Príbeh č. 45 – znova kričať

Ubehol ďalší týždeň. Bol som s Lamik každý deň a z nášho stretnutia sa stal náš malý rituál na zakončenie dňa. Nevravím, že sme niekam smerovali, nevravím, že to na Lamik malo nejaký dopad. Užíval som si jej spoločnosť a nikdy som sa jej nepýtal, či sa už necíti taká dominantná alebo či chce vôbec pokračovať. Ako sled udalostí ktoré nemajú cieľ.

Bol piatok. Lamik si s ľahkosťou rozopla remienok na tmavomodrých lodičkách. Dala si dole gumku z vlasov. Jemne pohodila hlavou, aby jej padli na ramená a klesla na kolená. Položil som jej ruku na hlavu a zaboril prsty do vlasov.
“Podľa vás tieto sedenia fungujú?” začala.
“A podľa vás?”
“Včera prišiel Nikolas zo školy so špinavými nohavicami. Nechcela som na neho znova kričať. Aspoň v tomto stoja tie naše sedenia za to.”
“Lepšie ako naložiť vám po zadku?,” podpichol som.
“Nepovedala by som, že ste niečoho takého schopný.”
“Viete, čo by som chcel?” zmenil som tému. “Chcel by som sa s vami stretnúť cez víkend.”
Pozrela na mňa zatiaľ čo som jej hladkal vlasy. Pozerala očami po miestnosti a mne bolo jasné, že niečo nehrá.
“Radšej nie.”
“Prečo nie?”
Mlčala. Naklonil som sa tesne k jej tvári.
“Chcem to vedieť slečna Lamik.”
Pokrútila nesúhlasne hlavou.
“Netlačte na mňa. Nechcem a hotovo.”
Zdvihol som jej bradu a dal jej bozk.
Krátky bozk.
Neprotestovala. Nadýchla sa. “Nechápete to.”
“Tak mi to konečne vysvetlite.”
Prechádzala rýchlo pohľadom po miestnosti bez toho, aby sa na mňa pozrela. Chytil som jej tvár do dlane. “Tak mi to konečne povedzte! Chcem to vedieť!”
Pohla hlavou akoby jej moja ruka zrazu vadila.
“Mám priateľku,” vypadlo z nej nakoniec.
“Priateľku? Ako to myslíte?”
“Milujem ju.”
Pustil som jej tvár.
“Nechcem ju opustiť.”
Kurva…

“Vy viete čo povedať mužovi. Preto ste mi vtedy v reštaurácii povedali, že potrebujete odstup?”
Prikývla hlavou. Sedel som na stoličke a ticho pozeral na jej ruky spustené na stehnách.
“Nechám vás premýšľať.”
Nahla sa ku mne a pobozkala ma krátko na ústa. Vstala, obula sa a odišla. Ostal som sám. Tak toto boli tie informácie, ktoré mi chýbali. Preto ten odstup. Preto to správanie, ktorému som nerozumel. Zbláznim sa z nej.

“Je na ženy? Nezistil si to nejako neskoro?” doberal si ma Mirec.
“Aj na ženy,” zdôraznil som slovo aj.
“Zaujímavá žena tá tvoja slečna Lamik. Samé prekvapenie. Pýtal si sa jej na to?“
“Na čo?”
“Či by zniesla vzťah ty, ona a ona.”
“Nemal som čas. Ani neviem, či má zmysel stále sa na ňu viazať.”
“Asi jej nebudeš nikdy stačiť… vždy bude chcieť aj ženu.”
“Už to tak vyzerá.”
“Zvládneš deliť sa o ňu? “
“Viem ja? Nikdy som sa o ženu deliť nemusel.”
“Chceš to vyskúšať?”
“Asi mi nič iné neostáva.”
“Môžeš jej ešte povedať buď ona alebo ty. Nech si vyberie.”
“Ak chce občas aj ženu tak také ultimátum asi nebude pre ňu. Ale dík za radu.”

Nevedel som sa dočkať pondelka. Čakal som celý deň kým nebudú štyri hodiny poobede. Lamik vošla do zasadačky. Chvíľu váhala.
“Mám sa vyzuť?”
Prikývol som.
Uvoľnila si remienky, spustila lodičky na zem a premasírovala si chodidlá. Kľakla si na kolená a ruky nechala na sukni.
Prisadol som si a zaboril prsty do jej vlasov.
Mlčali sme.

“Ako ste sa mali cez víkend?” začala napokon.
“Jediné čo chcem po piatku vedieť, či mám pre vás ako muž zmysel.”
Premýšľala, hľadala slová. “S vami mužmi je to vždy komplikované.”
“Komplikované? Sme skurvene jednoduchí. Stačí nám sex a jedlo. Vlastne nie. Dobrý sex a dobré jedlo.”
“Viete že mám syna?”
“Viem.”
“Som od vás o niekoľko rokov staršia.”
“Viem.”
“A mám priateľku ktorú nechcem opustiť.”
“Vy viete čo povedať mužovi..”
Usmiala sa a mlčala.
“Na dnes mi stačí,” dodala napokon a začala sa stavať na nohy..
Bol to moment. Moment, kedy chce Lamik odísť, ja zas nič nezmením a budem tam, kde som bol. Vstal som s ňou. Chytil som ju za ruku. Druhú som jej dal okolo boku a pritiahol si ju k sebe. Pobozkal som ju. Lamik mi prešla po prsiach a chytila ma jemne za krk.