Príbeh č. 24 - O samčekoch a samičkách

“..presne tak, ” dokončil Mirec vetu. “To sme len začali samčekovať.”
“Samčekovať? O čom preboha rozprávate?” Pridali sme sa do ich rozhovoru.
“O prvých bozkoch. Pamätáš na Danu Milčekovú?”
“Jasné, na to sa nedá zabudnúť. Ale keby sme si nevedeli spomenúť na detaily, tak tu mám liek na povzbudenie pamäte, ” podal som Mircovi fľašku. “Rum božkov? Kde si nechal inštinkt keď si to kupoval? Toto sme predsa pili ako študenti, lebo to bolo lacné.”
“Veď práve. Na božkov mám len tie najlepšie spomienky. Dnes si ešte dáme do nosa, zajtra už potrebujeme byť v Splite.” Usmial som sa, otvoril prvú fľašku a podal ju Janke.
“Mali sme asi štrnásť či pätnásť,“ pokračoval Mirec a prechádzal si pritom prstami po trojdňovom strnisku na brade. “Flákali sme sa s bandou po uliciach. Chodili sme za mesto na kopec. Bolo nás päť či šesť. Martin Juriga, Slamko, my dvaja a Danka.”
“Sem tam sa pridal aj Kali,” dodal som s úsmevom.
“Jasné Kali z hlavnej ulice. Rodičia ho púšťali von len občas, bol taký beťár. No a raz Kali doniesol šesť fliaš piva. Šesť pív, to bol hotový poklad. Šesť pív to bola vstupenka do dospelosti. Znalecky sme študovali obsah proti svetlu, či nie je zakalené. Jasné, že sme sa v ten deň opili. A keď sme už boli v nálade, Danka vtedy prišla ku mne, chytila mi hlavu a dala mi prvý bozk. Ale nie taký detský na ústa ako dávajú mamy, alebo babky, ale taký s jazykom. Mäkkým mokrým jazykom, ktorý skončil v mojich ústach. Až ma pichalo na duši. Bolo mi zrazu krásne. No o pár minút som ju našiel, ako sa bozkávala s tebou.”

Usmial som sa a odpil som si z rumu. “Pamätám sa, ako sme sa akože náhodou dotýkali, keď sme hrali schovávačky. Keď som ju mohol omakať, keď som ju akože hľadal v tme”
“Áno. Omakať. Presne tak sme to volali. ” Dal si hlt a podal fľašu Cveti.
“Tá jej jemná vôňa nás vždy tak dráždila, ” dodal som.
“Tú voňavku mala po mame. Voňala tak dospelo. A potom tie prvé nevinné dotyky. Pamätám sa, ako som sa dotkol jej pokožky na pleciach, alebo keď som náhodou zavadil o jej malé bradavky, ktoré mala pod tričkom. Vtedy ešte nenosila podprsenku. Prsia jej ešte len pučali. To bol úplne iný level. Dlho do noci som potom nemohol zaspať, len som sa prevaľoval v posteli a premýšľal, aké by asi bolo držať v rukách celý prsník. Pripadalo mi to také nedosiahnuteľné.”

“Dovtedy sme boli len chlapci z ulice, ale zrazu, zrazu sme boli samčekovia. Samčekovia, ktorí potrebujú samičky. ” Mirec pozrel na Adrijanu a usmial sa.

“To sa bozkávala so všetkými?” Spýtala sa Cveta a napravila si košíček na podprsenke, tým známym pohybom, ktorý spraví asi sto krát za deň. A mňa už vlastne ani nelákalo vedieť ako to vyzerá pod ním.
“So všetkými nie. Kali sa s ňou po prvom bozku nechcel bozkávať. Vravel, že je to nechutné, ale omakával ju rád.
Vieš, ona nám tie dotyky a bozky skôr darovala. Chcela, aby sme ich zažili. A aby to bolo s ňou. Pripravovala nás na dievčatá, ktoré prídu po nej. A my sme sa zatiaľ trápili keď bozkávala iného. Keď ma pobozkala, miloval som ju. Chcel som jej dať všetko na svete. Zložil som jej básničku. A ona mi o pár minút zlomila srdce s iným. Nepatrila nikomu z nás.”

“Ty si jej napísal báseň? To som nevedel.. “ pozrel Mirec na mňa a odpil si z fľaše.
“Pamätám sa ako sa nám smiala keď sa nám postavil pri bozkávaní. Cítil som sa trápne. Nechcel som aby vedela, že som vzrušený.”

“Cítili sme sa tak veľmi dospelí. Veď sme sa už bozkávali. Ostatní sa zatiaľ preháňali ako deti vetra na bicykloch, alebo sa chodili ukazovať do mesta.”

Smiali sme sa. Bozky dnes dostávame denne. Možno sú sem tam vášnivejšie, ale už nikdy nebudú mať takú chuť ako vtedy. Nevravím, že tie bozky boli dokonalé . Skôr naopak. Boli však prvé a nové.

“Ale potom sa stalo, že jedného dňa neprišla. Čakali sme na ňu do noci na kopci za mestom. Neprišla ani na ďalší deň. Ukázala sa až o pár dní.”

“Čo sa stalo?” spýtala sa Cveta.
“Ja asi tuším..” dodala Adrijana a šibalsky pozrela na Mirca.
“Zamilovala sa. Našla si chalana, ktorý bol o desať rokov starší. Pamätám sa, keď raz prišla na kopec namaľovaná. Make-up, výrazný rúž a namaľované oči. Už to nebolo dievča bez podprsenky, ktoré sme naháňali po lúkach, ale žena. Pre nás absolútne nedostupná. Ešte k tomu sa nenamaľovala pre nás. V ten deň prišiel po ňu na motorke. Sadla si za neho a pritisla sa k nemu. Chcel som mať o desať rokov viac. Byť starší, dospelejší. Boli sme pre ňu nepoužiteľní. Vlastne sme boli nepoužiteľní pre všetky naše dievčatá.
“A čo ty Adrijana?” dodal Mirec. “Čo tvoje bozky?”
“Poviem vám o mojom prvom bozku so ženou.” Usmiala sa šibalsky na Cvetu a chytila ju za ruku.