Putá s reťazami zvýrazňovali jej bezbrannosť. Stála tam v šatách zo sekáča za tri eurá, ktoré v čase kúpy ani netušili, že budú zneužité pre niečo podobné. Pot jej stekal cez čerstvo oholené podpazušie a putoval po jej tele, stehnách až nadol a dopadol na dlážku, ktorá toho za posledné týždne videla už veľa.
Pričuchol som k jej dlhým hnedým vlasom. Levanduľa. Poznám vôňu jej šampóna. Je to omamná vôňa, ktorá dotvára jej nákazlivý šarm. Chytím ju pod krk, dosť silno na to, aby o tom vedela a dosť slabo na to, aby jej to mohlo ublížiť. Vtisnem jej na pery bozk, je taký rýchly a nečakaný, že ho ani nestihne opätovať.
Cestujem nožom po jej tele. Od členkov vyššie. Trasie sa, akoby sa bála, čo bude nasledovať. Zachytím ním kvapku potu, ktorá túži doplniť tie ďalšie ne zemi. Nechám ju tak, nie je pre mňa tak zaujímavá ako to ostatné. Zastavím sa na mieste, kde končia šaty. Za chvíľu ich vidím dopadať na zem a odhaľovať to, čo bolo doteraz skryté.
Trojeurové šaty splnili to, čo sa od nich očakávalo a stávajú sa len nemým pozorovateľom ďalšieho vývoja. Vidia ako ja, čo nosí majiteľka pod nimi. Jedným prstom prejdem po jej najcitlivejšom mieste ukrytom pod kusom tmavo-modrej bavlnenej látky. Rád sa jej podobne dotýkam, hoci len vzácne.
Leží na posteli. Pri pohľade zboku pripomína písmeno U s rozvetvenou nožičkou. Jej miesta, ktoré tak úzkostlivo ukrýva pred vonkajším svetom zakrývajú už len dve biele kusy látky. Dám najprv voľnosť jej prsiam. Chvíľu na ne fascinovane hľadím. Nevidí to. Vníma len zvuky a pachy. Cíti strach a vzrušenie.
Hrám sa s jej prsiami, ako dieťa, ktoré spoznáva novú hračku. Ochutnám jej bradavky jazykom. Jej extáza však netrvá dlho. Môj jazyk vystrieda chladný kov svoriek. Stačí trochu zatiahnuť za retiazok a jej ústa prezradia čo cíti veľavravnou grimasou. „Nerád by som ťahal príliš, rozumieš?“ Isteže rozumie.
Presuniem sa nižšie. Biela látka už viac nebráni vo výhľade na jej obnažené intímne partie ešte viac odhalené toľko ponižujúcou polohou s roztiahnutými nohami, kde je jej vidieť všetko, až do duše. Starostlivo udržiavaný úzky pás ochlpenia naznačuje, že jeho majiteľka sa o seba dôkladne stará.
Vtisnem jej ďalší nečakaný bozk a súbežne s tým do nej vsuniem svoj prst. Ako to urobím, opätuje môj bozk, silno, vrúcne, naplno, od srdca. Cítim, ako sa jej telom rozlieva teplo, ktoré by zahrialo aj v tých najtuhších mrazoch na Islande. Poznám, po čom túži – aby som pokračoval, vsunul druhý prst a urobil ju konečne.
Akoby som počul jej krik, ktorým hovorí, „prosím, tak ma dorob.“ Aby som napísal poslednú kapitolu knihy a ukončil jej agóniu, ktorá trvá niekoľko mučivo dlhých dní.
S falošným a predstieraným súcitom ju pohladím po vlasoch. „Ešte neprišiel tvoj čas, ty moja kurvička,“ zašeptám jej do ucha a vtisnem ďalší bozk na jej rozhorúčené pery.
Ešte viac ju to rozdráždi a rozvášni. Jej pery prosia o ďalší. Márne. Jej pot sa leskne na slnku. Čím viac oddiaľujem túžobne očakávané, tým viac je nervóznejšia. Skrotne, keď ucíti ostrú, pálivú a štipľavú bolesť. Aj by v tom návale prichádzajúceho vzrušenia zabudla, že v ten deň príde.
Bola očakávaná, no predsa prišla náhle a nečakane. Miestnosťou sa rozozvučal bolestivý vzdych. Rozumie tomu, čo sa deje a kvôli čomu sa to deje, nie je to však to, čo by chcela, aby sa dialo. „Jedna, ďakujem,“ spomenie si a prebudí sa zo svojho krásneho sna. „Dva, ďakujem,“ až do čísla päť.
Prestávky medzi každou ranou sú horšie, než rany samotné – strach z bolesti, ktorá musí prísť, je trýznivý sám o sebe. Päť rán sfarbilo pokožku na jej stehnách a toho, čomu hovoríme zadok farbou doposiaľ nepoznanou a k hnedej a bielej pribudla červená, zo všetkých troch tá určite najmenej chcená a najviac vytrpená.
Krúžim okolo jej análneho otvoru, jedného z posledných nedotknutých miest. Zodvihne hlavu v nádeji, že uvidí, čo chystám. Nič sa nezmenilo – vidí len tmu. Kolík? Guličky? Prst? Niečo väčšie? Nepriznám jej to, len ju sadisticky dráždim jej vlastným strachom z neznáma.
Nechám jej úzku a prístupnú dieru bez návštevníka.
„Uži si to,“ zašeptám jej do ucha a očakáva to najhoršie. Ešte raz naposledy sa dotknem vchodu do jej análneho otvoru a vsuniem do jej druhého otvoru vibrátor. „Prehltne“ ho ako tabletku. Zapnem ho. Po pár desiatkách sekúnd dokoná to, k čomu sa schyľovalo asi štvrťhodinu. K mohutnému orgazmu.
„Bež sa osprchovať, potom ti natriem tú prdel, nech sa ti rýchlejšie zahojí.“ Pozrie sa na mňa, lišiacky sa usmeje a po špičkách odbehne do kúpeľne pod sprchu. „Dám si asi dnes predsa len tie párky,“ poviem si nahlas. „Hej, dám si tie párky.“ Googlujem si, či sú potraviny otvorené. Sú, našťastie. Je rozhodnuté, ideme na nákup.
Pričuchol som k jej dlhým hnedým vlasom. Levanduľa. Poznám vôňu jej šampóna. Je to omamná vôňa, ktorá dotvára jej nákazlivý šarm. Chytím ju pod krk, dosť silno na to, aby o tom vedela a dosť slabo na to, aby jej to mohlo ublížiť. Vtisnem jej na pery bozk, je taký rýchly a nečakaný, že ho ani nestihne opätovať.
Cestujem nožom po jej tele. Od členkov vyššie. Trasie sa, akoby sa bála, čo bude nasledovať. Zachytím ním kvapku potu, ktorá túži doplniť tie ďalšie ne zemi. Nechám ju tak, nie je pre mňa tak zaujímavá ako to ostatné. Zastavím sa na mieste, kde končia šaty. Za chvíľu ich vidím dopadať na zem a odhaľovať to, čo bolo doteraz skryté.
Trojeurové šaty splnili to, čo sa od nich očakávalo a stávajú sa len nemým pozorovateľom ďalšieho vývoja. Vidia ako ja, čo nosí majiteľka pod nimi. Jedným prstom prejdem po jej najcitlivejšom mieste ukrytom pod kusom tmavo-modrej bavlnenej látky. Rád sa jej podobne dotýkam, hoci len vzácne.
Leží na posteli. Pri pohľade zboku pripomína písmeno U s rozvetvenou nožičkou. Jej miesta, ktoré tak úzkostlivo ukrýva pred vonkajším svetom zakrývajú už len dve biele kusy látky. Dám najprv voľnosť jej prsiam. Chvíľu na ne fascinovane hľadím. Nevidí to. Vníma len zvuky a pachy. Cíti strach a vzrušenie.
Hrám sa s jej prsiami, ako dieťa, ktoré spoznáva novú hračku. Ochutnám jej bradavky jazykom. Jej extáza však netrvá dlho. Môj jazyk vystrieda chladný kov svoriek. Stačí trochu zatiahnuť za retiazok a jej ústa prezradia čo cíti veľavravnou grimasou. „Nerád by som ťahal príliš, rozumieš?“ Isteže rozumie.
Presuniem sa nižšie. Biela látka už viac nebráni vo výhľade na jej obnažené intímne partie ešte viac odhalené toľko ponižujúcou polohou s roztiahnutými nohami, kde je jej vidieť všetko, až do duše. Starostlivo udržiavaný úzky pás ochlpenia naznačuje, že jeho majiteľka sa o seba dôkladne stará.
Vtisnem jej ďalší nečakaný bozk a súbežne s tým do nej vsuniem svoj prst. Ako to urobím, opätuje môj bozk, silno, vrúcne, naplno, od srdca. Cítim, ako sa jej telom rozlieva teplo, ktoré by zahrialo aj v tých najtuhších mrazoch na Islande. Poznám, po čom túži – aby som pokračoval, vsunul druhý prst a urobil ju konečne.
Akoby som počul jej krik, ktorým hovorí, „prosím, tak ma dorob.“ Aby som napísal poslednú kapitolu knihy a ukončil jej agóniu, ktorá trvá niekoľko mučivo dlhých dní.
S falošným a predstieraným súcitom ju pohladím po vlasoch. „Ešte neprišiel tvoj čas, ty moja kurvička,“ zašeptám jej do ucha a vtisnem ďalší bozk na jej rozhorúčené pery.
Ešte viac ju to rozdráždi a rozvášni. Jej pery prosia o ďalší. Márne. Jej pot sa leskne na slnku. Čím viac oddiaľujem túžobne očakávané, tým viac je nervóznejšia. Skrotne, keď ucíti ostrú, pálivú a štipľavú bolesť. Aj by v tom návale prichádzajúceho vzrušenia zabudla, že v ten deň príde.
Bola očakávaná, no predsa prišla náhle a nečakane. Miestnosťou sa rozozvučal bolestivý vzdych. Rozumie tomu, čo sa deje a kvôli čomu sa to deje, nie je to však to, čo by chcela, aby sa dialo. „Jedna, ďakujem,“ spomenie si a prebudí sa zo svojho krásneho sna. „Dva, ďakujem,“ až do čísla päť.
Prestávky medzi každou ranou sú horšie, než rany samotné – strach z bolesti, ktorá musí prísť, je trýznivý sám o sebe. Päť rán sfarbilo pokožku na jej stehnách a toho, čomu hovoríme zadok farbou doposiaľ nepoznanou a k hnedej a bielej pribudla červená, zo všetkých troch tá určite najmenej chcená a najviac vytrpená.
Krúžim okolo jej análneho otvoru, jedného z posledných nedotknutých miest. Zodvihne hlavu v nádeji, že uvidí, čo chystám. Nič sa nezmenilo – vidí len tmu. Kolík? Guličky? Prst? Niečo väčšie? Nepriznám jej to, len ju sadisticky dráždim jej vlastným strachom z neznáma.
Nechám jej úzku a prístupnú dieru bez návštevníka.
„Uži si to,“ zašeptám jej do ucha a očakáva to najhoršie. Ešte raz naposledy sa dotknem vchodu do jej análneho otvoru a vsuniem do jej druhého otvoru vibrátor. „Prehltne“ ho ako tabletku. Zapnem ho. Po pár desiatkách sekúnd dokoná to, k čomu sa schyľovalo asi štvrťhodinu. K mohutnému orgazmu.
„Bež sa osprchovať, potom ti natriem tú prdel, nech sa ti rýchlejšie zahojí.“ Pozrie sa na mňa, lišiacky sa usmeje a po špičkách odbehne do kúpeľne pod sprchu. „Dám si asi dnes predsa len tie párky,“ poviem si nahlas. „Hej, dám si tie párky.“ Googlujem si, či sú potraviny otvorené. Sú, našťastie. Je rozhodnuté, ideme na nákup.
