To, čo mi vravela boli len slová. Chcela byť čistá, krásna, ale ja chcem vedieť, ako vyzerajú jej nohavičky po celom dni. Rozopol som jej gombík, chytila ma pritom za ruku, aby mi zabránila vojsť rukou do podprsenky. Zas sa snaží predstierať, že ma odmieta, ale len do doby, kým sa prsty nedotkli jej bradavky. Ťahal som ju do spálne.
Prehla sa v brušku, keď som do nej zasunul prsty.
“Ja… Ja sa.. Pocikám…. ” povedala o chvíľu tlmene. Poľavil som v tempe, akým som sa dotýkal jej dôležitého miestečka. Zhlboka sa nadýchla a uvoľnila.
Využil som jej nepozornosť a zrýchlil tempo.
“Pocikám sa!” vykríkla a jej hlas sa odrazil od stien.
“Tak sa… “ dodal som ľahostajne.
“Do postele?!”
“Dosť!…”
“Nie…”
“Prestaň!… “
Snažila sa ujsť, ale držal som ju pevne za rameno a tlačil na prsty.
Po par sekundách povolila a dopriala mi teplý prúd. Na plachte pod ňou sa začala tvoriť mokrá škvrna.. Ešte teplé kvapky som jej rozotrel po tele a potom privoňal k brušku. Pach kvapiek sa miešal s jej vôňou a vôňou parfému. Vytváral tak zvláštnu kombináciu, vôňe a jemného pachu.
“Nechaj ma! Idem sa umyť,” dodala nepokojne, keď v nej poľavilo vzrušenie.
Bez slova som ju zatlačil naspäť do postele.
“Smrdím. Pusti ma! Musím vymeniť plachtu!”
“Ešte som s tebou neskončil.”
Vsunul som do nej prsty, ale vystrela nohy a pritlačila ich k sebe.
“Ak nedáš nohy od seba, uhryznem ťa do bradavky.”
“To neurobíš. Stratím na teba chuť.”
Pozrel som na ňu “Chceš to risknúť? Mne je to jedno.”
Pár sekúnd premýšľala.
“Chcem ťa objať…” zmenila taktiku. Neodolal som. Ľahol som si na Lamik, oprel sa lakťami o posteľ a naprával jej strapaté vlasy.
“Nedávaj mi prsty do vnútra keď ich máš od semena. Nechcem byť tehotná.” dodala spokojne po druhom kole na mokrej posteli.
“To by bolo prvý krát, čo by som stvoril život”
“Cítil by si sa ako malý boh?”
“Vôbec.”
“Veľa mužov sa tvári, akoby bohovia boli. Neznášam to.”
“Je ťažké byť bohom.”
“To vieš odkiaľ?”
“Kto chce byť bohom, musí robiť aj diablovu prácu. A tú nikto robiť nechce.”
“Prečo by mal boh robiť diablovu prácu?”
“To mám odkiaľ vedieť? V biblii sa píše o potope sveta, ktorú prežil len Noe. Alebo o Sodome, kde boh zabil tých, čo páchali hriech. To všetko bola práca boha. Boh život dáva a aj ho berie.”
“Chcem sa ísť umyť.”
“Až keď s tebou skončím. “
“Ležím na pocikanej plachte a smrdím. Čo ešte chceš?.”
“Tak sa na to poďme pozrieť.”
Prehla sa v brušku, keď som do nej zasunul prsty.
“Ja… Ja sa.. Pocikám…. ” povedala o chvíľu tlmene. Poľavil som v tempe, akým som sa dotýkal jej dôležitého miestečka. Zhlboka sa nadýchla a uvoľnila.
Využil som jej nepozornosť a zrýchlil tempo.
“Pocikám sa!” vykríkla a jej hlas sa odrazil od stien.
“Tak sa… “ dodal som ľahostajne.
“Do postele?!”
“Dosť!…”
“Nie…”
“Prestaň!… “
Snažila sa ujsť, ale držal som ju pevne za rameno a tlačil na prsty.
Po par sekundách povolila a dopriala mi teplý prúd. Na plachte pod ňou sa začala tvoriť mokrá škvrna.. Ešte teplé kvapky som jej rozotrel po tele a potom privoňal k brušku. Pach kvapiek sa miešal s jej vôňou a vôňou parfému. Vytváral tak zvláštnu kombináciu, vôňe a jemného pachu.
“Nechaj ma! Idem sa umyť,” dodala nepokojne, keď v nej poľavilo vzrušenie.
Bez slova som ju zatlačil naspäť do postele.
“Smrdím. Pusti ma! Musím vymeniť plachtu!”
“Ešte som s tebou neskončil.”
Vsunul som do nej prsty, ale vystrela nohy a pritlačila ich k sebe.
“Ak nedáš nohy od seba, uhryznem ťa do bradavky.”
“To neurobíš. Stratím na teba chuť.”
Pozrel som na ňu “Chceš to risknúť? Mne je to jedno.”
Pár sekúnd premýšľala.
“Chcem ťa objať…” zmenila taktiku. Neodolal som. Ľahol som si na Lamik, oprel sa lakťami o posteľ a naprával jej strapaté vlasy.
“Nedávaj mi prsty do vnútra keď ich máš od semena. Nechcem byť tehotná.” dodala spokojne po druhom kole na mokrej posteli.
“To by bolo prvý krát, čo by som stvoril život”
“Cítil by si sa ako malý boh?”
“Vôbec.”
“Veľa mužov sa tvári, akoby bohovia boli. Neznášam to.”
“Je ťažké byť bohom.”
“To vieš odkiaľ?”
“Kto chce byť bohom, musí robiť aj diablovu prácu. A tú nikto robiť nechce.”
“Prečo by mal boh robiť diablovu prácu?”
“To mám odkiaľ vedieť? V biblii sa píše o potope sveta, ktorú prežil len Noe. Alebo o Sodome, kde boh zabil tých, čo páchali hriech. To všetko bola práca boha. Boh život dáva a aj ho berie.”
“Chcem sa ísť umyť.”
“Až keď s tebou skončím. “
“Ležím na pocikanej plachte a smrdím. Čo ešte chceš?.”
“Tak sa na to poďme pozrieť.”
