,ale číslo až po chvíľke.
"Trinásť"
"Ups. Tuším nevieš rátať. To bolo šestnásť. Vieš čo to znamená. Začneš rátať od začiatku."
"Prosím niééé,to niééé,to nevydržím." Kričala a plakala zároveň. Rukami aj nohami sa pokúšala vytrhnúť oko o ktoré bola pripútaná,ale to sa ani nepohlo. Pohodlne som sa posadil,zapálil si cigaretu a nechal ju nech sa ukľudní a vydýcha.
"Tak ideme,nech to máme za sebou,nemáme na to celý deň."
Teraz som ju už nechal rátať až do konca a trochu som ubral aj na intenzite rán. Predsa len ju čakal ešte jeden trest.
Po poslednej rane som polozil ruku na jej zadok. Bol horúci ale nikde sa neobjavila krv. Prechádzal som zhora dolu po stehnách,pokúšala sa uhnúť,ale to nebolo možné. Zasunul som jej ruku medzi nohy. Prsty samé vklzli do vlhkej jaskynky akoby len na to čakala. Stačilo niekoľko pohybov a plač sa zmenil na hlasne stenanie.
"Pamätaj si že sa nesmieš urobiť!"
Sám som bol už riadne vzrušený,tak som do nej vrazil vtáka až po koreň. Hlasno vykríkla a ja som si vychutnával jej horúcu vlhkosť. Zbesilo a bezohľadne som do nej vrážal. Doslova som ju použil ako vec a explodoval do nej.
"Prosím pokračuj. Prosím...urob ma. Potom ma aj zabi,ale prosím teraz ma urob."
Kričala takmer nepríčetná od vzrušenia.
"Žiadne také nebude dievčatko. To si musíš zaslúžiť a zatiaľ si si zaslúžila iba tresty."
Vzrušene vzdychanie sa zmenilo na bezmocný plač.
Už som vedel čo je pre ňu horšie ako akýkoľvek trest a bolesť. Vedel som ako z nej vychovať prítulnú a poslušnú subinku.
Uvoľnil som jej putá a postavil. Pokúsila si siahnuť medzi nohy,ale razantná facka ju prinútila to neurobiť. Celá sa triasla a prudko dýchala.
"Daj si ruky za hlavu a neopováž sa pohnúť."
Stála tam takto viac ako hodinu. Občas som jej dlaňou prešiel medzi nohami,podráždil prstom klitoris,medzi prstami pomrvil bradavky. Bolo vidieť,že je stále vzrušená,ale neodvážila sa pohnúť. Nakoniec ma to prestalo baviť. Na bradavky dostala svorky s malým závažím a odviedol som ju hore.
"Teraz máš prácu. Treba tu upratať a poriadne. Som si istý,že si chceš zaslúžiť aj nejakú odmenu,tak sa snaž a možno ju dostaneš."
Dom je rozľahlý,takže až do večera mala čo robiť. Naozaj sa snažila a musel som uznať,že tak vyluxovaný už dávno nebol.
"Som s Tebou spokojný a odmenu si zaslúžiš a aj ju dostaneš. Ale máš dostať aj trest,takže máš na výber. Najskôr príde trest,pretože ten si si zaslúžila skôr a potom odmena. Alebo sa navzájom vykrátia a nedostaneš nič. Máš päť sekúnd na odpoved."
"Aký bude trest a aká odmena?"
"To dozvieš až ich dostaneš."
"Tak...štyri..tri...dva...jed...."
"Chcem oboje"
Trochu som to čakal,tak som sa iba usmial.
"Tak šup do cely." Capol som ju pri tom po zadku a tuším podskočila viac od radosti ako od bolesti.
Matrac som dal do stredu cely a priniesol reťaze.
"Lahni si na chrbát:"
Zápästia a členky som omotal reťazou,zaistil zámkom. Konce reťaze upevnil do rohov miestnosti tak,že ležala v tvare písmena X. Skontroloval či sú správne napnuté a po úprave spokojne pozrel ako tam bezmocne leží.
"Tak si si istá,že si si vybrala správne? Posledná možnosť to zmeniť."
Neisto sledovala čo robím,ale hlas mala pevný.
"Nie,nie som si istá,ale pokračuj."
Vzal som za hrsť svoriek. Jednu som jej ukázal. Pevná pružina a zubaté čeluste budili strach.
"Tvoja pička bola v noci neposlušná,tak dnes v noci bude potrestaná."
Zatvorila oči a odvrátila hlavu. Sadol som si jej na brucho,lebo som vedel že sa bude hádzať. Nohy mala široko roztiahnuté,pičku pekne prístupnú. Prešiel som svorkou po stehnách,začala sa chvieť. Natiahol som veľký pysk a svorku pripol čo najnižšie. Zvrieskla a začala sa metať. Reťaze rinčali,cítil som ako napína svaly,ako sa ich pokúša zbaviťoo a ako ma chce zo seba zhodiť. Nedbal som na to a postupne pripol dalšie štyri. Tak isto aj na druhý pysk. To už iba plakala a prosila nech prestanem. Poslednú svorku,bez zúbkov a zo slabšou pružinou dostala na klitoris. Zasa zvrieskla a napla sa tak,že ma zo seba zhodila. Ale už som bol hotový,tak mi to nevadilo. Pohľadom som skontroloval či je všetko tak ako som si predstavoval a už som ju iba prikryl dekou.
"Dobrú noc Bábika a bud dobrá. Ráno sa uvidíme...."
Pokračovanie? Možno....
