Prečo neznášam jahodovú zmrzlinu - 2. časť

Prvá časť je tu :



Denník.


Dostala som denník. Denník a povinnosť zapisovať doň svoje pocity, zážitky, môj pohľad na veci...

Každá subinôčka robí zopár vecí, ktoré by najradšej nerobila. :-D Však ? Ktorým možno nerozumie. Nechápe prečo ich Pán vyžaduje. Ja som ten denník neznášala.

Od prvého momentu, keď som ho dostala. Radšej by som denne odbehla 10 km namiesto toho denníku. (smrtelne vážne, milujem behanie) Za tie roky mám už teraz 15ty taky denník Dnes už chápem jeho význam a jeho dôležitosť v našom vzťahu.


Denníček nahradil Líviu. (škoda, ze nie skôr) Neschovávam ho, je volne dostupný môjmu Pánovi, aby vedel ako sa vyvýjam a ako vnímam veci. Či mi v niečom netreba pomôcť a podobne. V našom vzťahu je to dobré riešenie. Komunikujeme s Pánom veľa a o všetkom. Ten denník je dnes náš malý tichý partnerský poradca.

Do tohoto prvého denníčku som sa už nikdy potom nepozrela. Až dodnes. Koli týmto príbehom. Vtedy som ho dopisala, zavrela a viac neotvorila. Dôvod ?

Sú v ňom spísané tie slúbené tri tresty. Veci, ktoré už nechcem nikdy zažiť. Obdobie, ktoré ku nám patrí, ale zažilo sa, prežili sme to, pomohlo nám, môžeme na ňom stavať, ale vracať sa k nemu už nechceme. Ani jeden z nás. Hrubá čiara. Dopísala som ho, zavrela a odložila na spodok skrine. Pochopíš...



Úvodná strana a moto prvého denníku :


Je to text troch piesní od Beatles, ktorý som si napísala na úvod toho prvého denníčku. Nie, nie je to vôbec BDSM. Pripomína mi však veľa situácií z môjho BDSM života. Je to dôležité pre pochopenie o čom je táto časť.

Prosím urob kuk sem.
https://www.youtube.com/watch?v=do0XC1YFZKk









I'm not vanilla... Vanilkový detox je pridrahý.


Ako odísť a urobiť bodku za vanilkovým životom ? Čo deti ? Ako to povedať bývalému partnerovi... ? Ostať s ním kôli deťom ? Peniaze ? Zabezpečenie... Ženy to nemajú v našej spoločnosti ľahké. Naviac byť subinkou a hladať si Pána. Dobrého Pána a partnera. Udržať si ho. Budovať s ním vzťah. Pritom vnútorne rásť, učiť sa. Posúvať seba aj BDSM partnera. Hľadať vždy netradičné riešenia, pretože náš život je odlišný. Komplikovanejší. Zladiť to s okolitým vanilkovým svetom...

Nájsť a udržať si prácu, starať sa o deti, domácnosť, učiť sa...

Odísť od bývalého partnera s deťmi - to vačšinou znamená na dlhé obdobie finančnú nestabilitu. Striedavka je u nás žial v plienkach. A aj keď sa vám podarí odísť v dobrom, za dobrou prácou musíte cestovať.

Vačšina žien z môjho BDSM okolia, odišli a rozhodli sa pokúsit dožit svoj život po svojom. Tak, ako sme sa vo svojej kráse narodili. Nájsť si Pána. Ako subinky, suky, majetok, partnerky...

Obdivujem vás, každú jednu. Oslovujete dominantov, hladáte, skúšate, veľa čítate, rozvýjate sa, bojujete s okolitým svetom a hlavne samé so sebou. Pri tom sa staráte o deti. Snažíte sa pri tom byť pekné. Držím vám palce. Ste úžasné. Či už máte život zariadený, alebo ste ešte len začali bojovať.

Obdivujem aj každú jednu z vás, ktore ste sa rozhodli ostať s bývalým vanilkovým partnerom. A svoj život ste sa royhodli obetovať. Chápem vás... Prajem vám každej jednej, aby ste boli šťastné...

Keď odo mňa odišiel môj Pán, tiež som sa chcela najprv obetovať pre rodinu. Bojovala so s tým každým dňom. No bolelo to a veľmi. Každým dňom stále viac... Nešlo už žiť takto. Narodili sme sa inak.

A nemohla som bývaleho manžela zamknúť vo vzťahu bez... On síce chcel ostať so mnou. Ale to bol len zvyk a zotrvačnosť. Pohodlnosť. Nechápal, že ja to cítim inak. On mal ešte šancu si nájst k sebe pertnerku. Rozhodla som za nás oboch.




Večer = sexu čas.


Na úplnom začiatku nášho vtedy tajného vzťahu s mojím Pánom... Každý večer sa zmenil na utrpenie - čas, keď na mňa doma v kresle čakával môj bývalý manžel. Čakal na zvolenie k sexu. (zvolenie !) Ale ja som mu už nepatrila. Nedokázala som s ním mať nič. Nevydržala by som ten vanilkový dotyk. Prosebný pohľad malého kocúrika. Keď tam niekde v dialke je vlkodlak, ktorý sa ma nepýta. Zdrapne ma, zavrčí, zahryzne sa mi do krku a odnesie si ma šťastnú do podsvetia.

Nedokázala som bývaleho manžela uz brať ani ako partnera. Nosil domov peniaze a živil nás. Viedli sme domácnosť. Vážila som si ho. Žial, viac som mu už dať nemohla. Nedokázala som mu povedať o sebe veľmi dlhý čas.

Suky cítia inak a mnohé veci vnímajú cez vôňu, pocity, dotyky. Suke vo mne už nevoňal. Sex milujem, ale po vanilke sa cítim nenaplnená. Nedokázala som už pozerať ani vanilkové porno. Dá sa to, nepripúšťať si to, podržať mu a niečo si občas užiť. Dočasne... Potom však zase príde prázdno. Nenaplnenosť. Bolesti z nedostatku.


Moje večery s manželom sa zmenili na čas, keď som buď utiekla prvá do postele spať. Alebo naopak. Keď som ja čakala, kým on svoje čakanie na sex vzdá a pôjde spať prvý on. Odchádzal a ja som vedela, že sa celú noc trápil, čakal a plakal sám v spálni v posteli.





Vieš, že on sa trápi a snaží sa to všetko pochopiť. Nájst silu zvládnuť ďalší den. Je na dne a chcel by naše manželstvo zachrániť. Čaká... Čaká, že sa niečo zmení, že sa moj vzťah s Pánom rozpadne, že dostane možnosť on, že sa niečo skomplikuje. Stavil na istotu - proste čaka, kým sa naskytne nejaká možnosť. (ona sa vždy nájde, budovať BDSM vzťah je komplikované).
Občas sa oduje, občas niečo vymyslí. Po rokoch je občas aktívny. Ja však patrím do iného sveta, cítim inak a on to ešte nevie. Ani to nepochopí.

O mojom Pánovi síce vie, ale ako mu povedať aj to ostatné ? O mojej submisivite, mojom budúcom životnom štýle, do ktorého už on nepatrí ?

Občas mi dá krásny darček, ktorý by som si kedysi vážila... Kedysi. Občas sa pokúsi o objatie, pusu, výlet, snaha, sklamanie, pokus, sklamanie, pokus... a sklamanie.


Ked už vieš, že s ním nemôžeš byť. Pretože tam niekde je tvoj iný vysnívaný život a iný človek... Dvaja, ktorí ste sa narodili chemicky kompatibilní. Jeden dotyk, pusa alebo zdrapnutie pod krk, facka a ty pocítiš... Žiješ. Miluješ. Predošlé roky vanilkového života sú v nenávratne preč. 30 predošlých rokov ti pripadá len ako čakanie na túto chvílu. Zavolá ti známy hlas a ty sa len tak urobiš pri telefonate. To nevysvetlíš nikomu na svete. Vanilka nepochopí...




Nevera s manželom a manželkou


Zo začiatku sme skúsali spávať s bývalými partnermi. Aby neboli zbytočné hádky, zbytočné podozrenia. Znie to dnes možno naivne... Patrila som už svojmu Pánovi a bolo to pre mňa tažké spať s niekym iným. Pár krát mi v tom pomohol môj Pán.

SMS... "Vyfajči ho srdiečko. Máš na to 5 minút. Potom si umyješ hubu mydlom."

Keď mal mať doma sex môj Pán, ja som doma plakala. A naopak, keď som musela doma podržať ja, on sa išiel zblázniť. Určite tiež plakal, len mi to nepriznal :-*

Nemali sme klasický BDSM vzťah Pána a subinky. Boli sme vždy aj partneri a dobrí priatelia. Vznikla medzi nami strašne silná láska. Nemohli sme bez seba dýchat. Po sexe s bývalými partnermi to bolo peklo.

Snažili sme sa jeden druhého ubezpečiť a upokojiť... že sa tým naša láska nenaštrbila. Ťažko sa zaspáva, keď vieš, že tam niekde tvoja druhá polovica poskytuje samú seba, aby bol doma pokoj.




Museli sme s tým prestať. Mali sme z toho fyzické bolesti. Ubližovalo nám to. Ešte sme nemohli ísť k sebe. Všetko sme plánovali. Ale... Plány nie vždy vychádzajú.


https://www.youtube.com/watch?v=mHs0dn9E7IQ


Pokračovanie...



Cesta autom. Cesta k prvému trestu :

Kto čítal moju prvú časť vie, že - stretli sme sa po dlhom čaše s mojim Pánom. Poprosila som ho, aby obnovil a zachránil náš vzťah. Mám od neho nové tetovanie. Od môjho Pána. Použil ma na záchode. Snívala som o tom mesiace. Dnes sa to reálne cele deje. Plní sa mi sen.


Podľa inštrukcii. Čakám pred osmou nastúpená pred domom. So zbalenými kuframi. Oblečenie na týždeň. Denník pribalený. Ideme na pár dní. Elektrina vypnutá, voda zastavená...
Zastaví auto. Vystúpi on. Srdce mi ide vyskočiť. Náloži mi kufre do auta. Čakám na príkaz. Chcem sa mu hodiť okolo krku alebo aspoň k nohám.

Namiesto toho mi niečo dopadlo k mojim nohám. Obojok. Snívala som o tom, že mi zase daruje obojok. Zácvičný obojok, aby som mu počas výcviku mohla dokázať, že si zaslúžim aj ten ozajstný obojok. Aby som mala v čom spať. Aby som mala zmysel života aj počas spánku.

Namiesto pekného obradu nasadenia obojku mi ho hodil k nohám. Obojok pre psa ! Ako psovi. Obyčajný hrubý obojok pre psa. Vrátilo ma to do reality. Zdvihla som ho zo zeme a keď som si ho nasadzovala, skoro som sa rozplakala. Asi som si toto stretnutie moc vysnívala. Asi som zabudla na to, čo ma čaká. Vôbec mi vtedy nedošlo, že sa môžu pozerať susedia. :-D

Tento moment patril len nám dvom. Rozhodovalo sa o naśej budúcnosti. Pravé teraz je ta štartovacia minúta. On ma mal otestovať, potrestať, posunúť a ja som mala prejsť peklom. Poučiť sa a nájsť odpovede. Dokázať, že stojím za to, aby do mňa zase vložil dôveru.

Nasadol do auta, naštartoval a pohol sa. Som tam stala akoby do mňa udrel blesk a nemohla sa pohnúť. Odíde bezo mňa ?
Cez otvorene okno na mňa pískol. Ako na suku a rukou mi cez okno naznačil, že mam utekať za nim. Ako pes. Oddaná suka, ktorá uteká za autom svojho Paňa a nevzdá sa...

"Nevzdám sa !" povedala som si.

Rada behám. Šťastie, že som si dala k tým šatám tenisky. Bežím cez celu ulicu, ďalšiu a ďalšiu. Celou dedinou. Námestie, panebože, on ide okolo námestia ! A ja mu mám sto chuti niečo povedať, že ma takto ohrozil a strápnil pred dedinou. Zahryznúť mu do nohy.

Nie Púpavka ! Dosť ! Tieto myšlienky sa muším naučiť ovládať. Toto je trest a ak by nešlo o trest by ma takto nenechal... Snažím sa to môjmu výbušnému iracionálnemu mozku racionálne vysvetliť.

Chápeš? Ja som konečne dostala šancu, ešte ani nezačali moje tresty. A mňa už opúšťa zdravý rozum a zase ma premáhajú pochybnosti. Dosť Púpavka !

Si usmievavé dievča a vieš, že o chvíľu budeš sedieť s ním v tom aute. Pokračovali sme až za dedinu. Za dedinou auto zastalo. Dobehla som k dverám a vydýchavala sa. Bolo teplo. Rada behám ale od rana už bolo teplo. Spotená.




Suka dostala chvostík

Pán vystúpil. Chytil ma pod krk. Pozrel sa mi uprene do očí. Zvlhla som. Cítila som vzrušenie v každom končeku môjho tela. "Dobrý havko." Pohladil ma za uškami ako hava. Milujem to. Viem, že vtedy si môžem dovoliť bozkávať a uctievať jeho ruky. Hneď som s tým automaticky začala. Uctievať a zbožňovať jeho ruky. Nedovolil mi to. Odmietnutá suka a jej pocity... Smútok... “Pán ma nemá rád.”

"Vyzleč sa srdiečko. Hneď." povedal milým hlasom.

Ráno, pol deviatej, kopec aut okolo... Oblial ma ešte väčší pot. Rýchlo som sa vyzliekla. Pozbieral mi veci a uložil do auta. Vždy bol gentleman. Aj voči suke... Otvoril mi dvere, odsunul sedačku a mohla som nasadnúť dole pod sedačku. Vytiahol z vačku voditko a pripol mi ho na obojok. Druhú stranu priviazal o operadlo stoličky.

"Zostaň princezná."

Pohli sme sa. Za pár minúť sme prišli k miestnemu potoku za dedinou. Zobral ma na vodítku k vode.

"Opláchni sa princezná." Vošla som do vody a opláchla som sa od potu. Umytú ma zaviedol zase do auta. Rozprestrel na sedačku deku a mohla som si konečne normálne sadnúť.

Podal mi chvost. Análny nafukovací kolík s chvostom. Suka dostala chvostík. Úžasné. Krásny chvostík.

"Násad si ho."

On si šiel zapáliť a ja som si do zadočku zaviedla chvostík. Keď dofajčil, sadol vedľa mňa. Zaviazal mi voditko zase o stoličku a nafúkol mi análny kolík. Nafukoval ho až za hranicu bolesti. Zastavil sa, až keď som zaskučala od bolesti.

"Prosím. Dosť Pane..."
Facka... "Suky nehovoria ty piča."
"Prepáčte Pane."

Schúlila som sa na sedačke do klbka a ležala som tam ako havo. Vyrazili sme. Prvý kráť v živote som bola vedľa neho a on sa ma ani raz nedotkol. Nikdy mi seba neodopieral. Nikdy ! Mohla som byt naozaj zlá a mohol byt akokoľvek na mňa nahnevaný. Jeho životné pravidlo bolo, že telo, láska a jej prejavy sa partnerovi nikdy neodopierajú. Ani počas hádky. Ak to partneri dodržujú a prejavujú si lásku aj počas hádky, naučia sa nehádať. No on mi zrazu odopieral samého seba. Toto nie je on...

Ja som to v tom momente pociťovala zle..., že ma už nemiluje. Zdravý rozum ma začal opúšťať. Zase začali pochybnosti a domýšľanie. Nesmieš Púpavka ! Ovládaj to. Nesmieš už robiť tieto veci ako pred vaším rozchodom. On vie čo robí. Vždy to vedel...

Po nejakom čaše sa mi podarilo presunúť hlavu do jeho lona. Okríkol ma, aby som sa vrátila. Rozhodla som sa však neposlúchnuť. Aj keby traktory padali, budem mu ležať na mojom ftakovi. Aj keby mi všetky vlasy vytrhal. Neokríkol ma už druhy krát, číže mi to prešlo Ostala som mu ležať hlavou medzi nohami. Pri mojom Penise...

Na mňa to v tom momente doľahlo. Žiaden jeho dotyk. No konečne spolu. Pán a jeho suka. Suka s holou riťou, obojkom, na reťazi a s chvostom. V tom aute sme mali náš vysnívaný BDSM svet. Svet v ktorom nás nikto neodsudzuje, kde sme normálni. Kde sme zrazu súčasťou okolitého vanilkového sveta. Akoby sa tie dva svety v tom aute spojili.

Cestovala som so svojim Pánom nevedno kam. Bolo mi to jedno, môj vesmír bol so mnou. Rozplakala som sa, ani neviem prečo. Nie nahlas, len potichu mi tiekli slzi do jeho lona. Vedel o tom... On vždy vie. Sme tak zvláštne prepojení, čo cíti on, cítim aj ja. A naopak.

Pustil vtedy v aute pesničku...

"Kedysi ešte bola možnosť vrátiť sa set.
Kedysi ešte bola cesta vrátiť sa domov.

Spi srdiečko, neplač. A ja ti zaspievam uspávanku."


Pripomenulo mi to, všetky tie chvíle, ktoré som pri tej pesničke zažila. Ćo všetko som už prešla a čo všetko ma ešte čaká. Zaspala som.





Pumpa


Zastavili sme niekde na veľkej pumpe. No on zastavil priamo pri vchode. A neprikázal mi obliecť sa. Prehovoriť som nemohla. Bože, tomuto sa dnes občas riadne smejeme, ale ja som v tom momente myslela, že sa schovám do myšacej diery :D

Ja úplné nahá, obojok, priviazaná k stoličke s análnym kolíkom, chvostom tam ležím a obzerá si ma každý, kto ide okolo. Niektorí len prejdú okolo, niektorí vypleštia oči, niektorí pobavene, ini pohoršene... nadržane.

Neviem kde bol toľko dlho. Asi si šiel dať kávu. Priznal sa mi, že to mal premyslené. Ako vždy ! Nechal mi úplné otvorene okno, číže parádny výhľad mal na mňa úplné každý, kto šiel okolo. Nahá suka s chvostom priviazaná k stoličke.

Keď sa vrátil môj Pán, pri aute už stala skupinka perverzných a nadržaných kamionistov. Pokrikovali na mňa také veci, za ktoré sa ešte aj dnes cervenam. O mojom tele a čo by s nim urobili. Keby mi to povie môj Pán, vzruší ma to. K ním som citila maximalny odpor a strach. Pretože tam nebol môj Pán. Cítila som sa ohrozená, bez jeho ochrany. Zároveň som mala potrebu chrániť seba. Mňa - číže jeho majetok.

Pán sa k nim priblížil. Ostal stať za nimi a chvíľu len tak počúval. Keď ich načítal, postavil sa k nim a na moje počudovanie ich v tom začal ešte viac podporovať a provokovať. Prečo mi to robí ??? Vždy mi sľuboval, že ma nikomu nedá. Už ma asi nemiluje... Môj Pán ma už nemiluje !!!

Tie pokriky museli vadiť každému v okolí. Vyšla predavačka z pumpy a nahnevane ich poprosila, aby odišli. A voči mne tiež utrúsila par výchovných slov.

Môj Pán vtedy diaľkovým odomkol auto a tým si získal plnú pozornosť tých kamionistov.

Odišiel s nimi bokom, niečo sa porozprávali a oni pokojne odišli. Po chvíle sa vrátil, nasadol a normálne sme pokračovali ďalej v ceste. Pred Košicami ma odviazal a prikázal mi obliecť sa a vytiahnuť si chvost.





Košice

Hotel, ubytovanie. Pán mi dal voľno kôli denníčku. Značím si všetky dôležité body, moje pocity do denníku. Všetko... Ako mi povedal, odteraz je denníček môj spovedník. Keby som ho poslúchla pred pár rokmi a namiesto Lívie použila denník, mohlo byt všetko inak. Menej bolesti. A možno to takto celé malo...


Nechá ma vybaliť aj jeho kufor, on niekam odišiel.


Urobím všetko, osprchujem sa z tej vody z potoka a nahá si ľahnem na posteľ. Chladné návlečky, milujem to, užívam si to ako mačiatko. Pán prišiel asi za hodinu. Doniesol nejaké vrecko a odložil ho na stôl. Zvedavá suka...

"Prečo ležíš na posteli ? A kde más obojok suka ? Odteraz ho budeš nosiť v súkromí stále. Len pri deťoch nie."

Bože, ten obojok pre psa... Strašné som po ňom tužila. Ale tento ? Nie je škaredý, len je pre psa. Asi som v tomto fajnovná. Viem, že kým si zaslúžim pekný s menom subinky, robený na zákazku... bude to chvíľu trvať. Len to nepokaziť. Zúfala... ale šťastná, že som pri svojom Pánovi.


Suky jedia rukami


Ideme sa najesť... Vo výťahu sme sami. Automaticky si kľakám k jeho nohám. Bozkávam a olizujem jeho ruky. Som z toho komplet mokrá a v mojom svete. Reštaurácia, plná ľudí. S mokrou kundou poslušné cupitám za svojim Pánom. Vyberá miesto v rohu pri stene. Do čerta, prečo pri stene ? Subinka Púpavka, tvor večne zvedavý Nakoniec pochopila... hneď ako som si chcela sadnúť, chytil ma strašne pevne za ruku, budem mať modriny. Pozrel mi do očí. “Nie subi, tvoje miesto je na zemi, tak si kľakni a čakaj na jedlo.“


Prišiel čašník, pozerá na mňa... "Manželka ma problém s chrbticou a so sedením. Musí byť v takejto polohe." Nič nevravím, len sa na čašníka usmejem, aby vedel, že som OK. Pán mi vyberie jedlo. Čakáme v tichosti. On si prezerá správy na mobile a ja so sklonenou hlavou, ruky na stehnách čakám na zemi v reštaurácii plnej ľudí. Prisuniem sa k Pánovi a položím si zase hlavu do jeho lona. Číta si správy na mobile a odpisuje. V tej zaujatosti sa úplné prestal kontrolovať a jeho ruka automaticky skĺzla na moju hlavu. Začal ma hladiť a škrabkať vo vlasoch. Nevieš si predstaviť čo sa vo mne konečne odohrávalo. Môj Pán si ma konečne mojká. Konečne ma hladia jeho ruky. Síce sa len pozabudol, ale stále je to tam. Ten dotyk... Uvedomil sa a zastavil sa až keď mi priškrtil hrdlo...


Donesú nám jedlo. Mne položia na stoličku. Bez príboru... ako inak. Teraz som naozaj ako suka... Som šťastná. Toto žiadna vanilka nikdy nepochopí. Ja som šťastná. Vanilka nepochopí...

Šťastná fena sediaca pri svojom Pánovi. Na obede s ním po tak dlhom čaše. A cítim strašne napätie v kunde. Mam potrebu vliezť pod stôl a fajčiť mu penis. Fajčiť ho, pri tom ako bude jesť. Milujem TO.

Vôbec mi nevadí, že sa na mňa ľudia pozerajú a že sa čudujú, papám rukami pri svojom Pánovi a aj keď mu mám chuť toho povedať toľko, užívam si túto spoločnú tichú chvíľu. Vzájomnosť. Môj vesmír. Viem už dávno, kto je v jeho strede. Najeme sa, ja cela zašpinená. Grilovaný encián s brusnicovou omáčkou. Obľúbené... On vie čo mi vybrať. Nedostanem servítku. Poutiera ma on sám. Ako svoje malé dievčatko. Poďakujem. Vstanem a čakám, kým on vykročí. Odchádzame.


Prvá skúška

Izba. On pred TV v kresle, ja na paplóne pri jeho nohách. Čakám. Neviem na čo, ale čakám. Bojím sa, snažím sa nemyslieť. Videla som, že už pri obede bol absolútne nepokojný. Cítim to z neho. Akoby malo prísť niečo dôležité a vážne. Toto mi nepomáha víťaziť v mojom boji s pochybnosťami.


Podvečer. Pán odchádza do sprchy. Je nepokojný. Takto ho nepoznám. Oznámi mi, že sa mám okamžite atraktívne obliecť. Mám na to 10 minút, kým sa on upraví a oblečie. Nikdy mi netrvalo dlho obliekanie. Našťastie, inak by som to nestihla. Obaja sme oblečení, Pán berie vrecúško zo stola, vyrážame... neviem kam. Ostaneme vo veľkom bare.


Drink... druhý. Pán sa ku mne otočí. Má v očiach ráznosť a tvrdosť. Poznám ho, urobil nejaké zasadne a nemenne rozhodnutie. Otvára vrecúško a vyberá z neho veci na stôl.

"Dnešný večer bude tvoj prvý trest aj skúška." Vytiahne z vrecka baličky kondómov. "Tu je telefón, 20 kondómov, tu je peňaženka a tu je kaser. Zoberieš si ich a pôjdeš po meste, kdekoľvek chceš. Budeš sa ponúkať chlapom na fajku. Môžeš im povedať čokoľvek, napríklad že to je stávka alebo hocičo iné. Vyfajčíš 20 chlapov. Nikoho bez kondómu. Každý ti za to zaplatí čo bude chcieť. Snaž sa niečím nenakaziť. A snaž sa do polnoci splniť úlohu. Telefón si zober so sebou, poprosíš každého jedného, aby ťa pri tom natočil na tento telefón... Odíď a splň úlohu. Hneď !"


Nestačím sa spamätať z toho šoku. V úžase zoberiem veci zo stola a už len...


"Ďakujem Pane, rozumiem Pane." Odchádzam. Kráčam a snažím sa nerozmýšľať nad tým čo sa práve teraz stalo. Zbláznila by som sa ! Alebo by som s plačom ušla... Je to len test ?

Sľúbil, že ma nikdy nikomu nedá ! NIKOMU !!! Prosila som ho o to a sľúbil mi to milión krát. Zastaví ma ? Je to len test ? Prosím, nech je to len test !!!

Len o tom nepremýšľaj Púpavka. Nepremýšľaj ! Je to test oddanosti. Ak je toto prvá úloha, čo budú tie dve ďalšie ??? Do čerta !



Zastavujem prvého chlapa ktorý sa za mnou otočil. Vytiahnem kondóm a rovno mu poviem vymyslený príbeh.

"S kamarátkou sme sa stavili, že ktorá z nás dnes večer vyfajčí viacej chlapov a zarobí viac peňazí. Fajka s kondómom. Dáš mi za to čo uznáš sám za vhodné. Dohodneme sa ? " Chalanisko na mňa zaskočene pozerá... Musela som mu vyraziť úplné dych Dodnes si ten jeho pohľad pamätám. Nepamätám si tých ostatných, ale pohľad tohto prvého áno. Vypadne z neho chrapľavé : "No keď je to stávka, tak dobre..."

...sa mi pri tej vete otvára nožík vo vačku ! "No keď je to stávka, tak dobre..." ? Do čerta ! To som tak škaredá ? Haloooo ! Sakra ! Ja som pekná ! Starám sa o seba ako správna subka. Zdravá strava, cvičím, behám. Chlapi sa za mnou otáčajú... halooooo, chlade ! "No keď je to stávka, tak dobre..." ??? ( Môj Pán ma dodnes podpichuje, keď ho prosím o faka do úst... :D No keď je to stávka... :D Zahryzla by som :-* )


Najbližší podnik, kaviareň, záchod, panská kabínka. Rozopnem mu opasok, zips, nechcem zdržiavať, ale ani ho znervózniť. Snažím sa zachovať pokoj. Podám mu telefón, kondóm a vyhrniem si sukňu. Otočím sa mu zo zadu a ukazujem mu zadoček a kundu. Chcem aby sa mu postavil čo najskôr. Pozerá na mňa a pritom si natáča video na môj telefón. Vytŕčam na neho kundu a vrtím mojim guľatým zadočkom. Hladkám sa. Keď si na stoporeny penis navliekol kondóm, kľaknem si. Zasuniem si ho do úst.

Bože, fajčím na záchodoch cudzieho ftáka, točí si ma pri tom na video a ani neviem, či mi niečo zaplatí. Snažím sa. Fakt sa snažím, nemám problém urobiť dobrú fajku. Zasúvam si ho do krku ako to najhlbšie ide, hladkám mu vajíčka...

V tom hukote myšlienok v hlave, ma napadne automaticky prvá záchranná myšlienka. Predstavuj si svojho Pána. Skúsila som to. Nie, nejde to ! Vážne to nešlo. V hlave ju prebila úplne iná myšlienka. Oveľa zúfalejšie a dôležité poznanie. Nie som tu pod ochranou svojho Pána. Poslal ma vydanú na popas len s kaserom... Toto by on pred tým nikdy neurobil. Nikdy ! Chytá ma zúfalstvo. Snažím sa sústrediť na úlohu. Fajčím cudzieho chlapa a dožadujem sa jeho semena...

Ten chlap nado mnou mi chytí hlavu a priráža. Priráža mi do krku cudzí vanilkáč a ja ho nechám držať mi hlavu a prirážať mi do úst. Snažím sa mu stláčať perami žaluď a vzdychám. Prirážanie zrýchľuje a ja za chvíľu cítim, ako mu penis sťahujú pravidelne šklbnutia. Cítim teplo semena cez kondóm... Postavím sa, utriem si ústa. A čakám. Dá mi 10 Euro. Chápete ? Fajka za 10 Euro ? Toto je tvoja cena Púpavka ? Safra... Ponižujúce.

Ja nie som v reale žiadna zúfala pouličná štetka... do čerta s tebou chlape !


Poďakujem, on tiež. Chcem odisť. "Počkaj. Ak si chceš ešte zarobiť, tak moji kamoši ti za fajku určíte tiež niečo dajú." Dovtedy som ako tak premáhala pocit hanby. Ale keď volal z telefónu priateľom a vravel, že má pri sebe na záchodoch štetku, ktorá robí fajku za to, čo mi dajú... To už bolo moc. By som sa na mieste prepadla. Ale som rada, musím splniť úlohu. Poďakujem sa mu.


Naviguje ich, kam majú prísť. Sadnú si do kaviarne, čakajú a pijú kávu. Ja na panských záchodoch striedam jedného za druhým a postupne ich každého fajčím. Striedajú sa na mne ako v lahôdkach. Dvadsať dekov parížskeho, tri rožky a jednu fajku !

Použila som 8 kondómov v tej kaviarni. Na tom záchode som bola dokopy hodinu a pol. Dvaja z nich išli dokonca dva krát, skúšali najprv čí im neotrčím. Jeden sa domáhal fyzicky mojej kundy. Na štetku našiel odvahu. Kaser som nepoužila.


Mám dokopy asi 150 Euro. Umyjem sa, opláchnem... Zbadám sa v zrkadle, je mi zo seba na zvracanie... Už chápem, prečo si štetky stále maľujú ústa. Pery mam rozmazane a napuchnuté. Nedokážem sa na seba ani pozrieť... Nie, že by som nechcela svojmu Pánovi slúžiť a splniť každé jeho želanie. Ale toto je proste iné.


Odchádzam z kaviarne... Čašníčky na mňa zazerajú, keď odchádzam z WC. Chlapci sa asi medzi sebou bavili nahlas a netajili, že majú na záchodoch štetku. Asi sa aj pred ľuďmi dohadovali na poradí. Fuj ! Banda... Cesta hanby.

Keď vychádzam z kaviarne, pískajú za mnou a tlieskajú. Skupinový pokrik a pískajúce ovácie. Bože, dúfam, že na toto čoskoro zabudnem...


Idem ďalej a ďalej. Pohľady. Niektorí s partnerkami... Ďalšia skupina chalanov. Oslovím ich s tým istým príbehom. Kondómy a ďalšie ftáky v mojich ústach. Snažím sa nemyslieť na to, čo robím, povracala by som sa. Niektorí sa ku mne správajú slušne, niektorí sa vystriekajú a hodia mi na zem drobné, čo majú vo vačku. Pozbieram si svoje drobné a idem ďalej. A ďalej...




Nesplnená úloha a posledných 5 kondomov


Pred polnocou je na ulici malo ľudí a ja mám ešte stále 5 kondómov. Telefón. Môj Pán. "Ako štetka ? Splnila si úlohu ? Koľko más kondómov ?" "5 Pane." "OK, vráť sa za mnou. Čas vypršal."... "ANO môj Pane." odpovedám s plačom na hrane. Neplnila som úlohu...

Ja som to nestihla !!!! Stala sa zo mňa odporná štetka, klesla som úplne na dno. Revem celou cestou. Rozmýšľam ako ho uprosím a čí sa to bude dať.


Keď prídem, už nemôžem vyzerať moc príťažlivo. Ponížená, zneuctená. Dúfam, že mi tých 5 kondómov odpusti...


Chod sa umyť na zachoď a daj si do úst mydlo. Poriadne si nim vypláchni hubu... Keď sa vrátim, fyzicky už vyzerám lepšie. Ruky sa mi stále trasu a som v strašnom stave... Voda pomohla. Na stole ma už čaká pohár s vodkou. Exnem ho a snažím sa upokojiť.



Môj Pán sedí s nejakými miestnymi domorodcami a majú družnú debatu. Nepočúvam, nevnímam, som mysľou mimo. Pred očami mam stále tie cudzie vtáky zabalené v kondómoch, nesplnenú úlohu a trasiem sa. Sánka ma bolí... Mám rada dlhé fajčenie, ale ako skutočná a ponížená štetka som si ešte nikdy nepripadala. Nevnímam okolie, čakám na očný kontakt môjho Pána. Chcem ho poprosiť o prehovorenie a odprosiť ho. Nie, nepozrie sa na mňa. So sklonenou hlavou počujem príkaz.

Dalšia vodka. Po nej sa zorientujem. Pozerám okolo a spoznávam... Spoznávam tých chlapov. Panebože, to sú ti kamionisti z pumpy. Neschopná myslieť , toto je proste na mňa moc. Len sledujem čo bude ďalej.

"Vyzleč sa suka a postav sa pred stôl." Poslúchnem Pána na slovo. Okamžite. Bojím sa, že mi neodpusti a navždy ma zase opustí. Stojím pred stolom nahá a v obojku. "Tancuj subi." Môj Pán si berie do rúk telefón a spúšťa nahrávanie. Rozdáva tým 5 chlapom mojich posledných 5 kondómov. Posmeľuje chlapov, radí im čo majú robiť. Nemajú sa báť ma použiť ako poslednú handru. Vtedy na mňa vyletí jeden z tých 5 chlapov. Zdrapne ma a prehne ma cez na stôl. Zasunie mi ftáka do kundy a začne ma tam pred všetkými používať. Držím ako hluchá dvere, bez emócii. Snažím sa byť bez emócii, bojím sa, že keby nejaké prejavím, tak to bude plač. Ďalší ma zdrapne za vlasy, pritiahne si moju hlavu a zasunie mi faka do krku.


Začali si ma tam podávať ako poslednú handru. Striedajú sa na mne ako na bezduchej sexuálnej hračke. Ďalší si ma zobral postojačky do zadku. Kým ma jeden jebe, ďalšieho fajčím a iného musím honiť rukou. Úplne som sa strácala v tom tempe. Mozok mi úplne vypol, môj Pán si to všetko natáča na video. Občas som mala 2 ftáky v hube, občas sa mi pokúšali strčiť ich do zadku. Plakala som, prosila Pána o dovolenie orgazmu.

Nie nepáčil sa mi ten sex. Mam z neho traumu do konca života. Ale bolo to násilie a bola som používaná ako vec, číže urobiť sa nebol problém. Bili ma, fackovali a používali. Striedali sa na mne, že som ani nevedela kto bol koľko krát. Tvare mi splývali a ja som len poslušné držala a slúžila. Podávali si ma podľa potreby. Jednému došiel dych a druhy už bol pripravený.

Urobila som sa. Asi dva - tri krát a bez dovolenia. Proste to nešlo zastaviť. Nemala som už na to silu. Kričala som, prosila ho, nedovolil mi to. Telo ma neposlúchalo.

Môj Pán si to všetko točil na telefón s kamennou tvárou. Mala som rozbite ústa, modriny po celom tele a stupeň poníženia dosiahol hranicu, ktorú nezažije ani štetka z Bangladéša. Keď dokončili svoje dielo a uspokojení posadali pri bar. Pán prikázal odisť na WC a počkať ho tam.

Celá som sa triasla a bola som taká mimo, že som si zabudla zobrať so sebou veci. Stála som nad umývadlom a snažila som sa zo seba vyumývať mydlom všetko to poníženie z mojich otvorov. Štípalo to, mam určíte veľa poranení. Prišiel za mnou.

"Ruky za krk srdiečko, rozkroč sa." - Urobila som to z posledných síl. Fyzicky som na tom nebola OK, ale najhoršia bolo duševna bolesť.

"Môj Pán sa zmenil. On sa nadobro zmenil. Už ma nemiluje. On ma už nemá rad. Neváži si ma. Nikdy nebudem jeho partnerkou. Toto sa už nikdy neopraví." Plakala som. Revala ako malé decko. Toto nebol pľac ako pred dvomi dnami v bare od šťastia. Toto bolo zúfalstvo. Prvý deň a ja som skončila na dne.

Priniesol mi veci. Pomohol mi obliecť sa. "Počkaj ma pred barom." Vyšla som pred bar a sadla si tam na obrubník. Policajti, ktorí išli okolo sa ma pýtali, čí mi môžu pomôcť. Nie, ani ma nenapadlo niečo im povedať. Len som im poďakovala snažila sa na nich usmiať. Asi to musel byt dobre komický pohľad s tou rozbitou hubou a rozmazaným mejkapom.

Pán zaplatil v bare útratu. Rozlúčil sa s “úžasnými“ novými kamošmi ! A odniesol ma na hotel. Odišiel potom niekam preč. Sprcha. Rovno ľahnem pri jeho posteľ. Keď sa vrátil, revala som ako malé decko. Všetko sa mi to vracalo a každá myšlienka na dnešok bola podmienená pocitom, že už sa nič nedá zachrániť. Že som o neho prišla. Nemá ma rád. Nenašla som Pána. Len som zistila, že už nemôžeme byť spolu.


Prišiel za mnou. Pohladil ma po vlasoch. Je to divne. Akoby sa všetko rozmazalo. Zobral ma hore na posteľ, oprel sa o vankúš, dal mi hlavu do jeho lona. A zakryl ma. Vtedy sa všetko rozmazalo. Všetky tie obavy a pochybnosti. Stačil jediný dotyk a jedine pohladenie. Neviem to vysvetliť. Vždy sme si púšťali našu hudbu z telefónu. A dnes ten vyber bol jednoznačný.




https://www.youtube.com/watch?v=mHs0dn9E7IQ



Ráno si túto pesnićku musím zapísať do denníčku. Na prvú stranu. Zaspím a som rada, že úplne bez myšlienok. V jeho lone. Najbezpečnejšie miesto na svete.

A prečo nemám rada jahodovú zmrzlinu ? Tie kondómy boli jahodové... Presne ako ta jahodová zmrzlina pri stanici.