“Vieš čo sa mi na tebe páči?” spýtala sa Lamik, keď sme zas ležali večer spolu. “Že nikdy nežobreš o sex. Neznášam, keď muži prosia o sex. Vždy som potom stratíla všetku chuť. Taký muž je pre mňa chudák,” Mierne rozhorčená Lamik ležala na mojom ramene a ja som pozeral na jej vlasy, ktoré tak rád ovoniavam..
“Nemám prečo žobrať. Beriem si len to, čo je moje.”
Zdvihla hlavu z môjho pleca, aby mi mohla pozrieť do tváre. “Chceš povedať, že nerozhodujem o tom, či sa so mnou vyspíš alebo či mi roztrháš silonky?”
“Rozhoduješ, ale málo.”
“Tak to vôbec nie je. Ja ti dovoľujem, aby si mal so mnou sex.”
“Je jedno ako to nazveš, na veci to nič nemení. Trhám kedy chcem a mám ťa tak, ako chcem.”
Nespokojne si ľahla späť na moje plece.
“Má ešte zmysel stretávať sa poobede v zasadačke?” zmenila tému, lebo keby pokračovala len by sa viac rozhnevala.
“Keď nad tým tak premýšľam tak ani nie.”
“Som rada, že sme tam chodili.”
“Dosť si sa odvtedy zmenila.”
“Naozaj?”
“Už nie si taká odmeraná.”
“Dá sa byť odmeraná, keď máš vo mne prsty?”
Zasmiali sme sa.
“Máš pravdu. Priťahujem mužov o ktorých sa treba starať. Takých som ale nikdy nechcela. Tak som ich len odháňala.”
“Celkom ti to išlo.”
“Nepodpichuj,” šťuchla ma do rebra.
“Musíš uznať, že si si počínala skvele.”
“Prestaň. Chcem ti povedať že mi to pomohlo.”
“A čo ešte?”
“Čo iné? Nič viac. To je celé.”
Usmial som sa a postrapatil jej vlasy.
“Prestaň. Nie som decko.”
“Ale, slečna nám trochu dospela a už nie je malé dievča?”
“Prestaň s tým. Nie som malá. Som od teba staršia.”
“Vedela by si milovať dvoch mužov?”
“Kde na tie otázky chodíš? Nikdy som nad tým nepremýšľala…. Neviem.. Asi nie..”
“Ja len že máš rada mňa a Anku. Teda mala si… Vedela by si to aj s dvoma mužmi?”
“Neviem ti povedať. Nič také som nezažila.”
“Nemala si pocit viny, keď si mala aj Anku aj mňa?”
“Ani nie. Len som sa občas cítila sebecky. Anka ma milovala a ty tiež. Čo vám môžem dať?”
Mlčali sme.
“Keby som pozerala film o takom vzťahu, tak by mi to pripadalo ako fraška, ktorá sa nikomu nestane. Ale keď to žiješ je to zrazu normálne.“
Bola medzi nami vzácna pohoda. Stav, keď to medzi nami sexuálne neiskrí, ale aj tak chceme byť spolu a preberať ľahké témy, ktoré vás časom uspávajú.
Zaspali sme jeden na druhom. Nepamätám sa, kedy sa Lamik odkotúľala z môjho pleca a zaujala spokojnú polohu.
Keď som sa zobudil, bolo už svetlo. Lamik ma nezobudila, aby som odišiel predtým ako sa Nicolas zobudí. Bude vidieť, že som u nich prespal. Lamik stála pri skrini a vyberala, čo si oblečie. Mala na sebe moju košeľu. Natiahla sa do najvyššej poličky a uvidel som, že okrem nej už na sebe nič nemá.
Moja košeľa na Lamik. To je ako vlajka na dobitom území. Lamik je moje dobité územie.
“Si krásna,” povedal som namiesto “dobré ráno”.
Otočila sa a spokojne sa usmiala. “Ideš sa naraňajkovať?”
“Rád by som, ale mám erekciu.”
Lamik sa zasmiala. “Bože, vy chlapi, čím všetkým sa viete chváliť.”
“Len idiot sa nepochváli vlastnou erekciou.”
“Ukáž, ako ti stojí.” dodala s potešením a otočila sa ku mne.
“Slečna Lamik, nie ste trochu drzá?”
“Ani náhodou.” odpovedala okamžite s hravou razanciou. “No tak. Do kedy mám čakať?”
“Zabudli ste čarovné slovíčko. Chýba vám výchova.”
“Ty jeden mladý drzáň. Takto sa správa k dáme?”
“Kráčate po veľmi tenkom ľade slečna Lamik.” na to som vstal rázne z postele a valil sa k nej. Sklopila zrak, aby si pozrela môj rozkrok.
“Stojí ti celkom zbytočne.” provokovala. Naklonila pritom hlavu, aby si ho lepšie obzrela a jej ranné pramienky vlasov skončili na tvári.
“Veď uvidíme, kto skončí prvý na kolenách.”
Lamik očervenela, keď si predstavila, akú polohu by som ju donútil zaujať. “Tak to chcem vidieť, ako ma donútiš kľaknúť si na kolená. Toho sa nedočkáš. Ani náhodou.”
Chcela ma chytíť za prirodzenie, ale uhol som. Chcela ma mať v hrsti a taká pozícia patrí len ženám, ktoré nie sú nahnevané.
“Tak ty takto?” chytil som ju za ruku a druhou som ju chcel uštipnúť do zadočku. Nepodarilo sa.
“Čo si to dovoľuješ! Ja ti ukážem!” snažila sa schovať pred mojimi rukami a tak sa chvíľu bránila. Potom pochopila, že musí zaútočiť a tak ma začala škrabať.
“Čo mi chceš ukázať? Prsia?? Už sú na mňa pripravené?” provokoval som a potiahol za košeľu v mieste kde mohla mať bradavku. Pritiahol som ju k sebe – využila to, aby do mňa zahryzla svoje nechty a zuby.
“Auuu!” vykríkol som. “Hryzieš ako mačka…. Malými zúbkami. Takto sa hryzie… “ Zahryzol som jej do krku, kde ešte voňala ránom.
“Stačí, stačí… Auu.. Ja som ťa tak silno nepohrýzla. Prestaň!” povedala trochu prosebne, trochu hravo.
“Zas plytváš slovami?” konštatoval som razantne. Siahla mi na rozkrok, ale zastavil som ju. Vedel som, že ten stisk by mi nebol príjemný. Pobozkala ma na miesto, do ktorého predtým zahryzla. “Už ma nehryz.” pošúchala si miesto kam som ju uhryzol.
“Som hladná. Poďme raňajkovať.”
“Poďme.”
“Nemám prečo žobrať. Beriem si len to, čo je moje.”
Zdvihla hlavu z môjho pleca, aby mi mohla pozrieť do tváre. “Chceš povedať, že nerozhodujem o tom, či sa so mnou vyspíš alebo či mi roztrháš silonky?”
“Rozhoduješ, ale málo.”
“Tak to vôbec nie je. Ja ti dovoľujem, aby si mal so mnou sex.”
“Je jedno ako to nazveš, na veci to nič nemení. Trhám kedy chcem a mám ťa tak, ako chcem.”
Nespokojne si ľahla späť na moje plece.
“Má ešte zmysel stretávať sa poobede v zasadačke?” zmenila tému, lebo keby pokračovala len by sa viac rozhnevala.
“Keď nad tým tak premýšľam tak ani nie.”
“Som rada, že sme tam chodili.”
“Dosť si sa odvtedy zmenila.”
“Naozaj?”
“Už nie si taká odmeraná.”
“Dá sa byť odmeraná, keď máš vo mne prsty?”
Zasmiali sme sa.
“Máš pravdu. Priťahujem mužov o ktorých sa treba starať. Takých som ale nikdy nechcela. Tak som ich len odháňala.”
“Celkom ti to išlo.”
“Nepodpichuj,” šťuchla ma do rebra.
“Musíš uznať, že si si počínala skvele.”
“Prestaň. Chcem ti povedať že mi to pomohlo.”
“A čo ešte?”
“Čo iné? Nič viac. To je celé.”
Usmial som sa a postrapatil jej vlasy.
“Prestaň. Nie som decko.”
“Ale, slečna nám trochu dospela a už nie je malé dievča?”
“Prestaň s tým. Nie som malá. Som od teba staršia.”
“Vedela by si milovať dvoch mužov?”
“Kde na tie otázky chodíš? Nikdy som nad tým nepremýšľala…. Neviem.. Asi nie..”
“Ja len že máš rada mňa a Anku. Teda mala si… Vedela by si to aj s dvoma mužmi?”
“Neviem ti povedať. Nič také som nezažila.”
“Nemala si pocit viny, keď si mala aj Anku aj mňa?”
“Ani nie. Len som sa občas cítila sebecky. Anka ma milovala a ty tiež. Čo vám môžem dať?”
Mlčali sme.
“Keby som pozerala film o takom vzťahu, tak by mi to pripadalo ako fraška, ktorá sa nikomu nestane. Ale keď to žiješ je to zrazu normálne.“
Bola medzi nami vzácna pohoda. Stav, keď to medzi nami sexuálne neiskrí, ale aj tak chceme byť spolu a preberať ľahké témy, ktoré vás časom uspávajú.
Zaspali sme jeden na druhom. Nepamätám sa, kedy sa Lamik odkotúľala z môjho pleca a zaujala spokojnú polohu.
Keď som sa zobudil, bolo už svetlo. Lamik ma nezobudila, aby som odišiel predtým ako sa Nicolas zobudí. Bude vidieť, že som u nich prespal. Lamik stála pri skrini a vyberala, čo si oblečie. Mala na sebe moju košeľu. Natiahla sa do najvyššej poličky a uvidel som, že okrem nej už na sebe nič nemá.
Moja košeľa na Lamik. To je ako vlajka na dobitom území. Lamik je moje dobité územie.
“Si krásna,” povedal som namiesto “dobré ráno”.
Otočila sa a spokojne sa usmiala. “Ideš sa naraňajkovať?”
“Rád by som, ale mám erekciu.”
Lamik sa zasmiala. “Bože, vy chlapi, čím všetkým sa viete chváliť.”
“Len idiot sa nepochváli vlastnou erekciou.”
“Ukáž, ako ti stojí.” dodala s potešením a otočila sa ku mne.
“Slečna Lamik, nie ste trochu drzá?”
“Ani náhodou.” odpovedala okamžite s hravou razanciou. “No tak. Do kedy mám čakať?”
“Zabudli ste čarovné slovíčko. Chýba vám výchova.”
“Ty jeden mladý drzáň. Takto sa správa k dáme?”
“Kráčate po veľmi tenkom ľade slečna Lamik.” na to som vstal rázne z postele a valil sa k nej. Sklopila zrak, aby si pozrela môj rozkrok.
“Stojí ti celkom zbytočne.” provokovala. Naklonila pritom hlavu, aby si ho lepšie obzrela a jej ranné pramienky vlasov skončili na tvári.
“Veď uvidíme, kto skončí prvý na kolenách.”
Lamik očervenela, keď si predstavila, akú polohu by som ju donútil zaujať. “Tak to chcem vidieť, ako ma donútiš kľaknúť si na kolená. Toho sa nedočkáš. Ani náhodou.”
Chcela ma chytíť za prirodzenie, ale uhol som. Chcela ma mať v hrsti a taká pozícia patrí len ženám, ktoré nie sú nahnevané.
“Tak ty takto?” chytil som ju za ruku a druhou som ju chcel uštipnúť do zadočku. Nepodarilo sa.
“Čo si to dovoľuješ! Ja ti ukážem!” snažila sa schovať pred mojimi rukami a tak sa chvíľu bránila. Potom pochopila, že musí zaútočiť a tak ma začala škrabať.
“Čo mi chceš ukázať? Prsia?? Už sú na mňa pripravené?” provokoval som a potiahol za košeľu v mieste kde mohla mať bradavku. Pritiahol som ju k sebe – využila to, aby do mňa zahryzla svoje nechty a zuby.
“Auuu!” vykríkol som. “Hryzieš ako mačka…. Malými zúbkami. Takto sa hryzie… “ Zahryzol som jej do krku, kde ešte voňala ránom.
“Stačí, stačí… Auu.. Ja som ťa tak silno nepohrýzla. Prestaň!” povedala trochu prosebne, trochu hravo.
“Zas plytváš slovami?” konštatoval som razantne. Siahla mi na rozkrok, ale zastavil som ju. Vedel som, že ten stisk by mi nebol príjemný. Pobozkala ma na miesto, do ktorého predtým zahryzla. “Už ma nehryz.” pošúchala si miesto kam som ju uhryzol.
“Som hladná. Poďme raňajkovať.”
“Poďme.”
