Príbeh č. 20 - nové pravidlá pre Janku

Spala a jej telo vysielalo pohodu, pokoj, ženskosť. Nohu má preloženú cez paplón a za jej blúzku sa dá trochu nakuknúť. Prsia sa jej pravidelne mäkko dvíhajú.
„Jani, spíš?" zašepkal som, aj keď sme boli sami a vonku už bol deň.
„Mmmmm, nebuď ma.."
Môžem len čakať, kým sa zobudí. Na Janku treba stále čakať. Kým sa oblečie do mesta, kým dostane „opušťák” od rodičov - hoci bola dávno dospelá, kým sa prestane hnevať, lebo som meškal na rande. Rozišli sme sa tak často, že som to prestal rátať. Občas je náš vzťah boľavejší, ako by som chcel.
A predsa nemám inú možnosť, len ju milovať. Mladá, milo neskúsená s odhodlaním spoznať chuť celého sveta a všetky chute milovania. Vnútorne tak veľmi iná, s nutkaním zapadnúť medzi ľudí, ktorí jej pripadajú takí nepochopiteľní.
„Včera som to prehnala. Prepáč," neotvorila pri tom oči. Asi sa jej takto ospravedlňuje ľahšie.
„Často to Jani preháňaš. Je jedno čo ti poviem, nezmeníš sa, nebudeš iná."
„Ale no.. viem ťa aj potešiť. Však preto si so mnou. Či nie?"
Mlčal som, klamal by som, keby som povedal, že som premýšľal o tom, prečo som s ňou. Je to jedno, aký je dôvod, chcem byť s ňou a viac riešiť netreba.
„Ale viem, čo by ťa potešilo," spustila ramienka na blúzke, aby odhalila svoje teplé ranné prsia.
„Myslíš, že ti tak ľahko odpustím?"
„Mám si obliecť sexy prádielko? To biele? Keď chceš, mám ho tu. Mám si ho obliecť?"
V tvári mala výraz „tak už mi odpusť a budem zas tvoja".
„Takto to Jani ďalej nejde."
„Chceš sa rozísť?"
„Nie, nechcem sa rozísť. Nemusíme sa predsa rozchádzať po každej hádke."
„Tak čo mám spraviť, aby si mi odpustil?" vedel som, že to s tým udobrením myslí vážne. Že jej je ľúto tých žiarlivých scén.
„Udobrovací sex mi tentokrát pripadá trochu málo."
„A keď ti to spravím tak, ako to máš najradšej?" zdvihla jedno obočie nad sivomodrými očami a akoby náhodou si prešla rukou po bradavke.
„Nie Jani. Takto sa nemôžeš správať. Udobrovací sex nič nerieši, potrebuješ niečo, na čo tak rýchlo nezabudneš."
„Chceš mi dať trest? Čo je to za blbosť. Nestalo sa zas až toľko. Ale dobre, keď ti to pomôže. Aký to bude trest? Mám ti zas zahrať školáčku, ktorej môžeš dať na zadok? To si mal hneď povedať."
„Nie, nie. Viem, že si z domu zobrala vibračné vajíčko. Budeš ho v sebe nosiť, pokiaľ ti nepoviem, že si ho môžeš vybrať."
Premýšľala. Chvíľu trvalo, kým si premyslela odpoveď.
„Nemôžeš ma proste pomilovať lásko? Prosím..."
„Myslím, že túto lekciu si lepšie zapamätáš ako nejaké milovanie," teatrálne som vstal a odišiel von.
„No to určite!” zakričala za mnou.

Cveta dojedala raňajky a Adrijana s Mircom stáli pri kormidle a pozerali na horizont. Pozerala na nich a vyzerala spokojná, akoby ich ona sama dala dohromady. Možno si je Adrijanou istá, že ju neopustí, nech by milovala akéhokoľvek muža.
Prisadol som si k Cvete, do úst som si nasypal hrsť čiernych olív a zapil som ich pivom z Mircovho pohára. Z kajuty vyšla Janka. Mala na sebe biele plavky s dlhými mašľami na bokoch.
„Dobré ráno."
„Dobré ráno, Jani."
Prisadla si, nakrájala si paradajky so syrom a pustila sa do jedla.
Vytiahol som z vrecka mobil a zapol som ho. Nabehli wifi siete. Dostupná bola len jedna „Pleasure001". Zadal som heslo a spustil aplikáciu Play Pleasure.

Nastavil som vibrácie na prvý stupeň. Janka prestala jesť. Prekrížila si nohu cez nohu a zaklipkala mihalnicami, nezdvihla pri tom pohľad z taniera.. Nechal som ju najesť. Spratali sme stôl, dievčatá si potom išli lakovať nechty a česať si vlasy. Zapol som mobil a nastavil úroveň na 3. Prsia sa jej prudko zdvihli ako sa hlbšie nadýchla. V tvári jej bolo vidieť plachosť a neistotu. Pozrela na dievčatá, či si niečo nevšimli.

Nastavil som úroveň na 4. Janka zmenila polohu, snažila sa nájsť takú, kde bude vajíčko čo najmenej cítiť. Nedarilo sa jej to. Stále sa mrvila, presadala, naprávala si plavky. Zrazu sa zodvihla a odišla na zadok lode. Pozrel som na mobil, wifi sieť mala slabší signál, ale bola stále dostupná. Jej pokus odísť z dosahu sa nepodaril. Nastavil som úroveň na 2. Janka pribehla dopredu, stále celá nervózna, bolo na nej vidieť, ako sa jej jemne chvejú pery.

„Čo je s ňou?” zašepkal Mirec, akoby len pre seba a pozeral na čoraz viac rozvášnenú Janku. „Čo sa hára?” povedal a pozrel na horizont hľadajúc pevninu. „Čert, aby sa vyznal v tých ženách.”
„Mirec, nejdeme sa napiť?”
„Zo sieťky?”
„Jasné.”
Chlipol som si z tej istej whisky čo ráno. Bola príjemne vychladená. Zapol som mobil a nastavil úroveň na 3.
„Čo to máš? Nejakú hru?”
„Hej, taká nová hra. Je úplne jednoduchá len nastavuješ úrovne hore a dole.”
„Ukáž?”
Podal som Mircovi telefón. Chvíľu pozeral na tlačítka a potom nastavil úroveň na maximum.