Príbeh č. 55 – Dokonči

“Chceš byť so mnou?”
“Chcem. Ale keď ty chceš očividne skončiť v posteli. Vieš, že to nemám rada.”
“Kedysi si to mala rada. Rada si sa ma dotýkala. Nepripúšťaš si to? Nevidíš tú zmenu?”
“Netlačila si na mňa. Bola si vždy nevinná, keď sme skončili v posteli. Teraz si ako muž, ktorý ma chce dostať.”
“Budeš radšej keď ťa pretiahne on?”
“On je iný.”
“Miluješ ho?”
“Mám ho rada. Týmto nič nevyriešime. Povedz mi radšej o tom novom šéfovi.”
“Milujem ťa. Počúvaš ma?” dodala podráždene a pohodila pritom hlavou.

“Počúvam. Vždy som počúvala. Nerozčuľuj sa.”
“Keby si ma vždy počúvala, tak si s ním nikdy nezačneš.” dodala trochu pohŕdavo s dôrazom na vždy.
“Neťahaj ma za slovíčka. Vieš, že to nemám rada.” Lamik zmenila polohu a šaty pritom saténovo zašušťali. “Chcela som, aby to medzi nami fungovalo ako predtým. Takto ma len podozrievaš. Vieš, že ťa mám rada a rovnako aj jeho.”
“Chcela si? Takže už nechceš?”
“Anka, presťaň ma ťahať za slovíčka. Chcela by som, aby to medzi nami fungovalo.”
“Povedala si, že by si chcela! Použila si minulý čas!”
“Nedávam ti čo potrebuješ?”
“Uhádla si nedávaš!”
“Chceš sex? Ten si chceš vynútiť? To je úbohé.”
“Máš pravdu, som úbohá. Úbohá žena, ktorá chce byť s tebou, ale s tým je koniec.” pomaly vstala a odišla do chodby. O chvíľu bolo počuť buchnutie vchodových dverí.

Šaty Lamik pomaly saténovo zašušťali, keď vstala a odišla z miestnosti.

#chýbaš mi.
Poslal som Lamik správu, keď som na druhý deň sedel na obede. Okamžite som dostal odpoveď.
#Pár dní potrebujem byť sama. Dúfam že to pochopíš.
#Čo sa stalo?
Odpísal som, ale odpoveď som nedostal. Lamik som stretol poobede na porade. Pozeral som na ňu, či mi aspoň niečo nenaznačí. V tomto bola Lamik vždy dobrá, nedať najavo pocity. Poobede som šiel do zasadačky.. Ale márne.. Neprišla. Rozišli sme sa? Ako len neznášam stav keď netuším čo sa deje. Už som myslel že sa to medzi nami dobre vyvíja. Mýlil som sa..

#Dnes v zasadacke c. 101?
Prišla mi správa po pár dňoch.
#Dobre, budem tam.

Otvorila dvere do zasadačky, ale tento krát si nestihla uvoľniť členky od remienkov na lodičkách. Nestihla ani pricupitať. Čakal som ju hneď pri dverách, chytil som ju za ruku a prv ako sa dvere zatvorili som ju pritiahol k sebe a pobozkal. Dvere sa s tichým zaklapnutím zatvorili.

Chytil som jej tvár do rúk a sledoval jemné pohyby nepokojných, narúžovaných pier. Pootvorila ústa v očakávanom bozku a trochu prižmúrila viečka.

“Milujem ťa.”

Otvorila oči doširoka. Vyzerala vyplašene, mimo svojej role. Prerušil som jej mlčanie.
“Lásko?”
“Ja.. Ja ťa nemilujem. Nevysvetľuj si to zle. Necítim to tak. Som s tebou rada.”
Pobozkal som ju.
“Mne to stačí. Milujem ťa. Všetko ostatné sú len nezmysli.”

“Prečo si mi neodpovedala?”
“Potrebovala som byť sama.”
Keď videla že nerozumiem a že budem mať ďalšie otázky, prerušila ma.
“Poviem ti neskôr.”
Pobozkala ma. Zobrala mi ruku a priložila na prsník.
“Chcem byť s tebou. Nie som tak ženská, aby som až tak prejavovala city.”
“Ja mám chuť prejaviť sa fyzicky.”

Lamik pochopila dvojzmysel.
“Teraz nie, až večer. Naposledy som odchádzala bez silóniek a bez nohavičiek a bola mi zima.” dodala vyčítavo a zdvihla varovný prst. “Večer si oblečiem sexy prádlo. Môžeš ho roztrhať.”
Usmial som sa. Nikdy som nedal na reči Lamik.
“Prečo sa smeješ? “
“Lebo si ťa môžem užiť aj teraz aj večer. A môžem na tebe roztrhať čo len chcem.” Zamračila sa. “Tak to určite nie. Tiež o tom rozhodujem.”
“Naozaj?” provokoval som ju.

Bozkávali sme sa. Pery už nemala červené od rúžu ale od bozkov. Vlasy trochu strapaté od toho, ako som ju za ne ťahal, aby mali jej ústa a hlava správnu polohu.

“Radšej už bež. Ťažko sa pri tebe ovládam,”
Ak si ju nezoberiem teraz, večer budem po nej viac túžiť. Ak by som si ju zobral teraz, zasadačka by zas bola dobre znečistená. Napadlo ma, že upratovačky, ktoré chodia upratovať zasadačku, museli mať naposledy radosť. Koľkokrát asi upratovali ženský pach tekutín zo stola?

Chcela z kabelky vytiahnuť malé zrkadielko, aby skontrolovala svoju tvár. Zastavil som jej ruku.
“Hneď teraz…” Trochu vyvedená z miery zobrala kabelku, stihla si ešte narýchlo upraviť šaty a odkráčala na chodbu.

Stretli sme sa až neskoro večer, keď Nicolas zaspal.
“Počkaj chvíľu. Ešte som nebola v sprche.”
“Plytváte slovami slečna Lamik.”
“Nerozumiem…” otočila sa ku mne nechápavo.
“Chcem ťa vyzliecť, zvyšok ma nezaujíma.”
“Som špinavá z celého dňa. Pôjdem sa osprchovať. A keď budem čistá a voňať môžeš si ma zobrať.”
“Plytváte slovami slečna Lamik,” zašepkal som ráznejšie a vošiel prstami do vlasov, ale tentokrát preto, aby náhodou neuhla hlavou, keď ju budem bozkávať.
Chytil som ju za krk a ostal perami na perách. Jazykom našiel jazyk.